Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3Er/237/2004

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v exekučnej veci vedenej v prospech oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005 proti povinnému J. C. D., L.. XX.X.XXXX, D. P. G. C. Č.. XX pre vymoženie sumy 1.504,385 eur s prísl. a trov exekúcie takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, Nitra zastavuje.

II. Súd poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, Nitra náhradu trov exekúcie nepriznáva.

III. Žiadnemu z ostatných účastníkov exekučného konania náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Poverený súdny exekútor doručil XX.X.XXXX tunajšiemu súdu podanie, v ktorom oznámil, že jeho šetrením bola zistená skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a súčasne sa vyslovil, že týmto dáva súdu návrh (podnet) na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor vo svojom podaní tiež výslovne vyhlásil, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov exekučného konania.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie, o tom, že vykonaným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným dôkazom pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie účastníka konania len

vtedy (v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť, ak môžu byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle ustanovenia § 125 Občianskeho súdneho poriadku za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je v tomto prípade aj exekútor. Správa povereného exekútora ako orgánu verejnej moci je tak dostatočným (zákonným) dôkazným prostriedkom, ktorý súd v danom prípade vykonal, a z ktorého zistil, že povinný je nemajetný. Akékoľvek opakovanie úkonov súdneho exekútora exekučným súdom by bolo v rozpore zo základnou zásadou konania - z. hospodárnosti (najmä s prihliadnutím na súčasný stav nápadu v exekučnom súdnictve.) Súd ďalej dodáva, že prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je potrebné zisťovať, pretože exekučný súd podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) EP v spojení s ustanovením § 58 ods. 1 EP zastaví exekúciu, teda je povinný zastaviť exekúciu, ak sa preukázala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a na to, vzhľadom na znenie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP, nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov vo výroku I. tohto uznesenia ex offo rozhodol o zastavení exekúcie. Pre zastavenie exekúcie (vzhľadom na znenie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP "majetok povinného nestačí", teda uvádza sa tu prítomný čas, nie budúci čas) postačuje, že majetok (v čase rozhodovania) nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Prípadný argument spočívajúci v tvrdení, že povinný by mohol nadobudnúť majetok v budúcnosti a bolo by preto predčasné zastavovať exekúciu pre nemajetnosť preto vôbec neobstojí (okrem poukazu na výslovné znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP), aj preto, že pri takomto chápaní by vlastne nebolo nikdy možné zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti, pretože vlastne nikdy nie je absolútne vylúčené, že ktorýkoľvek povinný môže niekedy nadobudnúť majetok, ktorý by bol vyšší ako trovy exekúcie. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP by sa tak stalo úplne zbytočným ustanovením. Obdobný názor vyslovil Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení sp.zn.: 1Coe 52/2013, kde uviedol, že pre zastavenie exekúcie nie je rozhodujúce, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok. Argumentácia vyžadujúca súhlas oprávneného so zastavením exekúcie pre nemajetnosť je takisto nedôvodná, pretože potreba súhlasu "zaváňa" skôr dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP, teda dôvodom zastavenia exekúcie na návrh oprávneného, v ktorom ustanovení sa práve premieta dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Nemalo by teda zmysel upravovať toto dispozičné právo duplicitne aj v prípade dôvodu na zastavenie exekúcie upravenom v ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP, čo vlastne zákon v tomto prípade ani výslovne nerobí. Navyše rozhodnutie o zastavení exekúcie nebráni oprávnenému (v prípade, ak povinný v budúcnosti bude disponovať majetkom) podať nový návrh na vykonanie exekúcie. Prípadná ďalšia námietka spočívajúca v tvrdení, že medzitým môžu uplynúť príslušné lehoty pre uplatnenie práva na nútený výkon rozhodnutia, však takisto nič nemení na vyššie uvedenej argumentácii. V takom prípade, ak by zisťovanie povereného exekútora bolo nesprávne alebo neúplné, by to bola zodpovednosť výlučne povereného exekútora, ktorý vo svojom oznámení o nemajetnosti, z ktorého súd ako z legitímneho dôkazu pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť mohol vychádzať, uviedol nesprávne alebo neúplne údaje (exekútor nemôže súdu písomne oznamovať svoje zistenia bez toho, aby nemali v podstate žiadnu právnu relevanciu.) To však nič nemení na správnosti a legálnosti (v zmysle vyššie uvedenej argumentácie) prípadného rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Ak by sa jednalo o prípad, že povinný bol skutočne úplne nemajetný po dobou, ktorá by znamenala uplynutie vyššie uvedených lehôt, ide o situáciu, pri ktorej riešení nemôže súd naprávať medzeru v zákone takým extenzívnym výkladom zákona, ktorý úplne poprie znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktorý jasne hovorí, že súd exekúciu zastaví (teda musí zastaviť), ak majetok povinného nepostačuje (teda v čase rozhodovania súdu) ani na úhradu trov exekúcie. Súd je v slovenských podmienkach vždy viazaný zákonom, a nemôže sám dotvárať právo.

Vzhľadom na uvedené súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP s použitím § 58 ods. 1 EP (rešpektujúc tiež vyššie uvedenú judikatúru Krajského súdu v Košiciach) rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Poverený exekútor výslovne vyhlásil, že si nárok na náhradu trov exekúcie neuplatňuje. Súd je podľa § 216 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku s použitím § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku a § 9a ods. 1 Exekučného poriadku viazaný návrhom exekútora a nemôže tento návrh prekročiť, preto o nároku povereného exekútora na náhradu trov exekúcie rozhodol, tak, že mu ich náhradu nepriznáva.

Pri rozhodovaní o nároku účastníkov exekučného konania na náhradu trov exekučného konania súd vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario, keď majúc za to, že zastavenie exekúcie nezavinil ani oprávnený ani povinný (zastavená bola exekúcia pre objektívnu skutočnosť nemajetnosti povinného), rozhodol, že oprávnenému ani povinnému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z.z.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku.)