Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_17C-281-2015.pdf
PDF · 97.41 KB
No categories available
17C/281/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej veci žalobkyne G. A., rod. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX U. č. XXX, zast. Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou so sídlom 924 01 Galanta, Nová Doba 920/5, proti žalovanému M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. č. XXX, o zaplatenie 6406,- eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6289,10 eura a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.
III. Súd žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %; o výške náhrady trov súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 377,- eur a súdny poplatok za vzájomnú žalobu vo výške 498,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 9.4.2015 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6406,- eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 14.6.2012, sp. zn. l7P/123/2011, právoplatným dňa 28.6.2012, bolo manželstvo žalobkyne a žalobcu rozvedené. Žalobu podala žalobkyňa v zmysle §149 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že od právoplatnosti rozvodu ešte neuplynuli tri roky a ku dňu podania tohto návrhu nebolo zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané ani dohodou. Pokiaľ ide o samotnú masu BSM je potrebné konštatovať, že ku dňu podania žaloby niet nehnuteľných ani hnuteľných vecí, ktoré by bolo možné vyporiadať. Strany za trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Šaľa, odbor katastrálny, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. W., a to:
- stavba - rodinný dom so súp. č. XXX na pozemku parc.č. XXX/X;
- stavba - garáž so súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X;
- pozemok registra „Y. G. parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 390 m2;
- pozemok registra „Y. G. parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 433 m2;
- pozemok registra „Y. G. parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2;
- pozemok registra „Y. G. parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2. Predmetné nehnuteľnosti boli vydražené v dobrovoľnej dražbe, o čom bola spísaná Notárska zápisnica D. XXXX/ XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX zo dňa 9.9.2014. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, či po uspokojení pohľadávok veriteľov ostala z výťažku z predaja finančná suma, ktorá by mohla byť predmetom vyporiadania. S prihliadnutím na to, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov ide o vyporiadanie v širšom zmysle, t. j. o vyporiadanie všetkých nárokov medzi manželmi, požadovala žalobkyňa svojou žalobou úhradu toho, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok. Konkrétne sa jedná o nárok na úhradu sumy vo výške 6406,- eur (193 000,- Sk), ktoré žalobkyňa považuje za výlučne svoje finančné prostriedky a ktoré boli použité na kúpu vyššie uvedených nehnuteľností.
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný a to písomne dňa 24.6.2015, ktorý uviedol, že v priebehu manželstva začiatkom roka 2004 nadobudli nehnuteľný majetok na adrese Diakovce 509, v obstarávacej cene v zmysle kúpne] zmluvy v hodnote 750 000,- Sk a zaplatenie dane z prechodu nehnutelnosti majiteľom nehnuteľnosti vo výške 20 000,- Sk. Celková cena obstaraného majetku činila 770 000,- Sk (25 559,32 eura). Kúpna cena uvedenej nehnuteľnosti bola uhradená nasledovne:
- v hotovosti k rukám predávajúceho vo výške 370 000,- Sk (12 281,75 eura);
- finančné prostriedky čerpané z hypotekárneho úveru VUB vo výške 400 000,- Sk (l3 277,56 eura) prevedená v marci 2004 na účet predávajúceho. Finančné prostriedky v hotovosti sa skladali nasledovne:
- vklad žalobkyne vo výške 180 000,- Sk (5974,90 eura);
- osobný vklad žalovaného vo výške 190 000,- Sk (6306,84 eura), ktoré boli moje úspory k uvedenému obdobiu. V priebehu manželstva žalobkyňa mala príjem z invalidného dôchodku, ktorý jej nabiehal na jej účet v slovenskej sporiteľni vo výške cca 130,- eur mesačne, a ktorý sa každý rok menil, ako aj rodičovský príspevok od úradu práce vo výške cca. 20,- eur. Tento príjem bol jediným príjmom žalobkyne a počas trvania manželstva dosiahol výšku cca 15 520,- eur. Nakoľko všetky prevádzkové náklady za obdobie od 2004 - 2008 boli hradené z jediného príjmu, a to príjmu žalovaného, a z prostriedkov príjmov žalobkyne neboli použité na úhradu prevádzkových nákladov, a finančné prostriedky považuje žalovaný za spoločne dosiahnuté úspory. Uvedené finančné prostriedky si žalobkyňa osvojila. Ďalej z jediného príjmu bol splácaný aj úver vo výške 3377,56 eura v dobrovoľnej dražbe podanej VUB, a.s.. V rozsudku o rozvode manželstva sp. zn. 17P/123/2011 žalobkyňa mala stanovenú výšku výživného vo výške 26,- eur /mesiac, túto povinnosť si neplní od 1.7.2014 a preto považuje žalovaný návrh žalobkyne za neoprávnený. Žalovaný zároveň podal vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie sumy vo výške: 6306,84 eura, úhradu vo výške 1/2 zo splateného úveru: vo výške 1688,78 eura a výživné na maloletého syna Krištofa za obdobie 07/2014-06/2015 vo výške 312,- eur; spolu: 8307,62 eura.
3. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Strany musia poznať právo (v duchu zásady neznalosť zákona neospravedlňuje) a súd z tohto faktu vychádza. K žalobe a k vyjadreniam strán je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe či vyjadreniach. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
4. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24.10.2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
5. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
6. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - Notárska zápisnica D. XXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX zo dňa 9.9.2014, rozsudok 17P/123/2011, výpis z účtu v banke žalobkyne zo dňa 7.1.2003. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
8. Žalobkyňa podala žalobu tak, ako je vyššie popísané.
9. Strany uzatvorili manželstvo dňa 9.11.2002, ktoré bolo právoplatne rozvedené dňa 28.6.2012 a to Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 14.6.2012, sp. zn. l7P/123/2011.
10. Počas manželstva (začiatkom roku 2004), ako to vyplynulo zo zhodného tvrdenia strán, nadobudli strany do BSM nehnuteľný majetok tak, ako je to opísané v žalobe (LV č. XXXX pre k. ú. W.). Tento nehnuteľný majetok bol vydražený dňa 9.9.2014 (Notárska zápisnica D. XXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX zo dňa 9.9.2014), v dôsledku čoho následne došlo k zmene vlastníka nehnuteľností na vydražiteľa.
11. Žalobkyňa tvrdila, že do spoločného majetku - nehnuteľností - vložila svoje finančné prostriedky v jej výlučnom vlastníctve, ktoré nadobudla pred uzatvorením manželstva a to vo výške 6406,- eur. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa vložila zo svojho do spoločného majetku sumu 5974,90 eura. Žalobkyňa súdu predložila originál výpisu z účtu v banke zo dňa 7.1.2003, stav účtu k 31.12.2002 (t.j. mesiac po uzatvorení manželstva). Z výpisu Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, že žalobkyňa mala stav účtu ku dňu 31.12.2002 vo výške 190 515,- Sk, pričom dňa 11.12.2002 tam vložila sumu 189 466,60 Sk (6289,14 eura). Túto sumu vložila do spoločného majetku, ako to potvrdil aj žalovaný (menší rozdiel vo výške 314,24 eura je spôsobený pravdepodobne tým, že žalovaný sumu uviedol odhadom bez vydokladovania bankovým výpisom a s odstupom 14 rokov). V dôsledku toho potom žalobkyňa vzala žalobu späť v rozsahu 116,90 eura a súd konanie v tejto časti zastavil (uznesením pod č. k. XXC/XXX/ XXXX - XX zo dňa 1.2.2016). Žalobkyňa ďalej požadovala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6289,10 eura. Súd mal zhodným tvrdením účastníkov za preukázané, že žalobkyňa vložila na spoločný majetok svoje finančné prostriedky, ich výšku mal súd za preukázanú bankovým výpisom - vo výške 6289,14 eura (súd však priznal žalobkyni právo na zaplatenie sumy 6289,10 eur v súlade s § 216 ods. 2 CSP). Je možné jednoznačne konštatovať, že žalobkyňa nemohla tieto peňažné prostriedky nadobudnúť počas manželstva, nakoľko bola invalidnou dôchodkyňou, ako na to poukázal žalovaný, a manželstvo uzatvorili len mesiac pred vkladom týchto peňazí na účet.
12. Čo sa týka vzájomnej žaloby žalovaného, aj napriek viacerým výzvam súdu a aj napriek dlhej dobe, ktorú mal žalovaný k dispozícii na preukázanie svojich tvrdení, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pretože počas doby od 24.11.2015 do 4.10.2016 súd nepredložil ani jeden dôkaz, ktorým by preukázal svoj vklad do spoločného majetku vo výške 6306,84 eura.
13. Pokiaľ ide o dlžné výživné, toto nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, nakoľko na vymoženie dlžného výživného má žalovaný exekučný titul - právoplatný Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 14.6.2012, sp. zn. l7P/123/2011.
14. Ohľadne splácania úveru, súd upriamuje pozornosť na to, že úver si strany vzali počas manželstva a počas manželstva bol aj splácaný. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že ho splácal zo svojho príjmu, súd len uvádza, že počas trvania manželstva a teda aj BSM patria všetky príjmy manželov do BSM (mimo výnimiek
uvedených v § 143 OZ) a teda úver bol splácaný zo spoločného majetku, nie z výlučného majetku žalovaného.
15. Žalovaný by tak mal nárok na zaplatenie toho, čo výlučne so svojho vložil do spoločného majetku (bod 12), avšak neniesol dôkazné bremeno - ani bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu, preto súd jeho žalobe nemohol vyhovieť a musel ju zamietnuť (body 12 až 14). Navyše sa žalovaný nedostavil na pojednávanie súdu, svoju neprítomnosť neospravedlnil, a vzhľadom na dostatočne dlhú dobu, po ktorú mohol a mal súdu predložiť listinné dôkazy, toto neurobil a preto súd rozhodol na základe toho, čo mal v spise k dispozícii ku dňu svojho rozhodnutia.
16. Podľa § 143 OZ, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 144 OZ, Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Podľa § 148 ods. 1 OZ, Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 a 4 OZ, (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. (4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 150 OZ, Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
17. Keďže v BSM sa nenachádzali veci, ktoré by sa mali vyporiadať, nakoľko sa v BSM nenachádzali žiadne hnuteľné či nehnuteľné veci, ani pasíva, žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 6289,10 eura podľa § 150 veta druhá OZ. Nejde teda v prejednávanom prípade o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, jedná sa o zaplatenie žalovanej sumy s poukazom na citované ustanovenie (titul zaplatenia).
18. Cena, za ktorú možno predať nehnuteľnosť, sa určuje dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim. S účinnosťou od 1. januára 2004 bola zrušená vyhláška č. 465/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, na základe ktorej znalec do uvedeného dátumu určoval cenu (tzv. vyhlášková cena). Ako uviedol žalovaný a žalobkyňa to nijak nepoprela, strany nadobudlo nehnuteľnosti do BSM za kúpnu cenu vo výške 750 000,- Sk (24 895,44 eura). Zo svojho (samostatného) majetku žalobkyňa vložila na kúpnu cenu sumu 6289,14 eura, t.j. vložila to na spoločný majetok patriaci do BSM.
19. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok. To však neznamená, že pri vyporiadavaní dochádza k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania bezpodielového spoluvlastníctva. Preto sa na tie výdavky, ktoré nedosahujú mimoriadnu výšku alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, zásadne neprihliada (môže ísť napr. o plnenie vyživovacej povinnosti).
20. Súd na základe uvedeného dospel k jednoznačnému záveru, že kým žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a žalovaný jej vklad so samostatného majetku do spoločného majetku nespochybnil, žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Preto súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu a vzájomnú žalobu žalovaného zamietol ako nedôvodnú.
21. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné.
22. O povinnosti žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku súd rozhodol s poukazom na § 2 ods. 2 veta prvá, § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov účinného do 31.12.2015. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, a preto, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Žalovaný je tak povinný zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu, t.j. podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov je to 6 % zo sumy 6289,- eur, t.j. 377.,- eur (§ 7 ods. 1, § 7 ods. 11 písm. a/ cit. zák. ). Zároveň žalovaný podal vzájomnú žalobu na zaplatenie sumy 8307,62 eura, preto je povinný zaplatiť aj súdny poplatok za vzájomnú žalobu vypočítaný podľa § 7 ods. 1 a 11 písm. a/ cit. zák., t. j. 6 % zo sumy 8307,- eur, tj. 498,- eur.
23. Podľa § 18e zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov účinného ku dňu rozhodnutia súdu, Z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neskončené do 31. decembra 2015 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015, i keď sa stanú splatnými po 31. decembri 2015.
24. Na základe uvedeného zdôvodnenia súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.