Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-66-2016.pdf
PDF · 91.37 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/66/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej S. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, o zaplatenie sumy 5.700,80 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným G. R. a S. Z., bývalým manželom, zaplatenia sumy 5.700,80 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.9.2006 uzavretej so SLSP, a.s., ktorá predstavovala 52 nezaplatených úverových splátok po 109,81 eur. Súčasne voči nim uplatnil ako príslušenstvo úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy do zaplatenia.
2. Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 342,- eur a trovy právneho zastúpenia.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 17Ro/231/2014-56 zo dňa 9.4.2015 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu žalovaný Viktor Krpelan nepodal odpor, na základe čoho voči nemu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.6.2015. Žalovaná, S. Z., proti platobnému rozkazu dňa 23.4.2015 podala odpor, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz podľa § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p. zo zákona vo vzťahu k nej zrušil a súd nariadil pojednávanie vo veci.
4. Žalobca sa na pojednávanie neustanovil, osobne prítomný bol jeho právny zástupca, ktorý pojednávanie z dôležitého dôvodu odročiť nežiadal, preto súd v súlade s ust. § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s obsahom zmluvy o splátkovom úvere č. 0372765784 zo dňa 28.9.2006, s VOP SLSP, a.s. z čl. 5 spisu, s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013, s oznámením žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.7.2013, so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 a prílohami č. 1, 2 k zmluve z čl. 29 až 33 spisu, s predžalobnou výzvou zo dňa 29.9.2013, s písomným vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 6.3.2015 vrátane špecifikácie žalovanej pohľadávky a príslušenstva, s odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 23.4.2015, s písomným vyjadrením žalovanej vo veci zo dňa 6.4.2016, s písomným vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 23.9.2016, s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
SLSP, a.s. z čl. 76 spisu, s ftc. doručenky od žalovanej, s ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 28.9.2006 SLSP, a.s. a G. R. s S. R. uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 237.000,- Sk ako potrebného bezúčelového úveru. Dlžníci sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky splácať v mesačných splátkach po 3.308,- Sk od 20.10.2006 po dobu 120 mesiacov, vždy do 20. dňa v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná do 20.9.2016. Zmluvný úrok predstavoval 10,80% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 11,99%. V dôsledku nesplácania úveru dlžníkmi dňa 20.5.2013 SLSP, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.5.2013 (čl. 76 spisu) a žalovanú vyzvala k zaplateniu celého zostatku úveru v sume 5.869,29 eur v lehote 10 od doručenia výzvy. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanej doručené dňa 28.5.2013. Na základe výzvy súdu zo dňa 14.9.2016 žalobca nepredložil výzvu SLSP, a.s. adresovanú žalovanej podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a nepreukázal jej doručenie žalovanej.
7. Dňa 27.6.2013 SLSP, a.s. pohľadávku voči žalovanej postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok žalobcovi. Postúpenie pohľadávky banka žalovanej oznámila dňa 9.7.2013.
8. Žalobca v prejednávanej veci prezentoval právny názor, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa v súdnom konaní, pretože účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a netýka sa podmienok platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba podmienok, za splanenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Poukázal na to, že aj podľa dôvodovej správy k zákonu bolo hlavným účelom tohto ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Súčasne poukázal na právny názor JUDr. Kristiána Csacha, PhD., podľa ktorého porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia ust. §92 ods. 8 Zákona o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám, predpokladaným Zákonom o bankách. Žalobca dospel k názoru, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky a pokiaľ banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením tejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. Citoval rozhodnutie Krajského súdu Prešov č.k. 12Co/223/2015-113 zo dňa 16.3.2016, ktorý sa zaoberal aj otázkou, či mohla banka platne postúpiť pohľadávku podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z., ak neexistovalo oznámenie o zosplatnení pohľadávky, resp. výzva banky o omeškaní klienta s plnením záväzku po dobu dlhšiu ako kalendárnych 90 dní. Odvolací súd v prejednávanej veci poukázal na to, že určitá výnimka je aj v § 92 ods. 8 Zákona o bankách v tom, že ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahne 1 rok, môže postúpiť takúto pohľadávku inej banke aj bez súhlasu klienta. Súčasne poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Prievidza vo veciach vedených pod sp. zn. 8C/67/2013 12C/63/2014, v odôvodnení ktorých súd konštatoval, že samotné nepreukázanie písomnej výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok a pokiaľ omeškanie dlžníka presiahlo 1 rok, postúpenie pohľadávky nebolo viazané ani na písomnú výzvu banky. V súvislosti s posudzovaním neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok poukázal na rozsudok NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Obo/210/2001, rozhodnutie Krajského súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 8Co/564/2015 a rozhodnutie Krajského súdu Nitra vo veci vedenej pod sp. zn. 9Co/133/2013, v ktorých bol prezentovaný právny názor, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. Nie je potrebné prejudiciálne skúmať existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok.
9. Žalovaná bola toho názoru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v súdnom konaní. Potvrdila, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0372765784 zo dňa 28.9.2006 bola uzavretá za trvania jej manželstva. Úver použil manžel na zhodnotenie morového vozidla Fiat Ducato, ktoré používal na podnikateľskú činnosť. Za trvania manželstva úver splácala formou príkazu v banke. V septembri 2011 sa s manželom rozviedla a dohodli sa na tom, že úver bude splácať on, pretože ho použil pre svoje potreby. O tom, že bývalý manžel úver nespláca sa dozvedela až po doručení žaloby a platobného rozkazu, na ktorý reagovala podaním odporu. Trvala na tom, aby predmetný úver dosplácal bývalý manžel, ktorý ho použil pre svoje potreby. Tvrdila, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti SLSP, a.s. z čl. 76 spisu,
ktoré žalobca predložil, jej nebolo doručené, hoci predložil fotokópiu doručenky zo dňa 28.5.2013, na ktorej je jej podpis. Poprela, že by na doručenke uvedený podpis bol jej vlastnoručným podpisom. Tvrdila, že zrejme poštovú zásielku prevzal jej syn, ktorého splnomocnila na preberanie pošty. Nevedela sa jednoznačne vyjadriť, či jej syn odovzdal oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru. V máji 2013, kedy bola mimoriadna splatnosť úveru vyhlásená, nebývala v mieste trvalého bydliska. V tom čase žila v Sebedraží. Evidenčne zmenu bydliska nehlásila.
10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.9.2006 bola medzi SLSP, a.s. a dlžníkmi uzavretá podľa príslušných ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
11. Na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2, písm. a/, b/ citovaného zákona). Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru (§ 2, písm. c/ citovaného zákona).
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka, postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
15. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
16. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
17. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 28.9.2006 SLSP, a.s. a Z.. uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0372765784, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 237.000,- Sk ako potrebného bezúčelového úveru. Dlžníci sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky splácať v mesačných splátkach po 3.308,- Sk od 20.10.2006 po dobu 120 mesiacov, vždy do 20. dňa v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná do 20.9.2016. Zmluvný úrok predstavoval 10,80% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 11,99%. V dôsledku nesplácania úveru dlžníkmi dňa 20.5.2013 SLSP, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.5.2013 (čl. 76 spisu) a žalovanú vyzvala k zaplateniu celého zostatku úveru v sume 5.869,29 eur v lehote 10 od doručenia výzvy. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanej
doručené dňa 28.5.2013. Na základe výzvy súdu zo dňa 14.9.2016 žalobca nepredložil výzvu SLSP, a.s. adresovanú žalovanej podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a nepreukázal jej doručenie žalovanej.
18. Dňa 27.6.2013 SLSP, a.s. pohľadávku voči žalovanej postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok žalobcovi. Postúpenie pohľadávky banka žalovanej oznámila dňa 9.7.2013.
19. Hoci žalobca preukázal, že jeho právny predchodca, SLSP, a.s. pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok so žalobcom oznámením zo dňa 20.5.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.5.2013 a žalovanú vyzvala k zaplateniu celého zostatku úveru v sume 5.869,29 eur v lehote 10 od doručenia výzvy, nepreukázal vyhotovenie výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v platnom znení a jej doručenie žalovanej.
20. V prejednávanej veci žalobca odvodil svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0372765784 zo dňa 28.9.2006, ktorú žalovaná uzatvorila so SLSP, a.s., ktorá je bankou podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pohľadávku voči žalovanej žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013. Postúpenie pohľadávky je upravené v cit. ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka V danom prípade SLSP, a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z.. Pokiaľ nie je dodržaný postup uvedený v tomto ustanovení zákona, nie sú splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky nebankovému subjektu. Ak tak banka napriek tomu urobí, takéto postúpenie je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aktívnou legitimáciou v súdnom konaní sa rozumie také hmotnoprávne postavenie navrhovateľa, z ktorého mu vyplýva procesné právo hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd je povinný v každom súdnom konaní preskúmať vecnú legitimáciu strany sporu, či už aktívnu alebo pasívnu. V danej veci žalobca pohľadávku nadobudol postúpením od banky. Bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, čo je predpokladom preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca nepreukázal existenciu výzvu adresovanej žalovanej podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorý predpokladá, aby výzva bola písomná a veriteľ sa musí aspoň pokúsiť o jej zaslanie dlžníkovi na jeho poslednú známu adresu, a to napr. poštovým podacím lístkom alebo doručenkou. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal existenciu uvedenej výzvy a jej následné doručenie žalovanej, súd bol toho názoru, že právny predchodca žalobcu nedodržal postup vyplývajúci mu z cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky voči žalovanej žalobcovi. Potom je uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.9.2006, súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.
21. I napriek tomu, že žalobca v písomnom vyjadrení vo veci zo dňa 30.9.2016 citoval právny názor Krajského súdu Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 12Co/223/2015, podľa ktorého určitá výnimka z postupu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pri postupovaní bankových pohľadávok nebankovým subjektom je v tom, že ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahne 1 rok, môže postúpiť takúto pohľadávku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta, súd poukazuje na to, že uvedený právny názor je ojedinelý a súd riadiac sa v danej veci podľa článku 2 ods. 2 CSP svoj právny názor v prejednávanej veci vyslovil v súlade s ustálenou súdnou praxou a rozhodnutiami odvolacích súdov v obdobných veciach, napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.1.2016, rozsudky Krajského súdu Prešov č.k. 4Co/145/2014 zo dňa 11.3.2015, č.k. 19Co/177/2014 zo dňa 24.2.2015, č.k. 6Co/119/2013 zo dňa 29.5.2014.
22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania, pretože vo veci nemal úspech a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.