Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-99-2016.pdf
PDF · 76.68 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/99/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. N. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave dieťaťa rodičov matky K. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na X. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave. ul. Cyrila a Metoda 4 a otca K. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho W. M. Ú. XXX/B U. E. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 7P 308/2014-90 z 16.3.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 17.12.2001 č.k. Nc 499/2001-70 tak, že zvýšil výživné otca pre mal. Y. N. nar. X.X.XXXX na 150 € mesačne, ktoré má platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého dieťaťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote otec odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh matky o zvýšenie výživného zamietol. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav veci v plnom rozsahu a neobjasnil dostatočne predovšetkým majetkové pomery matky maloletého dieťaťa, zisťoval v podstate iba príjmy a majetkové pomery otca a na základe takto získaných dôkazov dospel k nesprávnemu záveru, keď konštatoval, že doteraz platené výživné nie je dostatočné na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Poukázal predovšetkým na to, že konajúci súd zohľadnil aj nepravidelné finančné výdavky ako napríklad ročný poplatok za lyžiarsky a plavecký kurz v 1. a 2. ročníku školskej dochádzky, poplatok za kurz ochrany človeka a prírody, čo podľa jeho názoru nie je možné hodnotiť ako odôvodnené mesačné náklady spojené s výchovou a výživou maloletého dieťaťa. Vytkol súdu prvej inštancie, že dostatočne nezohľadnil a neprihliadol na splátky úverov, ktoré spláca a neprihliadol ani na nájomné, ktoré musí platiť a ktorá suma predstavuje 50 € mesačne, čo znižuje jeho príjem. Vyslovil presvedčenie, že keby súd prvej inštancie na výšky splátky úverov a mesačné náklady súvisiace s bývaním, ako aj s bývaním prihliadol, nemohol by dospieť k záveru, že výživné vo výške 150 € je vzhľadom k jeho finančným pomerom primerané. V rámci odvolacích námietok poukázal aj na správanie sa matky maloletého, ktorá mu za obdobie odkedy opustila spoločnú domácnosť, neumožňuje pravidelný kontakt s maloletým dieťaťom. Matku zaujíma len platenie výživného a na osobnom podieľaní sa na výchove maloletého dieťaťa zo strany otca nemá záujem.
3. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
4. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Zdôraznil, že od poslednej úpravy uplynulo obdobie 12 rokov, kedy došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým u maloletého dieťaťa, ale aj u otca dieťaťa. Matka maloletého je zamestnaná, avšak pribudla jej vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu. Maloletý Y. navštevuje gymnázium, čím sa matke podstatne zvýšili náklady na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb v dôsledku fyzického rastu, náklady na ošatenie, hygienické potreby. Zmena pomerov nastala aj u otca maloletého dieťaťa, ktorý v čase poslednej úpravy nemal stály pracovný pomer, avšak v čase rozhodnutia súdu inštancie bol zamestnaný, mal pravidelný mesačný príjem a došlo k podstatnému zvýšeniu jeho zárobkov. Inú vyživovaciu povinnosť otec nemá.
5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súdu prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.
11. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
12. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu, prípadne rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu výživného, pričom musí ísť o zmenu trvalú a nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že k zmenám
pomerov došlo tak u maloletého dieťaťa, ako aj u otca a tiež matky maloletého dieťaťa. K odvolacej argumentácii otca vo vzťahu k nedostatočne zisteným majetkovým a finančným pomerom matky maloletého dieťaťa odvolací súd dodáva, že povinným rodičom, ktorému bolo určované výživné, bol otec maloletého dieťaťa, preto sa konajúci súd správne zameral predovšetkým na zisťovanie jeho majetkových a finančných pomerov a majetkové a finančné pomery matky v danom prípade ako rodiča, s ktorým maloleté dieťa žije a ktorému zabezpečuje osobnú starostlivosť, boli podkladom len na oboznámenie sa s týmito pomermi, preto dokazovanie v tomto smere nebol súd prvej inštancie povinný vykonávať takým dôsledným spôsobom ako v prípade otca ako povinného rodiča. Z uvedeného dôvodu na tieto odvolacie námietky odvolací súd neprihliadal.
13. Nakoľko súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zmene vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).