Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/102/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcov: 1. R. L.Z., X.. XX.XX.XXXX, V. L. G., 2. F. A., X.. XX.XX.XXXX, S. XXX/XX, XXX XX G. F., zastúpených: JUDr. Vladimír Babin, advokát, Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Braitslava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2.185,21 eur s tým, že plnením jednému zo žalobcov zaniká povinnosť voči druhému v rozsahu plnenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 32 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.304,21 eur s tým, že plnením jednému zo žalobcov zaniká povinnosť voči druhému v rozsahu plnenia. Svoju žalobu odôvodili tým, že dňa 09.02.2009 došlo k uzavretiu dvoch úverových zmlúv. Výšku úveru obchodná zástupkyňa p. F. rozdelila na dve úverové zmluvy. Na základe žiadosti bola žalobcom schválená výška úveru č. 8300018794 zo dňa 09.02.2009 (úverový limit) 1.659,70 eur a č. 8300018795 zo dňa 09.02.2009 (úverový limit) 829,85 eur, spolu 2.489,55 eur. Počet mesačných splátok bol stanovený na 30. Zmluvná odmena predstavovala 1.358,63 eur a 679,81 eur, pričom ročná úroková sadzba úveru bola uvedená 67,51 % resp. 67,56 %. Išlo o revolvingové zmluvy, ktoré boli uzavreté dňa 09.02.2009. Podľa týchto zmlúv mali žalobcovia vrátiť žalovanému naviac o 2.038,44 eur. V súvislosti s neprijateľnými podmienkami a úžernou cenou úveru vzniklo bezdôvodné obohatenie 3.304,21 eur. Už na prvý pohľad ide zmluvy, ktoré boli uzavreté v rozpore s dobrými mravmi a neprijateľnou odplatou za úver. Tak vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi, čo konštatoval NS SR napríklad v rozsudku 5 Cdo 26/2011 (48 % p.a.). V Českej republike Krajský súd v Ostrave konštatoval neprimeranú cenu vo veci 16 ICm 944/2010. Taktiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co 12/2012. Súd konštatoval neplatnosť odmeny z dôvodu, že zinkasovanie odmeny v deň poskytnutia úveru v rozsahu dosahujúcom takmer výšku samotného úveru odporuje zmyslu ratio legis zákona. Spotrebiteľ pri úvere č. 8300018794 ešte ani nevyužil peňažné prostriedky 1.659,70 eur a nijako mu neboli ani poskytnuté a už zaplatil 1.358,63 eur, t.j. 81,86 %. Obdobne pri druhom úvere. Platba úrokov sa vykonala pred poskytnutím peňažných prostriedkov. Ak by súd uznal, že takéto úverovanie je korektné, namieta neprimeranú výšku odplaty (81,86 % zaplatenej pred poskytnutím úveru). V rozsahu odplaty sa žalovaný bezdôvodne obohatil, pretože prijal plnenia z neplatného právneho úkonu najmenej v časti odplaty za úver. Ak by súd uvažoval nad moderáciou odplaty, poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10, ktorý takémuto postupu bráni.

2. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že podaná žaloba vychádza z nesprávnych skutkových tvrdení o výške úveru a o výške vyplatenej sumy, z nesprávnych tvrdení o výške odplaty, ktorá by údajne mala odporovať právnej úprave, z nesprávnych tvrdení o tom, kedy došlo k úhrade odplaty, z tvrdení ktoré sú v rozpore s relevantnými právnymi normami a z neopodstatnených odkazov na také súdne rozhodnutia, v ktorých skutkový a právny stav je absolútne odlišný od toho, ktorý by bolo možné vyvodzovať zo skutočností jestvujúcich medzi účastníkmi konania. Žalobca neuviedol o. i. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. V podanej žalobe žalobcovia neosvedčili žiadnym dôkazom aktívnu legitimáciu ohľadne nimi tvrdeného nároku. Základnou skutočnosťou popierajúcou dôvodnosť podanej žaloby je, že žalobcovia uvádzajú nedôvodné tvrdenia ohľadne toho, kedy malo dôjsť k úhrade odplaty za jednotlivé úvery. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300018794 (ďalej aj zmluva č. 8300018794) vyplýva, že na jej základe sa poskytol úver vo výške 1.659,70 eur, splatný spolu s úrokmi za jeho poskytnutie bol v 30 mesačných splátkach vo výške 100,61 eur. Výška zmluvnej odmeny uvedená v zmluve č. 8300018794 predstavuje číselné vyjadrenie úrokov za celú dobu trvania dohodnutej splatnosti. Výška RPMN bola 66,73 %. Na základe tejto zmluvy bola teda vyplatená suma 1.659,70 eur. Odplata za úver nebola uhradená vopred, ale mala byť splatená spolu s úrokom v splátkach. Tvrdenie žalobcov o tom, že odplata mala byť uhradená pri poskytnutí úveru, nemá oporu v zmluve č. 8300018794. Je procesnou povinnosťou žalobcov svoje tvrdenie dokázať. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300018795 (ďalej aj zmluva č. 8300018795) vyplýva, že na jej základe sa poskytol úver vo výške 829,85 eur, splatný spolu s úrokmi za jeho poskytnutie bol v 30 mesačných splátkach vo výške 50,32 eur. Výška zmluvnej odmeny uvedená v zmluve č. 8300018795 predstavuje číselné vyjadrenie úrokov za celú dobu trvania dohodnutej splatnosti. Výška RPMN bola 66,77 %. Na základe tejto zmluvy bola teda vyplatená suma 829,850 eur. Odplata za úver nebola uhradená vopred, ale mala byť splatená spolu s úrokom v splátkach. Tvrdenie žalobcom o tom, že odplata mala byť uhradená pri poskytnutí úveru, nemá oporu v zmluve č. 8300018795. Je procesnou povinnosťou žalobcov svoje tvrdenie dokázať. K údajnému zinkasovaniu odmeny v deň poskytnutia úveru nikdy nedošlo. Tvrdenia žalobcov sú v tomto smere mylné, zavádzajúce a nemajú oporu ani v žiadnom, zo strany žalobcov označenom či predloženom dôkaze. Tvrdenie žalobcov, že výška za oba úvery má byť v rozpore s dobrými mravmi a má byť preto neprijateľná je v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Výška odplaty za spotrebiteľské úvery bola v čase uzavretia zmluvy č. 8300018794 a zmluvy č. 8300018795 regulovaná a obmedzená, a to priamo zo zákona č. 258/2001 Z. z. Uvedené obmedzenie bolo v prípade uzavretých zmlúv dodržané. Pre úver, ako bol poskytnutý na základe Zmluvy č. 8300018794 a Zmluvy č. 8300018795, bola stanovená maximálna výška odplaty v hodnote 69,84 %. Je nesporné, že odplata podľa oboch zmlúv je v súlade s relevantnou právnou úpravou, lebo v oboch prípadoch bola nižšia. Z podanej žaloby pritom nevyplýva žiadne zdôvodnenie, na základe ktorého žalobcovia prehliadali relevantnú právnu úpravu - v tomto prípade § 3 ods. 10 a 11 ZoSÚ. Vzhľadom na uvedené považoval žalovaný žaloba za nedôvodnú a neopodstatnenú. Súčasne však z dôvodov právnej opatrnosti uplatnil námietku premlčania vo vzťahu k údajnému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný namietal tiež výšku údajného bezdôvodného obohatenia. Na jednej strane totiž žalobcovia tvrdia, že podľa zmlúv mali žalovanému vrátiť naviac sumu 2.038,44 eur. Je preto nezistiteľné, ako dospeli k sume 3.304,21 eur.

3. Písomným podaním zo dňa 19.02.2015 žalobcovia zobrali svoj návrh späť v časti o zaplatenie sumy 1.119 eur. Na základe uvedeného súd uznesením č. k. 9C/102/2013-106 zo dňa 29.04.2015 konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.119 eur zastavil.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300018794 a č. 8300018795 Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, výpisom z účtu žalobcov, potvrdeniami o zrážkach zo mzdy žalobkyne v 2. rade, vyjadreniami žalobcov a žalovaného a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

5. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom v 1. rade ako dlžníkom a žalobkyňou v 2. rade ako spoludlžníkom došlo dňa 09.02.2009 k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300018794. Podľa zmluvy bol žalobcom poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.659,70 eur, ktorí sa zaviazali splácať v splátkach po 100,61 eur a to v 30. mesačných splátkach. RPMN po poskytnutí revolvingu činila 67,51 % a ročná úroková sadzba úveru predstavovala 61,46 %.

6. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom v 1. rade ako dlžníkom a žalobkyňou v 2. rade ako spoludlžníkom došlo dňa 09.02.2009 k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300018795. Podľa

zmluvy bol žalobcom poskytnutý revolvingový úver vo výške 829,85 eur, ktorí sa zaviazali splácať v splátkach po 50,32 eur a to v 30. mesačných splátkach. RPMN po poskytnutí revolvingu činila 67,56 % a ročná úroková sadzba úveru predstavovala 61,48 %.

7. Podľa bodu 1.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFICREDIT Slovakia spol s r.o. (ďalej len „Zmluvné dojednania“) tieto vymedzujú vzťahy medzi spoločnosťou PROFICREDIT Slovakia spol s r.o. ako Veriteľom na strane jednej a Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 na strane druhej, ktoré vznikli v súvislosti s uzatvorením tejto Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Zmluva o RÚ“).

8. Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. (bod 2.1 Zmluvných dojednaní).

9. Podľa bodu 2.2 Zmluvných dojednaní Veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi.

10. V zmysle bodu 3.1 Zmluvných dojednaní maximálna výška úveru bude Dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Maximálna výška úveru je splatná v pravidelných splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.

11. Podľa bodu 5.2 Zmluvných dojednaní za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu.

12. Ako vyplýva z bodu 8.2 Zmluvných dojednaní Dlžník sa zaväzuje poskytnutý úver podľa tejto Zmluvy o RÚ v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet Veriteľa. Splátka úveru s úrokom alebo iný peňažný záväzok Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 sa pre účely tejto Zmluvy o RÚ považuje za riadne splatený dňom pripísania príslušnej čiastky v plnej výške so správnym variabilným symbolom na bankový účet Veriteľa.

13. Podľa výpisu z účtu žalovaného dňa 11.02.2009 bola na účet žalobcu v 1. rade poukázaná sumu 1.659,70 eur a suma 829,85 eur.

14. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu uzatvárala v kancelárii p. F.. Finančné prostriedky potrebovali so žalobcom v 1. rade (v tom čase jej priateľom) na splatenie jeho dlhov. Pri podpisovaní predmetných zmlúv boli v strese a pod tlakom, nakoľko potrebovali súrne peniaze. Zo strany p. F. neboli upovedomení o okolnostiach súvisiacich so zmluvnými podmienkami, výškou úrokov, výške odmeny a nákladmi súvisiacimi s uzatvorení zmluvy. V žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru už boli vyplnené údaje vopred.

15. Žalobca v 1. rade k veci uviedol, že úver bral spolu s v tom čase jeho družkou. Zmluva bola spravená rýchlo. Nespomína si na to, či bol oboznamovaný s podmienkami zmluvy.

16. V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

18. Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

20. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvné vzťahy medzi stranami sporu ako spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzatvorené dňa 09.02.2009, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

21. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

23. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalovaným a žalobcami v 1. rade a v 2. rade bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalobcom vo výške 1.659,70 eur a 829,85 eur. Úvery sa žalobcovia zaviazali uhradiť v 30 mesačných splátkach.

24. Súd sa pri posudzovaní daných úverových zmlúv zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý predstavoval za obdobie 30 mesiacov úrok vo výške 61,46 % ročne pri zmluve č. 8300018794 a vo výške 61,48 % ročne pri zmluve č. 8300018795.

25. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v období február 2009 činil úrok 13,17 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu v danom prípade je viac ako 4,5 krát vyšší ako bol úrok požadovaný bankami.

26. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Taktiež u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platia ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nesmie byť výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek.

27. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).

28. Vzhľadom na uvedené považoval súd dohodu o výške úrokov v predmetných zmluvách z úveru za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

33. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia, zistený skutkový stav, mal súd za preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil a je povinný obohatenie vydať. Na základe uzatvorených zmlúv o úvere bola žalobcom zo strany žalovaného celkovo vyplatená suma 2.489,55 eur ( 1.659,70 + 829,85 eur ). Žalobcovia podľa ich vyjadrení, ktoré boli potvrdené aj písomným vyjadrením žalovaného, celkovo zaplatili jednotlivými splátkami sumu 4.674,76 eur. Keďže dohoda o výške úrokov z úveru je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná, žalobcovia mali povinnosť vrátiť veriteľovi len finančné prostriedky, ktoré im boli požičané, teda 2.489,55 eur. Zaplatením vyššej finančnej sumy získal žalovaný na úkor žalobcov bezdôvodné obohatenie ( plnenie z neplatného právneho úkonu ) vo výške 2.185,21 eur a toto obohatenie je povinný vydať ( zaplatená suma 4.674,76 eur - poskytnutá suma 2.489,55 eur = 2.185,21 eur). Súd nepovažoval za dôvodnú námietku premlčania nároku uplatnenú žalovaným. Žalobcovia splácali poskytnuté úvery odo dňa uzavretia zmlúv do septembra 2011. Žaloba na súd o vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná dňa 01.03.2013, teda pred uplynutím premlčacej doby stanovenej v § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

34. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo..

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.304,21 eur. Súd žalobe v časti sumy 2.185,21 eur vyhovel a v časti sumy 1.119,00 eur konanie zastavil vzhľadom na späťvzatie žaloby. Žalobcovia boli v súdnom konaní úspešní na 66 % (2.185,21 / 3.304,21 x 100 = 66,13 eur) a neúspešní v 34 %. Úspešnejší žalobcovia tak majú nárok na náhradu trov konania vo výške 32 % z celkových trov.

37. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.