Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_6C-119-2015.pdf
PDF · 96.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/119/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou v spore žalobcu: F. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A.. A. X/XX, XXX XX T. B., proti žalovanému : Slovenská republika konajúca prostredníctvom Centra právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto,
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 260,32-EUR, zastavuje. II. Súd žalobu zamieta. III. Súd nepriznáva žalovanému právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 22.05.2015 postúpenou tunajšiemu súdu dňa 27.10.2015 žalobca žiadal o priznanie odškodného a náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len Zákon). Žalobu zdôvodnil tým, že zo strany CPP Bratislava a CPP Rimavská Sobota došlo k pochybeniu pri výkone moci. So žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku sa žalobca obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 27.10.2014, ktoré žiadosť postúpilo na CPP Bratislava. Žalobca žiadal, aby advokátka Q.. T. T., vrátila právne zastúpenie vo výške 260,32-EUR. Žalobca žalobu doplnil podaním dňa 04.04.2016 a uplatnil si nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo výške 20.250,-EUR vrátane právneho zastúpenia právnej zástupkyni vo výške 260,32-EUR Q.. T. T.. Výšku nároku na nemajetkovú ujmu žalobca odvodzoval od výšky minimálnej mzdy od 01.01.2016. 2. Podaním doručeným súdu dňa 30.05.2016 žalobca uviedol, že žalovaného prvýkrát kontaktoval na základe rozhodnutia doručeného z Ústavného súdu SR zo dňa 03.04.2013 č. Rup 11953/2016-6. Nakoľko spĺňal podmienky na ustanovenie advokáta, požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci. Žiadosťou sa u žalobcu zaoberala Q.. P. C.. Žalovaný vydal dňa 19.9.2013 rozhodnutie sp.zn. 7188/2013 ev.č. 42666/2013 o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorý v mene žalovaného podpísala W.. Q. Y.. Dňa 25.09.2013 bola žalobcovi doručená žiadosť o vrátenie spisu spolu s informáciou, že môže podať nový návrh na poskytnutie právnej pomoci. Preto dňa 09.10.2013 žalobca podal novú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci žalovanému. Dňa 11.11.2013 bol žalobcovi priznaný nový nárok na poskytnutie právnej pomoci a určený advokát Q.. T. T.. Q.. T. T., napriek tomu, že bola v konaní neúspešná inkasovala za poskytnutie právnej pomoci sumu vo výške 260,32-EUR. Preto žalobca žiada, aby uvedenú sumu Q.. T. vrátila SR, nakoľko sa bezdôvodne obohatila. 3. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.07.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V podaní uviedol, že žalobcovi bola poskytnutá právna pomoc v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. V danom prípade boli u žalobcu splnené všetky zákonné podmienky na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia a trvá na svojom rozhodnutí. Žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na priznanie resp. nepriznanie trov právneho zastúpenia, nakoľko nie je oprávnenou osobou ani advokátom. 4. Podaním doručeným súdu dňa 08.08.2016 žalobca uviedol, že i keď mu bola právna pomoc žalovaným poskytnutá, táto mu bola zbytočná.
5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP, Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 6. Na pojednávaní dňa 04.10.2016 žalobca zobral návrh v časti o zaplatenie škody vo výške 260,32- EUR späť, z dôvodu, že v tejto časti na žalobe netrvá. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby vyjadril súhlas na pojednávaní dňa 04.10.2016. Na základe uvedeného súd konanie v časti o zaplatenie škody vo výške 260,32-EUR zastavil. 7. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich, je zásadne vecou strán sporu. Úprava súčasne vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva zásadne na stranách sporu, ktorým ukladá povinnosť označiť aj dôkazy na preukázanie tvrdení. Strana sporu má povinnosť v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania pravdivo a úplné opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy a k žalobe pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. 8. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu. Žalobca bol vo svojom návrhu povinný v zmysle ust. § 132 a nasl. CSP, pravdivo a úplné opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy na ich preukázanie, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 26.06.2013 doručil žalobca žalovanému žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorá bola u žalovaného zaevidovaná pod sp.zn. KaRS-28398/5840/2013. Listom zo dňa 08.07.2013 žalovaný vyzval žalobcu na doplnenie údajov k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, a to v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca výzvu žalovaného prevzal dňa 12.07.2013. Rozhodnutím zo dňa 09.08.2013 sp.zn. KaRS-28398/5840/2013, ev.č. 35461/2013 žalovaný rozhodol o zastavení konania o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že žalobca v stanovenej 10- dňovej lehote nedoplnil do spisu požadované doklady. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 19.09.2013 sp.zn. KaRS-28398/5840/2013 zo dňa 09.08.2013 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Následne dňa 17.10.2013 bola žalovanému doručená nová žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v rovnakej právnej veci. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.11.2013 sp.zn. KaRS-48202/8464/2013 priznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci a na jeho zastupovanie v právnej veci podania ústavnej sťažnosti a určil advokáta Q.. T. T.Ú.. Dňa 18.11.2013 žalobca zastúpený Q.. T. T., advokátom ustanoveným žalovaným, podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR. Ústavný súd SR uznesením sp.zn. IV.ÚS 264/2014-10 zo dňa 28.04.2014 sťažnosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.07.2014 sp.zn. 7317/2014-POOn priznal advokátovi Q.. T. T. za zastupovanie žalobcu pred súdom v právnej veci podania ústavnej sťažnosti náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 145,62-EUR. Podaním zo dňa 27.10.2014 žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o mimosúdne vyrovnanie a náhradu škody, ktorú zdôvodnil nesprávnym úradným postupom žalovaného týkajúceho sa poskytnutie právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR. 10. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 cit. Zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky prsti výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 15 ods. 1 cit. Zákona, Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 17 ods.2 Zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len zákon o právnej pomoci), Konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len "konanie") sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. Podľa § 10 ods. 5 zákon o právnej pomoci, Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
11. Medzi účastníkmi nebolo sporným, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré žiadosť postúpilo žalovanému na vybavenie podľa ust. § 15 ods.1 cit. Zákona, ani skutočnosť, že orgánom konajúcim v mene štátu je žalovaný. Sporným sa javilo, či zo strany žalovaného došlo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu a v či v príčinnej súvislosti s uvedeným tvrdeným nesprávnym úradným postupom žalovaného sú splnené podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy žalobcovi. 12. Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (zákon č. 514/2003 Z.z.), podobne ako pôvodná právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zákon č. 58/1969 Zb.) nemá explicitnú legálnu definíciu pojmu "úradný postup", resp. "nesprávny úradný postup", pretože môže mať rozmanité reálne formy. Otázku, či určité konanie alebo nečinnosť orgánu štátu možno subsumovať pod zodpovednostný vzťah podľa § 9 (resp. § 14) zákona č. 514/2003 Z.z., sa posudzuje so zreteľom na všetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu. Ustálil sa názor, že pod pojmom "postup" treba chápať jednak aktívne konanie, ale i pasívne správanie, napr. neodôvodnenú a nežiaducu nečinnosť pri plnení úloh a povinností. Teória i súdna prax dospela k názoru, že prívlastkom "úradný" mienil zákon zreteľne odlíšiť konanie osôb pri plnení úloh orgánu verejnej moci od ich iného konania. Vyžaduje sa teda, aby vždy išlo o úlohy, ktoré slúžia výkonu verejnej moci a nie o iné úlohy orgánu verejnej moci. Z hľadiska vzniku zodpovednosti za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu musí ísť o postup orgánov verejnej moci, ktorý je v medziach úloh verejnej moci príslušného orgánu, pretože v opačnom prípade by prichádzala do úvahy nie zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale podľa Občianskeho zákonníka, prípadne podľa iného zákona. Určitým rámcom pri vymedzení obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" môže byť i dôvodová správa k § 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá uvádza: "Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať aj iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávame úradného postupu." Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda o stav, kedy príslušný orgán verejnej moci pri svojej činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje právny predpis. Za nesprávny úradný postup však možno považovať aj takú činnosť orgánu verejnej moci, kedy orgán verejnej moci síce koná v súlade so zákonom, ale v rámci možností, ktoré sú mu dané, postupuje v rozpore s účelom zákona, úmyslom zákonodarcu či v rozpore s hmotnoprávnou logikou a základnými právnymi princípmi. Nesprávny úradný postup je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Pričom nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za tej situácie, že tieto nedostatky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.). 13. V danom prípade možno z podania žalobcu vyvodiť, že nesprávnosť úradného postupu odvodzuje z toho, že "na základe nedostatočných právnych vedomostí pracovníkov CPP v Rimavskej Sobote a CPP Bratislava, ktoré vydalo rozhodnutie o zamietnutí dňa 19.09.2013 po termíne, bolo porušené moje právo". "Ústavná sťažnosť na Ústavný súd SR bola zaslaná po termíne. Je nesporné, že zo strany CPP a aj advokátky išlo o zneužitie právomoci verejného činiteľa a nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu". 14. Na základe predložených listinných dokladov súd ustálil, že žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu na poskytnutie právnej pomoci konal v súlade so Zákonom o právnej pomoci, a vydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote v súlade s ust. 10 ods. 5 Zákona o právnej pomoci. Nakoľko podanie žalobcu neobsahovalo všetky údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, žalovaný v súlade s ust. § 10 ods. 1 Zákona o právnej pomoci vyzval žalobcu na doplnenie podkladov. Povinnosť žalobcu vydať rozhodnutie v lehote 30 odo dňa doručenia žiadosti sa vzťahovala len na prípad, ak žiadosť spĺňa náležitosti podľa odseku 1 Zákon o právnej pomoci, čo v danom prípade nebolo splnené. Rozhodnutím zo dňa 09.08.2013 sp.zn. KaRS-28398/5840/2013, ev.č. 35461/2013 žalovaný rozhodol o zastavení konania o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím úradom žalovaného sp.zn. KaRS-28398/5840/2013 dňa 19.09.2013. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že odvolací útvar preskúmal napadnuté rozhodnutie, spisový materiál a postup CPP Rimavská Sobota a konštatoval, že CPP Rimavská Sobota postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Uvedené rozhodnutie odvolacieho útvaru žalovaného nadobudlo právoplatnosť, žalobca nepodal návrh na jeho preskúmanie súdom podľa § 247 a nasl. OSP. V rozhodnutí žalovaný v súlade s ust. § 10 ods. 6 Zákona o právnej pomoci poučil žalobcu, že môže v tej istej veci podať žiadosť opätovne. Na základe uvedeného tak súd nemá za preukázanú žalobcom tvrdenú nesprávnosť úradného postupu žalovaného v konaní sp.zn. KaRS-28398/5840/2013 pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu. Nesprávnosť úradného postupu nevyplýva ani z konania žalovaného pod sp.zn. KaRS-48202/8464/2013, v ktorom žalovaný konal na základe opätovnej žiadosti žalobcu a priznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, a na jeho zastupovanie v právnej veci podania ústavnej sťažnosti a určil advokáta Q.. T. T.. 15. S argumentáciou žalobcu, že v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu žalovaného bola jeho ústavná sťažnosť na Ústavným súdom SR vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odmietnutá, a to z dôvodu podania po stanovenej lehote, sa súd nestotožnil. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 264/2010-10 zo dňa 28.04.2014, vyplýva, že sťažnosť namietajúca porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bola zjavne neopodstatnená. K namietanému porušovaniu základného práva nečinnosťou v konaní pred všeobecným súdom, v prípade ak už označený všeobecný súd meritórne vo veci rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, už nemohlo dochádzať. Nakoľko konanie vedené na Okresnom súde v Rimavskej Sobote vedené pod sp.zn. 18C/25/2011 bolo právoplatne skončené v spojení rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa
31.05.2013, len do uvedeného dátumu bolo dôvodným podanie sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci žiadosťou zo dňa 26.06.2013, i napriek tomu, že konanie pred všeobecným súdom bolo právoplatne skončené dňa 31.05.2013. V prípade, ak by žalobca tvrdil, že jeho úmyslom nebolo podať sťažnosti z dôvodu porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48 ods. 2 ústavy, ale z dôvodu, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jeho základné práva alebo slobody, vtedy bolo potrebné v súlade s ust. § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, podať sťažnosť v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, t.z. v danom prípade do 31.07.2013. Ak došlo k zmeškaniu uvedenej lehoty, tak to bolo spôsobené žalobcom, nakoľko až dňa 26.06.2013 doručil žalovanému žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, a i napriek výzve doručenej dňa 12.07.2013 v stanovenej lehote nedoplnil požadované údaje k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Keďže žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci nespĺňa náležitosti podľa odseku 1 Zákon o právnej pomoci, nebol žalovaný povinný vydať rozhodnutie v lehote 30 odo dňa doručenia žiadosti. Rovnako bolo na slobodnom rozhodnutí žalobcu, že podal opätovnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a dňa 13.11.2013 udelil advokátovi Q.. T. T. plnú moc na zastupovanie v konaní v právnej veci podania ústavnej sťažnosti, majúc vedomosť o tom, že lehota na podanie ústavnej sťažnosti uplynula. 16. Na základe uvedeného súd ustáli, že nie je splnená už prvá podmienka zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia nesprávneho úradného postupu žalovaného. Keďže súd vo veci nekonštatoval porušenia práva, bolo nadbytočným skúmať uplatnený nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu, ktorej priznanie by bolo dôvodným len v prípade, ak by samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalovanému trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, že povinný svoju povinnosť uloženú týmto rozsudkom nesplní, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.