Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-21-2013.pdf
PDF · 86.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Cb/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., sídlo: Michalská č. 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav Rybánsky, sídlo: Grősslingova č. 10, Bratislava, proti žalovaným: 1. E. L., narodený: X.X.XXXX, bytom: Y. A. Č.. XXX, 2. F. L., narodená: X.X.XXXX, bytom: Y. A. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 6.578,60 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 6.578,60 eur istiny.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi: úrok za poskytnutie úveru vo výške 11,50% ročne z dlžnej sumy 3.959,48 eur od 2.5.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy 5.038,02 eur ročne od 2.5.2012 do zaplatenia.
III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
IV. To všetko sú žalovaní povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 40,00 eur, splatnými vždy do konca príslušného mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia. Vynechaním jednej splátky sa stáva celý dlh splatný okamžite.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.5.2012 domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 6.578,60 eur titulom nárokov zo Úverovej zmluvy č. 88102-135116/4900 zo dňa 8.8.2006, ktorú uzavreli právny predchodca žalobcu (ISTROBANKA, a.s.) ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci. Uplatnená pohľadávka 6.578,60 eur predstavovala: 1. zostatok nesplatenej úverovej istiny vo výške 3.959,48 eur, 2. úrok za poskytnutie úveru ku dňu 2.5.2012 v sume 1.078,54 eur a 3. úrok z omeškania za obdobie do 5.2.2012 v sume 1.540,58 eur. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nasledovné nároky: 1. úrok za poskytnutie úveru vo výške 11,50% ročne z dlžnej sumy 3.959,48 eur od 2.5.2012 do zaplatenia, 2. úrok z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy 5.038,02 eur ročne od 2.5.2012 do zaplatenia a 3. právo na nahradenie trov tohto súdneho konania.
2. Žalovaný v 1. rade sa k veci vyjadril tak, že si predmetný úver skutočne so žalovanou v 2. rade zobrali a spočiatku ho aj riadne splácali. Ďalej uviedol, že neskôr prestali úver splácať a to z dôvodu, že prišiel o prácu. Tiež uviedol, že si nie je vedomý, aký presný zostatok dlhu má, pričom sa mu uplatnený zostatok javí ako stále dosť vysoký. Z finančných dôvodov požiadal o splatenie dlhu v splátkach.
3. Žalovaná v 2. rade sa v plnom rozsahu stotožnila so stanoviskom žalovaného v 1. rade.
4. Dňa 8.8.2006 uzavrela spoločnosť ISTROBANKA, a.s. (právny predchodca žalobcu) ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci Úverovú zmluvu č. 88102-135116/4900. Podľa predmetnej zmluvy veriteľ poskytol žalovaným úver vo výške 4.979,09 eur (150.000,- Sk). Žalovaní sa zaviazali vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutým úrokom vo výške 11,50% z poskytnutej sumy ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 94,74 eur. Splátky mali byť podľa dohody uhradené vždy do 15. dňa v príslušnom mesiaci, prvá splátky bola splatná dňa 15.9.2006 a posledná splátka mala byť uhradená dňa 15.9.2012. Tieto skutočnosti súd zistil z citovanej zmluvy o úvere a zo žalobného návrhu.
5. V bode 6 článku VI úverovej zmluvy bola dohoda účastníkov o tom, že ak dlžník nebude riadne plniť podmienky zmluvy, tak má veriteľ oprávnenie požadovať splatenie celého úveru s príslušenstvom. Žalovaní v rozpore s dohodou o splatení úveru prestali splácať poskytnutý úver, preto žalobca svojim listom zo dňa 27.3.2009 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, pričom splatnosť určil na deň 27.3.2009. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu, z citovanej úverovej zmluvy a z listu spoločnosti ISTROBANKA, a.s..
6. V období od 28.3.2009 (1. deň omeškania po splatnosti poslednými 14 splátkami úveru, respektíve do predčasnej splatnosti zostatku úveru) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 1,5% ročne.
7. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 4.10.2016 uviedol nasledovné skutočnosti. Je pravdou, že som úver zobral a že nedošlo k úplnému splateniu úveru. Pokiaľ nás súd zaviaže na zaplatenie žalovanej čiastky, tak chcem uviesť, že som v zlej finančnej situácii. Môj príjem je iba starobný dôchodok vo výške 360,00 eur mesačne, pričom mám nasledovné výdavky: 100,00 eur mesačne za podnájom (v ktorom bývam), 20,00 eur za elektrinu, 15,00 eur mesačne za dodávku vody, minimálne 100,00 eur mesačne na lieky pre mňa a 30,00 eur pre manželku (ja mám zdravotné problémy - vysoký tlak a žalovaná v 2. rade má chorú štítnu žľazu), 45,00 eur mesačne mi zráža súdny exekútor. Moja manželka, žalovaná v 2. rade, je tiež starobná dôchodkyňa a má príjem iba 260,00 eur mesačne. Z uvedených dôvodov nedokážem celý dlh zaplatiť naraz. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 1. rade uviedol, že v jeho silách je splácať maximálne tak 20,00 eur mesačne.
8. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 4.10.2016 uviedla, že je všetko tak ako uviedol jej manžel, pričom ešte dodala, že je potrebné zabezpečiť si aj stravu a zakúpiť si drevo na zimu.
9. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.“
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy: „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“
11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy: „Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“
12. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy: „Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.“
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“
14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými vznikol záväzkový vzťah, obsahom ktorého bola povinnosť veriteľa poskytnúť žalovaným finančné prostriedky vo forme úveru a tomu zodpovedajúca povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť za podmienok stanovených zmluvou spolu s dohodnutým úrokom. Zmluva, ktorá je právnym titulom vzniku nárokov uplatňovaných v tomto konaní, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd ďalej zistil, že žalovaní si nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, t.j. poskytnutý úver podľa podmienok dohodnutých v zmluve riadne a včas nesplatili. Žalobca využijúc oprávnenie podľa bodu 6 článku VI úverovej zmluvy požiadal o predčasné splatenie úveru s príslušenstvom svojim listom zo dňa 27.3.2009, a to ku dňu 27.3.2009. Na základe tejto skutočnosti, teda mali žalovaní povinnosť vrátiť poskytnutý úver s príslušenstvom dňa 27.3.2009.
18. Vychádzajúc zo žalobného návrhu ako aj zo skutočnosti, že žalovaní tieto skutočnosti nijako konkrétne nerozporovali, súd zistil, že žalobcovi voči žalovaným podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 497 a § 502 Obchodného zákonníka) vznikli nasledovné nároky: 1. nárok na vrátenie zostatku nesplatenej úverovej istiny vo výške 3.959,48 eur, 2. nárok na úrok za poskytnutie úveru ku dňu 2.5.2012 v sume 1.078,54 eur (kapitalizovaný úrok za poskytnutie úveru vo výške 11,50% ročne do 2.5.2012) a 3. úrok za poskytnutie úveru vo výške 11,50 ročne od 2.5.2012 do zaplatenia z dlžnej sumy zostatku úveru.
19. Z dôvodu omeškania žalovaných s uhradením peňažných pohľadávok vznikol žalobcovi voči žalovaným podľa § 517 Občianskeho zákonníka aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5% z dlžných súm ročne (žalobca si uplatnil 9% ročne). Omeškanie vzniklo od predčasnej splatnosti úveru, t.j. od 28.3.2009 a trvá doposiaľ. Žalobcovi teda konkrétne vznikol nárok na zaplatenie: úroku z omeškania za obdobie do 5.2.2012 v sume 1.540,58 eur a úroku z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy 5.038,02 eur (zostatok istiny + kapitalizovaný úrok za poskytnutie úveru) ročne od 2.5.2012 do zaplatenia. Pri určení výšky úroku z omeškania súd vychádzal zo skutočnosti, že v prvý deň omeškania žalovaného bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 1,5% ročne, t.j. žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne, čo je o osem percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
21. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že
žalobcovi voči žalovanému priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.
22. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
23. Podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku: „(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
24. Vychádzajúc zo zlej finančnej situácie žalovaných súd v súlade s § 232 Civilného sporového poriadku zaviazal žalovaných na zaplatenie pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami tak, ako je to uvedené vo výroku IV tohto rozsudku.
25. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.