Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/40/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Ing. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Q.. Z. XXX/XX, zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, proti žalovanému Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom Trenčín, Legionárska 28, IČO: 00 610 470, zastúpenému Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, advokátom so sídlom Žilina, Jána Reka 13, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 44, zastúpeného JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Bratislava, Vajnorská 55, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. novembra 2021, č.k. -301, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný a intervenient m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.078,86 eur s príslušenstvom titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady za stratu zárobku, náhrady nákladov na liečenie a zaplatenia sumy 15.000 eur titulom náhrady za zásah do osobnostných práv. Žalobca odôvodnil nárok tým, že došlo k ujme na jeho zdraví v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Dňa 11.06.2015 žalobca podstúpil vo Fakultnej nemocnici Trenčín operáciu prínosových dutín a nosovej prepážky, dňa 29.06.2015 sa žalobca dostavil do otorinolaryngologickej ambulancie u žalovaného (ďalej len „ORL ambulancia“) a ošetrujúci lekár sa rozhodol pre vykonanie punkcie nosovej dutiny. Napriek vysloveným obavám zo zákroku, bol žalobcovi bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu zákrok vykonaný. Punkčná ihla bola lekárom zavedená na pracovisku v ambulantných priestoroch, následne sa žalobca musel na pokyn lekára premiestniť z kresla pre pacientov do vedľajšej administratívnej miestnosti s punkčnou ihlou v nose na bežnú stoličku. Po pár sekundách žalobca cítil postupnú stratu vedomia a začiatok nekontrolovaného pádu zo stoličky, kedy sa ošetrujúci lekár nachádzal vo vedľajšej miestnosti a zdravotná sestra bola asi 2m od žalobcu, čo neumožňovalo zabrániť pádu žalobcu v bezvedomí zo stoličky na podlahu. Žalobca sa prebral na zemi, pričom od tohto momentu cítil intenzívnu bolesť hlavy, spojenú z dezorientáciou, celkovou slabosťou, problémami s rovnováhou, následne bol s lekárskou správou odoslaný na internú ambulanciu. Po prepustení do domáceho liečenia sa zdravotný stav žalobcu zhoršoval, absolvoval viacero vyšetrení. Napokon bol u žalobcu zistený nález na krčnej chrbtici, s konštatovaním trvalého poškodenia a bol mu doporučený invalidný dôchodok. Do chvíle, kedy došlo k pádu, žalobca nemal

žiadny úraz, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k poškodeniu krčnej chrbtice. Žalobca mal za to, že zo strany ošetrujúceho lekára MUDr. C.a boli porušené štandardné lekárske postupy pri výkone punkcie prínosových dutín, pacient nebol pred punkciou poučený o rizikách zákroku, nebol počas celého lekárskeho výkonu fixovaný tak, aby sa eliminovalo riziko prípadného pádu pacienta. Žalobcovi nebola poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť, prislúchajúca momentálnemu kritickému zdravotného stavu.. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a namietal, že došlo k pádu počas vykonávanej punkcie nosovej dutiny dňa 29.06.2015 a žalobcom popísaná udalosť bola založená len na jeho tvrdeniach. Žalovaný poskytol žalobcovi zdravotnú starostlivosť správne. V tejto súvislosti rozporoval aj tvrdenie žalobcu, podľa ktorého tento neudelil na predmetný zákrok informovaný súhlas a predložil lekársku správu vyhotovenú MUDr. I. C.om zo dňa 29.06.2015 podpísanú žalobcom, v ktorej sa výslovne uvádza, že bol riadne poučený. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobcovi zo strany žalovaného bolo predmetom vykonaného dohľadu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o čom bol vyhotovený Protokol č. 266/2016 a pochybenie v zmysle porušení ustanovení zákona ě. vykonaným dohľadom zistené nebolo. Žalovaný namietal aj vyčíslenie škody, ktoré žalobca nezdôvodnil, nepredložil lekársky posudok zo dňa 28.08.2017 o bolestnom a nezdokladoval uplatnený nárok na náhradu cestovných nákladov. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu, jeho výška nie je zdôvodnená, je zjavne neprimerane vysoká, kedy peňažné náhrady v takej výške priznávajú súdy v prípadoch smrti pacienta jeho najbližším pozostalým príbuzným. Intervenient navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, poukázal na absenciu predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, žalobca nepreukázal porušenie povinnosti, resp. protiprávne konanie žalovaného, jeho zamestnancov. Skutkový dej je založený len na tvrdeniach žalobcu, bez akéhokoľvek relevantného dôkazu. Rovnako Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v protokole č. 266/2016 nenašiel v postupe žalovaného žiadne pochybenie.

2. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal poškodený stavec C1 a k poškodeniu stavca C1 mohlo dôjsť následkom úrazu. Aj napriek tomu, že žalovaný vychádzal z prepúšťacej správy zo dňa 18.08.2015 FNsP Skalica, v zmysle ktorej výsledok vyšetrenia MRC nepreukázal poškodenie chrbtice, podstatný bol v danom prípade znalecký posudok MUDr. Tatiany Vološinovej č. 03/2020 zo dňa 06.10.2020, kde je v nálezovej časti uvedené, že podľa dostupných materiálov utrpel žalobca dňa 29.06.2015 úraz/pád zo stoličky, bez následného vyšetrenia v zmysle zobrazovacích metód, RTG, CT, MR. Prvé vyšetrenie CT mozgu bolo zrealizované až dňa 28.07.2015 v NsP Myjava, pri ktorom však stavec Cl nie je zachytený. Dňa 17.08.2015 bolo realizované MR vyšetrenie krčnej chrbtice vo FNsP Skalica, kedy stavec Cl je zobrazený len bočnej (sagitálnej) rovine, jeho hodnotenie v tejto rovine v MR obraze nie je dostačujúce, transverzálna ani koronárna rovina neboli doplnené. V sagitálnej rovine bez presvedčivej detekcie čerstvej lomnej línie, bez kostného edému, ktorý by potvrdzoval čerstvú kontúziu kosti. CT vyšetrenie krčnej chrbtice bolo realizované dňa 06.07.2016 v NsP Malacky, kde okrem degeneratívnych zmien tiel stavcov a medzistavcových platničiek (ktoré nie sú predmetom konania), prítomné degeneratívne zmeny tela stavca C1 a C2, tzv. atlantodentálna artróza, s predným osteofytom tela stavca Cl, ktorý vykazuje poúrazové zmeny, a to abrupcia ventrálneho osteofytu tela stavca C1. Oblúk tela stavca C1 je však intaktný, v CT obraze bez traumatických zmien. Kontrolné CT vyšetrenie krčnej chrbtice zo dňa 20.06.2017 tento nález potvrdzuje. Znalkyňa upresnila, že CT vyšetrenie zo dňa 06.07.2016 odhaľuje abrupciu ventrálneho (predného) osteofytu tela stavca C1, bez traumatických zmien predného oblúka tela stavca C1. Keďže vyšetrenie bolo zrealizované s veľkým časovým odstupom od úrazu, dá sa hodnotiť len ako stav po abrupcii ventrálneho osteofytu tela stavca C1, bez bližšej špecifikácie. Vzhľadom na absenciu kostného edému pri MR vyšetrení zo dňa 17.08.2015, ako i na CT nález zo dňa 06.07.2016 možno konštatovať, že nález je staršieho dáta, teda hodnotiť ho ako stav po úraze, bez bližšej časovej špecifikácie. Priebeh liečenia v podstatných faktoroch popísal ošetrujúci neurológ MUDr. Jozef Zeman, ktorý uviedol, že na základe žalobcom uvedených symptómov, anamnézy, histórii ošetrení, vyšetrení i hospitalizácii, ním uvedené symptómy by mohli zodpovedať poškodeniu krčnej chrbtice, hlavne v oblasti CK prechodu (pri autohaváriách, pádoch a pod.). Výsledky popisu CT zo dňa 06.07.2016 potvrdili poškodenie krčného stavca C1, neurochirurg MUDr. Illéš poškodenie krčného stavca potvrdil. Z vyššie uvedeného vyplýva, že u žalobcu došlo k poškodeniu stavca C1, pravdepodobne v dôsledku bližšie nešpecifikovaného úrazu, v bližšie neupresnenej dobe. Žiadna z lekárskych správ nepotvrdila, kedy k poškodeniu stavca C1 došlo. Sporné medzi stranami zostalo, kedy a za akých okolností došlo k uvedenému zraneniu, resp. či k nemu došlo spôsobom ako popísal žalobca.

3. Svedok MUDr. I. C. PhD. uviedol, že v čase incidentu dňa 29.06.2015 pracoval ako lekár ORL ambulancie žalovaného. Žalobca mal diagnostikovaný chronický zápal prínosových dutín, odporučil mu

operačný zákrok, ktorý dobre dopadol. Po určitom čase prišiel žalobca do ORL ambulancie s tým, že sa nemá dobre, pričom po operácii trvá 4-6 týždňov, kým sa všetko zahojí. Žalobcovi odporučil výplachy nosových dutín fyziologickým roztokom. Žalobca mal stále pocit, že niečo po operácii nie je v poriadku a myslel si, že má v nosových dutinách zápal. Štandardne sa 4-6 týždňov po operácii robí endoskopická kontrola nosových dutín, na takúto kontrolu bolo ešte príliš skoro. CT vyšetrenie bolo žalobcovi urobené pred operáciou, preto nebolo vhodné ho opakovať. Napokon lekár poradil preplach nosovej dutiny fyziologickým roztokom, pričom sa takto dá zistiť okamžite stav prínosových dutín. Žalobca súhlasil po dostatočnom vysvetlení s operačným zákrokom samotným, súhlasil aj s navrhovaným preplachom prínosových dutín. Pred samotným výkonom je potrebné lokálne umŕtvenie, ktoré realizoval Hirschovým roztokom na vatových štetinkách, ktoré sa zavedú do nosa. Potom realizoval samotnú punkciu a išlo o výkon, ktorý predtým robil mnoho krát, neboli nikdy žiadne komplikácie, bol dlhoročný lekár s praxou. Po zavedení punkčnej ihly si pacient presadne do druhého kresla k umývadlu, drží pred sebou emitnú misku, následne zdravotná sestra do ihly zavedie hadičku a robí samotný preplach. Pacient si drží druhú nosnú dierku a zľahka vysmrkáva do emitnej misky. Tento úkon prebehol v poriadku, následne posúdili tekutinu, ktorá vyšla z prínosových dutín, táto bola čistá, bez známok krvi, hnisu, hlienu. To dokladovalo, že prínosové dutiny po operácii sú v poriadku. Po preplachu žalobca povedal, že sa necíti celkom dobre, so zdravotnou sestrou doviezli vozík a na ten položili do vodorovnej polohy žalobcu, pričom žalobca v ambulancii nebol sám. Žalobca sa naďalej necítil dobre, bol mu odmeraný vyšší tlak, ale lekár mu nechcel dávať zatiaľ žiadnu medikáciu. Následne preberal službu lekár MUDr. Večeřa, ktorému vysvetlil situáciu, tento ho uistil, že bude pacienta sledovať. Až neskôr sa dozvedel, že na internej ambulancii bola žalobcovi poskytnutá medikácia a v žiadnom prípade sa v priebehu popísaného úkonu v jeho ambulancii nestalo, že by žalobca spadol, prípadne sa zranil. Svedkyňa U. C. uviedla, že asistovala MUDr. C.ovi pri výplachu nosovej dutiny, pri ktorom sedí pacient na stoličke vedľa umývadla, za chrbtom má stenu, oproti a vedľa sú sestra s lekárom. Počas výkonu prišlo žalobcovi nevoľno, išla preto vziať vozík, na ktorý žalobcu s lekárom naložili. Žalobca počas výkonu nebol sám a v priebehu úkonu nedošlo k jeho pádu, či už zo stoličky, alebo vozíka.

4. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“) v protokole č. 266/2016 po preskúmaní zdravotnej dokumentácie uviedol, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá správne. Pacient dňa 11.06.2015 podstúpil na ORL klinike FN Trenčín operačný výkon v rozsahu resekcie hrany septa, supraturbinálnych antrostómií a turbinoplastiky. Výkon bol indikovaný na základe ambulantne zrealizovaných vyšetrení (rinoendoskopia + CT nález), v rámci ktorých bola stanovená diagnóza chronickej hyperplastickej rinosinusitídy s vybočením nosovej priehradky. Pacient s navrhovanou operáciou súhlasil, čo potvrdil podpisom informovaného súhlasu. Pooperačný vývoj bol bez komplikácií, objektívny nález v rámci ambulantných kontrolných vyšetrení bol primeraný, pacient bol afebrilný, bez krvácania, pociťoval mierny opuch v nosovej dutine. Dňa 29.06.2015 bol zrealizovaný výplach čeľustnej dutiny s negatívnym nálezom a indikované MRI vyšetrenie hlavy, ktorého nález bol pri nasledujúcej ambulantnej kontrole hodnotený ako primeraný. Výplach čeľustnej dutiny po FESS operácii nie je typický, najmä ak chirurgický nález bol diskrétny. Možno ho vykonať, nie je to postup non lege artis, ale robí sa výnimočne. Zobrazovacie vyšetrenie po FESS výkone pri danom náleze a bez zjavných komplikácií tiež nie je potrebné, obvykle sa pacient zhojí za určitý čas pri konzervatívnej lokálnej liečbe. Daná operácia ani ambulantný výkon (výplach čeľustnej dutiny) obvykle nie sú spojené s ťažkosťami ako ich opisuje pacient. Zvýšený tlak krvi a búšenie srdca svedčia skôr pre vegetatívnu symptomatológiu v dôsledku nepriaznivého subjektívneho vnímania výkonu pacientom. Výplach prínosových dutín sa nedá vykonať bez predchádzajúcej konzultácie s pacientom. Pacient musí vedieť, že mu lekár do nosa vloží inštrumenty. Lekárska správa zo dňa 29.06.2015 obsahuje písomný záznam o zrealizovanom výkone a pacientom podpísaný informovaný súhlas. Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie je možné skonštatovať, že operácia prínosových dutín bola správne indikovaná na základe subjektívnych ťažkostí pacienta, rinoendoskopického a CT nálezu. Pacient horšie znášal pooperačný vývoj, ale podľa záznamu z prvej pooperačnej kontroly bol stav primeraný, bez znakov komplikácie. Pri ďalšej kontrole bol zrealizovaný výplach čelustnej dutiny, ktorý pacient zle toleroval a považuje ho za príčinu svojich následných zdravotných ťažkostí, pričom samotný výkon nebol sprevádzaný komplikáciou, ale vegetatívnou symptomatológiou.

5. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. až 3, , , , , (ďalej len „“). Predpokladmi zodpovednosti za škodu sa protiprávny úkon vyvolávajúci škodu, vznik ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (škodnou udalosťou) a ujmou a zavinenie.

Existencia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu musí byť v každom jednotlivom prípade daná a preukázaná, ak niektorý z prípadných predpokladov nebolo možné v určenom rozsahu preukázať, zodpovednostný právny vzťah medzi nevznikne a poškodenému nemôže byť priznaná náhrada škody. Na vznik objektívnej zodpovednosti stačí splnenie prvých troch menovaných predpokladov, pričom zavinenie sa v prípade objektívnej zodpovednosti neskúma. Zodpovedný subjekt sa za určitých okolností môže svojej zodpovednosti zbaviť a to preukázaním, že ujmu, ktorá vznikla, nezavinil. Porušením právnej povinnosti v medicínskom práve sa rozumie objektívne rozpor medzi tým, ako lekár skutočne konal a tým ako konať mal, aby si splnil svoju povinnosť. Protiprávne konanie lekára môže spočívať v tom, že nepostupoval lege artis, že nevyužil potrebné odborné znalosti a postupy pri vymedzení anamnézy, stanovení diagnózy a liečebného postupu, zaistenia osobnej starostlivosti. Ak by z takejto činnosti, kde lekár postupoval lege artis vznikla pacientovi ujma, nezodpovedá za túto ujmu, v dôsledku chýbajúcej protiprávnosti takéhoto konania ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Protiprávnosť konania je vylúčená v prípade súhlasu pacienta s vyšetrovacím či liečebným úkonom lekára, v dôsledku, ktorého došlo k vzniku ujmy. Pod skutkovú podstatu všeobecnej zodpovednosti za škodu v medicínskom práve možno zahrnúť predovšetkým prípady zavineného porušenia povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade so súčasne dostupnými poznatkami lekárskej vedy, teda konanie non lege artis. Protiprávne konanie žalovaného videl žalobca v tom, že v súvislosti s výkonom punkcie nosových dutín dňa 29.06.2015 došlo v dôsledku nepozornosti lekára a sestry k jeho pádu zo stoličky a v dôsledku toho k poškodeniu krčnej chrbtice. Pád zo stoličky v ORL ambulancii sa nepodarilo žalobcovi preukázať. Osoby, ktoré mali byť pádu prítomné, vypočuté ako svedkovia, takúto udalosť popreli. Potvrdili, že žalobcovi prišlo nevoľno s tým, že takýto stav môže pri uvedenom zákroku vzniknúť. Všetky ostatné osoby, ošetrujúci lekári, príbuzní a známi o páde zo stoličky vedeli len z rozprávania žalobcu, preto nebol dôvod vypočúvať ďalších navrhnutých svedkov. V postupe ošetrujúceho lekára MUDr. C.a nevidel žiadne pochybenia ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súd teda nezistil chybný úkon pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorý by viedol k vzniku akejkoľvek ujmy žalobcu a chýbal základný predpoklad úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody a súd žalobu zamietol. Nakoľko nárok žalobcu nebol dôvodný vo svojom základe, nebol dôvod zaoberať sa ani dôvodnosťou žalobcom uplatnených finančných nárokov. O trovách konania rozhodol súd podľa , kedy žalovaný a intervenient boli v spore úspešní v rozsahu 100 %, preto im súd priznal náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a uviedol, že s napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasí a považuje ho za nesprávne a nezákonné. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevysporiadal s rozhodujúcimi dôkazmi, ktoré predložil na podporu svojich tvrdení žalobca a súd zobral do úvahy len dôkazy, ktoré boli v prospech žalovaného a vyhodnotil ich bez ohľadu na dôkazy predložené do konania žalobcom. Súd prvej inštancie zamietol aj návrhy žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania. Súd v bode 9 rozhodnutia uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal poškodený stavec C1. Tento záver nie je správny, nakoľko žalovaný od začiatku namietal poškodenie stavca a vychádzal z prepúšťacej správy zo dňa 18.08.2015 NsP Skalica. Žalovaný navrhol súdu, že predloží odborný posudok k záznamu MR-C chrbtice zo dňa 17.08.2015, pričom tento dôkaz nepredložil. Práve žalobca predložil znalecký posudok č. 03/2020, ktorý vyvrátil tvrdenie žalovaného o tom, že v čase vykonania MR-C vyšetrenia chrbtice dňa 17.08.2015 žalobca nemal poškodený stavec C1. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že na zázname MR-C chrbtice zo dňa 17.08.2020 bol stavec C1 vyšetrený len v sagitálnej rovine, čo nie je na jeho hodnotenie dostačujúce. Inak povedané, stavec C1 bol počas MR-C zachytený len náhodou a len čiastočne, bez možnosti posúdenia poškodenia stavca C1. Je zjavné, že žalovaný po predložení záznamu MR-C vyšetrenia chrbtice musel mať vedomosť o tom, že z tohto nie je možné diagnostikovať poškodenie stavca C1, ale aj napriek tomu účelovo zavádzal súd o tom, že po páde žalobcu v ambulancii nemal žalobca poškodený stavec C1. Žalovaný tvrdil, že k poškodeniu stavca C1 nedošlo v dôsledku úrazu, ale v dôsledku degeneratívnych zmien, pričom uvedené bolo vyvrátené znaleckým posudkom, v ktorom znalkyňa konštatovala, že poškodenie stavca C1 je staršieho dáta, pričom tento nález (poškodenie) hodnotila ako stav po úraze. Uvedené potvrdzuje tvrdenie o páde zo stoličky s punkčnou ihlou v nose počas preplachovania prínosových dutín v ambulancii žalovaného. Súd prvej inštancie sa nezaoberal závermi znaleckého posudku preukazujúcimi skutočnosť, že k poškodeniu stavca C1 žalobcu došlo v dôsledku úrazu, ktorý bol staršieho dáta a nezohľadnil potvrdenie všeobecnej lekárky MUDr. Vlasty Pražienkovej, ktorá potvrdila, že v zdravotnej dokumentácii Ing. D. Q. sa nenachádza žiadny lekársky záznam o ošetrení, resp. hospitalizácii z dôvodu poškodenia krčnej chrbtice úrazom až do doby jednoznačného dodiagnostikovania dlhodobých zdravotných ťažkostí. Týmto potvrdením žalobca preukázal, že okrem pádu zo stoličky počas zdravotného výkonu), žalobca

nemal žiadne iné úrazy krčnej chrbtice. Súd sa nezaoberal podstatným rozporom vo výpovediach svedkov, keď z výpovede MUDr. C.a vyplynulo, že punkcia prínosových dutín bol kompletne realizovaný a žalobcovi prišlo nevoľno až po ukončení zdravotného výkonu, pričom toto tvrdenie je v rozpore so žalobcom uvádzanými skutočnosťami. Avšak z výpovede zdravotnej sestry Pobežalovej vyplynulo, že k nevoľnosti žalobcu došlo počas zdravotného výkonu s punkčnou ihlou v nose a uvedené je v súlade s tvrdením žalobcu, že k pádu došlo počas výkonu s punkčnou ihlou v nose. Svedecká výpoveď MUDr. C.a je v rozpore s lekárskou správou MUDr. Večeřu zo dňa 29.06.2015 o 16:25 hod., podľa ktorej pri výkone pacient prekolaptický. Z uvedeného vyplýva záver, že ku kolapsu a pádu žalobcu došlo počas výkonu. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že žalobca mal byť počas celej doby pod dozorom a zároveň MUDr. C.a so sestrou C. išli žalobcovi priviesť vozík. Žalobca uviedol, že vozík sa v tom čase nenachádzal v priestoroch ambulancie a je vylúčené, aby bol žalobca pod neustálym dohľadom, čo zvyšuje nedôveru svedeckých výpovedí. O dôvodnosti podanej žaloby svedčia lekárske správy. Chronológia žalobcových zdravotných komplikácií a diagnostika poškodenia stavca C1 potvrdzuje tvrdenia o páde žalobcu v ambulancii. Z lekárskych správ vyplynulo, že žalobca bol dňa 29.06.2015 po punkcii prínosových dutín hospitalizovaný u žalovanej a prepustený až po 7 hodinách. Lekár MUDr. C. uviedol, že punkcia prínosových dutín sa vykonáva ambulantne, po zákroku si pacient chvíľu posedí a ide domov, pričom žalobca bol po tomto údajne banálnom zákroku hospitalizovaný 7 hodín. Uvedené nepriamo potvrdzuje tvrdenie žalobcu o páde z kresla počas zdravotného výkonu. Žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil potrebu hospitalizácie žalobcu ako aj dôvod zdravotných ťažkostí spojených so zdravotným výkonom. Tieto dôkazy a tvrdenia súd nezobral pri rozhodovaní do úvahy. Súd prvej inštancie ako jeden z rozhodujúcich dôkazov považoval protokol č. 266/2016, v ktorom ÚDZS dospel k záveru, že zdravotná starostlivosť bola žalobcovi poskytnutá zo strany žalovaného správne. Žalobca poukázal na to, že protokol nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný v zmysle . Skutočnosť, že ÚDZS v protokole nedospel k záveru o porušení zákonnej povinnosti, ma za následok povinnosť súdu urobiť si o otázke správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti svoj vlastný úsudok, a to na základe predložených tvrdení a vykonaných dôkazov. V tomto prípade bolo prešetrenie správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti vykonané ÚDZS na diaľku, ktorý vychádzal výlučne zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, pričom MUDr. C. v lekárskej správe zo dňa 29.06.2015 neuviedol žiadne komplikácie žalobcu spojené s punkciou prínosových dutín, ani pád žalobcu. V dôsledku toho, že ÚDZS vykonal dohľad na diaľku a nie na mieste, nedošlo k vypočutiu osôb, ktoré toho času boli v priamom kontakte so žalobcom. Je zrejmé, že ak pád žalobcu nie je uvedený v lekárskych záznamoch, ÚDZS nemohol dospieť vzhľadom na formu dohľadu k iným záverom. V protokole ÚDZS konštatoval, že nie je v jeho možnostiach vyjadriť sa k obsahu a rozsahu poučenia a informovaného súhlasu žalobcu. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal absenciou informovaného súhlasu pred vykonaním punkcie prínosových dutín dňa 29.06.2015. Ako vyplynulo z výpovede MUDr. C., žalobca nebol poučený o rizikách spojených s punkciou prínosových dutín, predovšetkým nebol informovaný o prípadnom možnom kolapse, pričom žalobca podpísal informovaný súhlas až po svojom kolapse. Uvedené popieral žalovaný, avšak v lekárskej správe je uvedený čas podpisu žalobcu 14:10 hod., čo je hodina po začatí samotného zdravotného výkonu. Súd prvej inštancie kládol v konaní na žalobcu neprimerané nároky s ohľadom na dôkazné bremeno a v tomto smere žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. . Súd prvej inštancie zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, a to MUDr. K., MUDr. N. D., JUDr. D. C. a zdravotnej sestry N., z dôvodu, že títo svedkovia neboli prítomní pri páde žalobcu. Súd tak svojim konaním zabránil žalobcovi preukázať rozhodujúce skutočnosti. MUDr. D. uviedol do lekárskej správy informáciu o kolapse žalobcu, bol so žalobcom prvý v kontakte po MUDr. C. a mohol vysvetliť dôvody, pre ktoré bolo potrebné žalobcu hospitalizovať. Zdravotná sestra N. sa starala na ambulancii o žalobcu po jeho páde. MUDr. K. poskytovala žalobcovi zdravotnú starostlivosť po tom, ako k nej bol žalobca prevezený z ambulancie. Súd prvej inštancie nevykonal znalecké dokazovanie, ktoré žalobca v konaní navrhoval za účelom zistenia príčin poškodenia zdravia v spojení s pádom v ambulancii. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol, že odvolacieho dôvody sú nedôvodné, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu základného predpokladu žaloby na náhradu škody, a to preukázanie protiprávneho konania zo strany žalovaného. Pokiaľ by žalobca odvodzoval svoje právo na náhradu škody od primárneho zdravotníckeho úkonu, ktorý mu bol poskytnutý, bolo by dôvodné, aby bolo na žalovaného prenesené väčšie dôkazné bremeno, avšak žalobca odvodzoval svoje právo od protiprávneho konania žalovaného, nie od primárneho zdravotného úkonu (operácia nosovej prepážky), ale od pádu zo stoličky, ktorý mal nastať údajne pri pooperačnej kontrole, ktorý sa

nepreukázal. Žalovaný vyvrátil tvrdenia žalobcu o protiprávnom konaní, o zavinení a príčinnej súvislosti. Napriek dôkaznej aktivite žalovaného a zabezpečeným dôkazom, žalobca nepreukázal pád zo stoličky pri kontrole u žalovaného. Vznikla dôvodná pochybnosť, že poranenie chrbtice žalobcu vzniklo ešte pred termínom kontroly u žalovaného, teda bez príčinnej súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného (MRC chrbtice žalobcu zo dňa 18.05.2015 nevykazuje žiadne abnormálie). V čase vyšetrenia u žalovaného nemohlo dôjsť k pádu, ktorý by bol bezprostrednou príčinou vzniku poranenia a zakladal by dôvod na uplatnenie náhrady škody. Je nesporné, že ani tvrdené protiprávne konanie, ktoré malo spočívať v nedostatočnom poučení žalobcu pred výkonom zdravotníckeho úkonu, sa nepreukázalo ako pravdivé. Závery protokolu č. 26/2016 ÚDZS boli pre súd záväzné vo vzťahu k posúdeniu zásadnej otázky prípadného protiprávneho konania žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, bez ktorého nie je možné ustáliť primárnu otázku predpokladu vzniku nároku na náhradu škody. Ani znalecké dokazovanie nepreukázalo protiprávne konanie, čo zakladá dôvod na zamietnutie žaloby. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, súd aj z dôvodu hospodárnosti nevykonával dokazovanie v otázke uplatnených finančných nárokov. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Intervenient sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach prezentovaných v konaní a má za to, že súd dostatočne zistil skutkový stav a riadne vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Žalovaný nedokázal v konaní preukázať príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a poškodením zdravia žalobcu. Žalobca sa obmedzil v odvolaní na preukázanie rozsahu poškodenia zdravia, čo je irelevantné, keďže nepreukázal príčinnú súvislosť medzi týmto poškodením a porušením povinností. Preto akékoľvek ďalšie dokazovanie smerujúce k rozsahu poškodenia zdravia bolo pre konanie irelevantné. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne novoty a súd prvej inštancie sa s tvrdeniami žalobcu dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Skutkový dej popísaný žalobcom nie je preukázaný, jeho závery sa zakladajú len na skutkových tvrdeniach, bez relevantného dôkazu. O nesprávnych vyjadreniach žalobcu svedčí aj to, že je nesporná skutočnosť o jeho informovanom súhlase. V konaní bolo jeho tvrdenie vyvrátené predložením lekárskej správy vyhotovenej MUDr. I. C. zo dňa 29.06.2015. Žalobca na jednej strane opieral svoje tvrdenia o písomné vyjadrenia svedkov, u ktorých absentuje bezprostrednosť vnímania tvrdených skutočností a snažil sa nimi vyvrátiť výpovede osôb pred súdom, ktoré boli prítomné v ambulancii. Postup zamestnancov žalovaného prešetroval aj ÚDZS, ktorý v Protokole č. 266/2016 prijal záver o poskytnutí zdravotnej starostlivosti lege artis. S poukazom na uvedené neexistoval základný predpoklad náhrady škody, a to porušenie povinností. Súd riadne zistil skutkový stav a vykonal všetky relevantné dôkazy pre konanie. Žalobcom navrhovaný výsluch svedkov bol v rozpore s hospodárnosťou a rýchlosťou konania. Navrhnutý svedkovia neboli bezprostrednými svedkami a nemali sa k veci ako vyjadriť a priniesť žiadne nové skutočnosti. Žalobca nedokázal osvedčiť uplatnený nárok a argumentáciu založil na subjektívnych tvrdeniach, ktoré boli vyvrátené dôkaznými prostriedkami. Vzhľadom na uvedené intervenient navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

9. Žalobca vo vyjadrení sa nestotožnil so záverom žalovaného, že úraz nevznikol primárne pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žalobca od začiatku tvrdil, že k poškodeniu zdravia v dôsledku pádu došlo počas preplachu prínosových dutín a tento zdravotný výkon spôsobil u žalobcu kolapsové stavy, ktoré vyústili do pádu. Aj z výpovede svedkyne U. C. vyplynulo, že žalobcovi prišlo nevoľno počas výkonu, keď mal zavedenú punkčnú ihlu. Je zjavné, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo v dôsledku jeho pádu spôsobeného zdravotným výkonom. Žalovaným označený dôkaz, a to MRC chrbtice zo dňa 18.05.2015, nie je súčasťou súdneho spisu, nebol v konaní navrhnutý a ani vykonaný. Aj napriek tomu žalovaný nesprávne vyhodnotil tento dôkaz, keď v čase vykonania MRC chrbtice dňa 18.05.2015, chrbtica žalobcu nevykazovala žiadne abnormálie, pričom k pádu žalobcu došlo až dňa 29.06.2015. Žalobca tak nemal až do pádu v ordinácii žalovaného žiadne ťažkosti s chrbticou. Žalovaný sa počas celého konanie účelovo bránil, keď každá jeho procesná obrana bola zo strany žalobcu účinne vyvrátená. Priamo z výpovede MUDr. C. vyplynulo, že žalobca nebol riadne informovaný a poučený v zákonnom rozsahu, nakoľko MUDr. C. to nepovažoval za potrebné. Intervenient poukázal na to, že žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a poškodením zdravia žalobcu. Žalobca v konaní navrhoval znalecké dokazovanie za týmto účelom, avšak zo strany súdu nebolo mu vyhovené. Z vykonaného znaleckého dokazovania bolo zistené, že k poškodeniu stavca C1 došlo v dôsledku pôsobenia vonkajšej sily (napr. pád). Žalobca rovnako do konania predložil viaceré lekárske správy, z ktorých vyplýva, že počas zdravotného výkonu došlo ku kolapsu žalobcu, v dôsledku ktorého musel byť žalobca krátko u žalovanej hospitalizovaný. Z výpovede svedka MUDr. C. vyplynulo,

že poučenie nebolo vykonané písomne pred zákrokom, podpis na lekárskej správe bol vyhotovený až po tom, ako došlo k samotnému zákroku a po kolapse žalobcu, čo poukazuje opätovne na nedôveryhodnosť MUDr. C., ktorý po kolapse dal podpísať žalobcovi predmetnú lekársku správu. Z obsahu výpovede vyplynulo, že ak by aj bol žalobca poučený pred samotným zákrokom, toto poučenie a informovaný súhlas bolo obsahovo absolútne nedostačujúce, keď MUDr. C. žalobcovi neuviedol následky, ktoré mohli poškodiť jeho zdravie, navyše žalobcovi ani neuviedol, že môže dôjsť k zamdleniu. Žalobca preukázal v konaní, že pred vykonaním zdravotného výkonu nebol riadne informovaný a poučený.

10. Intervenient vo vyjadrení uviedol, že trvá na všetkých vyjadreniach prezentovaných v konaní. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a riadne vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Stotožnil sa aj s vyjadreniami a žalovaného prezentovanými v konaní. Žalobca nedokázal preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a poškodením zdravia žalobcu. Žalobca počas celého konania dotváral skutkový dej a opieral sa o svoje subjektívne vnímanie udalostí. V konaní bolo preukázané, že žalobca bol zo strany lekára informovaný a sám trval na vykonaní zákroku. Zákrok nespôsobil žalobcovi žiadne poškodenia a bol vykonaný lege artis. Následne sa žalobca bez akéhokoľvek dôkazného prostriedku domáha náhrady škody na zdraví v dôsledku pádu, ktorý údajne spôsobil predmetný zákrok. Tento pád však videl, vnímal a opisuje len samotný žalobca a žiadna iná osoba. Aj samotný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nenašiel pochybenie v konaní žalovaného. Je pravdou, že závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie sú pre súd záväzné, ale ako odborné závery špecializovanej inštitúcie v kontexte analogickej aplikácie ustanovenia nemôžu zostať bez povšimnutia. Skutkový dej opísaný žalobcom nie je preukázaný žiadnym dôkazným prostriedkom. Jeho závery sa zakladajú len na jeho skutkových tvrdeniach bez relevantného dôkazu. O nesprávnych vyjadreniach žalobcu svedčí aj to, že je nesporná skutočnosť o jeho informovanom súhlase, kedy v konaní bolo toto jeho tvrdenie vyvrátené predložením lekárskej správy vyhotovenej MUDr. I. C. zo dňa 29.06.2015.

11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania, pričom v súlade s odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje.

12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a rozhodnutie náležite odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne, nebola zistená vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (svedeckých výpovedí, resp. znaleckých posudkov podľa predstáv strany sporu), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, resp. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

13. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. 15. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

16. Základným princípom zodpovednosti za škodu pri riešení dôsledkov nesprávneho postupu zdravotníckeho zariadenia, ktoré viedlo k vzniku ujmy pacienta je všeobecná zodpovednosť za škodu založená na protiprávnom konaní, ktoré viedlo ku škodlivému následku. Je to teda zodpovednosť za konanie alebo opomenutie nie za výsledok. Základnými hmotnoprávnymi predpokladmi všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa sú: 1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho konania), 2. vznik škody, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, 4. zavinenie toho, kto spôsobil škodu svojim protiprávnym úkonom. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zaťažuje poškodeného, teda v prejednávanej veci žalobcu.

17. Všetky predpoklady pritom musia byť splnené súčasne. V prípade protiprávneho konania ide o konanie v rozpore s objektívnym právom, teda porušenie určitej právnej povinnosti, vyplývajúcej zo zákona, zo zmluvy, alebo všeobecnej prevenčnej povinnosti. Povinnosti vyplývajúce z pravidiel profesie, teda postupy, ktoré je možné považovať za akceptovateľné vzhľadom k súčasnému stavu poznania, aj v zmysle profesionálnej etiky. V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú tieto normy označované ako profesijné štandardy, lex artis a lekárska etika. Nedodržanie týchto pravidiel je protiprávnym konaním. Škoda je škodlivý následok v podobe skutočnej materiálnej škody či ušlého zisku. Treba separovať ujmu (ktorej spôsobenie je vytýkané zdravotníckemu zariadeniu), od rôznych zmien pacientovho zdravotného stavu, ktorý sa mohol vyvíjať nezávisle na vonkajších zásahoch. Príčinná súvislosť medzi konaním a následkom musí byť bezpečne preukázaná. Medzi protiprávnym konaním a následkom musí existovať vzťah príčiny a následku, t. j. že nepriaznivý následok by nebol nastal, keby nedošlo k protiprávnemu konaniu. Zavinenie predstavuje psychický pomer konajúcej osoby ku konaniu, následku a príčinnej súvislosti medzi nimi. Zavinenie je prezumované pokiaľ ide o nedbanlivosť, pri ktorej vôľa nesmeruje ku škodlivému následku

18. V oblasti poskytovania zdravotníckej starostlivosti sú zdravotnícke zariadenia postupovať v súlade s poznatkami lekárskej vedy a takýto postup je označovaný ako „lege artis“. Ide teda o správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so súčasným stavom lekárskeho poznania, ak sa bez zbytočného odkladu vykonajú všetky zdravotné výkony potrebné na správne určenie choroby a zabezpečí sa správny preventívny postup alebo správny liečebný postup a ak sa zdravotná starostlivosť poskytuje v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a iných biomedicínskych vied, s prihliadnutím na technické, vecné a personálne vybavenie zdravotníckeho zariadenia. Naopak, postup non lege artis je postup nesúladný so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so súčasnými poznatkami lekárskej vedy a iných biomedicínskych vied, pričom pre požiadavku súčasnosti je smerodajný čas poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Nedodržanie týchto pravidiel je protiprávnym konaním, keď každá konkrétna situácia sa pritom posudzuje individuálne, lebo lekárska veda disponuje rôznymi a rôzne účinnými a bezpečnými postupmi k prevedeniu konkrétneho liečebného zákroku. Zvažuje sa tiež, či zdravotnícke zariadenie (lekár) zvolilo postup adekvátny k charakteru choroby/diagnózy a šetrný k pacientovi a či spôsob prevedenia bol bez vád. Všetko je treba posudzovať tzv. „ex ante“, t.j. na základe poznatkov, ktoré mal lekár k dispozícii v čase svojho rozhodnutia, resp. v čase prevedenia zákroku. Špecifikom sporov o náhradu škody na zdraví v súvislosti s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti spočíva v tom, že otázku či zdravotnícke zariadenia postupovalo „lege artis“ je nutné posudzovať za pomoci znalcov - lekárov a podkladom pre právny záver o porušení povinnosti je spravidla znalecký posudok z odboru zdravotníctva.

19. V prejednávanej veci je predmetom odvolacieho konania posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu. Žalobca sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že po operácii prínosových dutín a nosovej prepážky u žalovaného vykonanej dňa 11.06.2015 sa žalobca dostavil do ORL ambulancie žalovaného dňa 29.06.2015, kde mu bola zo strany ošetrujúceho lekára MUDr. C. vykonaná punkcia nosových dutín (výplach nosových dutín), v rámci ktorej nebola žalobcovi poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť, nebol poučený o rizikách zákroku, pri ktorom došlo žalobcovi nevoľno, k strate vedomia, pádu žalobcu zo stoličky na zem a k následnému poškodeniu krčnej chrbtice. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný, resp. jeho zamestnanci poskytli žalobcovi zdravotnú starostlivosť správne, t.j. lege artis, a síce v konaní bolo preukázané, že žalobca má poškodený na krčnej chrbtici stavec C1, ale nebolo preukázané, že k poškodeniu stavca došlo pri výkone punkcie nosových dutín dňa 29.06.2015 u žalovaného v dôsledku pádu. Právnou podstatou tohto sporu bola otázka, či postup žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi počas výkonu punkcie nosových dutín bol alebo nebol

lege artis, resp. či sa žalovaný pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcovi dopustil protiprávneho konania, v príčinnej súvislosti s ktorým došlo počas zákroku k pádu žalobcu a poškodeniu krčnej chrbtice. Odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré je náležite odôvodnené, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce. Žalobca v odvolaní namietal skutočnosti, ktoré už boli predmetom rozsiahleho dokazovania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite vysporiadal, preto odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

20. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, a to najmä z Protokolu č. 266/2016 o vykonanom dohľade ÚDZS zo dňa 14.06.2016, zo znaleckého posudku č. 03/2020 zo dňa 06.10.2020 vypracovaného znalkyňou MUDr. Tatianou Vološinovou, odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie rádiológia a rádiodiagnostika, zo svedeckých výpovedí zamestnancov žalovaného, že nedošlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného (jeho zamestnancov), resp. poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcovi počas výkonu punkcie nosových dutín dňa 29.06.2015 bolo lege artis a k poškodeniu krčnej chrbtice nedošlo počas výkonu tohto zákroku. Zo záveru Protokolu č. 266/2016 ÚDZS vyplynulo, že žalobca dňa 11.06.2015 podstúpil na ORL klinike u žalovaného operačný výkon v rozsahu resekcie hrany septa, supraturbinálnych antrostómií a turbinoplastiky z dôvodu stanovenej diagnózy chronickej hyperplastickej rinosinusitídy s vybočením nosovej priehradky. Pooperačný vývoj bol bez komplikácií, objektívny nález v rámci ambulantných kontrolných vyšetrení bol primeraný. Dňa 29.06.2015 bol zrealizovaný výplach čeľustnej dutiny s negatívnym nálezom a indikované MRI vyšetrenie hlavy, ktorého nález bol pri nasledujúcej ambulantnej kontrole hodnotený ako primeraný. Daná operácia ani ambulantný výkon (výplach čeľustnej dutiny) obvykle nie sú spojené s ťažkosťami ako ich opisoval pacient. Zvýšený tlak krvi a búšenie srdca svedčia skôr pre vegetatívnu symptomatológiu v dôsledku nepriaznivého subjektívneho vnímania výkonu pacientom. Výplach prínosových dutín sa nedá vykonať bez predchádzajúcej konzultácie s pacientom. Lekárska správa zo dňa 29.06.2015 obsahuje písomný záznam o zrealizovanom výkone a pacientom podpísaný informovaný súhlas. Na základe zdravotnej dokumentácie je možné skonštatovať, že operácia prínosových dutín bola správne indikovaná na základe subjektívnych ťažkostí pacienta, rinoendoskopického a CT nálezu. Pacient horšie znášal pooperačný vývoj, ale podľa záznamu z prvej pooperačnej kontroly bol stav primeraný, bez znakov komplikácie. Pri ďalšej kontrole bol zrealizovaný výplach čelustnej dutiny, ktorý pacient zle toleroval a považuje ho za príčinu svojich následných zdravotných ťažkostí, pričom samotný výkon nebol sprevádzaný komplikáciou, ale vegetatívnou symptomatológiou. ÚDZS v závere konštatoval, že zdravotná starostlivosť zo strany žalovaného bola žalobcovi poskytnutá správne a nebolo zistené porušenie ust. . Pokiaľ žalobca namietal, že Protokol č. 266/2016 ÚDZS nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný v zmysle , odvolací súd poukazuje na to, že o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zriadil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právnickú osobu, do právomoci ktorej v oblasti verejnej správy zveril vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V zmysle ustanovenia úrad okrem iného vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa ustanovenia o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a za podmienok ustanovených zákonom ukladá sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie, ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je upravený v ust. a nasl. , kde sa upravuje spôsob ako i postup výkonu uvedeného dohľadu. Výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa zisťuje, či táto bola správne poskytnutá a teda, či boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Výkon dohľadu je teda osobitný proces upravený v piatej časti , ktorý ustanovuje aj spôsob zisťovania skutkového stavu pri posudzovaní správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti úradom. Upravuje práva a povinnosti úradu ako i poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom zistené nedostatky úrad uvedie v protokole o dohľade. Ustanovenie , na ktoré poukázal žalobca, len taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktoré ako prejudiciálne otázky súd v civilnom konaní nemôže riešiť sám, pričom nie je vylúčené, aby súd vychádzal a prihliadol na závery ÚDZS vo vypracovanom protokole o vykonanom dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorému, ktorému bol do právomoci zverený výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

a ktoré poskytujú súdu odpovede na otázky z oblasti medicíny v spojení s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na ktoré súd nemá odborné znalosti. V konaní neboli vykonaným dokazovaním vyvrátené alebo spochybnené závery ÚDZS uvedené v Protokole č. 266/2016, ktorým bolo konštatované správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcovi pri výkone punkcie nosových dutín dňa 29.06.2015 v ORL ambulancii u žalovaného v zmysle ust. a zároveň údaje obsiahnuté v Protokole č. 266/2016 sú v súlade s predloženou zdravotnou dokumentáciou, ktorú zákonodarca stanovil ako dôkazný prostriedok pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa ustanovenia neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. skutočnosti týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti sa prvotne preukazujú zdravotnou dokumentáciou. Zdravotná dokumentácia je jediným dôkazným prostriedkom, ktorý zákonodarca stanovil pre výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Odvolaciu námietku žalobca, že súd prvej inštancie sa nezaoberal absenciou informovaného súhlasu pred vykonaním punkcie nosových dutín dňa 29.06.2015, považoval odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko z lekárskej správy zo dňa 29.06.2015 vyplýva záznam o zrealizovanom výkone a skutočnosť, že žalobca bol poučený v zmysle , o čom svedčí žalobcom podpísaný informovaný súhlas. Nie je smerodajné, v akom rozsahu bol žalobca poučený zo strany ošetrujúceho lekára, nakoľko bolo potrebné vychádzať zo skutočnosti, že žalobca dal informovaný súhlas na výkon ambulantného zákroku, čo potvrdil v lekárskej správe zo dňa 29.06.2015 svojim podpisom.

21. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a vyššie prijaté závery odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že nebola naplnená základná podmienka zodpovednosti za škodu (protiprávne konanie žalovaného) a nedošlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného, ktorú mu ukladá , v zmysle ktorého žalovaný ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný túto poskytovať správne, teda tak, aby vykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu pri zohľadnení všetkých súčasných poznatkov lekárskej vedy. K porušeniu právnej povinnosti žalovaného (zo strany jeho zamestnancov) vo vzťahu k žalobcovi nedošlo, nakoľko punkcia nosových dutín u žalobcu (výplach nosových dutín) bola vykonaná v súlade s medicínskymi štandardmi a postupmi, neboli preukázané tvrdenia žalobcu o jeho páde počas výkonu punkcie a následnom poškodení stavca C1 krčnej chrbtice. Postup žalovaného pri výkone punkcie nosových dutín a samotné poskytnutie zdravotnej starostlivosti bolo lege artis. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacími námietkami žalobcu, že počas výkonu punkcie nosových dutín došlo k pádu žalobcu zo stoličky a k následnému poškodeniu krčnej chrbtice. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcu o jeho páde a s tým spojeným poškodením stavca C1 pri výkone punkcie nosových dutín dňa 29.06.2015, keď uvedené skutočnosti nevyplývajú zo zdravotnej dokumentácie, resp. z lekárskej správy zo dňa 29.06.2015, ani zo znaleckého posudku č. 03/2020 zo dňa 06.10.2020 a tieto boli vyvrátené i svedeckými výpoveďami ošetrujúceho lekára a zdravotnej sestry. V konaní nebolo sporné, že dňa 29.06.2015 u žalobcu po výkone punkcie nosových dutín došlo ku stavu kolapsu, k zvýšeniu krvného tlaku a búšeniu srdca, následne kvôli čomu bol žalobca ešte v ten istý deň hospitalizovaný na internom oddelení u žalovaného, na ktorom oddelení nebol prijatý z dôvodu pádu a poškodenia chrbtice, ale z dôvodu zvýšeného krvného tlaku. Ošetrujúci lekár, ktorý vykonával punkciu nosových dutín, ako aj ÚDZS uviedli, že výkon punkcie nosových dutín nie je sprevádzaný ťažkosťami a dôvodom daného stavu žalobcu po ambulantnom výkone v podobe zvýšenia krvného tlaku a nevoľnosti je skôr nepriaznivé subjektívne vnímanie výkonu pacienta (žalobcu). Zo svedeckých výpovedí ošetrujúceho lekára MUDr. I. C. a zdravotnej sestry U. Pobežalovej vyplynulo, že po výplachu nosových dutín sa žalobca necítil dobre, prišlo mu nevoľno, zdravotná sestra doviezla vozík, na ktorý spolu s lekárom položili žalobcu do vodorovnej polohy, pričom počas uvedeného stavu žalobca nebol sám v ambulancii, nedošlo tak k jeho tvrdenému pádu zo stoličky alebo vozíka, o čom svedčí aj zdravotná dokumentácia zo dňa 29.06.2015, v ktorom sa nenachádza lekárska správa konštatujúca úraz žalobcu ani žiadne vyšetrenia vykonané z dôvodu úrazu. Poškodenie krčnej chrbtice, resp. stavca C1 žalobcu nepreukazuje ani znalecký posudok č. 03/2020 zo dňa 06.10.2020, z ktorého vyplynulo, že podľa dostupných materiálov utrpel žalobca dňa 29.06.2015 úraz/pád zo stoličky, bez následného vyšetrenia RTG, CT, MR, pričom prvé vyšetrenie CT mozgu bolo zrealizované až dňa 28.07.2015 v NsP Myjava, pri ktorom však stavec Cl nie je zachytený. Dňa 17.08.2015 bolo zrealizované MR vyšetrenie krčnej chrbtice v FNsP Skalica, v rámci ktorého stavec Cl bol zobrazený len v bočnej rovine a jeho hodnotenie v tejto rovine v MR obraze nie je dostačujúce. CT vyšetrenie krčnej chrbtice bolo realizované až dňa 06.07.2016 v NsP Malacky, kde okrem degeneratívnych zmien tiel stavcov a medzistavcových platničiek sú prítomné degeneratívne zmeny tela stavca C1 a C2, tzv. atlantodentálna artróza, s predným

osteofytom tela stavca Cl, ktorý vykazuje poúrazové zmeny, a to abrupcia ventrálneho osteofytu tela stavca C1. Oblúk tela stavca C1 je však intaktný, v CT obraze bez traumatických zmien. Kontrolné CT vyšetrenie krčnej chrbtice zo dňa 20.06.2017 tento nález potvrdzuje. Znalkyňa upresnila, že CT vyšetrenie zo dňa 06.07.2016 odhaľuje abrupciu ventrálneho (predného) osteofytu tela stavca C1, bez traumatických zmien predného oblúka tela stavca C1. Keďže vyšetrenie bolo zrealizované s veľkým časovým odstupom od úrazu, dá sa hodnotiť len ako stav po abrupcii ventrálneho osteofytu tela stavca C1, a to bez bližšej špecifikácie. Vzhľadom na absenciu kostného edému pri MR vyšetrení zo dňa 17.08.2015 ako i na CT nález zo dňa 06.07.2016 možno konštatovať, že nález je staršieho dáta, a teda hodnotiť ho ako stav po úraze, bez bližšej časovej špecifikácie. Vzhľadom na uvedené znalecké závery je síce nesporné, že v čase vykonania CT vyšetrenia krčnej chrbtice dňa 06.07.2016 žalobca mal poškodený stavec C1, avšak nebolo preukázané, že k poškodeniu stavca C1 došlo pri výkone punkcie nosových dutín u žalovaného dňa 29.06.2015, kedy v zmysle zdravotnej dokumentácie nedošlo k pádu/úrazu žalobcu a zároveň ide o veľký časový odstup medzi výkonom punkcie nosových dutín a CT nálezom krčnej chrbtice, ktorý nález je síce staršieho dáta, ale bez bližšej časovej špecifikácie, preto nie je možné s presnosťou ustanoviť, kedy došlo u žalobcu k poškodeniu stavca C1 na krčnej chrbtici. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že súd zamietol jeho návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov preukazujúcich rozhodujúce skutočnosti. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobcom navrhnuté svedecké výpovede za neopodstatnené, nakoľko išlo o zamestnancov žalovaného, ktorí poskytovali žalobcovi zdravotnú starostlivosť dňa 29.06.2015 až po výkone punkcie nosových dutín, a to počas hospitalizácie žalobcu na internom oddelení u žalovaného, tieto osoby neboli prítomné pri výkone punkcie a nemohli tak vypovedať o skutočnostiach, ktoré sa udiali počas ambulantného výkonu.

22. Záverom odvolací súd dodáva, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými v jeho odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. ).

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalovanému a intervenientovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).