Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Tos-23-2016.pdf
PDF · 74.14 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/23/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.10.2016, v trestnej veci odsúdeného K. Q. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. a iné, v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. XPP 49/16 zo dňa 14.07.2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť ods. K. Q..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zákona žiadosť odsúdeného K. Q., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v N. sp. zn. 2To 9/2012, zo dňa 22.03.2012, vo výmere 7 rokov zamietol.
Proti tomuto uzneseniu, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, podal odsúdený sťažnosť, ktorú bližšie nezdôvodnil.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že K. Q. bol rozsudkom Okresného súdu N., sp. zn. 2T 113/2011, zo dňa 4.1.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v N. sp. zn. 2To 9/2012 zo dňa 22.3.2012, uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g) Tr. zák., pokračujúceho zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. a v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Odsúdený začal vykonávať trest odňatia slobody v prejednávanej veci dňa 22.03.2012 so započítaním väzby od 16.08.2011 do 22.03.2012, dve tretiny výkonu trestu mu teda uplynuli dňa 16.04.2016.
Zo správy ÚVTOS N. zo dňa 20.05.2016, ako aj vyjadrenia zástupcu ÚVTOS na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.07.2016 vyplýva, že správanie odsúdeného vo väzbe od 18.08.2011 bolo prevažne na požadovanej úrovni, od 22.05.2012 vykonával trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v I., jeho správanie bolo spočiatku na kolísavej úrovni, potom sa stabilizovalo, jeho pracovná morálka bola bez nedostatkov, odsúdený sa primerane podieľal na plnení jednotlivých bodov stanoveného, rozšíreného programu zaobchádzania, na podnet pedagóga sa zúčastňoval prednášok a besied s problematikou rôznych druhov závislostí, prevencie násilia a pod. Odsúdený bol 3x
disciplinárne potrestaný, aj keď tieto tresty boli medzičasom zahladené, disciplinárne odmenený nebol ani raz, resocializačnú prognózu odsúdeného hodnotí spomínaný ústav ako nepriaznivú, vzhľadom na doterajšiu trestnú činnosť odsúdeného, jeho dlhodobú nezamestnanosť a nedostatočný príjem, taktiež riziko sociálneho zlyhania odsúdeného do budúcna hodnotí ako vysoké. Vzhľadom na uvedené ústav konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, odporúča jeho podmienečné prepustenie s dohľadom.
V registri trestov, ako to vyplýva z jeho odpisu, má odsúdený celkom päť záznamov a aj keď sa v jednom prípade na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, táto okolnosť z hľadiska hodnotenia jeho osoby, na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa do rozporu so zákonom pre spáchanie trestného činu dostal, nemá vplyv. Z odpisu registra trestov ďalej plynie, že odsúdený opakovane vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody a v rokoch XXXX a XXXX bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený.
Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., podľa ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Aj keď podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je mimoriadnym inštitútom, ktorý by súd mal aplikovať len výnimočne, na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale súd ho môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru, ktorým je vykonanie v prejednávanej veci dvoch tretín súdom uloženého trestu odňatia slobody, ako aj materiálneho charakteru, a to preukázanie polepšenia sa odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že správanie sa odsúdeného a spôsob plnenia si jeho povinností preukazuje, že sa skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu, ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie je potrebný. Pokiaľ teda súd, na základe vykonaného dokazovania, nedospeje k bezpečnému záveru, že odsúdený sa polepšil, nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť. Taktiež dobré správanie sa odsúdeného len za účelom dosiahnutia podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je prejavom, že sa odsúdený polepšil, pretože v prípade jeho prepustenia, teda po odpadnutí motivácie dobrého správania, niet záruky, že odsúdený povedie riadny život, čo je ale nevyhnutným materiálnym predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. K splneniu teda spomínaných materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu, dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, je odhodlaný viacej takto nekonať a aktívne prejavuje snahu po náprave objektivizovanú najmä disciplinárnymi odmenami. Len pasívne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody pre podmienečne prepustenie z výkonu takéhoto trestu zjavne stačiť nebude.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, aj krajský súd dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie dvoch tretín uloženého trestu, boli splnené, vykonané dokazovanie neviedlo k dostatočne odôvodnenému záveru, že sa odsúdený už doterajším výkonom trestu polepšil, a preto jeho ďalší výkon nie je potrebný.
Odsúdený napriek tomu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody po dobu viac ako štyroch rokov, nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu. V minulosti bol opakovane súdne trestaný, čo naznačuje jeho ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a akceptovaných noriem správania sa. Odsúdený sa nepoučil ani z opakovaného výkonu trestu odňatia slobody, už dvakrát podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody bol, a aj po tejto „skúsenosti“ sa dopúšťal ďalšej trestnej činnosti, spočiatku menej závažnej, ktorá nakoniec vyvrcholila takou závažnou trestnou činnosťou, ako je zločin znásilnenia. Prognóza nápravy odsúdeného je teda, a to aj s ohľadom na dlhodobú nezamestnanosť, nedostatočný príjem, nepriaznivá a žiaden dôkaz, ktorý by presvedčivo naznačoval, že už doterajším výkonom práve tohto trestu odňatia slobody sa polepšil, a preto jeho ďalší výkon nie
je potrebný, v konaní vyprodukovaný nebol, a preto ho nebolo možné z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť.
Relatívne dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, je potrebné hodnotiť len ako prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, motivované nanajvýš snahou odsúdeného byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, nesvedčí však aj s ohľadom na vyššie uvedené o tom, že odsúdený sa naozaj už doterajším výkonom trestu odňatia slobody polepšil, a preto jeho ďalší výkon už nie je potrebný. Odsúdený na verejnom zasadnutí konanom o jeho návrhu na podmienečné prepustenie síce deklaroval ľútosť nad spáchanými trestnými činmi, ponaučenie z už doposiaľ vykonaného trestu, ako aj odhodlanie trestnú činnosť v budúcnosti nepáchať, avšak týmto jeho vyjadreniam vo svetle ďalších jeho tvrdení je možné len ťažko uveriť. Na spomínanom verejnom zasadnutí odsúdený na otázku predsedu senátu, koľkokrát bol súdne trestaný, uviedol, že to bolo trikrát, hoci z odpisu registra trestov plynie, že tak bolo päťkrát, odsúdený ďalej uvádzal, že vo výkone trestu bol potrestaný raz a odmenený viackrát, hoci z výpovede zástupcu ÚVTOS, ako aj jeho správy vyplýva, že odsúdený bol disciplinárne potrestaný trikrát a disciplinárne odmenený nebol ani raz, odsúdený ďalej na spomínanom verejnom zasadnutí uvádzal, že vzťahy s exmanželkou sú normálne ako pri rozvedených, dokonca pri svojom konečnom návrhu uvádzal, že so ženou vychádza dobre, pritom z podania jeho bývalej manželky K. Q. z XX.X.XXXX vyplýva, že navrhuje uloženie zákazu priblíženia sa odsúdeného k jej osobe v prípade, že by bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a taktiež žiada, aby jej prípadné podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody bolo oznámené, čo o dobrom vychádzaní, či o normálnych vzťahoch medzi odsúdeným a jeho bývalou manželkou nesvedčí. Uvedené potom naznačuje, že odsúdený má tendenciu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, prípadne neuvádzať pravdu v záujme dosiahnutia svojho cieľa, preto tvrdeniam odsúdeného, že v budúcnosti už trestnú činnosť páchať nebude, nie je možné bez ďalšieho uveriť. Iný dôkaz, ako to už bolo vyššie uvedené, ktorý by presvedčil krajský súd, že odsúdený v budúcnosti už trestnú činnosť páchať nebude, v prejednávanej veci produkovaný nebol.
Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, a krajskému súdu nezostávalo nič iné, len jeho sťažnosť postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.