Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-6C/6/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd ČADCA sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne Mgr. T. I., nar. XX.X.XXXX, bytom U. č. XX, XXX XX Ž., právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, so sídlom Kukurelliho 1505/50, 066 01 Humenné, proti žalovanému Lesné spoločenstvo Kysučné, spol. s r. o., Makov č. 121, IČO: 36 005 843, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o zaplatenie 1991,64 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa v žalobe zo dňa 29.1.2009 doručenej súdu dňa 31.12.2009 uviedla, že žiada zaplatiť od žalovaného 1991,64 € spolu s príslušenstvom 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 119,- € ako i trovy právneho zastúpenia vo výške 210,11 €. Podanie žaloby odôvodnila žalobkyňa tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území T., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v časti pod B 257 v podiele 100000/10500000- in celku. Žalovaný užíva (má v prenájme) tieto nehnuteľnosti (podiel navrhovateľky) od roku 2000, odmieta so žalobkyňou uzatvoriť nájomnú zmluvu, ignoruje ju v jej vlastníckych právach, berie úžitky z tohto užívania, teda sa bezdôvodne obohacuje a zo sprostredkovaných zistení žalovaný za rok 2006 vyplácal nájomné vo výške 6000,- Sk podiel. Žalobkyňa sa teda dožaduje pri 10 podieloch bezdôvodného obohatenia vo výške 1991,64 € (60.000,- Sk). Na preukázanie predložila žalobkyňa výpis z listu vlastníctva č. XXXX kat. územia T. zo dňa 29.12.2009.

2. O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom č. k. 6C/6/2010-109- ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný na podklade ktorého Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 9Co/356/2014-124 zo dňa 24.7.2014 rozsudok okresného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení konštatoval, že bude v ďalšom konaní povinnosťou okresného súdu posúdiť vlastnícke právo žalobkyne, resp. jej právneho predchodcu k podielom v predmetných nehnuteľnostiach na základe ktorého sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívane predmetných nehnuteľností odporcom, vrátane posúdenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi otcom navrhovateľky a navrhovateľkou z toho istého dôvodu, za ktorým účelom ju navrhovateľka súdu bude vyzvaná predložiť.

3. Na podklade rozhodnutia odvolacieho súdu právny zástupca žalobkyne doručil na výzvu súdu dňa 12.3.2015 podanie v ktorom uviedol, že dňa 20.6.2013 došlo k odstúpeniu od darovacích zmlúv s účinkami ex tunc. Zároveň sa v súlade s § 48 ods. 2 zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak. Z tohto dôvodu preukazovanie na zaoberanie sa prípadným postúpením pohľadávky na ktoré poukazovali je nadbytočné a navrhol, aby sa tým súd ani nezaoberal. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobkyňa bola a je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, dokonca ešte vo väčšom rozsahu a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 21.6.2013 pod číslom V 2231/13, ale na liste vlastníctva bola zapísaná aj za sporné časové obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 na základe predchádzajúcej darovacej zmluvy V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000 uzavretej medzi otcom Y. I. a žalobkyňou - dcérou. V podaní priložil ako prílohu zmluvu o postúpení pohľadávky ( č.l. 152 spisu) zo dňa 28.12.2007 uzatvorenej v Tepličke nad Váhom, v ktorej Y. I. ako postupca a T.. T. I. ako postupník uzatvorili zmluvu, kde v bode II. zmluvy uviedli, že z dôvodu opatrnosti, pre prípad, že by nastali právne skutočnosti /napr. zo sporu 6C/648/2001 a pod./ aj s účinkami ex tunc, došlo k spätnému zápisu vlastníctva v katastri a tým tento vlastník (postupca) by nemohol túto pohľadávku vymáhať z dôvodu jej premlčania, postupca postupuje postupníkovi pohľadávku uvedenú v Čl. I v celosti. Spolu v s pohľadávkou prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky. Podľa Dohody o odstúpení od zmlúv o prevode nehnuteľností spísanej v Žiline dňa 20.6.2013 ( č.l 153 spisu) došlo k odstúpeniu od darovacej zmluvy V 1900/2000 zo dňa 19.9.2000 s tým, že súčasťou dohody o odstúpení bolo dojednanie zmluvných strán - otca Y. I. a žalobkyne - dcéry, že úžitky z nehnuteľností ku dňu odstúpenia, teda ku dňu 20.6.2013, patria žalobkyni. Tým skutkovo a právne zdôvodňoval, že na strane žalobkyne existuje aktívna legitimácia k vymáhaniu bezdôvodného obohatenia aj za čas od 1.1.2006 do 31.12.2006.

4. Právny zástupca žalobkyne poukazoval na znenie § 2 ods. 3 a § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Účastníci zmluvy sa dohodli inak, v dohode o odstúpení od zmluvy sa dohodli, že úžitky z predchádzajúceho vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva žalobkyne ostávajú zachované v prospech žalobkyne aj po odstúpení od zmluvy. Aby otec Y. I., ktorý mal podlomené zdravie, nemusel byť účastníkom súdnych sporov, následne dňa 26.6.2013 uzavrel novú darovaciu zmluvu ku všetkým spoluvlastníckym podielom Y. I. (V 2231/13). Žalobkyňa odstúpením od darovacej zmluvy nestratila aktívnu legitimáciu v súdnom spore. Výška bezdôvodného obohatenia sa rovná výške, v ktorej žalovaný vyplácal úžitky, nájomné v danom roku ostatným spoluvlastníkom. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v samotnom návrhu na začatie konania uviedla, že o výške vyplácanej za jeden podiel má vedomosť iba sprostredkovane, až podaním z 9.3.2015 predložila bankový výpis z účtu Y. I. za mesiac 12/2006 podľa ktorého žalovaný poukázal na jeho účet sumu vo výške 25000,- Sk. Žalovaný vyplácal na základe príkazného listu z 19.12.2001 Y. I. nájomné vo výške iba za 4,25 podielov, čo zodpovedá, že za rok 2006 mu vyplatil 6000,- Sk za podiel. K zmluve zo dňa 28.12.2007 o postúpení pohľadávky uviedol, že táto bola uzatvorená s odkladacou podmienkou (§ 36 , vzhľadom na právny názor NS SR napadnutá zmluva netrpí absolútnou neplatnosťou a contrario, je na zmluvu o postúpení pohľadávky prihliadať už nadbytočné. Pre žalobkyňu by to bolo právne významné skôr v prípade neplatnej darovacej zmluvy. Na preukázanie tvrdení produkovaných v priebehu celého súdneho konania predložil právny zástupca žalobkyne dôkazy a to výpis z listu vlastníctva č. 8541 zo dňa 29.12.2009 ( č.l. 7), internetový výpis z OR na žalovaného č.l. 25, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 16.9.2013 č.l. 67-70 spisu), dovolanie podané vo veci 6C/648/2001 zo dňa 23.2.2014 č.l. 140-146 spisu), č.l. 147 zápisnicu z rokovania pléna sudcov OS Čadca z 14.4.2014, č.l. 149-150 čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 28.12.2014, č.l. 151 výpis z účtu SLSP a.s. Y. I. s dátumom vyhotovenia 31.12.2006, č.l. 152 zmluvu o postúpení pohľadávky z 28.12.2007, č.l. 153 Dohoda o odstúpení od zmlúv o prevode nehnuteľnosti zo dňa 20.6.2013, rozsudok KS v Banskej Bystrici sp. zn. 23S 276/95 zo dňa 24.10.1995, č.l. 157 uznesenie NS SR sp. zn. 4Sž 109/96 zo dňa 23.9.1996, č.l. 158 stanovisko KS v Žiline zo dňa 30.1.1997 k podnetu na preskúmanie rozhodnutia v mimo-odvolacom konaní, uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. Nc 1201/96 zo dňa 2.9.1997, uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 157/2014 zo dňa 29.3.2016 ( č.l. 184 spisu), príkazný list zo dňa 19.12.2001 č.l. 185 spisu ktorým žalovaný prikázal účtovníčke, aby nevyplatila Y. I., pani W., pani I. nájomné za sporné podiely.

5. Právny zástupca žalobkyne vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že nárok premlčaný nie je, poukázal na to, že Občiansky zákonník pozná objektívnu a subjektívnu lehotu, subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Objektívna lehota mohla začať plynúť prvým dňom po splatnosti pohľadávky čiže od 1.1.2007, poukázal však na to, že na daný prípad sa vzťahuje 10 ročná premlčacia lehota, nakoľko žalovaný úmyselne nevypláca žalobkyni na základe príkazného listu zo dňa 19.12.2001. V tomto

smere poukázal i na ustálenú judikatúru súdov a na rozhodnutie Československej socialistickej republiky zverejnené v Sborníku IV. a na rozhodnutie Okresného súdu Námestovo 8C/117/2013 a rozsudok NS SR Cdo 67/2011.

6. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaná v spore nie je aktívne legitimovaná a žiadal návrh zamietnuť. Na pojednávaní dňa 11.8.2016 vzniesol námietku premlčania. Na pojednávaní dňa 10.3.2016 uviedol, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu k vymáhaniu bezdôvodného obohatenia za sporné časové obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006, žaloba bola podaná až 31.12.2009 teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Poukázal na to, že v roku 2006 bol podielnikom v Lesnom spoločenstve Kysučné aj otec žalobkyne a teda musela mať vedomosť o tom, aká výška pripadne na jeden podiel. Už pred koncom roka 2006 musela mať žalobkyňa o tomto vedomosť a žiadal, aby sa s touto otázkou súdu vysporiadal prejudiciálne skôr ako pristúpi k hlbšiemu dokazovaniu vo veci samej. Uviedol, že postúpenie pohľadávky je antidatované a nemohlo ani dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky na žalovanú z jej otca, nakoľko v tom čase ani nemohol vedieť, koľko podielov skutočne vlastní. V spornom časovom období nebola vlastníčkou sporných spoluvlastníckych podielov. V roku 2013 odstúpila od pôvodnej darovacej zmluvy. Darovacia zmluva bola uzavretá skôr, ako bol povolený vklad. Spochybnil totožnosť podielov, ktoré sú teraz zapísané na liste vlastníctva s podielmi, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva pred odstúpením od zmluvy darovacej. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku, teda žalobkyňa nemá právo na úžitky na základe zrušenej zmluvy, nie je v spore aktívne legitimovaná. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 19.9.2016 právny zástupca žalovaného opätovne uviedol, že po rozsiahlom zhodnotení skutkového stavu žalobkyňa nie je v spore aktívne legitimovaná a nárok je premlčaný. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

7. V podaní doručenom súdu dňa 14.6.2016 ( č.l. 168) žalovaný navrhol, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8C/102/2014, nakoľko v tomto konaní prebieha konanie, ktoré môže mať zásadný význam , kde sa rieši otázka, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. územie T. a táto otázka je podstatná z dôvodu, komu mali byť vyplácané spoluvlastnícke podiely.

8. Podľa § 162

(1) Súd konanie preruší, ak: a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. (2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. (3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

9. Prerušenie konania nie je povinnosťou súdu, ale ide iba o jednu z alternatív možného postupu. Ak je potrebné v konaní riešiť otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, môže si túto otázku vyriešiť súd prejudiciálne sám, alebo môže konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania, v ktorom sa predmetná otázka rieši. Nevylučuje sa teda, aby o tejto inej otázke rozhodoval súd. Súd má za to, že otázku existencie vlastníckeho práva navrhovateľky k predmetným nehnuteľnostiam na LV č. 8541 môže prejudiciálne vyriešiť sám v tomto konaní, najmä vzhľadom k tomu, že v konaní 8C 102/201 nebolo doposiaľ vykonané žiadne dokazovanie. Pokračovanie v konaní a vecné prejednanie v tejto veci vedie k odstráneniu právnej neistoty strán konania, pričom jednou z ústavných požiadaviek je rýchle konanie bez zbytočných prieťahov. V súlade s ústavnou požiadavkou kladúcou dôraz konať rýchlo a bez zbytočných prieťahov súd návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8C 102/2014 zamietol postupom podľa § 163 ods. 3 CSP.

10. Súd na daný spor čo do právneho posúdenia aplikoval nasledovné ustanovenia zákona:

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

12. S prihliadnutím k zodpovedaniu otázky aktívnej legitimácie žalobkyne ako i vznesenej námietke žalovaného o premlčaní nároku súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol, čo súd odôvodňuje tým, že v konaní nemal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne ako základnú zákonnú podmienku na vyhovenie žalobe o vydanie bezdôvodného

obohatenia a naviac s prihliadnutím k námietke žalovaného považuje súd nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2006 za premlčaný.

13. Nárok navrhovateľky súd posúdil ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ. Podľa listu vlastníctva predloženého k žalobe mal súd preukázané, že žalobkyňa bola zapísaná pod B257 ako vlastníčka podielu v nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX kat. územia T. v podiele 100000/10500000 na základe darovacej zmluvy V 1901/2000 zo dňa 13.11.2000. V konaní mal súd nesporne preukázané, že žalovaná dohodou od darovacej zmluvy (č.l. 153 spisu) s otcom k sporným spoluvlastníckym podielom na základe zmluvy V 1901/2000 zo dňa 13.11.2000 odstúpila, ktoré odstúpenie súd považoval za platné. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje v nadväznosti na ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom medzi stranami nebolo dohodnuté inak. Zrušením darovacej zmluvy zanikli tiež aj všetky práva a povinnosti zmluvných strán z tejto zmluvy (otca žalobkyne a žalobkyne), ako aj právny titul, na základe ktorého bola zmluva uzatvorená. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne tvrdil, že s poukazom na § 48 ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, a že v dohode o odstúpení sa zmluvné strany dohodli, že úžitky z nehnuteľností ku dňu odstúpenia 20.6.2013 patria žalobkyni, čím je daná jej aktívna legitimácia na vymáhanie úžitkov vzniknutých do 20. 6. 2013, súd k tomu uvádza, že odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od počiatku, a to v rozsahu všetkých práv a povinností medzi zmluvnými stranami, teda na strane žalobkyne nemôžu existovať obsahové náležitosti vlastníckeho práva podľa § 123 vrátane práva používať jeho plody a úžitky. Dohoda o odstúpení od darovacej zmluvy je právny vzťah medzi darcom a obdarovaným (otec a dcéra v tomto súdenom prípade) a nemôže zaväzovať tretí subjekt, (v tomto prípade žalovaného), pokiaľ nebol zmluvnou stranou. Slovo „inak“ uvedené v ust. § 48 ods. 2 sa vzťahuje k časovému momentu odstúpenia od zmluvy vzhľadom na gramatický výklad z tohto ustanovenia. Teda toto ustanovenie sa nemôže vzťahovať na obsahové náležitosti vlastníckeho práva podľa § 123 OZ. Momentom zrušenia zmluvy sa vlastníkom stal opätovne otec žalobkyne Y. I. s právom vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s nimi, t.j. od 19. 9. 2000. Ak by aj bolo plnené zo strany žalovaného, zmluvné strany sa medzi sebou môžu dohodnúť na spôsobe vyporiadania a vyporiadať sa ako pri bezdôvodnom obohatení, teda toto nevylučuje, aby vlastník nehnuteľností Y. I. dal svojej dcére úžitky za sporné obdobie na základe predchádzajúcej darovacej zmluvy, pokiaľ sa tak dohodli. Táto dohoda je však dohodou zmluvných strán teda žalovanej a jej otca a teda aktívna legitimácia v danom súdenom prípade by svedčala nie žalobkyni, ale jej otcovi. Nakoľko žalobkyni nesvedčí vlastnícky vzťah k sporným spoluvlastníckym podielom za rok 2006, nevzniklo jej ani právo na úžitky z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu na základe predchádzajúcej darovacej zmluvy V 1901/2000. Žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná v spore na vymáhanie úžitkov z predchádzajúceho vlastníckeho vzťahu od žalovaného.

14. Pokiaľ aktívna legitimácia nesvedčí žalobkyni, je nadbytočné vykonávať akékoľvek iné dokazovanie. Nad rámec súd však sa vyporiadal i so vznesenou námietkou premlčania žalovaného, ktorú považoval za dôvodnú.

15. Premlčacia lehota plynie od momentu, kedy sa toto právo mohlo vykonať po prvý raz. Ustanovenie § 107 upravuje odlišne od všeobecnej právnej úpravy subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je dva roky, a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k obohateniu na jeho úkor, a kto sa na jeho úkor obohatil. Vyžaduje sa skutočná preukázaná vedomosť oprávneného, a teda nestačí, že mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť aj skôr. Z judikatúry vyplýva, že oprávnený sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia je tri roky, v prípade zavinenia vo forme úmyselného bezdôvodného obohatenia 10 rokov, pričom v oboch prípadoch sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby určí odo dňa, keď k vzniku obohatenia došlo.

16. Súdu z úradnej činnosti je známe, že žalobkyňa má na súde niekoľkoročné súdne spory so žalovaným (prebiehajúce od roku 2001), v ktorým žiada vydať bezdôvodné obohatenie za jednotlivé roky, a z týchto konaní má vedomosť o tom, kto sa na jej úkor obohatil, že ide o žalovaného, a kedy k tomuto obohateniu došlo. Prvýkrát to mohla zistiť vtedy, keď jej nevyplatil nájomné za užívanie spoluvlastníckeho podielu, hoci toto plnenie ostatným spoluvlastníkom vyplatil. Žalobkyňa a jej právny zástupca podávajú

opakovane na súd žalobu za nevyplácanie podielov za ten-ktorý kalendárny rok. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, objektívnej premlčacej lehoty u navrhovateľky je totožný.

17. Žalobkyňa si v podanej žalobe uplatnila nárok na úroky z omeškania od 1.1.2007, teda už od tohto okamihu vedela o tom, aká výška predstavuje náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, ktorý jej mal byť vyplatený do konca roku 2006 a kedy sa dostal žalovaný do omeškania. Z tohto možno preto jednoznačne vyvodiť, že žiada úrok z omeškania odo dňa, ktorý nasleduje po dni, kedy bol povinný žalovaný spoluvlastníkom vyplatiť uplatnené žalobkyňou bezdôvodné obohatenie. Z toho pri aplikácii logického výkladu vyplýva, že týmto dňom výplaty je dátum 31.12.2006. Je z toho zároveň ustálené, že prvýkrát nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2006 si mohla uplatniť 1.1.2007. V tento časový moment jej bola známa osoba žalovaného, ktorá zodpovedá za bezdôvodné obohatenie a v tento časový moment jej bolo známe, že ostatným spoluvlastníkom nájomné bolo vyplatené, tak ako každoročne a že žalobkyni vyplatené nebolo. Dvojročná premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 1.1.2009. Pokiaľ si žalobkyňa nárok uplatnila až 31.12.2009 stalo sa tak po uplynulí lehoty, teda súd nárok žalobkyne okrem iného považuje za premlčaný. Okrem toho je potrebné uviesť i to, že súd neuveril tvrdeniu právneho zástupcu žalobkyne, že táto sa dozvedela o výške nároku dňom podania žaloby na súd. Už v zmluve o postúpení pohľadávky ( č.l. 152 spisu) na ktorú súd nemal prihliadať podľa právneho zástupcu žalobkyne žalobkyňa mala vedomosť o výške pohľadávky svojho otca Y. I. za rok 2006, kde v bode I. bola stanovená v sume 6000,- Sk. Zmluva bola uzatvorená da 28.12.2007, pričom tento dôkaz predložil priamo zástupca žalobkyne v konaní. V zmysle judikatúry sa nevyžaduje, aby poznala presnú výšku škody, postačuje, ak nadobudla vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorú by spresnila v súdnom konaní. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne poukazoval na 10 ročnú premlčaciu lehotu, súd dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo ísť ani o úmyselné obohatenie sa žalovaného, nakoľko o vlastníctvo týchto sporných nehnuteľností sa vedie na Okresnom súde v Čadci od roku 2001 v konaní 6C/648/2001, ktoré konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Pokiaľ nebolo preukázané vlastnícke právo žalobkyne k podielom, respektíve toto právo bolo sporné, nebol žalovaný povinný vyplácať jej finančné prostriedky za podiely. Nemohlo teda ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie.

18. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko v spore bol plne úspešným žalovaný a preto mu patrí nárok na plnú náhradu trov konania. O konkrétnej vyčíslenej sume náhrady trov konania podľa § 162 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku I. rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti výrokom II. a III. rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.