Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-42-2016.pdf
PDF · 106.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/42/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, P.O. BOX Nagano Office Center, Česká republika, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, X., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banka Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zastúpené Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 453,- Eur istiny s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 12C/56/2014-39 zo dňa 18.12.2015, takto
rozhodol:
Pripúšťa späťvzatie žaloby sčasti v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v tejto časti zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.
V ostatnej časti potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v zastavenej časti.
Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 453,- Eur zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 453,- Eur od 27.12.2010 do zaplatenia, 6 %-ného ročného úroku zo zmenkovej sumy 453,- Eur od 14.03.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zo zmenkovej sumy, teda v sume 1,51 Eur na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotovou sporu zamietol. Pripustil, aby do konania na strane žalovanej vstúpil ako vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 916, zastúpená Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica. Uložil žalobcovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 95,83 Eur na účet jeho právneho zástupcu. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, najmä spisu Okresného súdu Humenné, sp. zn. 18Er/368/2012. Ďalej zmluvu o úvere uzavretú medzi POHOTOVOSŤOU, s.r.o,, Bratislava a žalovanou č. zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 23.06.2010, z ktorej vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 250,- Eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 218,- Eur, t.j. celkom 468,- Eur v 12 mesačných splátkach po 39,- Eur, počnúc od 22.08.2010 na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani ročná percentuálna miera nákladov. Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru v čl. 14 vyplýva dohoda o vyplnení zmenky, ktorá bola vystavená v Humennom dňa 23.06.2010 s textom zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 807 598 sumu 453,- Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 27.12.2010. Splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava bez protestu na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenie, pričom vystaviteľom zmenky je žalovaná. Na opačnej strane rube zmenky je uvedené namiesto na rad CS Consulting, s.r.o. - žalobca. Súd poukázal na to, že z úradnej povinnosti skúmal, či sa nejedná o spotrebiteľské právne vzťahy a uviedol, že zmluva o úvere a všeobecné podmienky, v ktorých je dohodnutá aj dohoda o vyplnení zmeniek, nebola individuálne dojednaná sú na formulárových tlačivách a spotrebiteľ nemal možnosť ich zmeniť, ovplyvniť ich obsah. Boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu. Zmenkovú sumu si mohol veriteľ vyplniť vo výške ako chcel, vrátane istiny poplatkov, úrokov a rôznych sankcií bez ohľadu na vôľu dlžníka bez možnosti kontroly. Pri posudzovaní uplatnenej pohľadávky na zaplatenie sumy zo zmenky, súd prvej inštancie skúmal, či zmenka spĺňa náležitosti stanovené zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou, spĺňa všetky náležitosti podľa Zákona o zmenkách a šekoch. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Humenné, sp. zn. 18Er/368/2012 vyplýva, že tú istú pohľadávku, t.j. z tej istej zmenky a z úverovej zmluvy si na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu uplatňoval oprávnený voči žalovanej, t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a zároveň konštatoval, že rozhodcovské doložky uzavreté, sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a absolútne neplatné. Z tohto dôvodu následne exekučné konanie bolo uznesením zastavené. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ vo veci C/76/10, z obsahu ktorého vyplýva, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania, vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť, aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, ako aj je potrebné vychádzať z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to, že spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom sa nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto informácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Ďalej poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora, sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14.03.2013 vo veci Česká spořitelna, a.s.. proti Geraldovi Feichterovi, v ktorom samotný Súdny dvor EÚ pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Zo záveru predmetného rozhodnutia vyplýva, že sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera a je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Následne citoval čl. 2 písm a), čl. 3 ods. 1, 2 Smernice 93/13 EHS, ustanovenia § 121 Občianskeho súdneho poriadku, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že je potrebné rozlišovať neplatnosť zmenky ako cenného papiera podľa Zákona o zmenách a šekoch, ako aj neplatnosť dojednaní o vystavení, resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa predmetných dojednaní, ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka, a to podľa čl. 2 písm. a) v spojení s ust. prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13 EHS, pretože sa jedná o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky, t.j. zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne. Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, predovšetkým ust. § 53 ods. 4 písm. k), pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V danom prípade dohoda o vyplnení zmenky, následne vystavená zmenka podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje mu vymáhať od spotrebiteľa aj neprimerane vysoké sankcie, navyše nebola individuálne dojednaná. Dojednanie o vyplňovacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe tejto podmienky, vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo zmluvnej strany POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava na žalobcu CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať práva spotrebiteľa. Takýto záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp.zn. ÚS IV. 457/2010. Právny úkon a to dohoda o vyplnení zmenky a následné plnenie, vystavené zmenka sú teda absolútne neplatné, aj podľa § 39 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, resp. snahou veriteľa obísť právne normy spotrebiteľského práva. Účelom právneho úkonu je prostredníctvom zmeniek obísť uvedené ustanovenia spotrebiteľského práva, zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinnosti spotrebiteľa, a to aj súdom v každom štádiu konania. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 06.05.2008, ktorý konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Uviedol, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Nie je sporné, že žalobca si uplatňuje úrok vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, čo je samo o sebe v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na dôkaznú povinnosť žalobcu preukázať, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľských právnym vzťahom, resp. to, že žalovaná nevystupovala ako podnikateľka v rámci svojej podnikateľskej činnosti, resp. ako nepodnikateľ na výkon svojho povolania. Samotné políčka v predtlačených zmluvách takýmto dôkazom nie sú. Následne citoval čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou v spore a uviedol, že ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak žalobca tlačivo na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v určenej lehote, žaloba sa zamietne. Z toho dôvodu súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, ďalšieho postupu podľa čl. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 Z.z. s poukazom na bod 13 preambuly, jej článok 4 ods. 4 žalobu žalobcu zamietol.
2. Následne citoval ust. § 93 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že pripustil vstup do konania na strane žalovanej Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, lebo s účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastník. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho právny záujem umožňuje priamo samotný zákon, resp. vyplýva priamo zo zákona. Poukázal na ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý umožňuje, aby ako vedľajší účastník vstúpila do konania právnická osoba na ochranu spotrebiteľa v sporoch o ochranu spotrebiteľa. V čase vstupu Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica boli splnené podmienky vstupu, a preto súd vstup do konania pripustil. O trovách konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnej žalovanej trovy konania nepriznal. Priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej vo výške 95,83 Eur, ktorú sumu špecifikoval, k zaplateniu ktorej zaviazal žalobcu.
3. V zákonom stanovej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej odňatie možnosti konať pred súdom, ako aj nesprávne právne posúdenie. Jednotlivé dôvody podaného odvolania bližšie konkretizoval s tým, že poukázal na abstraktný charakter zmenky, ďalej na účel konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES ) č.861/2007 z 11.07.2007, ako aj na samotný procesný postup súdu prvej inštancie, s ktorým nesúhlasil vzhľadom k tomu, že došlo k oboznamovaniu sa s novými listinnými dôkazmi ako je zmluva o úvere a príslušný exekučný spis. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré posudzujú obdobný nárok, ako aj zdôrazňoval abstraktný charakter zmenky, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.08.2002, z ktorého vyplýva, že zmenka je definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí, na základe ktorej vzniká priamy bezpodmienečný, nesporne abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrhu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval. Podaním zo dňa 22.12.2015 (č.l. 34 spisu) právny zástupca vzal žalobu sčasti späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v tejto časti žiadal zrušiť rozsudok a konanie zastaviť. Žalovaná sa k doručenému späťvzatiu žaloby sčasti nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, (ďalej len Civilného sporového poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania, s nariadeným termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd položil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil správny právny predpis, ale len nesprávne vyložil.
Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Podľa § 370 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
5. Z dôvodu späťvzatia žaloby sčasti po rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby sčasti v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil. Vychádzal z dispozičného úkonu žalobcu, ktorý po rozhodnutí vo veci samej vzal žalobu sčasti späť, v ktorej žiadal konanie zastaviť.
6. Vo vzťahu k veci samej napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, odvolací súd posudzoval rozsah a dôvody podaného odvolania podľa Civilného sporového poriadku, lebo v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované, avšak Civilný sporový poriadok platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ nie je ustanovené inak. Ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany neboli uplatnené (§470 ods.2 veta druhá Civilného sporového poriadku). Citované ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku je vyjadrením princípu okamžitej aplikability (ods. 1) a princípu justifikácie účinku procesných úkonov (ods. 2), ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom následky úkonu sa uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava s týmto následne nepočíta.
7. Odvolací súd s poukazom na zistené skutkové závery, ako aj právne posúdenie uplatneného nároku sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, s posudzovaním dohody o vyplnení zmenky ako absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, na základe ktorej bola zmenka žalovanou vystavená. Uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
8. Odvolací súd nesúhlasí ani s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie resp., že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci štandardne v zmysle vnútroštátneho práva, Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ako aj v súlade s článkom 19 Nariadenia č. 861/2007 Z.z.. Iné posúdenie uplatneného nároku žalobcu súdom nemožno považovať za porušenie práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky ani porušenie práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Správne súd prvej inštancie rozhodol o veci samej, ak žalobu zamietol vychádzajúc zo spotrebiteľského charakteru zmluvy, posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok vo vzťahu k dohode o vyplnení zmenky. Z tohto dôvodu nebolo možné odvolaniu žalobcu vyhovieť. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnené namietanie procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie, podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere, ako aj dohodu o vyplnení zmenky. Bez náležitého neoboznámenia sa s listinnými dôkazmi, by súd svojim postupom porušil ust. na ochranu spotrebiteľa. Ani táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná.
9. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v ostatnej časti ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods.1,2 Civilného sporového poriadku.
10. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani uplatnené námietky vo vzťahu k pripusteniu do konania Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 z dôvodu, že súd prvej inštancie správne posúdil, že procesné podmienky v čase oznámenia tejto právnickej osoby o vstupe do konania boli splnené v súlade s ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016. Právnická osoba bola oprávnená vstúpiť do konania v záujme ochrany práv spotrebiteľa a oprávnenie vstupu bolo na základe osobitného zákona, ktorým je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Namietané skutočnosti neboli dôvodné, lebo s poukazom na čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, súd na procesný postup aplikoval vnútroštátne procesné právo, vrátane rozsahu vykonávania dokazovania, oboznamovania sa s obsahom listinných dôkazov. K účinnému vstupu do konania právnickou osobou na ochranu práv spotrebiteľa došlo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadnu v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, a preto v súlade s princípom právnej istoty, ako aj legitímneho očakávania strany sporu na spravodlivom rozhodnutí súdu a princípom zákonnosti preto odvolací súd nepovažoval namietané pripustenie do konania právnickej osoby, v tom čase v pozícii právnickej osoby na ochranu práv spotrebiteľa za opodstatnené.
11. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesúladu ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s Ústavou (čl. 19 ods. 2, 3) odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/2014 zo dňa 29.01.2014, v ktorom ústavný súd konštatoval, že ústava čl. 19 ods. 2 a 3 nezaručuje absolútnu ochranu pred zasahovaním do súkromného a rodinného života, resp. pred každým zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o dotknutej osobe, priznáva len ochranu pred neoprávneným zasahovaním do týchto ústavou chránených záujmov. Obmedzenie základného práva musí sledovať legitímny cieľ, ktorý obstojí s ohľadom na ústavne určený obsah dotknutého základného práva. Vychádzajúc z obsahu, zmyslu a účelu ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré možno interpretovať a aplikovať v spojitosti s ďalšími procesnými ustanoveniami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku tiež s prihliadnutím na limity spracúvania osobných údajov dané platným Zákonom o ochrane osobných údajov, ústavný súd nepovažoval označené ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku za spôsobilé zasiahnuť do základného práva garantovaného v čl. 19 ods. 2 a 3 ústavy.
12. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O trovách konania v zastavenej časti odvolací súd rozhodol postupom podľa § 256 ods.1 Civilného sporového poriadku, lebo z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania sčasti, a preto priznal žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalobcovi, lebo žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.