Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-82-2012.pdf
PDF · 81.27 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/82/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobcu: T. M., A.. XX.X.XXXX, M. X Q. W., E. X., zastúpený advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou, AK Lachova 32 v Bratislave, proti žalovanej: U.. P. M., A.. XX.X.XXXX, M. X Q. W., E. X., zastúpená advokátom JUDr. Gabrielom Szabóom, AK Kostolné námestie 32 v Kolárove, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej ku garáži č. X - XXX, so súpisným číslom XXXXX, postavenej na parcele registra C, č. XXXX/XX, na O. J.. Q. W., zapísanej na LV č. XXXX, v k.ú. F. W., s a z r u š u j e.
II. Garáž č. X - XXX, so súpisným číslom XXXXX, postavená na parcele registra C, č.XXXX/34, na O. J.. Q. W., zapísanú na LV č. XXXX, v k.ú. F. W. a pozemok ku garáži, parcelné č. XXXX/XX, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1625/507652, zapísaný na LV č. XXXX ako parcela registra C, v k.ú. F. W., sa prikazujú do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej vyrovnací podiel v sume 5.205,70 €, do 1.4.2017.
IV. Žiadnej zo strán sporu nepriznáva náhradu trov konania.
V. Konanie o zaplatenie 2.655,51 € zastavuje.
VI. Žalovanej priznáva náhradu trov zastaveného konania v celom rozsahu.
VII. Žalovaná je povinná zaplatiť súdu prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., súdny poplatok 361,75 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.4.2012 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ku garáži špecifikovanej vo výroku tohoto rozsudku.
2. Uviedol, že predmetnú garáž nadobudli spolu s žalovanou počas manželstva. Po rozvode manželstva bola medzi nimi uzatvorená ústna dohoda, že garáž zostane vo vlastníctve žalobcu, preto žalobca v 4.000 Sk splátkach mesačne, vyplatil žalovanej 80.000 Sk (2.655,51 €). Žalovaná si splátky ponechala, podiel na garáži však na žalobcu nepreviedla, čím získala bezdôvodné obohatenie.
3. Vzhľadom k tomu, že do troch rokov od zániku manželstva nebola uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM, ani nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie dohodou, platí, že garáž je v podielovom spoluvlastníctve.
4. Žalobca navrhol podielové spoluvlastníctvo ku garáži zrušiť, prikázať ju žalovanej s tým, aby bola zaviazaná vyplatiť mu vyrovnací podiel v sume 6.970 € a tiež aby bola zaviazaná zaplatiť mu sumu 2.655,51 € titulom bezdôvodného obohatenia.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 10.8.2012 uviedla, že na kúpu garáže si požičali sumu 150.000 Sk od jej sestry Y. X.. Túto sumu jej neskôr vrátila iba sama, žalobca sa odmietol na vrátení peňazí spolupodieľať. Nie je pravdou jeho tvrdenie, že jej za garáž pravidelne mesačne platil sumu 4.000 Sk, táto suma bola sumou výživného na ich spoločného syna P. a úhradou za užívanie bytu, ktorého sa podľa rozhodnutia súdu stala výlučnou nájomníčkou a žalovaný tam mal právo bývať. Súhlasí so zrušením spoluvlastníctva a jej vyporiadaním, avšak tým spôsobom, že ju darujú svojmu synovi. V prípade, ak by žalobca s takýmto spôsobom vyporiadania nesúhlasil, má o výlučné vlastníctvo tejto garáže sama záujem, hodnotu podielu žalobcovi vyplatí s tým, že táto by mala byť znížená o pohľadávku, ktorú má voči žalobcovi. Ide predovšetkým o nedoplatky na výdavkoch spojených s užívaním garáže a ? pôžičky. Čo sa týka pozemku pod garážou, žalobca na rozdiel od nej, svoj podiel neodkúpil a stále ho má iba v nájme.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, vykonal znalecké dokazovanie na všeobecnú cenu predmetnej garáže, oboznámil sa s obsahom ostatného spisového materiálu a rozhodol v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozsudku.
7. V prejednávanej veci nebolo sporné podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej ku garáži zapísanej na LV č. XXXX, každého v jednej polovici, ani výlučné vlastníctvo žalovanej k polovici pozemku o veľkosti podielu 1625/507652, zapísaného na LV č. XXXX.
8. Všeobecnú hodnotu garáže v Znaleckom posudku č. 032/2013 súdny znalec Ing. Miroslav Štipkala určil na sumu 9.855,76 € a všeobecnú hodnotu podielu 1625/507652 pozemku vo vlastníctve žalovanej určil na sumu 277,82 €.
9. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
11. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
12. V priebehu konania sporové strany voči sebe uplatňovali vzájomné nároky, ktoré žiadali započítať na vyrovnací podiel. Súd na tieto nároky neprihliadal, pretože nesúviseli s predmetom sporu. Strany si ich mohli a mali uplatňovať v rámci vysporiadania BSM, návrh na takéto vyporiadanie však v zákonnej trojročnej lehote po zániku manželstva na súd nepodali. Vzájomný návrh žalovanej na vyporiadanie chaty v k.ú. Stupava súd vylúčil uznesením na samostatné konanie, žalovaná však z neho nezaplatila súdny poplatok, preto bolo konanie zastavené.
13. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 29.4.2013 vzal späť žalobu v časti, v ktorej žiadal, aby mu žalovaná zaplatila 2.655,51 €, preto v tejto časti súd podľa § 145 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil.
14. Na pojednávaní dňa 4.10.2016 sa strany sporu dohodli, že súd má garáž i podiel na pozemku prikázať žalobcovi s povinnosťou výplaty vyrovnacieho podielu podľa ceny určenej v znaleckom posudku. Žalovaná s prikázaním veci sebe nesúhlasila, pretože jej cena sa jej zdala neprimerane vysoká.
15. Súd uprednostnil také vyporiadanie spoluvlastníctva, ku ktorému strany sporu konsenzuálne dospeli. Žalobca požiadal o stanovenie polročnej lehoty na vyplatenie žalovanej z podielu, pretože momentálne túto sumu nemá k dispozícii a musí ju získať. Žalovaná s navrhnutou lehotou nesúhlasila. Namietla, že žalobca by mohol garáž dovtedy predať a ju nevyplatiť.
16. Súd žalobcovi v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. v stanovení lehoty na vyplatenie podielu garáže žalovanej vyhovel. Námietku žalovanej nepovažoval za dôvodnú, najmä keď ňou hrozilo zmarenie vyporiadania. Súd má za to, že skutočnostiam uvedeným v tejto námietke je možné zabrániť existujúcimi právnymi prostriedkami.
17. Vyrovnací podiel bol stanovený ako polovica všeobecnej hodnoty garáže (9.855,76 : 2 = 4.927,88) plus všeobecná hodnota podielu na pozemku v sume 277,82 €, teda celkom 5.205,70 €.
18. O náhrade trov konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 C.s.p. V konaní išlo o vyporiadanie, ktoré robí súd v súčinnosti so stranami sporu a na základe posudku znalca. Obe strany mali čiastočný úspech, pričom ich vzájomný pomer bol u každého v ?-ici. Preto súd vyslovil, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva.
19. O náhrade trov zastaveného konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania o zaplatenie 2.655,51 €, preto musí protistrane nahradiť jeho trovy.
20. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok bolo rozhodnuté podľa Zákona o súdnych poplatkoch. Žalobcovi súd priznal od poplatkov oslobodenie. Poplatok je 6% z ceny vyrovnacieho podielu, teda 312 € a polovica zo súdneho poplatku za zrušenie spoluvlastníctva, teda 49,75 €, spolu 361,75 €.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).