Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-184-2015.pdf
PDF · 138.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/184/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica v právnej veci žalobkyne: I. M., G.. X.X.XXXX, K. M.. G.O. XXXX/XX, XXX XX I., právne zast.: JUDr. Ján Pekar, advokát, AK so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 1.604,52 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1604,52 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 27.6.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 26.6.2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.604,52 € s príslušenstvom a k náhrade trov konania. V žalobe uviedla, že dňa 4.2.2008 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere č. 2360155, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 10.000 Sk (331,94 €) v jej prospech. Žalobkyňa citovala § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. j/ a ust. § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedla, že zmluva uzavretá medzi ňou a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, pričom žalovaný do zmluvy neuviedol hodnotu RPMN a z toho dôvodu je nutné považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný poskytuje úvery spotrebiteľom od roku 2001, v oblasti poskytovania úverov je profesionálom, musel mať vedomosť o svojej povinnosti uviesť do zmluvy údaj o RPMN. Žalovaný mal právo len na vrátenie sumy 331,94 €, napriek tejto skutočnosti boli žalobkyni vykonané zrážky zo mzdy v prospech žalovaného vo výške 1.679,31 €. Okrem týchto zrážok žalobkyňa uskutočnila v prospech žalovaného platby spolu vo výške 257,15 €. Žalovanému bola zaplatená celkom suma 1.936,46 €, takže z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu v sume 1.604,52 € na úkor žalobkyne. Predžalobnou výzvou zo dňa 16.6.2015 bol žalovaný vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Zásielka bola žalovanému doručená dňa 19.6.2015, od 27.6.2015 je tak žalovaný v omeškaní, preto si žalobkyňa uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne.
2. Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 2C/184/2015 - 21 zo dňa 21.7.2015, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.604,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.604,52 € od 27.6.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 287,14 €. Platobný rozkaz bol doručený právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 29.7.2015 a žalovaný si ho prevzal dňa 27.7.2015.
3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor. Uviedol, že uzavretá zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného
zákonníka, zmluva sa uzatvorila podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, riadi sa Obchodným zákonníkom. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Žalovaný uzatváral zmluvu v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ. Žalobkyňa podľa žalovaného nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je na mieste. Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platnej zmluvy, nebola vyhlásená za neplatnú, nedošlo k zrušeniu alebo odstúpeniu od zmluvy. Žalovaný ďalej vzniesol námietku res iudicata, pretože spor medzi žalobkyňou a žalovaným je právoplatne rozsúdený, a to rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 26.8.2008, sp. zn. SR 07955/08. Rozhodcovský rozsudok prisúdil žalovanému právo na plnenie zo zmluvy a tým posúdil zmluvu o úvere ako platnú. Pripojil rozhodnutia Krajského súdu v Prešove (sp. zn. 7Cob/43/2010, sp. zn. 1Co/79/2011), ktoré priznávajú rozhodcovskému rozsudku charakter res iudicata. Žalovaný poukázal aj na iné konania vedené pred všeobecnými súdmi SR, kde vystupoval tiež v pozícii žalovaného a konania boli zastavené pre prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Tento právny záver podľa žalovaného zdieľa aj Najvyšší súd SR a komunitárne a medzinárodné právo. Poukázal, že zásada res iudicata je jednou zo základných zásad akéhokoľvek procesného práva v celoeurópskom meradle. Prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku je irelevantná. Zastavenie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom znamená skutočnosť, že nemožno vykonať exekúciu na podklade takéhoto exekučného titulu, avšak nezakladá neprávoplatnosť exekučného titulu, ktorý aj naďalej ostáva právoplatným rozhodnutím. Zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné len podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak žalobkyňa takú nepodala. Aj podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR uverejneného pod č. 46/2012 exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Žalovaný na základe uvedeného žiadal konanie zastaviť aj bez pojednávania. Okrem vyššie uvedeného žalovaný tiež vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Skalica, keď žalobkyni nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, preto na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje, t.j. Okresný súd Bratislava I podľa sídla žalovaného.
4. Podaním odporu došlo ex lege (§ 174 ods. 2 O.s.p.) k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.
5. Uznesením č.k. 2C/184/2015-39 zo dňa 14.4.2016, právoplatným dňa 6.5.2016, súd námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Skalica vznesenú žalovaným zamietol.
6. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, predvolanie na pojednávanie bolo stranám sporu doručené riadne a včas. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti, súhlasil s konaním aj v jeho neprítomnosti, nežiadal o odročenie pojednávania. Neprítomnosť žalobkyne na pojednávaní ospravedlnil jej právny zástupca z pracovných dôvodov s tým, že súd môže konať aj v jej neprítomnosti.
7. Súd v súlade s § 180 C.s.p. rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného a otvoril pojednávanie. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, Zmluvou o úvere, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, prehľadom zrazených zrážok, prehľadom splátok, predžalobnou výzvou, vyjadrením k výzve, odporom žalovaného, vyjadrením žalobkyne k odporu, výsluchom právneho zástupcu žalobkyne a zistil tento skutkový stav veci:
8. Zo Zmluvy o úvere č. 2360155 mal súd preukázané, že bola uzavretá v písomnej forme dňa 4.2.2008 medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a žalobkyňou ako dlžníčkou. Zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári, mala vopred pripravený text. Podľa tejto zmluvy veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 10.000 SKK (331,94 €) a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.680 SKK (321,32 €), t.j. celkovo zaplatí čiastku 19.680 SKK (653,26 €) v 12 mesačných splátkach po 1.640 SKK ( 54,44 €) počnúc dňom 16.2.2008 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Na predmetnej zmluve bola žalobkyňa označená ako občan - fyzická osoba, bola identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP a adresou trvalého pobytu. Kolónky umožňujúce identifikovať dlžníka ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti vyplnené neboli. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 19. o tom, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,
že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Obsahom zmluvy je tiež predtlačené splnomocnenie, na základe ktorého dlžník ako splnomocniteľ splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáš Kušnír, Údernícka 5, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu (v zmluve absentuje podpis advokáta. Ďalej zmluva obsahuje vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. V spodnej časti zmluvy žalobkyňa svojim podpisom potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve dňa 4.2.2008.
9. Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). V článku 17. VPP sa nachádza rozhodcovská doložka nasledovného znenia: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená rozhodcovského súdu.“
10. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, Vložka číslo: 23636/ B, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
11. Z prehľadu zrazených splátok vystaveného spoločnosťou Eissmann Automotive Slovensko s.r.o. pre zamestnanca I. M. mal súd preukázané, že zrážky zo mzdy žalobkyne boli vykonané v celkovej sume 1.679,31 €.
12. Podľa potvrdenia o splátkach vystaveného žalovaným, žalobkyňa uhradila na zmluvu č. 2360155 k 10.3.2014 celkom sumu 1.936,46 €.
13. Predžalobnou výzvou zo dňa 16.6.2015 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala žalovaného, aby jej zaplatil sumu 1.604,52 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o úvere č. 2360155 zo dňa 4.2.2008 v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy na jej účet uvedený vo výzve. Zásielka s výzvou bola doručená žalovanému dňa 19.6.2015.
14. Listom zo dňa 22.6.2015 žalovaný oznámil žalobkyni v nadväznosti na jej výzvu, že zmluva bola uzatvorená v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, spĺňa všetky náležitosti vyžadované právnymi normami, preto nesúhlasí s tvrdením, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Žiadosť na vydanie bezdôvodného obohatenia považuje za neopodstatnenú. Zároveň oznámil, že zmluva o úvere č. 2360155 bola dňa 10.3.2014 v plnom rozsahu uhradená.
15. Žalobkyňa sa vyjadrila k odporu žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 25.8.2015, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného ohľadom právneho posúdenia zmluvy. Právnu úpravu upravujúcu postavenie spotrebiteľov v Občianskom zákonníku je potrebné považovať za lex specialis k právnej úprave v Obchodnom zákonníku. Zmluva o úvere č. 2360155 je spotrebiteľská zmluva. Postup žalovaného, keď zakomponoval do všeobecných obchodných podmienok dohodu o tom, že právny vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, je úmyselným obchádzaním predpisov na ochranu spotrebiteľa, ide o nekalú obchodnú praktiku. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, je účelové a nebolo preukázané. Právny záver o tom, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľský, potvrdil tiež Krajský súd v Trnave v uznesením č.k. 10CoE/375/2014-117 zo dňa 29.1.2015. Nie je pravdivé tvrdenie, že nenastala žiada z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalovaný mal v zmluve uviesť
hodnotu RPMN, údaj o konečnej splatnosti, o ročnej úrokovej sadzbe, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o priemernej RPMN. Žiadny z týchto údajov zmluva neobsahuje, preto v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný mal právo len na vrátenie sumy 331,94 €. Žalovaný tak získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu v sume 1.604,52 €. Žalobkyňa nesúhlasila s právnym záverom, že spor bol právoplatne rozsúdený rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07955/08, opätovne poukázala na uznesenie KS v Trnave č.k. 10CoE/375/2014-117, ktorý uviedol, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci, ani na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, hľadí sa na neho, akoby neexistoval, nemá žiadne právne účinky. Tento názor zastáva aj Krajský súd v Trnave v uznesením č.k. 10CoE/308/2011-39 zo dňa 31.5.2012, podľa ktorého nulitný titul žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje.
16. Na pojednávaní dňa 4.10.2016 právny zástupca žalobkyne vypovedal, že na podanej žalobe trvá, žalovaný mal nárok len na vrátenie poskytnutej čiastky. Neboli dodržané právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žiadal priznať žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 4.2.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zo dňa 4.2.2008 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“).
23. Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (1) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach. (3) Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.
24. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
26. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. (3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. (4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
27. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
30. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Najskôr sa súd zaoberal námietkou žalovaného, že spor nemožno vecne prejednať a konanie treba zastaviť pre existenciu prekážky právoplatne rozsúdenej veci, ktorú zakladá rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 26.8.2008, sp. zn. SR 07955/08. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Súd v prvom rade poukazuje, že žalovaný predmetný rozhodcovský rozsudok nedoložil, ani nenavrhol vykonať
dokazovanie týmto rozsudkom. Jednako však nemožno tejto námietke žalovaného vyhovieť, nakoľko prekážka res iudicata v danom prípade ani nemohla vzniknúť vzhľadom k tomu, že rozhodcovská doložka uvedená v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľná zmluvná podmienka, a teda absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ). Prekážku právoplatne rozsúdenej veci môže založiť len rozhodnutie orgánu, ktorý bol kompetentný na jeho vydanie. Takýmto príslušným orgánom nemôže byť rozhodcovský súd, ktorého právomoc bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke, teda v skutočnosti jeho právomoc na rozhodovanie sporu vôbec nebola daná. Rozhodcovská doložka bola inkorporovaná do vopred pripravených všeobecných obchodných podmienok. Dáva síce možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, tento výber je však daný tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr. Z rozhodovacej praxe je súdu známe, že v sporoch zo spotrebiteľských právnych vzťahov to býva veriteľ, kto iniciuje konanie proti dlžníkovi, preto je právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný súd len zdanlivé a trvá len do času, kým nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania. O neprijateľnú rozhodcovskú doložku (zmluvu) ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ má byť chránený nielen pred tým, že riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, ale aj pred tým, aby mu takéto riešenie vnútil dodávateľ svojím konaním. Doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Začatie rozhodcovského konania bráni začatiu konania v tej istej veci na všeobecnom súde. Spotrebiteľovi je potom znemožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Okrem toho rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd bol vopred vybraný veriteľom a spotrebiteľ nemal možnosť jeho výber ani obsah rozhodcovskej doložky ovplyvniť, nakoľko táto bola súčasťou formulárových obchodných podmienok, do obsahu ktorých spotrebiteľ nemohol zasiahnuť a mohol zmluvu buď prijať alebo odmietnuť len ako celok, t.j. vrátane predmetnej rozhodcovskej doložky. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že rozhodcovský súd by nemal právomoc spor zo Zmluvy o úvere č. 2360155 prejednať a rozhodnúť, preto prípadný rozhodcovský rozsudok (ktorého existenciu žalovaný nepreukázal) by bol nulitný (paakt) a ako exekučný titul neúčinný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval. Pri tomto závere súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.5.2012, č.k. 10CoE/308/2011-39, podľa ktorého nulitný (z pohľadu práva neúčinný) titul žiadnu prekážku následného prejednania a rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje. Z uvedených dôvodov súd konanie nezastavil pre prekážku veci rozsúdenej (§ 230 C.s.p.) a spor vecne prejednal.
33. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o úvere č. 2360155, ktorú uzatvorila ako dlžník so žalovaným ako veriteľom dňa 4.2.2008. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti úveru (výška a počet splátok). Podľa zmluvy žalovaný (veriteľ) poskytol žalobkyni (dlžníkovi) úver vo výške 10.000 Sk, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 9.680 Sk v 12 mesačných splátkach po 1.640 Sk počnúc dňom 16.2.2008. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 19., podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
34. Zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny obchod, v danom prípade však zároveň ide aj o zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka, keď veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. a dlžník definičné spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalobkyni túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a dlžník nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných všeobecných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Veriteľ
POHOTOVOSŤ s.r.o. ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalobkyňa zmluvu podpísala v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobkyňa nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, súdu ani nie je zrejmé, na základe akých skutočností žalovaný k tomuto záveru dospel. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala ako občan - fyzická osoba, žiadny z identifikačných údajov žalobkyne uvedených v zmluve nenasvedčuje, že by mala zmluvu uzatvárať v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Účel úveru v zmluve uvedený nie je, preto je vecou veriteľa (dodávateľa), aby preukázal skutočný účel použitia poskytnutého úveru. V prípade pochybností, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah, dôkazné bremeno spočíva práve na ňom (uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.02.2010, sp. zn. 10CoE/5/2010). Zároveň je zmluva o úvere č. 2360155 zo dňa 4.2.2008 aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľským úverom je v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2 cit. zákona. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.
35. Súd nemôže akceptovať názor žalovaného, že na zmluvu je potrebné aplikovať Obchodný zákonník, a to na základe dohody zmluvných strán obsiahnutej v článku 19. VPPÚ. Takúto dohodu uvedenú v predtlačených Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú koncipované všeobecne pre veľký počet bližšie neurčených spotrebiteľov, a teda nebola so žalobkyňou ako dlžníčkou individuálne dojednaná, je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľský právny vzťah treba posudzovať vždy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a ostatných predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Normy spotrebiteľského práva sú vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnymi ustanoveniami, preto sa na daný vzťah uplatní právna zásada použitia špeciálnej právnej úpravy pred všeobecnou. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa za každých okolností musia použiť ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. Zmluvnou podmienkou, ktorú si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a podľa ktorej sa majú všetky jeho právne vzťahy spravovať všeobecným kódexom obchodného práva, ktorý upravuje mnohé inštitúty záväzkových vzťahov nepriaznivejšie pre spotrebiteľa, sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, ktoré mu priznáva Občiansky zákonník alebo si inak zhoršuje svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 OZ). Žalovanému, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v SR v oblasti poskytovania úverov už niekoľko rokov a je účastníkom množstva súdnych konaní, musí byť známa skutočnosť, že dohoda o voľbe obchodného práva v spotrebiteľských zmluvách bola už mnohokrát vyhlásená všeobecnými súdmi za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo 6. marca 2012 č. k. 24Co/130/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2011, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009). Okrem toho aplikačná prax zotrváva na závere, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich dodávateľ zakomponoval (často v neprehľadnej a skrytej forme) dojednania pre spotrebiteľa nevýhodné, zhoršujúce jeho právne postavenie, ako napr. dohodu o aplikácii Obchodného zákonníka.
36. Súd ustálil, že Zmluva o úvere č. 2360155 je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou a spravuje sa ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej uzavretia. Súd potom skúmal otázku platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych náležitostí v zmysle cit. zákona. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ustanovenie § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené v odseku 2 cit. ustanovenia. Absenciu niektorej z týchto podstatných náležitostí zákon nesankcionuje neplatnosťou zmluvy, ale výslovne ju považuje za platnú za predpokladu, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo bol na
jej základe dodaný tovar alebo poskytnutá služba (§ 4 ods. 3 zákona). Súd po posúdení obsahu zmluvy a predložených listinných dôkazov má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá platne, keď na jej základe žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver, ktorý žalobkyňa vyčerpala. Súčasne však zákon o spotrebiteľských úveroch pri absencii niektorých náležitostí taxatívne vymedzených v ustanovení § 4 ods. 2 poskytuje spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov Medzi povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria aj: konečná splatnosť spotrebiteľského úveru; ročná úroková sadzba; výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ročná percentuálna miera nákladov; priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ a k/ zák. č. 258/2001 Z.z.). Citované náležitosti však v Zmluve o úvere č. 2360155 uzavretej medzi stranami sporu absentujú. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo. Zmluva obsahuje len údaj o celkovom počte splátok 12, výške splátky 1.640 Sk a splatnosti prvej splátky dňa 16.2.2008. Z toho ale nie je zrejmé, aká časť splátky je určená na splátku istiny, aká časť na splátku úroku, prípadne aká časť pripadá na splátku poplatkov. Primárnemu účelu spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana, zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Údaj o konečnej splatnosti úveru, o výške RPMN a priemernej hodnote RPMN a údaj o výške úrokovej sadzby chýbajú úplne. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť voči žalobkyni - spotrebiteľovi určite, prehľadne a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa o všetkých náležitostiach, ktorá zmluva o spotrebiteľskom úvere zo zákona musí obsahovať. Vzhľadom na vyššie uvedené chýbajúce náležitosti zmluvy, úver poskytnutý žalobkyni je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 4 ods. 3, veta druhá zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
37. Na základe uvedeného potom žalovanému ako veriteľovi vznikol na základe uzavretej zmluvy nárok len na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov a akékoľvek ďalšie plnenie dlžníka veriteľovi prevyšujúce sumu poskytnutej istiny je plnením, na ktoré niet právneho ani zákonného dôvodu. Žalovaný argumentoval, že zmluva nie je neplatná a nebola ani zrušená, nemôže sa jednať o plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko platne vznikol záväzkový vzťah medzi stranami sporu. K uvedenému súd poznamenáva, že právnym dôvodom na plnenie úrokov a poplatkov by mohla byť len úverová zmluva bezvadná, t.j. obsahujúca všetky zákonné náležitosti, ktorá by zakladala záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi. Avšak ak úver z nedokonalej zmluvy o spotrebiteľskom úvere treba ex lege považovať za bezúročný a bez poplatkov, takáto zmluva v žiadnom prípade nemôže byť legitímnym právnym dôvodom na vznik nároku veriteľa na vrátenie aj iných plnení než poskytnutej istiny úveru. Ak dlžník v takom prípade zaplatil veriteľovi sumu vyššiu, v časti prevyšujúcej poskytnuté finančné prostriedky sa jedná o bezdôvodné obohatenie veriteľa na úkor dlžníka, pretože takto získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Vzniknuté bezdôvodné obohatenie je veriteľ povinný vydať tomu, na úkor koho ho získal (§ 451 ods. 1, § 456 OZ). V konaní nebolo sporné, že žalovaný na základe Zmluvy o úvere č. 2360155 poskytol žalobkyni peňažné prostriedky v celkovej výške 331,94 € (10.000 Sk) a žalobkyňa žalovanému zaplatila celkom sumu 1.936,46 €, čo vyplýva aj z prehľadu splátok vystaveného žalovaným. V súlade s vyššie uvedeným sa potom žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne o sumu 1.604,52 € predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutým úverom a všetkými úhradami žalobkyne na úverovú zmluvu. Z toho vyplýva, že žaloba bola v celom rozsahu dôvodná, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. Nakoľko bolo preukázané, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov, a to odo dňa 27.6.2015. V súlade s § 563 Občianskeho zákonníka, prvým dňom omeškania v danom prípade je deň nasledujúci po uplynutí 7-dňovej lehoty poskytnutej žalobkyňou žalovanému v predžalobnej výzve zo dňa 16.6.2015, doručenej žalovanému dňa 19.6.2015.
38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko žalovaný nebol v spore ani sčasti úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).