Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-149-2016.pdf
PDF · 78.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/149/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia, s.r.o., Košice, Hlavná 104, IČO 47 243 368 zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 proti žalovanému J. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., P. XXX o zaplatenie 414,44 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 262,93 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 500,-Eur od 28. 12. 2014 do 13. 05. 2015, zo sumy 262,93 Eur od 14. 05. 2015 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,88 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 414,44 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX. XX. XXXX žalobca a žalovaný uzavreli Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 500,-Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú čiastku 651,51 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vyjadrenou pevnou sumou vo výške 151,51 Eur. Celkové náklady predstavujú RPMN, ktorú je však neadekvátne posudzovať. Úver s príslušenstvom sa stal splatným 27. 12. 2014. Žalovaný zaplatil dňa 13. 05. 2015 sumu 237,07 Eur, zvyšok dlžnej sumy neuhradil. Pretože žalovaný nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si uplatňuje zákonné úroky z omeškania. Ako dôkazy označil rámcovú zmluvu, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpis z bankového účtu žalobcu, písomné výzvy žalobcu žalovanému.
2. Žalovanému bol do vlastných rúk doručený opis žaloby spolu s prílohami, ktorý nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, preto ich súd považoval za nesporné.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), vykonal dokazovanie listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, výpisom z účtu a žalobe v časti vyhovel.
4. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
5. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá, ods. 2, ods. 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
6. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
7. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
8. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z., iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
9. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
10. Podľa § 2 písm. a), c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
11. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa XX. 05. XXXX prostredníctvom diaľkovej komunikácie rámcovú zmluvu a dňa XX. XX. XXXX zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kedy žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v súlade s článkom III. bod 3. rámcovej zmluvy. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 500,-Eur, čo je preukázané výpisom z účtu, ktorý žalobca súdu predložil spolu s návrhom na začatie konania. Zmluva bola uzavretá podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Vychádzajúc z obsahu zmluvy táto bola uzavretá na dobu určitú do 27. 12. 2014. Celkové náklady predstavovali RPMN vo výške 2 176,70 % a boli určené vo výške 151,51 Eur ako poplatok za poskytnutie úveru, celková čiastka, ktorú mal žalovaný vrátiť bola vo výške 651,51 Eur. Samotná zmluva ohľadom ďalších náležitostí odkazovala na rámcovú zmluvu. Dňa 26. 11. 2014 žalobca previedol na účet žalovaného sumu 500,-Eur. Dňa 13. 05. 2015 žalovaný zaplatil sumu 237,07 Eur.
12. Do celkových nákladov sa podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch započítavajú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Žalobca v zmluve uviedol, že celkové náklady predstavujú poplatok za poskytnutie úveru vo výške 151,51 Eur, avšak nie je konkretizované, aké reálne náklady navrhovateľovi vznikli. Pokiaľ by v tejto sume boli zahrnuté aj úroky (čo nie je možné zistiť), tak zmluva mala obsahovať aj výšku úrokovej
sadzby, aj keď je uvedené, že sa úver poskytuje ako bezúročný a v tom prípade nie je splnená zákonom stanovená podstatná náležitosť a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prípade, že by súd akceptoval, že ide iba o poplatok za poskytnutie úveru, tak jeho výška je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a preto súd považuje toto dojednanie za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Percentuálne predstavuje tento poplatok vo výške 151,51 Eur pri úvere vo výške 500,-Eur splatnom do jedného mesiaca odplatu za poskytnutie úveru vo výške 30,30 % z poskytnutej sumy, čo ročne predstavuje 303 %. Údaj o RPMN uvedený v zmluve (2 176,70 %) predstavuje údaj, o koľko spotrebiteľ preplatí poskytnutý úver za jeden rok. Je zrejmé, že tieto údaje sú v zjavnom nepomere k poskytnutej sume a lehote splatnosti a v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto priznal žalobcovi iba rozdiel medzi sumou, ktorú skutočne poskytol žalovanému (500,-Eur) a sumou, ktorú žalovaný zaplatil (237,07 Eur), teda sumu 262,93 Eur a vo zvyšnej časti žalobcu zamietol. Žalovaný sa nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 500,-Eur od 28. 12. 2014 (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru) do 13. 05. 2015 a zo sumy 262,93 Eur od 14. 05. 2015 do zaplatenia. Výška úroku bola v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. 13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako strane v spore v prevažnej časti úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspech a neúspechu v rozsahu 26,88 % (63,44 % - 36,56 %). O výške účelne vynaložených trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).