Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/84/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a sudcov JUDr. Vladimíra Hriba, PhD., a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: S. depozitár cenných papierov SR, a.s., ul. XX augusta X/A, X., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. a.s., B. T. X. XX, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátkou kanceláriou ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, v konaní o zaplatenie 397,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3.2.2016, č.k. 30Cb/30/2015-36 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (súd prvej inštancie ďalej len súd) vyššie uvedeným rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 397,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 1.2.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 23,50 eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Takýmto spôsobom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 397,80 eur s príslušenstvom ako poplatku za vedenie zoznamu akcionárov vyúčtovaného faktúrou č. XXXXXXXXXX na základe Zmluvy s emitentom listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov zo dňa 12.12.2000.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že strany sporu uzavreli dňa 12.12.2000 Zmluvu s emitentom listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov, na základe ktorej žalobca evidoval (viedol) vo svojej evidencii žalovanému, ako emitentovi, zoznam akcionárov listinných akcií na meno. Za rok 2002 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2002, splatnú dňa 31.1.2013, vystavenú na sumu 397,80 eur.

4. Súd prvej inštancie právny vzťah účastníkov konania posúdil podľa § 99, § 105 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách.

5. Dospel k záveru, že strany sporu uzavreli nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Z.z. (), ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému do 60 dní odo dňa podpisu zmluvy zaevidovať ním predložený zoznam akcionárov (článok 2 bod 1) a žalovaný sa zaviazal za vedenie tohto zoznamu zaplatiť poplatok (čl. 4 bod 1c). Dospel k záveru, že žalobca preukázal oprávnenosť uplatneného nároku, preto žalobe vyhovel, a to aj pokiaľ ide o úrok z omeškania (§ 365 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorého výšku určil v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., tak, že právo na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi. Priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 23,50 eur (zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

7. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. f/; 205 ods. 2 písm. b/ t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a písm. d/ t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. (v odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, d/).

8. Dôvodí, že predvolanie na pojednávanie spolu so žalobou mu bolo doručované na adresu U. 6, v W. pričom odo dňa 23.12.2015 bola v obchodnom registri uvedená nová adresa jeho sídla, t.j. Námestie T. X. XX, X.. Má za to, že v čase pojednávania a vyhlásenia rozsudku mal konajúci súd vedomosť o zmene sídla (vedel o nej už odo dňa zverejnenia novej adresy v príslušnom obchodnom registri, t.j. odo dňa 22.12.2015). Má za to, že čas odo dňa zverejnenia zmeny sídla do konania pojednávania (2,5 mesiaca) je dostatočne dlhý na to, aby sa súd pokúsil o doručenie predvolania na pojednávanie a žaloby tak, aby mohol uplatniť pred súdom všetky svoje práva a nároky.

9. Pokiaľ ide o vec samu dôvodí, že v zmysle § 103 ods. 3 až 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, prevádzkový poriadok podlieha schváleniu Národnou bankou Slovenska. Cenník navrhovateľa však schválený Národnou bankou Slovenska nebol, teda je neplatný. Tvrdí, že z uvedeného dôvodu úhrady za činnosť žalobcu bez schválenia cenníka NBS by nemali byť vykonávané vo výške uvedenej v cenníku žalobcu, resp. prevádzkového poriadku, ale mali by byť určené iným spôsobom. Ďalej tvrdí, že v konaní nebolo preukázané vedenie zoznamu akcionárov k listinným akciám na meno, uvedená skutočnosť je len tvrdením žalobcu bez toho, aby ho riadne preukázal. Zdôraznil aj skutočnosť, že faktúra, ktorou si vyúčtoval žalobca uplatnený nárok, mu nikdy nebola doručená, preto sa s jej úhradou nemohol dostať do omeškania.

10. Na základe uvedeného žiada, aby bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

11. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len , prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolanie. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. f/, t.j., že sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom; § 205 ods. 2 písm. b/ t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a písm. d/ t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (v odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, a f/ O.s.p.).

14. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal a dospel k záveru, že žalovaným tvrdené odvolacie dôvody nie sú dané.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

19. Podľa § 46 ods. 1 O.s.p. (právna úprava účinná v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) adresátovi možno doručiť písomnosť v byte v sídle (v mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.

20. Podľa § 47 ods. 1, 2 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a v hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ je daný vtedy, ak sa v dôsledku procesného nesprávneho postupu súdu znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

23. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca či žalovaný) vyplývajú (nález Ústavného súdu II. ÚS 14/2001, II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006).

24. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konanie) t.j., aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.

25. Súdom prvej inštancie bol pod číslom konania 30Cb/30/2015-17 dňa 25.3.2015 vydaný platobný rozkaz doručovaný žalovanému na adresu U. 6, W.. Z uvedenej adresy sa zásielka vrátila s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“ konajúcemu súdu dňa 22.4.2015. Na základe uvedeného bol uznesením zo dňa 28.4.2015 pod č.k. 30Cb/30/2015 - 20 platobný rozkaz podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušený. Následne bolo žalovanému doručené uznesenie č.k. 30Cb/30/2015 - 26 zo dňa 29.5.2015 vydané podľa § 114 ods. 3 O.s.p. (bolo ním žalovanému uložené, aby sa k veci písomne vyjadril a jeho súčasťou boli procesné aj poučenia). Toto uznesenie bolo doručované na adresu U. 6, W., zásielka sa súdu prvej inštancie vrátila dňa 26.6.2015 ako neprevzatá v odbernej lehote. Následne bolo vo veci vytýčené pojednávanie na deň 3.2.2016 s tým, že zásielka obsahujúca predvolanie na pojednávanie sa vrátila konajúcemu súdu dňa 5.11.2015 ako neprevzatá v odbernej lehote. Na základe uvedeného súd prvej inštancie považoval zásielky za účinne doručené náhradným doručením (viď vyššie).

26. Z výpisu Okresného súdu Bratislava I z oddielu Sa, vložky č.6322/b je nepochybné, že odo dňa 23.12.2015 je sídlom žalovaného B. T. X. XX, X. XXX XX. Z uvedeného vyplýva, že v čase, keď boli súdom prvej inštancie doručované písomnosti vrátane predvolania na pojednávanie (mesiace marec, jún a začiatok októbra 2XX5) bola adresa sídla žalobcu U. 6, XXX 01 W..

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že je predovšetkým vecou strany sporu, aby si písomnosti doručované na adresu jej aktuálneho sídla preberala. Keďže uvedené zásielky boli účinne doručené podľa predpisov procesného práva účinných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, táto odvolacia námietka nie je dôvodná.

28. V zmysle § 100 zák. č. 506/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej ZoCP) na vznik a činnosť centrálneho depozitára treba povolenie, ktoré sa udeľuje na žiadosť zakladateľov centrálneho depozitára, pričom o žiadosti rozhoduje Národná banka Slovenska na základe jej posúdenia vo vzťahu k navrhovanému rozsahu činnosti centrálneho depozitára (ďalej len CD). Činnosti CD sú uvedené v § 99 ods. 3, 4 ZoCP. Činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť vykonáva CD za odplatu (§ 99 ods. 8 ZoCP), pričom jednou z platených činností je vedenie zoznamu akcionárov (§ 99 ods. 1 písm. i v ZoCP). Postup a spôsob pri vykonávaní činnosti podľa § 99 ods. 3 a 4 a zoznam poskytovaných služieb, ktoré má centrálny depozitár uvedené v povolení na vznik a činnosť CD, upravuje prevádzkový poriadok (§ 103 ods. 1), ktorý podlieha schváleniu Národnej banky Slovenska (§ 103 ods. 3, 4). Odplata na vykonávanie činnosti centrálneho depozitára je stanovená prevádzkovým poriadkom, resp. na základe v ňom uvedeného splnomocňovacieho ustanovenia. Podľa článku 16 prevádzkového poriadku, centrálny depozitár poskytuje svoje služby za cenu stanovenú cenníkom služieb centrálneho depozitára, ktorý schvaľuje dozorná rada a ako bolo uvedené vyššie, podlieha aj schváleniu Národnej banky Slovenska. Samotný cenník je zverejnený na web stránke CDCP.

29. Na základe tohto povolenia na vznik a činnosť centrálneho depozitára, žalobca vedie zoznamy akcionárov pri listinných akciách na meno a to na základe zmluvy uzatvorenej s emitentom. V zmysle ustanovení tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi poplatok za vedenie zoznamu akcionárov, a to za každý aj začatý rok, v ktorom žalobca viedol zoznam akcionárov, pričom suma poplatku vychádza zo základnej sadzby uvedenej v cenníku.

30. Na základe uvedeného preto námietka o neschválení cenníka centrálneho depozitára Národnou bankou Slovenska nie je dôvodná, keďže, ako bolo uvedené vyššie, tento je súčasťou prevádzkového poriadku, ktorý podlieha schváleniu Národnej banky Slovenska.

31. Pokiaľ ide o námietku nedoručenia faktúry a nepreukázania splnenia povinnosti žalobcu (za ktorú bola faktúra vystavená) je potrebné uviesť, že v ustanovení § 205 a O.s.p. (právna úprava platná a účinná v čase podania odvolania) je vyjadrený princíp neúplnej apelácie. Odvolací súd je súdom apelačným t.j. súdom, ktorý nie je viazaný skutkovými zisteniami a závermi súdu prvého stupňa a ktorý môže vykonať aj iné dokazovanie smerujúce k zisteniu skutkového stavu, nesmie však pri tom zásadne prihliadať na skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. S prihliadnutím na nové skutočnosti alebo dôkazy je možné vec samu preskúmavať iba v prípadoch uvedených v § 205a/ ods. 1 O.s.p. (nedostatky týkajúce sa podmienok konania, ak má byť nimi preukázané, že došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej; odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.; účastník konania ich nemohol bez svojej viny označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa).

32. Tento princíp je vyjadrený aj v § 366, ktorý jasne hovorí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.

33. Keďže žalovaný tieto námietky vzniesol až v odvolacom konaní, pričom nejde o také, ktorých uplatnenie zákon pripúšťa (§ 366 odvolací súd na ne nemohol prihliadať. Uvedené platí bez ohľadu na to, či žalovanému reálne bola alebo nebola doručená žaloba, keďže, ako už bolo uvedené

vyššie, k doručeniu súdnych písomností došlo náhradným doručením za splnenie zákonných podmienok upravujúcich doručovanie.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má v odvolacom konaní úspešný žalobca, keďže mu žiadne trovy nevznikli, nebola mu ich náhrada priznaná.

35. Tento rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).