Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_26Cbi-20-2014.pdf
PDF · 128.05 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/20/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: NESS Trade s.r.o., Trieda 1.mája 2493/59, 052 05 Spišská Nová ves, IČO: 46 948 881, zastúp. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban, s.r.o., Uhrova 18, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: KONRES, k.s., Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, správca úpadcu Widos, s.r.o., Podskala 1, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 578 088 v konaní o určenie popretej pohľadávky takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.12.2015 domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka uplatnená prihláškou v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Košice I, sp. zn. 26R/1/2013, na majetok úpadcu Widos, s.r.o., Podskala 1, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 578 088, vedená v zozname pohľadávok pod číslom 187 v celkovej výške 1 237,28 EUR je nesporná čo do právneho dôvodu ako aj výšky. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 26R/1/2013-457 zo dňa 11.08.2014 bol na majetok úpadcu (Widos, s.r.o.) vyhlásený konkurz a do funkcie správ- cu bola ustanovená spoločnosť KONRES, k.s. (žalovaný). Tvrdil, že pre úpadcu vykonal v mesiacoch október a november 2013 objednané technické poradenstvo, pričom za toto vystavil faktúru č. 131202 zo dňa 31.12.2012 na sumu 1 200 EUR, ktorú úpadca nezaplatil. Na základe uvedeného prihlásil predmetnú pohľadávku do konkurzu. Ku dňu prihlásenia pohľadávky jej výška spolu s úrokom z omeškania predstavovala 1 237,28 EUR. Dňa 06.11.2014 bolo žalobcovi doručené oznámenie o popretí pohľadávky, v zmysle ktorého správca poprel pohľadávku v celom rozsahu, čo do dôvodu a výšky, pričom toto rozhodnutie odôvodnil nedostatočným preukázaním právneho dôvodu, nakoľko žalobca predložil k prihláške pohľadávky iba faktúru č. 131202, avšak bez objednávky, prípadne zmluvy, na základe ktorej bola služba fakturovaná. Prihlásená pohľadávka nemohla byť porovnaná ani s účtovnou dokumentáciou úpadcu, nakoľko táto nebola správcovi poskytnutá. Poukázal na ust. § 32 ods. 9, 15 a 19 zák. č. 7/2005 Z.z. v platnom znení. Uviedol, že fakturované poradenstvo poskytol na základe ústnej objednávky, pričom vzhľadom na dobré skúsenosti s úpadcom v minulosti netrval na podpísaní žiadneho dodacieho listu. Mal za to, že svedeckými výpoveďami preukáže dôvodnosť prihlásenej pohľadávky.
3.Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 02.06.2015 uviedol, že dňa 03.10.2014 mu bola doručená prihláška pohľadávky žalobcu, ktorá bola zapísaná do konečného zoznamu pohľadávok dňa 03.11.2014 pod číslom 187. Predmetná pohľadávka bola popretá v plnom rozsahu, čo do právneho dôvodu a výšky 1 237,28 EUR z dôvodu nedostatočného preukázania právneho dôvodu, nakoľko žalobca správcovi predložil len faktúru, bez objednávky, prípadne zmluvy, na základe ktorej bola služba fakturovaná. V
dôsledku nedostatku súčinnosti úpadcu, žalovaný nedisponoval potrebnou účtovnou dokumentáciou, a teda ani po vynaložení odbornej starostlivosti nemohol prihlásenú pohľadávku porovnať s účtovnou evidenciou úpadcu a zistiť právny dôvod vzniku pohľadávky. Až po opakovaných výzvach konateľka úpadcu Mgr. Iveta Králová poskytla prístupové údaje do účtovného softvéru N. L., ale ani dodatočne po lustrácii v účtovných dokladoch nebolo preukázané, žeby predmetná faktúra č. 131202 vystavená dňa 31.12.2013 bola evidovaná v účtovníctve úpadcu. Mal teda za to, že dôvody popretia pohľadávky trvajú.
4.Na pojednávaní dňa 19.06.2015 štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že dlhé roky pracoval pre spoločnosť Widos s.r.o., najprv v pracovnom pomere, neskôr zároveň v pracovnom pomere aj na živnosť. Firma Widos sa dostala do problémov, preto sa dohodli, že ukončia pracovný pomer a bude robiť len na živnosť. Živnosť ukončil v septembri 2013. Už v tej dobe mal založenú spoločnosť NESS Trade s.r.o.. V novembri 2013 ukončil pracovný pomer u úpadcu. Dohoda s konateľkou spoločnosti Widos bola taká, že ku koncu mesiaca mu povie koľko môže fakturovať a takú sumu vyfakturoval. Jednalo sa o ústnu dohodu medzi nimi. Do septembra 2013 to fungovalo bez problémov. Posledné dva mesiace roku 2013 (v októbri a novembri) nastali problémy keďže v októbri tam nebola konateľka. Bol samoživiteľom rodiny. Musel mať nejaký príjem, musel hľadať zamestnanie, aby vedel uživiť rodinu. Spoločnosť Widos mala ísť do reštrukturalizácie a v budúcnosti sa s ním počítalo ako so spoločníkom, ale nakoniec sa to nepodarilo a rozišli sa v dobrom. Keďže nemal vyplatenú faktúru za október, lebo konateľka tam nebola dohodli sa, že ju vystaví spolu aj za mesiac november (za posledné dva mesiace). Nakoniec po dohode sa vystavila až v decembri na sumu 1 000 EUR + DPH s tým, že spoločnosť Widos ju mala uhradiť ihneď. Do konca septembra faktúry vystavoval ako fyzická osoba - podnikateľ a potom už v mene spoločnosti NESS Trade s.r.o... Keď neprichádzala úhrada faktúry rozhodol sa objednať okná u úpadcu s tým, že následne tie faktúry započíta, ale keď malo dôjsť ku započítaniu, konateľka úpadcu mu povedala, že jeho faktúru vyhodila z účtovníctva. Na otázku súdu v čom spočívala práca zo strany žalobcu pre úpadcu odpovedal, že bola definovaná v pracovnej zmluve a potom v mandátnej zmluve uzatvorenej medzi ním ako podnikateľom fyzickou osobou a úpadcom. Jednalo sa o vypracovanie cenových ponúk uzatváraných obchodov, získavanie zákaziek, riešenie reklamácii, proste všetko. Spoločnosť v tom období fungovala tak, že bola výroba a bol obchod. Čo sa týka obchodu alebo obchodného oddelenia robil to prakticky sám. Tvrdil, že posledné obdobie bolo v spoločnosti Widos veľmi zvláštne. Konateľka za zamestnancov platila sociálnej poisťovni minimálne odvody s tým, že on to vedel, ale ostatní zamestnanci vo výrobe to nevedeli.
5.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19.06.2015 uviedol, že nie je dôvod, aby si žalobca vymýšľal existenciu pohľadávky. Práce pre úpadcu vykonal. To, že nedôslednosťou úpadcu nebola pohľadávka zaevidovaná v účtovníctve úpadcu nie je chybou žalobcu. Žalobca riadne odviedol DPH z tejto sumy a zaplatil daň z príjmov.
6.Na pojednávaní dňa 19.06.2015 žalovaný potvrdil, že oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 06.11.2014.
7.Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 14.01.2016 uviedol, že Ing. Ján Fiffik, konateľ a jediný spoločník žalobcu pracoval v spoločnosti Widos, s.r.o. od 01.04.2005 v právnom režime samostatne zárobkovo činnej osoby pod obchodným menom Ing. Ján Fiffik, IČO: 41 687 311, miesto podnikania Trieda 1. mája 2493/59, 052 01 Spišská Nová Ves, na základe mandátnej zmluvy, naposledy uzavretej so spoločnosťou Widos, s.r.o. dňa 29.02.2008, ku ktorej bol uzavretý dodatok č. 1 dňa 02.09.2008, a to až do konca augusta 2013. Dňa 22.12.2012 bola Ing. Fiffikom založená spoločnosť NESS Trade s.r.o., o existencii ktorej Ing. Král ako vtedajší konateľ spoločnosti Widos, ako aj Mgr. Králová ako spolumajiteľka vedeli a nenamietali proti tomu. Spoločnosť bola založená na základe rady a odporúčania Mgr. Královej a z dôvodu optimalizácie odvodov. Ing. Fiffik mal funkčnú živnosť do termínu, kým sa spoločnosť NESS Trade s.r.o. stala platcom DPH. Posledná faktúra na základe mandátnej zmluvy bola vystavená za mesiac august 2013, pričom Ing. Fiffik ku dňu 30.09.2013 pozastavil svoju živnosť a bol činný pre spoločnosť Widos, s.r.o. už pod hlavičkou spoločnosti NESS Trade s.r.o.. Faktúry za mesiace október a november 2013 už boli vystavené žalobcom po ústnej dohode s pani Mgr. Královou. Ing. Ján Fiffik ukončil pracovný pomer v spoločnosti Widos ku dňu 29.09.2013. Dôvodom bola skutočnosť, že bol jediným živiteľom rodiny a v spoločnosti Widos nemal zabezpečený
pravidelný príjem. V lete 2013 sa spoločnosť Widos dostala do reštrukturalizácie a v reštrukturalizačnom pláne sa počítalo s Ing. Fiffikom ako spoločníkom spoločnosti Widos (po úspešnom ukončení reštrukturalizácie). Ing. Fiffik mal s Mgr. Královou nadštandardný vzťah, ktorý sa po jeho odchode zo spoločnosti obrátil o 180 stupňov. V rozhodnom období už spoločnosť Widos riadila Mgr. Králová a všetky dohody boli riešené ústne. Na základe takej dohody bola vystavená aj predmetná faktúra. Tvrdenia Mgr. Královej považoval len za účelové. Tvrdil, že je nelogické, aby Ing. Fiffik ako jediný živiteľ rodiny pracoval 2 mesiace (október a november 2013) pre spoločnosť Widos zadarmo, vystavil sám sebe faktúru a odviedol z nej dane.
8.Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní dňa 04.10.2016 žiadali ospravedlniť a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti.
9.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:
10.Medzi stranami konania nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Košice I, č.k. 26R/1/2013 zo dňa 11.08.2014 bol na majetok dlžníka Widos, s.r.o. vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený žalovaný. Uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. OV 158/2014 dňa 18.08.2014. Konkurz teda bol vyhlásený dňa 19.08.2014.
11.Nebolo medzi stranami konania sporné a súdu bolo preukázané prihláškou pohľadávky zo dňa 02.10.2014, že žalobca prihlásil do konkurzu vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26R/1/2013 svoju pohľadávku vo výške 1 237,28 EUR (istinu vo výške 1 200 EUR a úroky z omeškania vo výške 37,28 EUR). Ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca uviedol: „Faktúra č. 131202 zo dňa 31.12.2013 za vykonané technické poradenstvo.“
12.Pohľadávka bola zapísaná správcom do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 187.
13.Faktúrou č. 131202 zo dňa 31.12.2013, splatnou 14.01.2014 mal súd preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti Widos, s.r.o. (úpadcovi) cenu za vykonané služby v zmysle dohody za mesiace október a november 2013 (za technické poradenstvo) vo výške 1 200 EUR.
14.Nebolo medzi stranami konania sporné, že správca dňa 03.11.2014 poprel pohľadávku žalobcu. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 06.11.2014. Pohľadávka bola popretá v plnom rozsahu, čo do právneho dôvodu a výšky 1 237,28 EUR z dôvodu nedostatočného preukázania právneho dôvodu, nakoľko správcovi bola predložená iba faktúra bez objednávky, prípadne zmluvy, na základe ktorej bola služba fakturovaná. V dôsledku nedostatku súčinnosti úpadcu, žalovaný nedisponoval potrebnou účtovnou dokumentáciou, a teda ani po vynaložení odbornej starostlivosti nemohol prihlásenú pohľadávku porovnať s účtovnou evidenciou úpadcu a zistiť právny dôvod vzniku pohľadávky.
15.Na preukázanie existencie pohľadávky žalobca predložil súdu dôkazy o zaúčtovaní pohľadávky vo svojom účtovníctve (zaúčtovanie dokladov, zoznam vydaných faktúr a účtovný denník).
16.Z obchodného registra súd zistil, že konateľmi úpadcu boli od 01.04.2004 Ing. Vojtech Král a od 10.05.2012 Mgr. Iveta Králová. Konatelia konajú v mene spoločnosti samostatne.
17.Z čestného vyhlásenia Mgr. Ivety Královej zo dňa 18.06.2015 súd zistil, že ako konateľ spoločnosti Widos nikdy neuzavrela ústnu ani písomnú objednávku alebo dohodu so žalobcom v zastúpení Ing. Fiffikom ako konateľom na žiadnu spoluprácu v oblasti obchodu. Žiadnu ústnu ani písomnú dohodu so žalobcom neuzavrel ani druhý konateľ Ing. Král (jej nebohý otec), nakoľko v rozhodnom období (v decembri 2013) sa nevenoval podnikaniu, všetku agendu zastrešovala ona. Ing. Vojtech Král nepracoval u úpadcu od júna 2013 z dôvodu vážnej choroby.
18.Svedok B. Q. uviedol, že pracoval u úpadcu vo výrobe. Štatutárny zástupca žalobcu je jeho bývalým kolegom. Mal vedomosť o vystavení nejakých faktúr a potvrdil, že pán Fiffik v danom období pracoval vo firme Widos, pričom mal na starosti kompletne celé obchodné oddelenie od objednávok cez realizáciu dodávok až po reklamácie. Týmto činnostiam sa venovala aj konateľka spoločnosti a ešte jeden
obchodný zástupca, ktorý odišiel asi rok predtým. Tvrdil, že skoro každý deň prichádzal do styku s p. Fiffikom, ktorý chodil do dielne. V roku 2013 u úpadcu už boli problémy s peniazmi, výrobou, so všetkým. Uviedol, že od júla 2013 neboli odvody zaplatené v plnej výške. Dostal výplatnú pásku, kde odvody boli riadne uvedené, ale po pol roku obdržal výpis z poisťovne, podľa ktorého to už tak nebolo a jeho oficiálny príjem vychádzal len okolo 100 EUR.
19.Svedkyňa B.. Y. I. (I. Ú.) potvrdila, že Ján Fiffík pracoval u úpadcu, ale nevedela uviesť presne odkedy dokedy. Pracoval aj na pracovnú zmluvu nejaký čas a nejaký čas na mandátnu zmluvu ako samostatne zárobkovo činná osoba. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či pracoval p. Fiffík v spoločnosti Widos v októbri a novembri roku 2013 odpovedala, že si to nepamätá. On sa rozhodol odísť a pohyboval sa vo firme aj potom keď odišiel pracovať pre inú firmu. Potvrdila, že vedela o tom, že menovaný založil spoločnosť s ručením obmedzeným a to bol dôvod straty dôvery a jeho odchodu z firmy, lebo nie je mysliteľné, aby zamestnanec na svoju firmu vykonával rovnakú podnikateľskú činnosť ako vykonával u nich 9 rokov. Nikdy s firmou NESS Trade neuzavreli žiadnu zmluvu ani ústnu spoluprácu a nebolo to tak ani v čase, keď ona prevzala firmu a ani predtým. Mandátna zmluva, ktorá bola so súhlasom jej otca, bola uzavretá v tom čase, keď jej otec bol vo firme a týkala sa výlučne živnosti p. Fiffíka. Tento dodával aj pre firmu Widos príslušenstvo na jednotlivé zákazky (napr. mriežky proti hmyzu) a táto spolupráca trvala niekoľko rokov. S firmou NESS Trade s.r.o. firma Widos nikdy neuzavrela písomnú ani ústnu dohodu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že keď p. Fiffík pracoval pre Widos a mal aj živnosť to bolo v poriadku, ale keď založil spoločnosť s ručením obmedzeným to už nebolo v poriadku a vadilo to svedkyni odpovedala, že áno. Pred niekoľkými rokmi bolo korektne dohodnuté v čase keď ešte ona nemala vo firme žiadnu funkciu, že bude vykonávať p. Fiffík na živnosť nejakú činnosť pre úpadcu, ale ostane aj v pracovnom pomere, nakoľko otec na tom trval. Pán Fiffík neoboznámil ich s tým, že má spoločnosť s ručením obmedzeným. Oni to len zistili. Nie je možné, aby pre firmu pracoval človek, ktorý si založí s.r.o. s podobným predmetom podnikania ako vykonáva spoločnosť, v ktorej je zamestnaný. Pohľadávka teda nebola správcom uznaná a podstatné je to, že firma Widos so žalobcom nemala mandátnu zmluvu a činnosti uvedené vo fakturácii si firma Widos u spoločnosti NESS Trade neobjednala teda tieto činnosti neboli ani vykonané, neexistuje objednávka ani žiadne iné dokumenty, ktoré by to potvrdili. Existuje len faktúra, ktorá nemôže byť dostatočným dôkazom na preukázanie vykonania nejakej činnosti. Na otázku právneho zástupcu žalobcu prečo by pán Fiffík vystavil faktúru, keby neodpracoval tieto práce u úpadcu a prečo keď to robil na živnosť mu to bolo vyplatené, či sú za tým nejaké osobné nezhody svedkyňa odpovedala, že s pánom Fiffíkom osobne nemám žiadny spor. Bol ich spolupracovníkom, do ktorého vložili dôveru, ktorá fungovala 9 rokov. Nevie prečo padla otázka na osobné záležitosti. Keď odchádzal p. Fiffík, oznámil to tak, že od pondelka nastupuje inde. Nevyvolalo to žiadne nezhody, lebo už sama uvažovala o ukončení jeho činnosti. To, že sa rozhodol odísť jej uľahčilo situáciu, že to nemusela riešiť ona. Firma Widos si neobjednala fakturované činnosti uvedené vo faktúre, ktorú správca poprel. Neurobila to ona, ani jej otec a ani nikto iný, kto by mohol záväzne objednávať služby, alebo tovar v mene spoločnosti. Na otázku právneho zástupcu žalobcu kto sa staral v spoločnosti Widos o účtovníctvo odpovedala, že to bola Y.. K. Q. a potom keď prevzala firmu, prišlo nepriaznivé obdobie, tak robila to externá firma Y.. Č.. Jednoduchú evidenciu dokladov, prijaté faktúry a vystavené faktúry viedla aj ona sama.
20.Svedok A. I. (bývalý zamestnanec úpadcu) uviedol, že Ing. Ján Fiffík bol zamestnaný u úpadcu. Odišiel zo dňa na deň. Dal výpoveď a odišiel preč. Nevedel uviesť presný dátum jeho odchodu. Nevedel uviesť a rozlíšiť ani to, či bol p. Fiffik zamestnaný v spoločnosti Widos, a či vykonával činnosť pre ňu inak ako zamestnanec.
21.Svedok A. B. (bývalý zamestnanec úpadcu) potvrdil, že p. Fiffík pracoval v spoločnosti Widos, ale nevedel presne uviesť kedy skončil jeho pracovný pomer u úpadcu. Bolo to asi pred tromi rokmi v zime. Spoločnosť NESS Trade nepoznal. Nevedel uviesť a rozlíšiť ani to, či bol p. Fiffik zamestnaný v spoločnosti Widos, a či vykonával činnosť pre ňu ako zamestnanec spoločnosti NESS Trade.
22.Listom zo dňa 07.01.2014 mal súd preukázané, že spoločnosť Widos, s.r.o. vrátila faktúru č. 131202 žalobcovi z dôvodu, že ju neakceptuje, pretože nemá žiaden právny základ,
keďže spoločnosť Widos nemá so spoločnosťou NESS Trade uzavretú žiadnu zmluvu o technickom poradenstve a nebola zadaná ani žiadna objednávka na takéto služby.
23.Listom zo dňa 01.06.2014 bolo súdu preukázané, že spoločnosť Widos, s.r.o. vrátila spoločnosti NESS Trade s.r.o. upomienku č. P., nakoľko odkazuje na faktúru, ktorú neeviduje v účtovníctve. Faktúru č. 131202 doručenú v elektronickej forme nebolo možné zaradiť do účtovného systému, nakoľko išlo o neplatný doklad (tak formálne ako aj obsahovo), nakoľko od spoločnosti NESS Trade neobjednali žiadne technické poradenstvo.
24.Upomienkou č. P. zo dňa 05.06.2014 mal súd preukázané, že žalobca vyzýval spoločnosť Widos, s.r.o. na zaplatenie dokladu číslo 131206 zo dňa 31.12.2013. V danom prípade zrejme došlo k chybe v uvedení čísla dokladu 131206. Správne číslo faktúry bolo 131202.
25.Výpisom z obchodného registra bolo súdu preukázané, že spoločnosť NESS Trade s.r.o. vznikla dňa 22.12.2012 jej jediným spoločníkom a konateľom bol v rozhodnom období Ing. Ján Fiffik.
26.Výpisom zo živnostenského registra bolo súdu preukázané, že Ing. Ján Fiffik je od 01.04.2005 podnikateľom. Od 01.10.2013 do 30.09.2016 mal pozastavenú činnosť.
27.Mandátnou zmluvou zo dňa 03.07.2006 mal súd preukázané, že ju uzavreli spoločnosť Widos, s.r.o. ako mandant a Ing. Ján Fiffik, IČO: 41 687 311 ako mandatár. Pred- metom zmluvy bolo realizovať činnosť špecifikovanú v organizačnom poriadku spoločnosti pod funkčným zatriedením - manažér predaja. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluva bude prehodnotená k 30.06.2007. Dodatkom č. 1 k mandátnej zmluve zo dňa 29.6.2007 sa zmenil termín prehodnotenia zmluvy na 30.09.2007. Dodatkom č. 2 k mandátnej zmluve zo dňa 29.09.2007 sa okrem iného zmenil termín prehodnotenia zmluvy na 31.01.2008.
28. Mandátnou zmluvou zo dňa 29.02.2008 mal súd preukázané, že ju uzavreli spoločnosť Widos, s.r.o. ako mandant a Ing. Ján Fiffik, IČO: 41 687 311 ako mandatár. Pred-metom zmluvy bola spolupráca v oblasti predaja, propagácie, technického poradenstva, poskytovania informácií, prezentácie produktov mandanta za podmienok určených mandantom. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Dodatkom č. 1 k mandátnej zmluve zo dňa 02.09.2008 došlo k zmene odmeny mandatára.
29.Podľa ust. § 28 zák. č. 7/2005 Z.z. (ďalej len ZKR): (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. (2) Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. (3) Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy. (4) Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. (5) Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky. (6) Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. (7) V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže
vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. (8) Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.
30.Podľa ust. § 29 ZKR: (1) Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis. (2) Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (3) V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (7) K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.
31.Podľa ust. § 32 ZKR: (1) Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. (2) Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. (3) Pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. (4) Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní. (5) Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. (6) Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. (7) Popretie pohľadávky veriteľom je účinné, ak a) bolo podané na predpísanom tlačive a b) na bankový účet správcu bola pripísaná kaucia 350 eur s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného symbolu; na ten účel správca zverejní v Obchodnom vestníku bankový účet, na ktorý možno skladať kauciu; kauciu možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložená samostatná kaucia; kaucia tvorí súčasť všeobecnej podstaty; v prípade úplnej alebo čiastočnej dôvodnosti popretia má popierajúci veriteľ právo na vrátenie kaucie, ktoré môže
uplatniť ako pohľadávku proti podstate. (8) Úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok. Námietka sa zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam. (9) Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. (10) Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie. (11) Súd uloží navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby podľa osobitného predpisu 8a). Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak popierajúci veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne, že popretie pohľadávky je neúčinné. (12) Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky, ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku. (13) Ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd takéto rozhodnutie nevydal. (14) O odvolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu prvého stupňa v konaní o určení popretej pohľadávky rozhoduje iný senát tohto súdu. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o určení popretej pohľadávky nie je prípustné dovolanie ani mimoriadne dovolanie. (15) V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. (16) Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. (17) Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. (18) Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. (19) Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú. (20) Prihlášku pohľadávky, ktorá bola účinne popretá veriteľom, správca predloží na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu súdu spolu s listinami, ktoré predložil prihlasujúci veriteľ a popierajúci veriteľ, a svojím stanoviskom, či pohľadávka je a v akom rozsahu evidovaná v účtovníctve, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju neuznáva a v akom rozsahu a z akého dôvodu. Súd na základe týchto listín bez zbytočného odkladu rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. Rozhodnutie súd doručí správcovi a veriteľovi, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou rozhodoval; rozhodnutie sa nezverejňu- je v Obchodnom vestníku. Proti rozhodnutiu je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd rozhodoval.
32.Podľa ust. § 100 ZKR: (1) Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. (2) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, c) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní. (3) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu; to neplatí, ak ide o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.
33.Podľa ust. § 566 Obchodného zákonníka: (1) Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. (2) Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
34.Podľa ust. § 567 Obchodného zákonníka: (1) Mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. (2) Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný
uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. (3) Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.
35.Podľa ust. § 571 Obchodného zákonníka: (1) Ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. (2) Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
36.Podľa ust. § 572 Obchodného zákonníka: Mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.
37.Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
38.Súdu bolo preukázané, že žalobca prihlásil svoju pohľadávku vo výške 1 237,28 EUR do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26R/1/2013.
39.Správca poprel pohľadávku v celom rozsahu čo do právneho dôvodu a výšky.
40.Žalobca podal žalobu o určenie popretej pohľadávky v zákonom stanovenej lehote.
41.Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca v prihláške pohľadávky neuviedol riadne právny dôvod vzniku pohľadávky. Faktúra bez ďalšieho nemôže byť právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Faktúrou sa zvyčajne vyúčtuje cena za plnenie, na základe uzavretej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Z prihlášky pohľadávky nie je vôbec zrejmé aká zmluva mala byť uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou Widos, s.r.o., teda nie je zrejmý právny dôvod vzniku pohľadávky. Žalobca v prihláške neuviedol ani to na základe akých ustanovení a ktorého zákona vyčíslil uplatnené úroky z omeškania. Neuviedol ani spôsob výpočtu úrokov z omeškania, ani to akú úrokovú sadzbu použil pri ich výpočte a za aké obdobie boli vyčíslené. Štatutárna zástupkyňa spoločnosti Widos, s.r.o. tvrdila, že nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy medzi úpadcom a žalobcom. Žalobca síce tvrdil, že vykonával činnosť na základe ústnej dohody s úpadcom, ale nešpecifikoval o akú zmluvu by sa malo jednať. Svedkovia uviedli, že pán Fiffik pracoval pre úpadcu, ale nevedeli uviesť na základe akej zmluvy túto činnosť vykonával. Nemali vedomosť o tom, že by pán Fiffik mal vykonávať činnosť pre úpadcu ako zamestnanec spoločnosti NESS Trade s.r.o.. Nevedeli sa vyjadriť presne ani ku skutočnosti do kedy pracoval, resp. vykonával činnosť pán Fiffik pre úpadcu. Súd neuveril tvrdeniam žalobcu o vykonávaní činnosti pre úpadcu aj preto, lebo neexistovala písomná zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou Widos, pričom v čase keď pán Fiffik vykonával pre úpadcu činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, mandátne zmluvy boli medzi ním a spoločnosťou Widos, s.r.o. uzavreté v písomnej forme a bola v nich určená aj výška odplaty. To znamená, že ak mala existovať nejaká zmluva medzi žalobcom a úpadcom, zrejme by bola uzavretá v písomnej forme.
42.Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že popretie pohľadávky žalobcu správcom v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26R/1/2013 bolo dôvodné. Žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky a ani jej výšku.
43.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.
44.Na pojednávaní dňa 04.10.2016 žalovaný uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania.
45.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
47.Nakoľko žalovaný uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). ( § 363 CSP )
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).