Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-9-2016.pdf
PDF · 94.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 38 34 08, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, so sídlom Floriánska 19, 040 11 Košice proti žalovanému: E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, XXX XX J., právne zastúpenému JUDr. Milanom Szöllossym, advokátom, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice o zaplatenie 3 451,57 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 20C/41/2015-61 zo dňa 06. 11. 2015 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca (poisťovateľ) uzatvoril so žalovaným (poisteným) poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla typu K. Z., ev.č. J. so začiatkom poistenia od 14. 06. 2010. Z oznámenia o poistnej udalosti (č. l. 6 spisu) vyplýva, že dňa 04. 08. 2011 došlo v Z. vo Y. L. k dopravnej nehode tak, že vodič S. E. na motorovom vozidle P. M., ev. č. W prudko zabrzdil pre auto pred ním, ktoré náhle zmenilo smer, odbočilo doprava, čím žalovaný nebol schopný svoje motorové vozidlo ubrzdiť. Podaním zo dňa 31. 07. 2013 žalobca oznámil žalovanému (č. l. 57 spisu), že vyplatil poškodenému S. Joshi škodu vo výške 6 770,32 Eur, ktorá pozostávala z bolestného vo výške 2 868,78 Eur a nákladov právnika protistrany vo výške 3 901,54 Eur. Podaním zo dňa 31. 07. 2013 žalobca oznámil žalovanému (č. l. 58 spisu), že vyplatil poškodenému J. F. J. škodu vo výške 13 841,75 Eur, ktorá pozostáva z totálnej škody na motorovom vozidle 1 032,76 Eur, bolestného vo výške 2 868,78 Eur, nákladov na právnika vo výške 863,38 Eur, nákladov právnika protistrany vo výške 6 311,32 Eur a iných súvisiacich nákladov vo výške 2 765,51 Eur.
3. Po úhrade plnenia poškodeným žalobca si vo vzťahu k žalovanému v predmetnom konaní uplatnil náhradu plnenia podľa § 12 ods. 2 písm. g) v spojení s ust. § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to z dôvodu, že v čase poistnej udalosti bol žalovaný v omeškaní s oznámením vzniku škodovej udalosti poisťovateľov. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že v čase nehody išiel rýchlosťou 20, resp. 30 km/hod., pred autom poškodených bolo ešte jedno auto, ktoré náhle zmenilo smer jazdy a vtedy auto poškodených pribrzdilo a žalovaný už nestihol pribrzdiť. V tom čase tam bola prítomná aj policajná hliadka, ktorá keď videla, že sa skoro nič nestalo, účastníkov nehody vykázala mimo cestu. Podľa žalovaného išlo o malú škodu, účastníci dopravnej nehody si medzi sebou vymenili telefónne čísla s tým, že poškodený žiadal od žalovaného náhradu škody iba vo výške 100 libier a na ďalší deň žiadal ešte 500 libier. Žalovaný sa nemal možnosť vyjadriť k výške poškodeným zaplatenej škody, s ktorou nesúhlasí a o tejto sa dozvedel až z výzvy na zaplatenie.
4. Vec právne posúdil podľa ust. § 4 ods. 2, § 10 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. s poukazom na ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka a § § 120 ods. 1, § 125, § 132 a § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a uzavrel, že žalobca ako poisťovateľ, ktorý si v konaní uplatnil voči žalovanému (poistenému) náhradu nákladov, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti poškodeným, skutočnú výšku žalobca v konaní nepreukázal. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že výška škody nie je predmetom tohto konania odôvodňujúc, že ak by súd s takýmto názorom súhlasil, bolo by výlučne na poisťovni, akú škodu poškodeným uhradí a žalovaný by tak nemal možnosť sa brániť a musel by po preukázaní vyplatenej akejkoľvek škody túto sumu žalobcovi uhradiť.
5. V danom prípade bolo na žalobcovi, aby hodnoverným spôsobom preukázal výšku škody. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že suma, ktorá bola vyplatená poškodeným, skutočne predstavuje v zmysle ust.§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. preukázané nároky poškodených. Pochybnosti o výške škody nepochybne vzbudzujú fotografie motorového vozidla žalovaného a poškodených po nehode a rovnako aj oznámenie o poistnej udalosti, kde škoda na motorovom vozidle predstavuje prasknutý plast a premáčknutý kufor. Uvedené v žiadnom prípade nepreukazuje totálnu škodu na vozidle vo výške 1 032,76 Eur. Taktiež zo strany žalobcu nebola preukázaná škoda spočívajúca v nákladoch na vlastného právnika poškodeného, tiež nebolo preukázané, aby u poškodených vznikla škoda na zdraví. Súdu sa nejaví pravdepodobné, aby poškodení utrpeli škodu na zdraví v rovnakej výške (2 868,78 Eur) a samotná výška sa javí ako neprimeraná vzhľadom na rozsah poškodenia motorových vozidiel Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom, avšak z predložených listinných dôkazov nebolo preukázané, že suma vyplatená poškodeným predstavuje ich skutočnú škodu. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
6. Súd zároveň skonštatoval, že žalovaný síce oneskorene (po 1 mesiaci), ale oznámil žalobcovi vznik poistnej udalosti, pričom oneskorené oznámenie nijako neviedlo k sťaženej činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia, lebo poisťovateľ získal od žalovaného údaje potrebné pre poskytnutie poistného a takýto výkon nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu nenamietal výšku vyplateného poistného plnenia. Až v rámci návrhu na doplnenie dokazovania na pojednávaní navrhol, aby súd uložil žalobcovi presne špecifikovať, z čoho škoda pozostáva a aké bolestné bolo poškodeným spôsobené, teda za čo konkrétne bolo plnené, aby sa žalovaný mohol k poistnému plneniu vyjadriť. Súd jeho návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Žalobca po tom, čo súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, mal za to, že súd nepovažuje za potrebné, aby sa v rámci dokazovania dokazovala výška vyplateného poistného plnenia nad rámec listinných dôkazov pripojených k žalobe. Ak bol súd toho názoru, že listinné dôkazy predložené žalobcom spolu so žalobou sú nedostatočné na preukázanie dôvodnosti nároku, mal vyhovieť návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania; v opačnom prípade ide o neúplne zistil skutkový stav veci a na základe takto nezisteného stavu súd vo veci nezákonne rozhodol. Súdu nič nebránilo doplniť dokazovanie ohľadne výšky vyplateného poistného plnenia a tak vyhovieť návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania a uvedenú skutočnosť, pokiaľ ju považoval za tak závažnú, že jej absencia mala za následok zamietnutie žaloby, mal v súlade s ust.§ 120 ods. 1 O. s. p. veta tretia dokazovať z vlastnej iniciatívy. Súd je povinný skutkový stav veci zistiť tak, aby tento bol podkladom na vydanie zákonného a spravodlivého rozhodnutia. V danom prípade vzhľadom na priebeh konania žalobca má za to, že nedošlo z jeho strany k pochybeniu v súvislosti s neunesením dôkazného bremena. Svoj nárok odvodzoval od vyplateného poistného plnenia, ktorého výška bola určená na základe riadneho šetrenia likvidačného zástupcu vo Y. L.. Náhrada škody bola likvidovaná podľa právnych predpisov platných v mieste dopravnej nehody. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1, 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie dôvodné.
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza:
11. Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis, alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. Nárok žalobcu uplatnený v predmetnom konaní vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z . z. , ktorý súd prvej inštancie správne aplikoval. Jeho ust. § 12 ods. 2 písm. g) v spojení s ust. § 10 ods. 1 písm. b) súd prvej inštancie aj správne vyložil. V zmysle týchto ustanovení vzniká poisťovateľovi právo proti poistenému na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho poisťovateľ vyplatil poškodenému, pretože poistený poistnú udalosť, ktorá vznikla mimo územia Slovenskej republiky v lehote 30 dní po jej vzniku žalobcovi neoznámil.
13. Z ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že poistený má právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu jednak škody na zdraví a náklady pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov a pod..
14. Z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že žalovaný v písomnom oznámení o poistnej udalosti zo dňa 02. 10. 2011 (č. l. 6 spisu) pod bodom 5 oznámenia popísal rozsah poškodenia poškodeného vozidla, ako aj zakreslil situačný náčrt miesta nehody a príčinu poškodenia motorového vozidla. V bode 7 oznámenia o poistnej udalosti uviedol, že nehoda nebola šetrená políciou (dôvod nešetrenia nehody políciou popísal aj vo svojej výpovedi pred súdom na pojednávaní). V bode 12 oznámenia o poistnej udalosti zároveň uviedol, že v dôsledku dopravnej nehody nedošlo k poškodeniu na zdraví. Žalovaný na súdnom pojednávaní predložil fotodokumentáciu, ktorá preukazuje rozsah poškodenia na poškodenom motorovom vozidle žalovaného i poškodených.
15. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dopravnú nehodu pre jej zanedbateľný rozsah nešetrila polícia („prítomná policajná hliadka, keď videla, že sa skoro nič nestalo, nás vykázala mimo cesty“ - výpoveď žalovaného, č. l. 50 spisu) a žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci, žeby skutočne prítomná policajná hliadka vzniknutú dopravnú nehodu riešila a uzavrela ju.
16. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal, žeby rozsah poškodenia na motorovom vozidle poškodeného zodpovedal rozsahu náhrady, ktorú žalobca poškodeným (R. E., E. F. J.) vyplatil a ktorá by bola v príčinnej súvislosti so vzniknutou dopravnou nehodou. Pochybnosti o výške škody na motorovom vozidle poškodených vzbudzuje fotodokumentácia motorových vozidiel po dopravnej nehode založená na č. l. 59 a 60 spisu, z ktorej je zistiteľné, že škoda na motorovom vozidle poškodených predstavuje len prasknutý plast a stlačený kufor. Tiež v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby u poškodených vzhľadom na rozsah poškodenia motorového vozidla vznikla škoda na zdraví. Žalobcom rovnako nebola preukázaná ani existencia škody vyplatená poškodeným titulom vyplatených nákladov vynaložených na právne zastúpenie poškodených v súvislosti s dopravnou nehodou.
17. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie náležitým spôsobom vyrovnal s tvrdeniami a námietkami žalovaného vo vzťahu k výške uplatneného nároku. Žalovaný svoje námietky vo svojej procesnej obrane jasne a zrozumiteľne konkretizoval. Žalobca na pojednávaní dňa 19. 10. 2015 navrhol, aby súd návrh žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol, zároveň po poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. žalobca uviedol, že nemá ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania (č. l. 51 spisu). Súd prvej inštancie v predmetnej právnej veci rozhodol po náležite vykonanom dokazovaní, svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že žalobca v predmetnom konaní nepreukázal, že suma vyplatená žalobcom poškodeným je skutočnou škodou, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol žalovaný. Pochybnosti o výške škody vyplatenej žalobcom poškodeným nepochybne vzbudzujú fotografie motorového vozidla žalovaného a poškodených a rovnako aj oznámenie žalovaného o poistnej udalosti, kde žalovaný popísal rozsah poškodenia a odpovedal na zadané otázky.
18. Predmetom žaloby je uplatnenie právneho nároku žalobcu (poisťovateľa) proti žalovanému (poistenému) vo výške 3 451,57 Eur v zmysle ust. § 12 ods. 1 písm. g) v spojení s ust. § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení z dôvodu, že žalovaný (poistený) neoznámil škodu písomne poisťovateľovi v lehote 30 dní, keďže škoda vznikla mimo územia Slovenskej republiky.
19. Ako už bolo uvedené vyššie, poistená osoba má povinnosť oznámiť vznik škodovej udalosti poisťovateľovi v zákonom stanovenej lehote (§ 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.). Pre prípad, žeby tak neučinila, zákon poisťovateľovi priznáva voči poistenej osobe nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré poisťovateľ z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poškodenému poskytol. Účelom týchto ustanovení je umožniť poisťovateľom efektívne (včasné a účinné) plnenie svojich záväzkov zo zmluvného poistenia, najmä bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie (§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.) a poskytnúť poistné plnenie poškodenému v zákonom alebo v súdom stanovenej lehote.
20. Predpokladom efektívneho plnenia uvedených (ale nielen tých) povinností je v prvom rade vedomosť poisťovateľa o vzniku škodovej udalosti, ktorá sa má zabezpečiť práve splnením si povinnosti poisteného nahlásiť škodovú udalosť v zákonnej lehote. Ak si poistená osoba uvedenú zákonnú povinnosť nesplnila, a tým zmarila alebo sťažila efektívne plnenie povinnosti poisťovateľa, je po tom namieste, aby sa podieľala na poistnom plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z titulu škodovej udalosti poškodenému. Pre prípad, žeby si však poistená osoba povinnosť nahlásiť vznik škodovej udalosti z objektívnych príčin v zákonom stanovenej lehote splniť nemohla, zákon č. 381/2001 Z. z. nárok poisťovateľa na náhradu vyplateného poistného plnenia (alebo jeho časti) vylučuje s odkazom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane poisteného, ktorý škodu spôsobil.
21. Z obsahu spisového materiálu je nepochybné, že žalovaný poistnú udalosť zo dňa 04. 08. 2011 poisťovateľovi písomne oznámil dňa 02. 10. 2011, a to okamžite po návrate na Slovensko reagujúc na výzvu žalobcu (poistiteľa) listom zo dňa 27. 09. 2011, aby škodu oznámil. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zákon č. 381/2001 Z. z. v ust. § 12 ods. 1 nediferencuje medzi jednotlivými prípadmi porušenia povinnosti, pokiaľ ide o výšku náhrady, ktorú poistiteľovi priznáva. Avšak vzhľadom jednak na rozdielnosť intenzity jednotlivých možných porušení povinností poisteným a na to, že žalovaný síce oneskorene (1 mesiac), ale poisťovateľovi vznik škodovej udalosti oznámil, je nevyhnutné uvedené hodnotiť, že žalovaný poskytol súčinnosť žalobcovi, pričom oneskorene oznámenie nijako neviedlo k sťaženej činnosti poisťovateľa pri poskytovaní poistného plnenia.
22. Tým, že žalovaný ako náhle bol vyzvaný žalobcom na oznámenie škody, škodovú udalosť obratom žalobcovi oznámil a tak poskytol žalobcovi potrebnú súčinnosť, uvedené je treba hodnotiť ako existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane poisteného, ktorý škodu spôsobil.
23. Odhliadnuc od vyššie uvedeného odvolaciemu súdu sa tiež nepozdáva a považuje právnu úpravu, podľa ktorej sa poisťovňa môže domáhať neobmedzeného regresu až do výšky celej škody bez ohľadu na formu zavinenia, z ústavnoprávneho hľadiska za problematickú. Len pre porovnanie odvolací súd zdôrazňuje, že napríklad poisťovňa Allianz v Nemecku uplatňuje regres len pri úmyselnom nenahlásení škodovej udalosti; zákon explicitne neupravuje regres, ale všeobecné podmienky a je pravidlom limit náhrady do 2 500 Eur bez ohľadu na výšku škody. Aj uvedená úprava indikuje pochybnosti o proporcionalite slovenskej právnej úpravy.
24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody je zrejmé, že žalobný návrh je nedôvodný, a preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu ako nedôvodnú zamietol.
25. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na to, že súd prvej inštancie o nich nerozhodoval. Súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).