Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-211-2016.pdf
PDF · 113.51 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/211/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, proti žalovaným: 1. W. Y., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, X. - J. B. P., 2. I. O., rodená U., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, X. - G., o zaplatenie 93,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 16C 169/2015-94 zo dňa 22.3.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 93,72 eur s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 24. júla 2013 voči obom žalovaným zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 40 ods. 4, § 43 ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 25 písm. q), § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
2. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zo zakladateľskej listiny žalobcu, ani z výpisu z obchodného registra nevyplýva, že by bol žalobca zriadený na účely správy komunikácií a že by mu bola táto správa zverená v zmysle § 3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Zb.. Naopak aj z rozhodnutia č. 3/2009 je zrejmé, že mesto zverilo výkon určitých oprávnení mestskej polície ako svojmu organizačnému útvaru práve preto, že mesto samo je správcom komunikácií. To ale vylučuje, aby správcom tej istej komunikácie bola zároveň iná osoba (hoci aj založená alebo zriadená mestom). Zo znenia § 3d ods. 5 zák. č. 135/1961 Zb. vyplýva, že osoba správcu je v ňom upravená alternatívne - buď je ním mesto alebo iná ním založená/zriadená osoba, nemôžu však nimi byť obaja zároveň. Ak teda v prerokúvanej veci je správcom komunikácie mesto (pričom výkon oprávnení správcu je zverený vnútroorganizačnému útvaru
- mestskej polícii), nemôže ním byť a nie je ním žalobca. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca má v predmete podnikania výkon odťahovacej služby, ani list primátora hl. mesta SR Bratislavy z 20. júla 2005, v ktorom mu mesto takéto oprávnenia priznáva. Oprávnenie podľa § 43 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. priznáva zákon správcovi cesty. Z toho plynie, že ich môže vykonávať len ten, kto podľa osobitného zákona vykonáva správu cesty, teda (v prípade prejazdných úsekov a miestnych komunikácií) buď obec alebo právnická osoba ňou založená alebo zriadená (§ 3d ods. 5 písm. d/ zák. č. 135/1961 Zb.). Oprávnenie v § 43 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. však nie je pojmovou súčasťou výkonu správy cesty, ale na tento výkon nadväzuje. To znamená, že tým, že niekomu obec zverí vykonávanie odťahu (odstraňovania vozidiel) podľa § 43 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z., nevytvára z neho správcu komunikácie. Naopak, zverenie správy komunikácie je predpokladom pre to, aby určitá právnická osoba mohla vykonávať práva uvedené
v § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobcovi nie je zverená správa pozemných komunikácií v hlavnom meste SR Bratislave, pretože správu vykonáva samo mesto. Žalobcovi je zverený jedine výkon „odťahovacej služby“, čo je však oprávnenie, ktoré podľa citovaného § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. prislúcha jedine správcovi komunikácie. Tým ale žalobca nie je. Z uvedeného je teda zrejmé, že odstrániť vozidlo na náklady prevádzkovateľa, resp. toho, kto vytvoril prekážku cestnej premávky, mohol len správca komunikácie a len správca môže potom žiadať náhradu nákladov za toto odstránenie. V prerokúvanej veci bolo zistené, že žalobca nie je správcom komunikácie, na ktorej bolo vozidlo žalovanej v 2. rade odtiahnuté, keďže týmto správcom bolo samo hlavné mesto SR Bratislava. Preto žalobca nebol na daný odťah oprávnený a nemá aktívnu legitimáciu ani na vymáhanie nákladov na jeho vykonanie. Na tom nič nemení ani uznanie dlhu zo strany žalovaného v 1. rade. Uznanie dlhu totiž podľa § 558 Obč. zák. zakladá len domnienku existenciu dlhu, ktorá je podľa § 133 O. s. p. dokázaná až dovtedy, kým v konaní nevyšiel najavo opak. V prerokúvanej veci v konaní z listín predložených samotným žalobcom vyšlo najavo, že tento nemá a podľa zákona ani nemôže mať aktívnu legitimáciu na vymáhanie nákladov na odtiahnutie vozidla. Tým je právne vyvrátená existencia dlhu, keďže dlh, ktorý bol predmetom uznania (náhrada nákladov za odťah podľa § 43 zák. č. 8/2009 Z. z.), podľa práva nemôže existovať voči žalobcovi. Vzhľadom na tieto dôvody je zrejmé, že žaloba je nedôvodná. Súd prvej inštancie neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ktorý ich požadoval, nepriznal, keďže žalovaní by mali nárok na náhradu trov konania, tí však takýto nárok neuplatnili.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K odvolaniu pripojil uznesenie NS SR sp. zn. 6M Cdo 22/2010 zo dňa 20.12.2011. Dôvodom odvolania žalobcu je postup súdu prvej inštancie v rozpore s § 205 ods. 2 písm. c), d), f) Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že zvýšenie počtu osobných motorových vozidiel v Bratislave a s tým súvisiace zvýšenie počtu vodičov, ktorí porušujú dopravné predpisy pri parkovaní, vyvolalo naliehavú potrebu odstraňovania týchto vozidiel s cieľom zabezpečiť práva ostatných vodičov a chodcov vrátane práv vlastníka komunikácie. Odstránenie vozidla tak možno považovať za zabezpečenie verejného poriadku a ako vynucovanie práv ostatných vlastníkov a správcu pozemných komunikácií udržiavať pozemné komunikácie v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Správca miestnych komunikácií v Bratislave Hlavné mesto SR Bratislava v zastúpení primátorom svojím rozhodnutím č. 11/2004 uložilo Mestskej polícii hlavného mesta SR Bratislavy zabezpečiť výkon rozhodnutia o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a to tak, že podľa čl. 2 príslušníci polície budú rozhodovať o odstraňovaní vozidiel z ciest, ktorých správcom je hlavné mesto. Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy uznesením č. 597/2005 schválilo zmenu stanov spoločnosti Dopravného podniku Bratislava, a.s. o predmet činnosti odťahovacia služba a prevádzkovanie parkoviska, a to z dôvodu, že Hlavné mesto SR Bratislava je jediným akcionárom Dopravného podniku Bratislava, a.s.. Zároveň primátor Hlavného mesta SR Bratislavy poveril Dopravný podnik Bratislava, a.s. výkonom služby odťahovania motorových vozidiel od 1.6.2005. Žalobca tak zriadil samostatne hospodáriace stredisko odťahovej služby, ktoré hospodárilo so svojim majetkom, teda majetkom žalobcu. Stredisko malo oddelené účtovníctvo, malo zriadený svoj osobný účet v inom peňažnom ústave. Na svoj chod si zabezpečovalo prostriedky svojou prevádzkou tak, aby malo vyvážené hospodárenie a nevykazovalo stratu ani zisk. Výkonom odťahovania vozidiel vznikli náklady priamo žalobcovi, na náhradu ktorých má nárok priamo od vodičova a prevádzkovateľov odtiahnutých vozidiel. Túto skutočnosť dokazuje aj list primátora hlavného mesta zo dňa 20.7.2005 doložený do spisu. Problematiku aktívnej legitimácie žalobcu v súdnych sporoch porovnateľného charakteru posudzovali viaceré odvolacie súdy SR, ktoré vyjadrili názor, že žalobca je aktívne legitimovaný v sporoch na vykonanie odťahu vozidiel tvoriacich prekážku v cestnej premávke z komunikácií patriacich hlavnému mestu SR, ako aj na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s odtiahnutím vozidiel z komunikácií patriacich mestu. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR práve v uznesení č. 6MCdo 22/2010 zo dňa 22.12.2011. Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí rozhodol, že žalobca je na vykonanie odťahu z vozidla, pokiaľ tvorí prekážku v cestnej premávke, legitimovaný subjekt.
4. Žalovaní 1., 2. prostredníctvom ustanovenej opatrovníčky odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili.
5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. S účinnosťou Civilného sporového poriadku od 1.7.2016 inštitút opatrovníka strany ustanoveného z dôvodu neznámeho pobytu zanikol, preto žalovaní 1., 2. nie sú v konaní už zastúpení opatrovníčkou ustanovenou súdom prvej inštancie uznesením č. k. 16C/169/2015-85 zo dňa 13.1.2016.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d), f) Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 365 ods. 1 písm. e), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je uloženie povinnosti žalovaným 1., 2. zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 93,72 eur s príslušenstvom ako náhradu za odtiahnutie motorového vozidla. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie skutkovo a právne správne posúdil jeho nárok.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 22.3.2013 žalovaný 1. ako vodič motorového vozidla s evidenčným číslom BA 961 LI, značka Daewoo Nexia, farba modrá, nedodržal pravidlá cestnej premávky, nakoľko s motorovým vozidlom stál na chodníku a neponechal voľnú šírku chodníka najmenej 1,5 m. V dôsledku porušenia povinnosti žalovaného 1. ako účastníka cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bolo tak na základe rozhodnutia príslušníka Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislava s identifikačným číslom XXX dňa 22.3.2013 žalobcom predmetné motorové vozidlo odtiahnuté. Prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla bola v tom čase žalovaná 2.. Dňa 22.3.2013 bolo žalovanému 1. vydané predmetné motorové vozidlo a zároveň bol žalovaný 1. povereným zamestnancom žalobcu vyzvaný na zaplatenie nákladov spojených s odtiahnutím predmetného motorového vozidla v sume 93,72 spolu s výzvou na zaplatenie uvedenej sumy do sedem dní. Faktúrou č. 2013290090 zo dňa 22.3.2013 so splatnosťou dňa 2.4.2013 žalobca vyúčtoval žalovanému 1. za odtiahnutie motorového vozidla sumu 93,72 eur. Žalovaný 1. dňa 22.3.2013 v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka písomne uznal voči žalobcovi dlh čo do dôvodu a výšky v súhrnnej výške 93,72 eur, ktorý predstavuje náhradu nákladov spojených s odtiahnutím motorového vozidla a zaviazal sa ho zaplatiť do sedem dní od podpisu tohto uznania. Výšku nákladov za odtiahnutie predmetného motorového vozidla stanovil žalobca podľa Znaleckého posudku č. 2/2013 zo dňa 11.6.2013 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave.
10. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vymáhanie nákladov za odtiahnutie motorového vozidla, keď mal za to, že odstrániť motorové vozidlo na náklady prevádzkovateľa, resp. toho, kto vytvoril prekážku cestnej premávky, mohol len správca komunikácie, ktorým žalobca ale nie, keďže týmto správcom bolo samo Hlavné mesto SR Bratislava. Z uvedeného dôvodu sa preto súd prvej inštancie nezaoberal ďalej otázkou, v akom pomere sú navzájom
ustanovenia § 43 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda či vozidlo stojace na chodníku v rozpore s ustanovením § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov tvorí automaticky prekážku cestnej premávky, alebo ide o osobitný dôvod odstránenia v zmysle § 43 ods. 5 citovaného zákona, kedy je o odstránení oprávnený rozhodnúť len policajt, nie aj správca cesty a taktiež sa nezaoberal otázkou, v akom pomere sú nároky voči prevádzkovateľovi a tomu, kto prekážku spôsobil.
11. Spornosť súdenej veci tak bola založená na posúdení otázky, či žalobca bol oprávnený na odstránenie motorového vozidla s poukazom na ustanovenie § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a či žalobcom uskutočnené odtiahnutie motorového vozidla bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec, prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (§ 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a), ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)).
12. V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia, rozhodoval už Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 zo dňa 1.1.2006 uviedol : „Správca miestnej komunikácie pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama (správa komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“ Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ustanovenie § 43 zákona č. 8/2009 Z. z o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) spadá do oblasti verejného (správneho práva) a v súvislosti so správou týchto komunikácií nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 22/2010, zo dňa 20.12.2011, podľa ktorého „z ustanovení zákona o pozemných komunikáciách (cestný zákon) nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol preniesť na ním zriadenú právnickú osobu len časť oprávnení pri správe komunikácie ani to, že by tak nemohol urobiť na ním už skôr zriadený alebo založený subjekt, nakoľko takéto obmedzenia pri výkone správy ciest zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neukladajú“. S vyššie uvedeným právnym názorom sa odvolací súd plne stotožňuje a uvádza, že Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako správca miestnej komunikácie je jediným zakladateľom žalobcu - spoločnosti Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť (žalobca bol založený Zakladateľskou listinou Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 23.12.1993) a Uznesením Mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy č. 597/2005 zo dňa 27.1.2005 bola schválená zmena stanov žalobcu - rozšírenie predmetu jeho činnosti okrem iného aj o odťahovaciu službu. Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť (žalobca) ako právnická osoba založená obcou, na ktorú bola zo strany obce prenesená časť oprávnení pri správe komunikácie, spĺňa požiadavky kladené zákonom, konkrétne zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto je v konaní o náhradu nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s odtiahnutím predmetného motorového vozidla, aktívne legitimovaná.
13. V zmysle ustanovenia § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sú miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstva, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii. Podľa ustanovenia § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný
zákon) správu pozemných komunikácii vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Podľa ustanovenia § 43 ods. 4 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky. Podľa ustanovenia § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty.
14. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal najskôr otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní, teda či obchodnou spoločnosťou Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť uskutočnené odtiahnutie predmetného motorového vozidla bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec, prípadne právnická osoba ňou na tento účel založená lebo zriadená. So závermi súdu prvej inštancie o tejto otázke sa však odvolací súd nestotožňuje. Obchodná spoločnosť Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť je právnická osoba obcou (Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava) založená, a to aj pre tento účel, vzhľadom na rozšírenie predmetu jej činnosti, a preto bola oprávnená vykonať odtiahnutie predmetného motorového vozidla. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný 1. ako vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom je žalovaná 2., porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to tým, že dňa 22.3.2013 s motorovým vozidlom zastavil a stál na mieste, kde motorové vozidlo tvorilo prekážku cestnej premávky a túto bezodkladne neodstránil (žalovaný 1. stál na chodníku a neponechal voľnú šírku chodníka 1,5 metra). Príslušník Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy s poukazom na ustanovenia zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii rozhodol o odstránení predmetného motorového vozidla. Následne žalobca ako subjekt oprávnený na vykonanie odtiahnutie motorového vozidla v uvedený deň bezodkladne podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov odtiahol motorové vozidlo na stredisko odťahovacej služby žalobcu. S poukazom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu, je potom zrejmé, že žalobca sa môže úspešne domáhať zaplatenia nákladov za odtiahnutie motorového vozidla, a to s poukazom (najmä) na ustanovenie § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca nesprávne interpretuje závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 11/2011 a sp. zn. 3Cdo 70/2003. K uvedenému odvolací súd uvádza, že v rozhodnutiach Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 70/2003 zo dňa 26.2.2004 a sp. zn. 2MCdo 11/2011 zo dňa 28.6.2012 sa posudzovala otázka zmluvného prenesenia výkonu oprávnení správcovi cesty, vystupujúceho ako orgán verejnej moci (správy) na iný, správcom cesty nezaložený alebo zriadený subjekt (obchodná spoločnosť ASTER spol. s r.o.), čo však neznamená, že všeobecné konštatovania o charaktere vzájomných právnych vzťahov v nich uvedené nie sú použiteľné aj na prejednávaný spor. K uvedenému odvolací súd ešte poznamenáva, že súdna prax vyšších súdov v obdobných prípadoch opakovane vyslovila právny názor, že obchodná spoločnosť Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť (žalobca) je oprávnená na uskutočnenie odtiahnutia motorového vozidla ako právnická osoba obcou na tento účel založená alebo zriadená (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/151/2015 zo dňa 18.6.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/361/2013 zo dňa 29.1.2015, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/195/2013 zo dňa 28.5.2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/196/2009 zo dňa 20.1.2010, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/589/2013 zo dňa 25.7.2013).
16. Vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a súdnu prax odvolací súd nevidel žiadny dôvod rozhodnúť o otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu inak, než v súlade so zaužívanou súdnou praxou. S prihliadnutím na uvedené závery tak neobstoja právne závery súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, z ktorých vyvodil potrebu žalobu zamietnuť. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie včítane závislého výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
17. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne posúdiť vzájomný vzťah strán, a to nielen z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie ale tento krát už aj z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie každého zo žalovaných 1., 2. osobitne, následne posúdiť opodstatnenosť výšky uplatnenej náhrady za odtiahnutie motorového vozidla vrátane uplatneného príslušenstva a potom vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).