Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-39-2016.pdf
PDF · 95.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/39/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, sudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: R. N., V.. XX.XX.XXXX, B. P. R. E. K. XXX, XXX XX I., o zaplatenie 103,70 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 44,44 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 44,44 € od 06.09.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 103,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 06.09.2014 do zaplatenia. Nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. A7442461, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. Žalovaná doteraz riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie od apríla do júna 2014 vo výške 44,44 Eur. Žalobca sa domáha aj nároku na náhradu škody voči žalovanej, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei E3131 vo výške 59,26 Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. j. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorého výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 22.08.2014 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 06.09.2014. Z vyššie uvedeného dôvodu žiada žalobca, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 44,44 Eur aj nárok na zaplatenie sumy
59,26 Eur, ktorý si žalobca uplatňuje vo výške škody, ktorá podľa jeho názoru žalobcovi preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, žalobca ponechal na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil, predložil a navrhol vykonať dôkazy - zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 02.01.2014, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 02.01.2014, prílohu č. 1 dodatku k zmluve, pokus o pokonávku zo dňa 22.08.2014, faktúry a Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. účinné od 01.01.2014.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Keďže sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur, súd v zmysle § 297 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vo veci nenariadil súdne pojednávanie a oznámil vyvesením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 219 ods. 3 CSP.
4. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A7442461 (ďalej aj „zmluva“), dodatkom k tejto zmluve, prílohou č. 1 dodatku, pokusom o pokonávku zo dňa 22.08.2014, faktúrami na č. l. 18 - 23 spisu, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. účinnými od 01.01.2014 (ďalej len „Všeobecné podmienky“).
5. Z vykonaného dokazovania súd zistil a mal za preukázané, že dňa 02.01.2014 žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu č. A7442461, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je dodatok k tejto zmluve z toho istého dňa a Všeobecné podmienky. V zmysle dodatku žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie Huawei E3131 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu vo výške 1,- Eur. Žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanej elektronické komunikačné služby a žalovaná platiť ich cenu. Žalovaná za obdobie od apríla do júna 2014 nezaplatila cenu poskytnutých služieb spolu vo výške 44,44 Eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 22.08.2014 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote do 05.09.2014. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
6. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:
7. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení (ďalej len „OZ“) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
8. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v účinnom znení (ďalej aj „zákon č. 351/2011 Z.z.“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
9. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) cit. zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
10. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) cit. zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
11. Keďže zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol v čase jeho vzniku uzatvorený na základe atypickej zmluvy (zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z.) súd tento vzťah vyhodnotil ako občianskoprávny vzťah. Uzatvorenie atypickej zmluvy podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. a aplikáciu Občianskeho zákonníka na ňou založený záväzkový vzťah pripúšťa § 51 OZ. Prioritne sa však záväzkový vzťah spravuje ustanoveniami atypickej zmluvy o poskytovaní verejných služieb a jej súčasťami (dodatkom, všeobecnými podmienkami), ak ich znenie neodporuje kogentným ustanoveniam vyššie uvedených právnych predpisov, od ktorých sa zmluvou a jej súčasťami nemožno odchýliť.
12. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaná doteraz nezaplatila nedoplatky na hovornom a mesačných poplatkoch za poskytovanie elektronických komunikačných služieb poskytnutých jej žalobcom na základe zmluvy a jej súčastí, a to spolu sumu 44,44 Eur, nesplnila si tak svoj platný zmluvný záväzok, a preto ju súd zaviazal na úhradu uvedenej sumy.
13. Pokiaľ ide o žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody vo výške 59,26 Eur, k tomu súd uvádza nasledovné:
14. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
16. Podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
17. Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
18. Podľa článku 2 bod 2.5 veta prvá dodatku účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
19. Podľa čl. 4 bod 4.1 Všeobecných podmienok Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť Zmluvy zaniká: a) dohodou zmluvných strán; b) odstúpením od Zmluvy; c) výpoveďou zo strany Účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko; d) smrťou alebo zánikom Účastníka.
20. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
21. Žalobca požaduje náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu, resp. nižšej ako rozdiel medzi predajnou (trhovou) cenou odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovanej. Žalobca pri odôvodnení tohto nároku poukazuje na čl. 2 bod 2.5 dodatku citovaný vyššie.
22. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia právnej povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 OZ, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je:
a) protiprávny úkon,
b) ujma (v tomto prípade majetková, t.j. škoda),
c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, d) zavinenie.
23. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nevznikne.
24. Pokiaľ ide o predpoklad vzniku nároku na náhradu škody - vznik samotnej škody, tu sa žiada najprv uviesť, čo to vlastne škoda v právnom slova zmysle je. Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Tento pojem bol ustálený judikatúrou. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
25. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. V prípade, že by bol preukázaný protiprávny úkon zo strany žalovanej spočívajúci v porušení zmluvnej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v čl. 2 bode 2.5 dodatku) by nedošlo. Samotné vyhlásenie, že žalovaná má vedomosť o tom, za akých okolností je jej poskytnutá zľava z ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia totiž nie je zákonným predpokladom vzniku škody. Za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom tvrdeného, ale nepreukázaného protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Inak povedané, aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú dohodnutú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú zľavnenú kúpnu cenu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti uplatňovanej náhrady škody zamietol.
26. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
27. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „nariadenie vlády“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Súd mal preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením ceny za poskytnuté služby žalobcom, pretože nesplnila svoj záväzok riadne a včas, a to najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých čiastok istiny. Jednotlivé uplatnené čiastky istiny boli splatné 24.04.2014 a 24.06.2014. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila k prvému dňu omeškania s plnením istiny 0,25 %, resp. 0,15 %. Preto uplatnenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej istiny od 06.09.2014 je v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou § 517 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády. Vzhľadom na uvedené súd nároku žalobcu v časti uplatneného úroku z omeškania z priznanej ceny služieb vyhovel a v časti uplatneného úroku z omeškania z nepriznaného nároku na náhradu škody žalobu zamietol.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP nasledovne: 33. Celková priznaná suma istiny pohľadávky činí 44,44 € z celkovej žalobcom uplatňovanej sumy 103,70 €, čo predstavuje pomer 42,85 % úspechu žalobcu ku 57,15 % úspechu žalovaného. Žalobca mal teda úspech vo veci síce čiastočný, ale menší ako žalovaný, a preto nemá právo na náhradu trov konania. Keďže žalovanému žiadne trovy v tomto konaní nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. 34. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení).