Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/79/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, pr. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovaným: 1. O. B., nar. 28.X.XXXX, bytom Q. K., E. XXXX/XX, 2. V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. K., E. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 2 071,57 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 398,60 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.2.2012 do zaplatenia v 40,-- eur mesačných splátkach počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jedinej splátky.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalovaným v 1. a v 2. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

IV. Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, Skalica súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 24.2.2014,sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 2 071,57 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne z neuhradených splátok a úroku z omeškania 3,275 % ročne zo súm a od termínov uvedených v petite žaloby do zaplatenia s tým, že pokiaľ úrok z omeškania zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1 200,-- eur, odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2 071,57 eur do zaplatenia. Žiadal priznať aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 27.8.2010 uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300032123 (ďalej len zmluvu o RÚ), na základe ktorej mu žalobca poskytol úver vo výške 1 200,-- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 64,29 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 11. Na základe žiadosti žalovaného žalobca sa s ním dohodol na odklade splátok č. 6, 7, 8, ktoré sa zaviazal splatiť ako splátky č. 43, 44, 45. Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou už pri splátke č. 6 viac ako 3 mesiace, žalobca vyhlásil podľa § 565 okamžitú splatnosť úveru, čo oznámil a doručil žalovanému dňa 5.1.2012. Žalovaný bol povinný uhradiť neuhradené splátky úveru, resp. celú dlžnú sumu do 22.2.2012. Celková suma dlhu žalovaného predstavuje sumu 2 071,57 eur. Do podania žaloby na súd žalovaný mu uhradil sumu 628,61eur.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 26.6.2014, do konania na podporu žalovaných vstúpil vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob (ďalej len Združenie).

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a žalovaných a Združenie vyzval, aby sa v lehote 15 dní k veci písomne vyjadrili a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Tiež oznámil žalobcovi a žalovaným vstup vedľajšieho účastníka a Zduženia do konania a žalovaných súd vyzval, aby sa vyjadrili, či súhlasia so vstupom Združenia do konania na ich podporu.

4. Žalovaní sa ani k žalobe a ani k vstupu vedľajšieho účastníka do konania v lehote stanovenej súdom nevyjadrili.

5. Združenie v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 5.12.2014, poukázalo na to, že žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 1200,-- eur, do podania žaloby títo uhradili žalobcovi sumu 628,61 eur. V zmluve bola dohodnutá neprimerane vysoká ročná úroková sadzba - 76,20 %, keďže v čase uzavretia zmluvy o RÚ bol priemerný ročný úrok zo spotrebiteľských úverov obchodných bánk s dobou splácania od 1 do 5 rokov, zverejnený NBS pre tretí štvrťrok 2010 vo výške 12,66 %, teda dohodnutý úrok v zmluve je viac ako šesťnásobok priemerného úroku, preto je dohodnutá výška úroku v rozpore s dobrými mravmi a v tejto časti je zmluva neplatná podľa § 39 OZ. Poskytnutý úrok je potrebné považovať za bezúročný a žalobca má právo len na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou 1 200,-- eur a uhradenou sumou 628,61 eur, čo je suma 571,39 eur. Žiadal, aby súd v rozsahu neplatného úroku žalobu zamietol a priznal Združeniu náhradu trov konania.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu, resp. jeho právny zástupcu a žalovaných. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca a jeho právny zástupca a žalovaný v 2. rade. Právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému v 2. rade bolo predvolanie na pojednávanie riade a včas doručené, Právny zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalovaná v 1. rade ospravedlnila neúčasť žalovaného v 2. rade na pojednávaní, ktorý je toho času hospitalizovaný. Súd prejednal vec v zmysle § 180 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného v 2. rade.

7. Ešte pred začatím pojednávania žalobca podaním, doručeným súdu dňa 30.9.2016, zobral žalobcu späť v časti žalovanej istiny vo výške 1 672,97 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo súm a od termínov uvedených v petite žaloby do zaplatenia. Po späťvzatí žaloby žiadal, aby mu žalovaní zaplatili spoločne a nerozdielne sumu 398,60 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.2.2012 do zaplatenia a trovy konania. Suma 398,60 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru, pričom na účet žalovaných bol vyplatený skutočne úver vo výške 1027,21 eur, z ktorého doposiaľ uhradili sumu 628,61 eur.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2. rade, oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov - zmluvou o RÚ č. 830003212301 zo dňa 27.8.2010 ( čl. 5 spisu) (ďalej len zmluva o RÚ), Zmluvným dojednaním Zmluvy o RÚ (čl. 6 spisu), oznámením veriteľa o schválení úveru (čl. 7 spisu ), históriou platieb - kartou klienta (čl. 8 spisu), oznámením žalobcu o zosplatnení úveru (čl.3 spisu), pokusom žalobcu o zmier (čl. 4 spisu), vyjadrením Združenia (čl. 36-37 spisu), čiastočným späťvzatím žaloby (čl. 51 spisu), ako aj obsahom celého spisu, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

9. Žalobca a žalovaní dňa 27.8.2010 uzatvorili zmluvu o RÚ s tým, že žalovaní podpísali túto zmluvu označenú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere“ dňa 25.8.2010 a žalobca dňa 27.8.2010. Oznámenie veriteľa - žalobcu o schválení úveru dlžníkovi -zmluva o RÚ č. 830032123 bolo vydané a podpísané žalobcom dňa 27.8.2010. Na základe uzavretej zmluvy a oznámenia o schválení úveru žalovaným žalobca poskytol žalovaným 1 200,-- eur. Z karty klienta - žalovanej v 1. rade vyplýva, že v skutočnosti žalobca vyplatil žalovanej úver vo výške 1027,21 eur, keďže ešte pred vyplatením úveru žalobca si z poskytnutého úveru 1 200,-- eur stiahol poplatok za odklad splátok podľa bodu 8.1. a / zmluvy vo výške 172,79 eur. Z 5. časti zmluvy o RÚ Údaje o požadovanom RÚ vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 1 200,-- eur, ktorí sa zaviazali splatiť 42 mesačnými splátkami vo výške 64,29 eur, ktoré boli splatné k 19. dňu v kalendárnom mesiaci, celkovú čiastku mali žalovaní zaplatiť žalobcovi vo výške 2700,18 eur, ročná úroková sadzba úveru bola 70,00 %, predpokladaná RPMN 70,00 %, priemerná RPMN za úver 47,39 %, poskytnutá čiastka revolvingu 632,61 eur, celkom mali žalovaní uhradiť žalobcovi pri revolvingu sumu 1 542,96 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20 % a predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 63,31 %.

10. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere - je rozdelené vertikálne na 6 časti, s možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a revolvingovom úvere, jeho výške, opačná strana obsahuje predtlač textu písaného veľmi drobným písmom, v ktorom je odkaz na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach, dohoda o odmene za poskytnutie služby spočívajúcej v odklade splátok úveru a revolvingu, 6.časť zmluvy sa týkala údajov o schválení revolvingu. V spodnej časti tlačiva je priestor pre podpis dlžníka, spoludlžníka, miesto a dátum podpisu. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 27.8.2010 vyplýva, že údaje uvedené v tomto oznámení sú totožné s údajmi 6. časti zmluvy o RÚ. Zmluvné dojednania zmluvy o RÚ, na ktoré odkazuje zmluva, nie sú zo strany žalovaných verifikované (podpísané).

11. Podaním zo dňa 1.1.2012 žalobca oznámil žalovanej v 1. rade zosplatnenie úveru a vyzval ju na úhradu dlžných splátok č. 13, 14, 15 vo výške 192,87 eur a keď dlžné splátky neuhradí do 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaná v 1. rade v lehote stanovenej v tomto oznámení dlžnú sumu neuhradila, preto ju žalobca vyzval pokusom o zmier dňa 28.8.2012 na zaplatenie celej splatnej sumy 2 071,57 eur a tiež na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 872,18 eur, úrokov z omeškania vo výške 122,47 eur a trov konania do 7 dní od doručenia výzvy.

12. Podľa internetových zistení súdu na webovom sídle Národnej banky Slovenska priemerné úroky zo spotrebiteľských úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v auguste 2010 s fixáciou od 1-5 rokov boli 12,58 % ročne.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

14. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513/znenie-20080101>). Podľa § 497 Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

16. Uvedená zmluva o RÚ má charakter spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné tento právny vzťah posudzovať podľa ustanovení OZ, podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia tejto zmluvy o úvere.

17. Podľa § 52 ods. 1 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o RÚ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podľa § 53 ods. 2 Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, h/ prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, Podľa § 53 ods. 5 Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 6 Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 54 ods. 1 Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 558 ods. 1 Splnením dlh zanikne.

18. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch(ďalej len ZoSÚ), účinného v čase uzavretia zmluvy (dňa 27.8.2010). Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 ZoSÚ Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe,okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2ZoSÚ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, c /adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 10 ods. 1 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. Podľa § 10 ods. 2 ZoSÚ Počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o: a) období, ktorého sa výpis z účtu týka, b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania, c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške splátok spotrebiteľa, f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa § 10 ods. 3 ZoSÚ Veriteľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi aj písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, zvýšenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo iných splatných poplatkov, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v § 12 ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa § 5 ods. 1 ZoOS Výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach. Podľa § 7 ods. 1 ZoOS Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Podľa § 7 ods. 2 ZoOS obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b/podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa § 8 ods. 1 písm. g/ZoOS Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený. Podľa § 8 ods. 3 ZoOS obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Podľa § 8 ods. 4 ZoOS Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

20. Právne posúdenie veci

21. Súd po preskúmaní okolností uzavretia zmluvy o RÚ dospel k záveru, že pokiaľ ide o sumu 1 200,-- eur, strany neuzavreli zmluvu o RÚ, hoci žalobca tvrdí, že došlo k uzavretiu zmluvy o RÚ. Súd vychádzal z toho, že na základe zmluvy o RÚ sa poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže (ale aj nemusí) dlžník opakovane čerpať a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení ho môže opakovane čerpať bez potreby uzatvárania novej zmluvy. Aj keď žalovaní v danom prípade podpísali tlačivo označené ako žiadosť o RÚ, je zrejmé, že žalobca im mal poskytnúť peňažné prostriedky, ale úverový rámec RÚ žalobca v čase podpísania žiadosti o poskytnutie RÚ žalovanými ešte neschválil a ani neurčil ďalšie podmienky poskytnutia RÚ. Žalovaní sa však zaviazali uhradiť v stanovených termínoch 42 splátok s presne určenou výškou splátky. Pri posúdení, či žalovaní uzavreli zmluvu o RÚ so žalobcom, súd je toho názoru, že v predmetnej veci ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu označenú ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaní vystupovali ako fyzické osoby, ktoré úverom zabezpečovali svoje potreby (použili ich na bežnú spotrebu), teda ako spotrebitelia, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere v je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 - § 54 o spotrebiteľských zmluvách, zákon č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave a takáto zmluva musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. 22. Ustanovenie § 53 vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ

v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

23. Z predmetnej zmluvy o RÚ vyplýva, že 1. - 5. časť bola vypísaná pri uzavretí zmluvy a takto vyplnenú zmluvu podpísali žalovaní 25.8.2010 a 6. časť podpísal žalobca až dňa 27.8. 2010. Toto tvrdenie opiera súd aj o oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o RÚ zo dňa 28.10.2010 (čl. 7). Oznámenie veriteľa o schválení úveru nie je podpísané žalovanými. V 5. časti žiadosti o RÚ (zmluva o RÚ) je rozdiel oproti 6. časti v tom, že v 5. časti je uvedená predpokladaná RPMN za úver 70,00 %, priemerná RPMN za úver 47,39 %, ale v 6. časti a v oznámení o schválení úveru už je uvedená RPMN za úver 65,86 %, nezrozumiteľným spôsobom je aj v 5., aj v 6. časti uvedené, že úverový limit je 1 200,-- eur, ale poskytnutá čistka revolvingu je 632,61 eur a tiež je uvedené, že pri poskytnutej čiastke revolvingu celková čiastka, ktorú majú žalovaní zaplatiť, je 1 311,60 eur.

24. Žalobca v zmluve o RÚ uviedol tiež neúplné a nejasné informácie o termíne konečnej splatnosti, keď uviedol počet splátok 42 mesiacov, mesačná splátka k 19. v mesiaci, ale nie je zrejmé, odkedy spotrebiteľ začal úver čerpať, odkedy začal platiť splátky a kedy je termín konečnej splatnosti úveru. Z uvedeného vyplýva, že takýto postup a konanie žalobcu je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 a § 8 ods. 1 písm. g/, ods. 3, 4 ZoOS, keďže v čase podpisu zmluvy žalovaní nevedeli, v akej výške a s akými podmienkami im žalobca úver, resp. úverový rámec schváli, podpísali len žiadosť o poskytnutie úveru a údaje o schválenej výšky úveru a podmienky poskytnutia im boli oznámené dodatočne dňa 27.8..2010, keď už nemali možnosť ovplyvniť ani výšku úveru, ani podmienky, nebola im daná možnosť sa rozhodnúť, či za takýchto podmienok zmluvu o RÚ podpíšu alebo nie. Takéto klamlivé konanie žalobcu mohlo žalovaných uviesť do omylu vo vzťahu ku cene, výške úveru, termínu konečnej splatnosti a ďalších podmienok RÚ. Takejto nekalej obchodnej praktike nemôže byť poskytnutá právna ochrana.

25. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že medzi žalovanými a žalobcom nebola uzavretá písomná zmluva v zmysle § 40 ods. 1, 3 a § 9 ods. 1 ZoSÚ.

26. Podľa názoru súdu čl. 8.1 písm. a/ a b/ zmluvy o RÚ je neprijateľnou a absolútne neplatnou podmienkou zmluvy, podľa ktorého predmetom dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť službu spočívajú v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutú službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 172,79 eur a za poskytnutie tejto služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 89,76 eur za predpokladu, že bude žalovaným revolving poskytnutý. Ide o neprijateľnú podmienku zmluvy, podľa ktorej žalobca už pri poskytnutí úveru odpočítal zo schválenej výšky úveru 1 200,-- eur sumu 172,79 eur ako odplatu za poskytnutie služby uvedenej v čl. 8.1 písm. a) zmluvy, teda žalovaní uhradili za túto služby žalobcovi ešte predtým, než ju vôbec využili a žalobca tým získal prospech skôr, ako spotrebiteľom - žalovaným akúkoľvek službu poskytol a skutočne im vyplatil úver len vo výške 1 027,21 eur. Táto dohoda o poskytnutí služby spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa a preto je absolútne neplatnou podmienkou zmluvy aj podľa § 53 ods. 5 OZ.

27. Súd považuje za neprijateľnú podmienku zmluvy aj ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v zmluve o RÚ vo výške 70,00 %, keďže v čase uzavretia zmluvy - v auguste 2010 boli úrokové miery stanovené NBS pri obdobných spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 12,58 %. Úrok uvedený v zmluve o RÚ je teda šesťkrát vyšší, čo je v rozpore s dobrými mravmi a judikatúrou súdov, a to rozhodnutím NS SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 a KS Prešov sp. zn. 3Co 151/2013 a sp. zn. 6 Co/138/2012 zo 7.5.2013.Podľa právneho názoru vysloveného KS Prešov v tomto rozhodnutí cena plnenie vrátane úrokov) nie je vyňatá zo súdnej kontroly jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 s odkazom na rozsudok súdneho dvora C 484/08-CajadeAhoros y Monte dePidadde Madrid proti AsociacióndelUsauriosdeServiciosBancarios. Judikatúra súdov nikde nespochybnila, že neprimerané úroky nie sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere

uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 MCdo 1/09 z 31.07.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012, KS Prešov sp. zn. 3 Co 67/2012 z 24.10.2012).Dohoda o výške úrokov sa však nesmie priečiť dobrým mravom a úroky dohodnuté v zmluve o úvere nesmú presiahnuť úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy s poukazom § 53 ods. 6 OZ, čo v prejednávanom prípade nebolo splnené. Vzhľadom na súdom zistenú priemernú úrokovú sadzbu porovnateľných úverov v obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy (12,58 % ročne), takéto navýšenie úrokovej sadzby, v danom prípade takmer 6-násobne, je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských zmluvách a je možné ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v zmluve o RÚ vo výške 70,00 % ročne považovať za úžernícku a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu. Úrok uvedený v zmluve o RÚ preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku zmluvy, odporujúcu § 53 ods. 6 OZ, ako aj dobrým mravom. V zmysle § 3, § 39 a § 53 ods. 6 ide o absolútne neplatnú podmienku zmluvy.

28. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ, je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ a neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a/ - k/ ZoSÚ, konkrétne neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. c, f/ a k/ ZoSÚ , a to adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (písm. c), dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (písm. k). Žalobca má preto nárok len na vrátenie rozdielu medzi skutočne vyplatenou sumou úveru a uhradenou sumou. Žalobca skutočne vyplatil žalovaným sumu 1 027,21-- eur, keďže ešte pred vyplatením úveru stiahol žalovaným z poskytnutého úveru 1200,-- eur poplatok za odklad splátok podľa čl. 8.1.a/ zmluvy vo výške 172,79 eur, hoci im ešte nepovolil žiaden odklad splátok. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver 42 mesačnými splátkami splatnými k 19. dňu v kalendárnom mesiaci po 64,29 eur. V zmluve nie je uvedený ani začiatok splácania splátok a ani termín konečnej splatnosti úveru. Tiež nie je uvedené, koľko z mesačnej splátky je splátka istiny, koľko úrok a koľko poplatky a ani poradie, v ktorom sa splátky budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkov. Z predloženej platobnej histórie - karty klienta vyplýva, že žalovaní uhradili žalobcovi celkom sumu 628,61 eur, teda rozdiel medzi vyplatenou a uhradenou sumou je suma 398,60 eur, preto súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 398,60 eur.

29. Žalobca žiadal priznať so žalovanej sumy 9 % ročný úrok z omeškania od 23.2.2010 do zaplatenia. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa prechodného ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania 9 % ročne (úroková sadzba ECB v čase omeškania 1 % + 8,0 % ročne podľa nar. vlády č. 87/1995) z priznanej sumy 398,60 eur od 23.2.2012 do zaplatenia. Žalobca požadoval zaplatenie úroku z omeškania od 23.2.2012 s tým, že žalovanej v 1. rade zaslal oznámenie o zosplatnení úveru dňa 1.1.2012, v ktorom ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia oznámenia a keďže žalovaná dlžnú sumu v lehote stanovenej v oznámení neuhradila, dňom 23.2.2012 sa dostala do omeškania so zaplatením celého dlhu. Žalovaní v konaní nenamietali, aby im oznámenie o zosplatnení nebolo doručené a tiež nenamietali, aby sa dostali do omeškania so zaplatením celého dlhu od 23.2.2012, preto súd priznal žalobcovi 9 % ročný úrok z omeškania z priznanej sumy 398,60 eur od 23.2.2010 do zaplatenia. Súd v zmysle § 233 ods. 3 druhá veta určil žalovaným dlhšiu lehotu na plnenie než 3 dni a z dôvodov sociálnych a majetkových im povolil splácať priznanú sumu s príslušenstvom v 40,-- eur mesačných splátkach počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok pri nezaplatení jedinej splátky. Súd pri povolení splátok zohľadnil, že žalovaná v 1. rade pracuje ako pomocná sila v reštaurácii, jej priemerný mesačný zárobok je 390,- eur, z ktorého platí exekúciu vo výške 40,-- eur mesačne. Priemerný mesačný zárobok

žalovaného v 2. rade je okolo 700,-- eur. Obidvaja bývajú s 2 maloletými deťmi v podnájme v Poprade , kde platia mesačne 510,-- eur včítane elektriny a plynu. Maloleté deti navštevujú strednú školu.

30. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podaním, doručeným súdu dňa 30.9.2016, zobral žalobca žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 398,60 eur s príslušenstvom , v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd preto podľa § 145 ods. 2 konanie v tejto časti zastavil.

31. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na zákonné ustanovenia súd zaviazal žalovaných na zaplatenie rozdielu medzi vyplatenou sumou úveru a neuhradenou sumou úveru, t.j. na sumu 398,60 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 23.2.2012 do zaplatenia a v prevyšujúce časti po späťvzatí žaloby súd konanie zastavil.

32. O trovách konania žalobcu a žalovaných súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods.1, a § 257 CSP. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Žalobca uplatnil zaplatenie sumy 2 071,57 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo súm a od termínov uvedených v petite žaloby do zaplatenia. Súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 398,60 eur s príslušenstvom, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu ku žalovanej istine 19 %, bol žalobca v konaní úspešný. V časti prevyšujúcej sumu 398,60 eur s príslušenstvom - zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania zo súm a od termínov uvedených v petite žaloby po späťvzatí žaloby žalobcom súd konanie zastavil, čo predstavuje ku žalovanej istine 81 %, teda v tejto časti žalobca zavinil zastavenie konania a žalovaní majú v tejto časti nárok na náhradu trov konania podľa zásady zavinenia. Po odpočítaní úspechu žalobcu od náhrady trov konania, na ktoré majú nárok žalovaní z dôvodu zastavenia konania na základe zásady zavinenia (81-19) žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 %. Žalovaní si však žiadne trovy konania neuplatňovali a zo spisu nevyplýva, aby im nejaké trovy konania vznikli, preto im súd náhradu trov konania v zmysle § 257 nepriznal.

33. V priebehu konania nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok, v ktorom bolo upravené postavenie vedľajšieho účastníka v konaní. Združenie, vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných a súd s ním konal ako s vedľajším účastníkom na strane žalovaných do 30.6.2016. však od 1.7.2016 nepozná pojem vedľajšieho účastníka, teda Združenie ako vedľajší účastník od 1.7.2016 v konaní vystupovať nemôže a preto súd s ním od 1.7.2016 ako s vedľajším účastník nekonal. V zmysle § 95 ods. 1 Na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu za predpokladu, že strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, s tým súhlasí alebo tiež môže zastupovať v konaní žalovaných za predpokladu, že žalovaní mu udelia plnomocenstvo na ich zastupovanie v konaní. Združenie po zmene právnej nepredložilo súdu ani súhlas žalovaných s tým, aby Združenie bolo pribraté do konania ako osobitný subjekt na ochranu ich práv a nepredložilo ani splnomocnenie udelené žalovanými na ich zastupovanie v konaní. Na základe uvedeného súd so Združením od 1.7.2016 nekonal.

34. Súd rozhodoval o trovách Združenia, ktoré mu vznikli v konaní do 30.6.2016, podľa § 255 ods. 1, 2. Združenie, ktoré vystupovalo na ochranu práv žalovaných, má v zásade právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v takej výške, ako žalovaní. Združenie sa vyjadrilo k žalobe tak, že úver je potrebné považovať za bezúročný, dohodnutá výška úroku je v rozpore s dobrými mravmi a žalobca má právo len zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou a doposiaľ uhradenou sumou a navrhlo, aby súd v časti neplatného úroku žalobu zamietol. Toto jeho podanie súd by mohol považovať len čiastočne za

podklad pre svoje rozhodnutie v časti priznanej istiny s príslušenstvom (nenamietalo, že úver je bez poplatkov), ale pokiaľ ide o späťvzatie žaloby v prevyšujúcej časti, t.j. v časti prevyšujúcej istinu 398,60 eur s príslušenstvom, k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo dňa 30.9.2016, teda v čase, keď už bol účinný a keď združenie nemohlo vystupovať v konaní ako vedľajší účastník a súd s ním nekonal ani ako s vedľajším účastníkom, ani ako s osobitným subjektom. Na základe uvedeného súd náhradu trov konania združeniu s poukazom na § 255 ods. 1,2 nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 . Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.