Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/85/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej P. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom P., P., E. XXXX/X, v spore o zaplatenie 6558,78 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 6945,27 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 6616,57 eura od 15. 1. 2014 do 16. 1. 2014 a zo sumy 6558,78 eura od 17. 1. 2014 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať v splátkach vo výške 90 eur mesačne, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 99,6 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 3. 2016, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 6558,78 eura, úrokov vo výške 396,05 eura, úrokov z omeškania vo výške 6,87 eura, úroku vo výške 14,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 6616,57 eura od 15. 1. 2014 do 16. 1. 2014 a z nezaplatenej istiny vo výške 6558,78 eura od 17. 1. 2014 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 6616,57 eura od 15. 1. 2014 do 16. 1. 2014 a z nezaplatenej istiny vo výške 6558,78 eura od 17. 1. 2014 do zaplatenia a z nezaplatených úrokov vo výške 396,05 eura od 15. 1. 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že so žalovanou dňa 15. 6. 2012 uzatvoril úverovú zmluvu číslo 33/225/12, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 7000 eur, ktorý sa zaviazala žalovaná splatiť v pravidelných mesačných splátkach do 15. 6. 2022. Keďže žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, dňa 17. 12. 2013 bola vyzvaná na predčasné splatenie poskytnutého úveru. Ku dňu 14. 1. 2014 pozostával dlh žalovanej z istiny vo výške 6616,57 eura, úrokov vo výške 396,05 eura, úrokov z omeškania vo výške 6,87 eura, poplatkov za upomienky vo výške 60 eur, ktoré si v konaní neuplatňuje. Po zosplatnení žalovaná zaplatila dňa 16. 1. 2014 57,79 eura, ktoré boli započítané na istinu.

2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 18. 8. 2016, žalobca uviedol, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 7000 eur, pričom do zosplatnenia na istinu zaplatila 383,43 eura. Po zosplatnení vykonala úhradu vo výške 57,79 eura. Úroky vo výške 396,05 eura boli vyčíslené v sadzbe 14,9 % ročne od 15. 6. 2012 do 14. 1. 2014. Úroky z omeškania vo výške 6,87 eura boli vyčíslené v sadzbe 7 resp. 8 % ročne od 18. 3. 2013 do 14. 1. 2014.

3. Žalovaná výhrady k žalovanej sume nemala, na splácanie dlhu navrhla povoliť splátky vo výške 50 eur mesačne.

4. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

5. Žalovaná pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že úver jej žalobca poskytol. V tom čase sa vydala, so splácaním jej pomáhala teta, aj mama. Manžel poberal opatrovateľský, myslela si, že to budú mať z čoho splácať. Potom však sa teta vrátila z Anglicka, s manželom sa rozviedli. Pracuje na základe dohody, príjem má okolo 400-450 eur mesačne, stane sa, že má príjem len 200 eur mesačne, keďže neodrobí celý mesiac. Býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, prispieva im na bývanie sumou 100 eur mesačne. Deti nemá, majetok nevlastní. Okrem dlhu voči O. K. má dlh voči Orange vo výške 140 eur.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to úverovej zmluvy číslo 33/225/12, druhej upomienky, sadzobníka poplatkov, všeobecných obchodných podmienok žalobcu, výzvy na predčasné splatenie úveru, súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 15. 6. 2012 úverovú zmluvu číslo 33/225/12 Optim pôžička, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru vo výške 7000 eur, pri výške fixnej úrokovej sadzby 14,9 % ročne. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 120 splátkach vo výške 113,46 eura mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 16,74 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 12,55 %. Podľa časti V., písm. J/, čl. 1 písm. a/ všeobecných obchodných podmienok žalobcu, účinných od 1. 5. 2012, banka je oprávnená, a to aj bez predchádzajúceho oznámenia klientovi, rozhodnúť o predčasnom zaplatení zostatku istiny úveru s príslušenstvom, ak klient je v omeškaní s úhradou čo i len jednej splátky podľa úverovej zmluvy, minimálne 3 mesiace. Podľa časti V., písm. J/, čl. 2 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, účinných od 1. 5. 2012, v rozhodnutí banky o predčasnej splatnosti bude uvedený deň, v ktorý alebo do ktorého má klient splatiť zostatok istiny úveru s príslušenstvom. Deň uvedený v rozhodnutí banky sa automaticky stane novým dňom splatnosti úveru, a to bez dodatku k úverovej zmluve. Dňa 17. 12. 2013 žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru, z dôvodu neplnenia podmienok úverovej zmluvy, do 8. 1. 2014.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

12. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

16. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba N. R. K. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 7000 eur, ktorý sa zaviazala splatiť v 120 splátkach vo výške 113,46 eura mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnila, čo nebolo medzi stranami sporu sporné, žalobca ju dňa 17. 12. 2013 vyzval na predčasné splatenie úveru, a to do 8. 1. 2014. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6945,27 eura, predstavujúcich dlžnú sumu ku dňu 8. 1. 2014, kedy došlo ku splatnosti dlhu (podľa časti V., písm. J/, čl. 2 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, účinných od 1. 5. 2012 v deň určený vo výzve na predčasné splatenie úveru) vo výške 7003,06 eura po odpočítaní úhrady vykonanej dňa 16. 1. 2014 vo výške 57,79 eura, pozostávajúcu z istiny úveru vo výške 6558,78 eura, úrokov vo výške 379,62 eura (podľa výpočtu úrokov predloženého žalobcom predstavovali vyčíslené úroky vo výške 396,05 eura rozdiel medzi výškou zaúčtovaných úrokov od 15. 6. 2012 do 14. 1. 2014 v sume 1621,26 eura a zaplatenými úrokmi v sume 1225,21 eura, žalobcovi však prislúchali úroky len do splatnosti úveru, t. j. do 8. 1. 2014, ktoré činili 1604,83 eura, po započítaní úhrad v sume 1225,21 eura, 379,62 eura) a úrokov z omeškania vo výške 6,87 eura (podľa výpočtu úrokov z omeškania predloženého žalobcom, nakoľko žalobca vyčíslil úroky z omeškania až do 14. 1. 2014 zo sumy 433,64 eura, hoci už od 9. 1. 2014 bola žalovaná v omeškaní s plnením celej dlžnej istiny, t. j. sumy 6616,57 eura, teda žalobcom vyčíslené úroky z omeškania boli uplatnené v nižšej sume). Keďže žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania uplatnené v žalobe, ktorých výška nebola vyššia ako výška úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, t. j. 8 % ročne, odo dňa uplatneného v žalobe, t. j. od 15. 1. 2014, avšak len z nezaplatenej istiny, ktorá k uvedenému dňu činila 6616,57 eura, do 16. 1. 2014, prihliadajúc k čiastočnej úhrade vo výške 57,79 eura dňa 16. 1. 2014 a od 17. 1. 2014 do zaplatenia zo sumy 6558,78 eura, nakoľko Občiansky zákonník neumožňuje priznať príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z úrokov (uvedený právny názor bol judikovaný napr. v rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 8. 2016, č. k. 10Co/111/2016-143). Súd taktiež zamietol podanú žalobu v časti uplatneného nároku na úrok vo výške 14,9 % ročne po splatnosti úveru, t. j. od 9. 1. 2014 do zaplatenia, nakoľko zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky (čo konštatoval aj Krajský súd v Žiline napr. v rozsudku zo dňa 19. 11. 2013, č. k. 5Co/165/2013-148, v rozsudku zo dňa 20. 11. 2014, sp. zn. 9Co/862/2014, v rozsudku zo dňa 26. 3. 2015, sp. zn. 9Co/138/2015). Preto žalobcovi neprislúchalo právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po splatnosti úveru.

18. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

19. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanej splácať priznanú sumu v splátkach vo výške 90 eur mesačne, prihliadajúc na osobu žalobcu, osobu žalovanej, najmä jej príjmové a výdavkové pomery a existenciu ďalšieho dlhu žalovanej voči žalobcovi. Súd mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu a súčasne nebude ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb žalovanej.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal v konaní úspešnejšiemu žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 6945,27 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 99,8 %, jeho neúspech 16,43 eura, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 0,2 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 99,6 % (99,8 % - 0,2 %). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 99,6 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.