Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/249/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. E. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom U. práce, sociálnych vecí a rodiny A., M. X/a, A., dieťa rodičov, matky: V. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A., W. 9, zastúpená P. kanceláriou P. M., s.r.o. so sídlom v A., X. XX a otca: H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., X. 9, zastúpený P. kanceláriou Q.. C. B., advokát so sídlom v A., AK, M. nám. 2, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o úpravu styku, takto

rozhodol:

B. z v e r u j e maloletú R. E. K., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Y. je povinný platiť na výživu maloletej sumu XXX,- € mesačne vždy do XX. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletej počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Y. je oprávnený stýkať sa s maloletou v každom kalendárnom týždni v stredu od XX,XX hodiny do XX,XX hodiny, v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu a nedeľu vždy od XX,XX hodiny do XX,XX hodiny a v každom kalendárnom roku dňa XX.XX. od XX,XX hodiny do XX,XX hodiny s tým, že maloletú si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá. V. je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.

T. sú povinní zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, každý v sume XXX,XX € do XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

D. z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

X.Návrhom zo dňa XX.X.XXXX, tunajšiemu súdu podaným dňa XX.X.XXXX, požiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. E. K., nar. XX.XX.XXXX tak, že bude zverená do jej osobnej starostlivosti, pričom ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok, otca súd zaviaže vyživovacou povinnosťou k maloletej v sume XXX,-€ mesačne odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a upraví zároveň jeho styk s maloletou len za jej prítomnosti a v mieste jej trvalého bydliska každú párnu sobotu v čase od X,XX hod. do XX,XX hod. a od XX,XX hod. do XX,XX hod. toho istého dňa. N. matka odôvodnila tým, že maloletá je od narodenia v jej osobnej starostlivosti a býva s ňou na W. X v A., otec svoju starostlivosť o maloletú obmedzuje len na sporadické návštevy u nej. W. na to, že otec maloletej žije nevyrovnaným životom, v ktorom má zastúpenie aj užívanie návykových látok, tiež u neho nie sú vyvinuté ani elementárne predpoklady na osobnú starostlivosť o maloletú, niekoľkokrát už prisľúbil, že podstúpi ústavnú liečbu na svoju závislosť, no nikdy slovo nedodržal. Y. prejavuje snahu stretnúť sa s maloletou dcérou len keď mu to vyhovuje bez ohľadu na jej potreby, niekoľkokrát mu odoprela stretnutie s dcérou

pre obavy o jej bezpečnosť z dôvodu nedôstojného chovania sa otca k nej a k dcére, napriek uvedenému nemala nikdy a ani nemá záujem brániť otcovi v stretávaní sa s maloletou, pretože si uvedomuje význam role otca v živote maloletej. Na pojednávaní dňa X.X.XXXX matka zotrvala na svojom písomnom návrhu s tým, že počiatok určenia vyživovacej povinnosti otca žiadala stanoviť dňom vyhlásenia rozsudku. L., že otec po narodení maloletej chodil za ňou sporadicky, ukázal sa len na hodinu, keď bola väčšia, začal sa o ňu zaujímať viac, maloletá u neho aj prespávala, dovolila mu to len dovtedy, kým zistila, že je drogovo závislý, dozvedela sa o tom od spoločných známych. Y. sa jej sám priznal, že berie kokaín a fajčí marihuanu a ona má vedomosť, že otec aj v súčasnosti drogy užíva. Y. podala tento návrh otec začal mať o dieťa väčší záujem, ale stále mení dohody ohľadne styku, dáva prednosť zábave, kamarátom a drogám, dozvedela sa, že otec zobral maloletú medzi ľudí, ktorí brali drogy a urobil tak aj on sám. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX matka zotrvala na návrhu pozmeniac časť týkajúcu sa úpravy styku, ktorý navrhla v každom párnom týždni v utorok a vo štvrtok od XX,XX do XX,XX hodiny a v každom nepárnom týždni v utorok, vo štvrtok a v sobotu vždy od XX,XX do XX,XX hodiny, a to za jej prítomnosti. C. uviedla, že maloletá navštevuje štátnu materskú školu a otec platí na jej výživu XXX,-€ mesačne, o dieťa sa zaujíma len keď on sám chce, styk realizuje iba nárazovo. Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX matka zotrvala na predchádzajúcom prednese a uviedla, že otec klame keď tvrdí, že sa o dcéru staral sám, vždy to bolo len za prítomnosti otcovej matky, na čom bola s ním dohodnutá.

X.Otec na pojednávaní dňa X.X.XXXX súhlasil so zverením maloletej do matkinej osobnej starostlivosti a výživného bol ochotný platiť vo výške XXX,-€ mesačne. W. na to, že keď s matkou maloletej začínal vzťah, vedela, že aktívne fajčí marihuanu, a že keď ide von, užíva kokaín. V. fajčila marihuanu spolu s ním, navyše matka býva v domácnosti, kde jej brat fajčí marihuanu denne. On v súčasnosti marihuanu fajčí len trikrát za mesiac a kokaín užíva jedenkrát v mesiaci, drogy nikdy nepožíval v prítomnosti dcéry. V. mu umožňuje prenocovanie maloletej u neho v poslednom mesiaci zrejme z dôvodu, že má partnera. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX otec súhlasil so zverením maloletej do matkinej osobnej starostlivosti, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, súhlasil s výživným v sume XXX,-€ mesačne a s poukazom na úpravu svojho životného štýlu a na svoj zodpovednejší prístup k povinnostiam, požadoval styk s maloletou upraviť každú stredu od XX,XX do XX,XX hodiny, každý párny víkend od piatku XX,XX hodiny do nedele XX,XX hodiny, v každom nepárnom kalendárnom roku od XX.XX. X,XX hodiny do XX.XX. XX,XX hodiny a počas prvých dvoch týždňov v mesiacoch júl a august. C., že je plne spôsobilý o maloletú sa postarať, matka ju necháva s ním samú po celý deň, od konca júla ju mal striedavo celkovo X až X dní od X,XX hodiny do XX,XX hodiny a matka mu ju zverila aj na X-dňový výlet v M., vedel sa o dieťa postarať, urobiť mu program a je pripravený v tom pokračovať, dcére je tiež takto šťastná. Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX otec predložil sms komunikáciu matky s ním z ktorej vyplýva, že matka mu maloletú zveruje do opatery bez svojej prítomnosti, a to aj vtedy, keď má maloletá zdravotné potiaže, žiada ho o jej opateru napr. z dôvodu, že jej vypadol babysitting a pod., on s tým vždy súhlasí. W., že by mal s matkou dohodu o tom, že maloletá bude s ním len za prítomnosti jeho matky, za posledné dva mesiace bol s dcérou sám asi desaťkrát.

X.Kolízny opatrovník nemal výhrady voči zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky, ani voči výživnému v sume XXX,-€ mesačne, styk odporučil upraviť dva až trikrát týždenne po dve až tri hodiny v prítomnosti matky a ak by tieto stretnutia prebiehali bezproblémovo a otec by preukázal schopnosť na dieťa sa sústrediť a stretnutia realizovať pravidelne, mohlo by sa pristúpiť k realizovaniu styku v rovnakom rozsahu, ale bez prítomnosti matky.

X.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nikdy neboli manželmi, nikdy nežili v spoločnej domácnosti, maloletá je od narodenia v priamej opatere matky a otec platí na maloletú dobrovoľne výživné, aktuálne v sume XXX,-€ mesačne.

X.Matka je slobodná, bez iných vyživovacích povinností, čerpanie rodičovskej dovolenky ukončila v októbri XXXX, od X.X.XXXX je evidencii úradu práce s nárokom na vyplácanie podpory v nezamestnanosti do X.X.XXXX v priemernej mesačnej výške XXX,-€. B. so svojim bratom býva v byte vo vlastníctve ich matky, náklady na bývanie hradia s bratom na polovicu. D. výdaje na svoju výživu pre zdravotný stav matka nemá. V obchodnom ani v živnostenskom registri vedená nie je.

X.Otec je slobodný, iné vyživovacie povinnosti nemá. V živnostenskom registri je bez zápisu. V obchodnom registri je od XX.X.XXXX zapísaný ako jediný spoločník a konateľ firmy E.´s services s.r.o. so sídlom na X. X v A. s výškou splateného vkladu X.XXX,-€. W. činnosti firmy sú: administratívne

služby, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, reklamné a marketingové služby, prevádzkovanie kultúrnych, spoločenských a zábavných zariadení a fotografické služby. V daňovom priznaní firmy za rok XXXX nie je uvedený žiaden údaj ohľadne hospodárskeho výsledku, vyznačená je len daňová licencia XXX,-€. S. firmy za pomernú časť roka XXXX napriek opakovanej výzve otec súdu nepreukázal. P. fyzická osoba otec za posledné zdaňovacie obdobie daňové priznanie nepodal. W. vlastného udania má otec dobrý zdravotný stav, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, používa auto, ktorého vlastníčkou je jeho matka, žije v matkinej domácnosti, má sa spolu s partnerkou sťahovať do prenajatého X-izbového bytu v T.. Q. partnerka má XX rokov, je slobodná, bezdetná, maloletú R. pozná.

X.Maloletá je vo veku štyroch rokov, navštevuje štátnu materskú školu, zdravotný stav jej nezvyšuje náklady na výživu. X.V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí. B. znalec W.. J. Y. po vyšetrení maloletého dieťa a jeho rodičov skonštatoval:

X.Ohľadne matky maloletej - v rámci výsledku psychologického vyšetrenia možno predpokladať menšiu emočnú zrelosť a s tým aj súvisiacu labilitu, ktorá sa môže prejavovať aj impulzívnejšími emočnými reakciami. „N. zrelosť“ sa prejavuje aj v oblasti sociálnych vzťahov a v rámci vzťahu k sebe, no tieto jej osobnostné charakteristiky nie sú takého rázu, že by spochybňovali schopnosť matky o dieťa sa dostatočne postarať.

XX.Ohľadne otca - v rámci výsledkov psychologického vyšetrenia možno u otca hovoriť o tom, že známky závažnejšieho organického poškodenia E. sa v rámci použitých psychologických metód nevyskytli, je dokonca schopný tolerovať aj zvýšenú percepčnú záťaž. W. spracovávaní podnetov z vonkajšieho okolia má skôr konvenčný prístup, zameriava sa hlavne na to, čo je jasné a obvyklé, viac si všíma podnety celkovo, no pritom je povrchný, menej si všíma vzťahy medzi jednotlivými časťami podnetového poľa. T. skôr na jednotlivé, aktuálne okolnosti, môžu mu pri tom unikať vzťahy a súvislosti. Na pôsobiace podnety reaguje povrchnejšie, no schopnosť správneho vnímania a interpretovania reality je zachovaná, pričom sú procesy myslenia rigídnejšie, v rámci čoho sa občas vyskytuje sklon k menej zrelým formám myslenia. Z. je výrazná, no nezrelá, skôr egocentricky orientovaná, v rámci čoho má v emočne náročnejších situáciách tendenciu k impulzívnejším, racionálne menej kontrolovaným reakciám. Q. vnútorný psychický potenciál na zvládanie životných situácii je slabý. Na situácie reaguje výrazne emočne, pričom menej rozlišuje zložitejšie emočné zážitky, mieša pocity s myslením, situácie príliš zjednodušuje, veci rieši zásadne metódou pokusu a omylu, no tento spôsob je tak intenzívny, že sa konanie stáva často menej účinným. W. je aj výraznejší rozpor medzi jeho (ambicióznymi) cieľmi na strane jednej a jeho vnútorným vybavením na ich dosahovanie na strane druhej. V sociálnom kontakte má síce na jednej strane záujem o vzťahy a ľudia sú pre neho dôležití, vzťahy prežíva intenzívne, no povrchne. C. vníma viac v zmysle svojich predstáv a očakávaní a menej podľa ich reálnych reakcií. Je málo schopný s ľuďmi kooperovať, je menej empatický k ich potrebám, vníma sociálny svet výrazne optikou svojich predstáv. Je vo zvýšenej miere zaujatý sám sebou, má sklon k nadnesenému pocitu vlastnej hodnoty, čo je tiež založené na jeho predstavách a prianiach, málo zohľadňuje reakcie zo strany okolia. W. k agresívnemu správaniu zvýšená nie je, jeho správanie je však vo výrazne zvýšenej miere zamerané na uspokojovanie vlastných potrieb a impulzov, preto môže na okolie pôsobiť ako „necitlivé“, resp. „sebecké“. Čo sa týka jeho osobnosti, tu znalec uvádza zvýšenú impulzivitu, nestálosť, sklon podliehať okamžitým nápadom či impulzom a pod. C. ovplyvňuje aj jeho fungovanie v medziľudských vzťahoch. A tomto nie je možné presnejšie určiť hranicu čo je „pôvodnou osobnosťou“ otca a čo je „nános“ spôsobený užívaním návykových látok. Ak však predpokladáme, že otec bol aj „pôvodne“ impulzívnejšou a menej stálou osobnosťou, je predpoklad, že tieto vlastnosti sa môžu dlhodobým užívaním (doterajším, budúcim?) návykových látok „vyostrovať“, t.j. regulačné mechanizmy v rámci osobnosti sa môžu oslabovať a správanie bude čoraz impulzívnejšie. „N.“ toho je o to väčšie, že sa otec zjavne nechystá s požívaním návykových látok skoncovať, aj keď treba pri tom do istej miery oceniť jeho „úprimnosť“, keď znalcovi povedal, že „nevie ako to v budúcnosti bude s drogami“. D. sa domnieva, že vzťah otca k dcére je v zásade dobrý a má ju rád, to ako túto svoju emóciu voči dcére prežíva a ako ju dáva najavo je však limitované jeho popísanými osobnostnými charakteristikami, ktoré ovplyvňujú aj to, že je príliš zameraný na seba, a tým pádom aj na svoje pracovné aktivity a plány. W. je oprávnená pochybnosť o tom, nakoľko je schopný „vžiť sa do role otca“ a istý čas sa maloletej venovať bez toho, aby sa oddal riešeniu iných vecí, či podliehal svojim okamžitým impulzom. D. si dokáže ťažko predstaviť, že by sa otec dokázal dcére systematickejšie venovať, najmä ak by išlo o dlhší čas, nie je reálna obava,

že by jej mohol nejakým spôsobom ublížiť, ale vyvstáva pochybnosť, či by sa na dcéru dokázal dlhší čas do tej miery „koncentrovať“, že by sa dieťa cítilo v jeho prítomnosti bezpečne, resp. že by nehrozilo, že vplyvom jeho „nepozornosti“, či podľahnutiu inému popudu, sa dieťaťu nestane nejaká ujma.

XX.Súdny znalec zodpovedal na súdom položené otázky nasledovne:

- P. je súčasná kvalita vzťahov medzi maloletou a otcom a medzi rodičmi navzájom:

XX.Znalec sa domnieva, že vzťah maloletej k otcovi je dobrý, dovolí si s ním telesnú blízkosť, pôsobí v jeho prítomnosti spokojne a uvoľnene. Y. deklaroval dobrý vzťah k dcére, keď bol v jej prítomnosti, správal sa k nej vľúdne a priateľsky. V. rodičmi výraznejšie známky vzájomného nepriateľstva nie sú. Y., ktorý si žije „svojim životom“, prezentuje voči matke toleranciu. V. je pri popise jeho osoby viac zameraná na tie prejavy jeho správania, ktoré vníma negatívne, na pozadí čoho nemožno vylúčiť ešte „doznievanie sklamania“ z toho, ako sa vzťah skončil (krátko po narodení dieťaťa ju vlastne opustil), na druhej strane ho ale dosť vníma aj „optikou matky“ ich spoločného dieťaťa.

-Je maloletá ovplyvňovaná matkou vo vzťahu k otcovi, pokiaľ áno, akým spôsobom a aký to má dopad na vzťah maloletej k otcovi:

XX.Maloleté dieťa je vo veľmi útlom veku a znalec sa podľa jeho prejavov voči otcovi nedomnieva, že by tieto boli ovplyvnené matkou.

-Je osobnosť otca a jeho celkové správanie a konanie nejakým spôsobom poznačené užívaním návykových látok:

XX.V rámci kognitívnych funkcií (vnímanie, myslenie, pozornosť) sa u otca nezistili známky, ktoré by poukazovali na možnosť negatívneho ovplyvnenia užívaním návykových látok. Čo sa týka jeho osobnosti, tu je obtiažne rozlíšiť do akej miery sú prejavy otca jeho „pôvodnou osobnosťou“, resp. kde sa už prejavuje možný vplyv návykových látok. E. však možno predpokladať, že pri pokračujúcom užívaní návykových látok sa môžu jeho popísané osobnostné vlastnosti do istej miery ešte „vyostrovať“.

-Má otec sklony k agresívnemu, príp. inému závadnému správaniu sa voči maloletej:

XX.Otec nemá sklony k agresívnemu správaniu. Vo vzťahu k maloletej, resp. kontaktu s ňou sa však javí byť riziková jeho nestálosť, sklon k podliehaniu okamžitým impulzom, čo môže vysoko pravdepodobne ovplyvňovať aj jeho schopnosť „cielene sa maloletej venovať“, dávať na ňu pozor a pod.

-V. byť maloletá v otcovej prítomnosti nejakým spôsobom ohrozená:

XX.Je vysoko nepravdepodobné, že by otec mohol „ohroziť“ maloletú priamo. Je však pravdepodobné, že by mohla byť v jeho prítomnosti ohrozená tým, že by na ňu „pozabudol“, začal sa venovať niečomu inému, náhle zmenil svoje plány a pod.

-V akom rozsahu a v akej frekvencii je dôvodné styk otca s maloletou upraviť: XX.Vzhľadom na uvedené okolnosti je obtiažne presnejšie sa k tomuto vyjadriť, znalec by navrhol X- X týždenne stretnutie na X-X hodiny, ak by sa rodičia dokázali vzájomne dohodnúť inak, malo by to prednosť.

-Je opodstatnené, aby pri realizovaní styku otca s maloletou bola prítomná aj matka:

XX.Na základe zistených okolností (povaha otca - vek dieťaťa) sa znalec domnieva, že prítomnosť matky pri styku maloletej s otcom je opodstatnená.

-V. prítomnosť matky pri realizovaní styku otca s maloletou narúšať riadny priebeh styku, resp. styk priamo mariť:

XX.Na túto otázku sa nedá jednoznačnejšie odpovedať. Ak sa dokáže matka držať pri týchto stretnutiach „v úzadí“ a otec nebude vnímať jej prítomnosť ako rušivú, nemalo by to mať na stretávaní sa dcéry s

otcom negatívny vplyv. K. by rodičia nemali pred ňou riešiť svoje vzájomné konflikty, či „nespokojnosti“, mali by prezentovať vzájomne tolerantný postoj.

XX.V súlade s § 36 ods. X veta prvá, druhá a štvrtá D.. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. L. § 24, XX a XX sa použijú primerane.

XX.Tým, že rodičia nie sú manželia, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu dôvodný.

XX.O výchovnom prostredí maloletého dieťaťa u matky, ako aj o jeho zastupovaní a spravovaní majetku matkou, súd rozhodol podľa zhodných stanovísk všetkých účastníkov konania.

XX.Podľa § 62 ods. X D.. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

XX.Podľa ods. X veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

XX.Podľa ods. X veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

XX.Z dôvodu nízkeho veku maloletého dieťaťa matka svojou osobnou opaterou kompenzuje v podstatnej časti finančnú povinnosť k nemu.

XX.Podľa ods. X cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. W. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

XX.Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

XX.Podľa § 75 ods. X D.. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

XX.Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).

XX.Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej v obchodnom registri.

XX.Matka požadovala na maloletú určiť výživné v sume XXX,-€ mesačne, s ktorou otec súhlasil. K plateniu takto určeného výživného otec uviedol, že ho bude platiť z toho, čo má našetrené, keď sa tieto peniaze minú, má ešte matku a partnerku, tiež predáva auto a má občasný príjem na ruku z toho, keď

vozí hostesky, jeho príjem nebol nikdy stály, činil XXX až XXXX € mesačne, teraz to bude možno aj menej, je však schopný plniť navrhované výživné. K. opatrovník odporučil výživné stanoviť v zmysle návrhu matky .

XX.Matka síce svojou osobnou starostlivosťou kompenzuje svoj finančný podiel na výžive maloletej v dôsledku jej útleho veku, je však aj jej povinnosťou na výžive dieťaťa finančne participovať v rozsahu primeranom jej možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. V. ukončila čerpanie rodičovskej dovolenky a maloletá navštevuje materskú školu, je teda v možnostiach matky zadovážiť si pravidelný príjem z pracovnej aktivity, keď v konaní nepreukázala, že z nejakých závažných objektívnych dôvodov pracovať nemôže (napr. pre nepriaznivý zdravotný stav, nepretržitú opateru príbuzného na jej pomoc odkázaného a pod.).

XX.Vyživovacia povinnosť otca je určená od právoplatnosti rozsudku tak, ako to matka navrhla v písomnom návrhu, nakoľko otec si túto povinnosť k maloletej dobrovoľne plní po celú dobu konania v primeranom rozsahu.

XX.Podľa § X5 ods. 2 D.. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom. XX.Každá súdna úprava styku musí vychádzať tak z pomerov zistených na strane maloletého dieťaťa, t.j. jeho veku, zdravotného stavu, denného režimu, vzťahu k tomu rodičovi, s ktorým má mať styk upravený, vzájomnej vzdialenosti ich bydlísk, ako aj z pomerov na strane rodiča, s ktorým dieťa nezdieľa spoločnú domácnosť, a to najmä z jeho osobnostných predpokladov a schopností zabezpečiť dieťaťu potrebnú opateru po dobu určenú na styk a schopnosti vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa.

XX.Pre každé maloleté dieťa majú obaja rodičia nezastupiteľné a rovnako dôležité miesto v jeho citovom živote bez ohľadu na to, že ich partnerský vzťah už skončil. W. druhý z rodičov nebude mať možnosť na dieťa výchovne vplývať, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu, t.j. v dobe určenej na styk, nebudú sa môcť medzi ním a dieťaťom rozvíjať citové väzby, súdržnosť a pocit spolupatričnosti.

XX.Nie je len právom rodiča stretávať sa so svojim dieťaťom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, ale je tiež právom tohto dieťaťa mať umožnený pravidelný kontakt s druhým rodičom v primeranom rozsahu.

XX.Z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa sa na úprave styku mimosúdne nedohodli, pričom ich predstavy v tomto smere boli podstatne odlišné, bolo namieste, aby vo veci rozhodol súd. S ohľadom na skutočnosti udávané matkou, kedy poukazovala na nezodpovedný prístup otca k dieťaťu, ako aj na jeho vzťah k návykovým látkam, bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie.

XX.Súdny znalec po vyšetrení rodičov a maloletého dieťaťa odporučil styk otca s maloletou upraviť X až X krát týždenne na X-X hodiny a ak by sa rodičia dokázali vzájomne dohodnúť inak, malo by to prednosť, pričom s ohľadom na zistené okolnosti (povaha otca - vek dieťaťa) sa znalec domnieval, že prítomnosť matky pri styku maloletej s otcom je opodstatnená. D. však k možnému narušovaniu priebehu styku prítomnosťou matky znalec jednoznačnejšie odpovedať nevedel a uviedol, že ak sa dokáže matka držať pri týchto stretnutiach „v úzadí“ a otec nebude vnímať jej prítomnosť ako rušivú, nemalo by to mať na stretávaní sa dcéry s otcom negatívny vplyv.

XX.Matka svoj pôvodný návrh na úpravu styku pozmenila po znaleckom dokazovaní v súlade s jeho závermi.

XX.Otec nesúhlasil ani s pôvodným návrhom matky, ani s jej pozmeneným návrhom. W. na dobu vypracovania znaleckého posudku, na to, že medzičasom došlo k úprave jeho životného štýlu, ktorý radikálne zmenil a ku svojim povinnostiam pristupuje zodpovednejšie, tiež na to, že matka s ním maloletú ponecháva samú. L., že keď si matka o ňom myslí, že je nezodpovedný, prečo ho oslovila, aby s dcérou býval niektoré dni od rána do poobedia. Od konca júla XXXX bol s dcérou sám celkovo X až X dní od X,XX do XX,XX hodiny, matka mala vtedy nejakú aktivitu, jemu nerobilo problém postarať sa o dcéru, vedel jej urobiť program a všetko jej zabezpečiť, dcéra bola tiež šťastná a on je pripravený pokračovať v tom.

XX.Matka pripustila, že otca oslovila, aby sa o maloletú postaral. C. však, že otec súhlasil s tým, keď trvala na tom, aby bola vtedy prítomná aj otcova matka. W. matky otec počas svojej starostlivosti o maloletú s ňou zostal aj sám, so svojou matkou sa striedal, raz si odbehla niečo vybaviť jeho matka, potom zase on, ako dlho maloletá zostávala sama s otcom, matka uviesť nevedela. N. ale uviedla, že keď dieťa otcovi odovzdávala, bola si vždy istá, že bude prítomná aj otcova matka, a teda že otec s maloletou nikdy nebol sám.

XX.Otec poprel tvrdenia matky o tom, že by mali byť dohodnutí na prítomnosti jeho matky počas pobytu maloletej s ním, v tomto smere nebola medzi nimi žiadna ústna dohoda, nič také nevyplýva ani z sms komunikácie medzi nimi dvomi, aj učiteľky v materskej škole videli, že po dcéru chodieva sám.

XX.Znalecký posudok bol vypracovaný a súdu doručený v októbri XXXX. Je teda nesporné, že za dobu jedného roka, ktorá odvtedy uplynula až do rozhodnutia súdu, maloletá primerane vyspela psychicky i fyzicky. Aj tým, že v priebehu konania začala navštevovať materskú školu, je nesporne samostatnejšia a viac od prítomnosti matky odpútaná. B. znalec odporučil styk otca s maloletou upraviť X až X krát týždenne na X-X hodiny, ale zároveň uviedol, že ak by sa rodičia dokázali vzájomne dohodnúť inak, malo by to prednosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi rodičmi síce k žiadnej formálnej dohode nedošlo, ale reálne sa začal styk otca s maloletou realizovať v rozpore so samotným návrhom matky. V. maloletú opakovane prenechala v starostlivosti otca v priebehu celého dňa, keď sama potrebovala, aby sa otec o dieťa postaral. V. ničím preukázala pravdivosť svojho tvrdenia, že jej podmienkou styku bola prítomnosť otcovej matky, na čom sa s otcom údajne dohodla, čo ale otec poprel. N. matka pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa XX.X.XXXX pripustila, že maloletá s otcom zostávala aj sama, pričom nevedela uviesť po akú dlhú dobu, na pojednávaní dňa X.XX.XXXX ale matka tvrdila, že maloletá s otcom nikdy sama nebola.

XX.Skutočnosti, ktoré viedli súd k inej, než súdnym znalcom odporúčanej úprave styku otca s maloletou spočívajú v tom, že medzičasom sa začal, aj keď nie pravidelne, realizovať styk otca s maloletou bez prítomnosti matky, kedy bola maloletá v starostlivosti otca od rána do poobedia. F. sa tak pritom na požiadanie matky, ktorá si v tej dobe vybavovala svoje záležitosti. W. tvrdenia matky o tom, že vtedy mala byť prítomná aj stará matka maloletej zo strany otca, bola spochybnená rozporuplnými výpoveďami matky (XX.X.XXXX a X.XX.XXXX). W. by aj medzi rodičmi bola na popud matky nejaká dohoda o prítomnosti otcovej matky počas pobytu dieťaťa s otcom, ako sa matka mohla spoľahnúť na to, že otec túto dohodu dodrží, keď matka nebola dohodnutá priamo s otcovou matkou a otca v konaní označila za nezodpovedného a nespoľahlivého. K. matky tak súd vyhodnotil ako účelové, kedy na jednej strane trvá na veľmi redukovanom styku otca s maloletou, a to iba za jej prítomnosti a na strane druhej, pokiaľ si to jej osobné pomery vyžadujú, prenechá sama z vlastnej iniciatívy maloletú v starostlivosti otca.

XX.Z uvedeného vyplýva, že aj keď sa rodičia na pravidelnej a konkrétnej úprave styku otca s maloletou nedohodli, medzičasom sa styk opakovane zrealizoval v rozpore s odporúčaniami súdneho znalca, teda v rozsahu viacerých než X - X hodín a bez prítomnosti matky, pričom sa rodičia takto dohodli práve z iniciatívy matky. Tu súd poukazuje na stanovisko súdneho znalca, že ak by sa rodičia dokázali vzájomne dohodnúť inak, malo by to prednosť, čím sám dal priestor tomu, aby bol styk upravený inak, ako to vo svojom posudku odporučil.

XX.Čo sa týka prítomnosti matky pri realizácii styku, tu súdny znalec pripustil, že jednoznačnejšie odpovedať na otázku, či prítomnosť matky pri realizovaní styku otca s maloletou nebude narúšať riadny priebeh styku, resp. styk priamo mariť, sa nedá a skonštatoval, že ak sa dokáže matka držať pri týchto stretnutiach „v úzadí“ a otec nebude vnímať jej prítomnosť ako rušivú, nemalo by to mať na stretávaní sa dcéry s otcom negatívny vplyv.

XX.Z priebehu konania, predovšetkým z prednesov rodičov na pojednávaniach, bolo zjavné, že rodičia maloletej nie sú voči sebe empaticky a ústretovo naladení, popierajú a rozdielne popisujú určité prežité udalosti, vzájomne sa obviňujú z klamstiev. Za takejto situácie ťažko považovať prítomnosť matky na stretnutiach maloletej s otcom za nerušivú a komunikáciu medzi rodičmi (ktorej by sa isto nevyhli) za nekonfrontačnú. C. atmosféra pri styku by jednoznačne bola v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a marila by samotný účel styku. N., ako už bolo vyššie oboznámené, doposiaľ sa styk otca s maloletou realizoval bez matkinej prítomnosti.

XX.Súd upravil styk otca s maloletou síce rozdielne, než ho v záveroch svojho posudku odporučil súdny znalec, avšak vychádzajúc zo skutočností znalcom zistených v rámci vyšetrenia rodičov a maloletej. V každom kalendárnom týždni styk upravil v stredu od XX,XX hodiny do XX,XX hodiny, v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu a nedeľu vždy od XX,XX hodiny do XX,XX hodiny a v každom kalendárnom roku dňa XX.XX. od XX,XX hodiny do XX,XX hodiny, a to bez matkinej prítomnosti. Je potrebné mať na zreteli, že sa jedná o prvú súdnu úpravu styku u dieťaťa predškolského veku, u ktorého sa doposiaľ styk s otcom realizoval nepravidelne. D. súd nepovažuje za dôvodné, aby styk trval v priebehu celého víkendu, teda aj s prespaním u otca. T. hodín od XX,XX hodiny do XX,XX hodiny počas soboty a nedele každý druhý týždeň otcovi umožní preukázať, že sa o dieťa dokáže postarať s plnohodnotne vytvoreným programom tak, ako si to vyžadujú jeho vek a potreby. B. upravený v každom kalendárnom týždni v stredu od XX,XX hodiny do XX,XX hodiny preukáže, či si otec dokáže usporiadať svoje pomery v rámci takejto pravidelnosti a neuprednostní svoje osobné záujmy pred stretnutím s maloletou. Až keď otec presvedčí, že je spôsobilý takto upravený styk riadne realizovať a matka sa uistí, že o dieťa je v tej dobe zo strany otca riadne postarané, bude sa môcť uvažovať aj o styku v rozšírenejšej forme, a to aj v letnom či sviatočnom období. V súčasnej dobe zatiaľ nie je namieste uvažovať o otcom navrhovaných dvoch týždňoch styku v mesiacoch júl a august, či o troch dňoch styku cez M., keďže najskôr musí byť preukázaná spôsobilosť otca o dieťa sa postarať v takom rozsahu, ako je určené týmto rozsudkom.

XX.Otec si maloletú na styk prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju aj následne odovzdá. W. matky bude dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť, najmä vybaviť ho počasiu primeraným oblečením a pozitívne ho stimulovať v záujme dobrovoľného podriadenia sa určenému styku tak, aby pobyt s otcom neodmietalo.

XX.Styk stanovený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. N. je tiež dodržiavanie počiatkov aj ukončení stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia v záujme predchádzania konfliktným situáciám medzi rodičmi. XX.Zároveň však je potrebné, aby si rodičia dokázali vzájomne tolerovať situácie, kedy sa styk nemôže uskutočniť aj z takých subjektívnych dôvodov na strane niektorého z nich, ako je napr. plánovaný dovolenkový pobyt prebiehajúci aj v dobe určenej na styk.

XX.Ako už bolo naznačené, súdna úprava styku nie je nemenná, s pribúdajúcim vekom dieťaťa a v súvislosti s tým aj zmenenými pomermi na jeho strane, bude možné styk nanovo upraviť, a to predovšetkým na základe mimosúdnej dohody rodičov a až v prípade, že by sa rodičia dohodnúť nedokázali, autoritatívnym výrokom súdu.

XX.Podľa § 58 E. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX.V danom prípade sa jedná o trovy znaleckého dokazovania, ktoré vznikli v dôsledku vypracovania znaleckého posudku, a ktoré boli uhradené zo štátnych finančných prostriedkov.

XX.Trovy znaleckého dokazovania vyúčtované súdnym znalcom psychológom za vypracovaný znalecký posudok činia celkovo XXX,XX €.

XX.Znalecké dokazovanie bolo v konaní nariadené v záujme maloletého dieťaťa, preto sú obaja rodičia povinní na jeho nákladoch podieľať sa rovnakou mierou. V. bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci E. právnej pomoci rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX. V tej dobe bola matka v dôsledku čerpania rodičovskej dovolenky poberateľkou rodičovského príspevku. N. na čerpanie rodičovskej dovolenky jej uplynul v októbri XXXX a od X.X.XXXX doposiaľ je evidencii úradu práce s nárokom na vyplácanie podpory v nezamestnanosti do X.X.XXXX. C., že matka ukončila rodičovskú dovolenku, a teda prestala maloletej zabezpečovať celodennú opateru, nakoľko maloletá navštevuje materskú školu, čo zároveň matke vytvára priestor pre zárobkovú aktivitu, pričom matka nepreukázala žiadne závažné okolnosti, ktoré by jej bránili zamestnať sa, je namieste, aby sa aj ona podieľala na úhrade nákladov znaleckého dokazovania.

XX.Súd uložil rodičom povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania každému v jednej polovici, teda v sume XXX,XX €, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta druhá CSP.

60.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, s náležitosťami podľa § 127 a podľa § 363 - proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), a to len z dôvodov podľa § 365 ods. 1 a § 62 ods. 1,2 CMP. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 .

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné) a na súdny výkon rozhodnutia (styk).