Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6Cpr/6/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín, v spore žalobkyne: K.Á. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C., A. XXXX/XX, zastúpenej M.. A. O., bytom V. C., A. XXXX/XX, proti žalovanému: REDbird, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karpatské námestie 10A, IČO: 35 835 389, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.11.2015, sa žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu domáhala, aby súd určil že skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo dňa 30.06.2015 zo strany žalovaného (v čase podania žaloby išlo o spoločnosť VERMED, s.r.o. v likvidácii, so sídlom v Dolnom Kubíne, Lucenkova 1233, IČO: 36 860 808) je neplatné. Zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanému z titulu náhrady mzdy za mesiac október 2015 povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 560,17 EUR a žiadala náhradu trov konania.

2.Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný bol do 30.09.2015 prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia v odbore všeobecné lekárstvo poskytujúcim všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých, a to na základe povolenia č. 2136/2013/OZ-004 vydaného dňa 05.02.2013 Žilinským samosprávnym krajom, odbor zdravotníctvo, ako príslušným orgánom v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca, ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy o dňa 31.12.2008 uzavretej so žalovaným, ako zamestnávateľom (ďalej len ako "pracovná zmluva"), v znení Dodatku č. 1, zo dňa 13.04.2012 a Dodatku č. 2, zo dňa 01.09.2013 k tejto pracovnej zmluve, vykonával pre žalovaného prácu v pracovnom zaradení: zdravotníctvo, druh práce: zdravotná sestra, miesto výkonu práce: ambulancia VERMED, s. r. o., Lucenkova 1233, 026 01 Dolný Kubín (do 09/2012 Ul. SNP 1200/15, 026 01 Dolný Kubín), a to v rozsahu 0,75 pracovného úväzku, "čo zodpovedá ordinačným hodinám zamestnávateľa, kedy je vykonávaná práca sestra /6 hodín/", teda týždenný pracovný čas žalobcu a žalovaného bol rozvrhnutý rovnomerne na všetky pracovné dni a predstavoval celkovo 30 hodín. Na vyššie uvedenom mieste výkonu práce, teda v ambulancií VERMED, s. r. o. Lucenkova 1233, 026 01 Dolný Kubín (do 09/2012 ul. SNP 1200/15, 026 01 Dolný Kubín) žalovaný, ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zamestnával na pracovnej pozícií "zdravotná sestra" výlučne žalobkyňu. Dňa 30.06.2015 bol zo strany žalovaného ako zamestnávateľa žalobkyni, ako zamestnancovi doručený list zo dňa 30.06.2015, označený ako: "Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce", ktorým žalovaný s účinnosťou ku dňu 01.10.2015 skončil pracovný pomer so žalobkyňou, ako zamestnancom, založený vyššie uvedenou pracovnou zmluvou a to výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, nakoľko v dôsledku rozhodnutia štatutárneho orgánu žalovaného, ako zamestnávateľa zo dňa 29.06.2015 s cieľom údajne zabezpečiť racionalizáciu

a zefektívnenie práce došlo k zníženiu stavu zamestnancov zamestnávateľa a dňom 30.06.2015 sa zrušila pracovná pozícia zdravotnej sestry, teda pracovná pozícia, na ktorej žalobca vykonával prácu pre žalovaného. Slovo údajne v súvislosti so zabezpečím racionalizácie a zefektívnenia práce a na to nadväzujúcim znížením stavu zamestnancov žalovaného zrušením pracovnej pozície zdravotnej sestry používa absolútne cielene a vedome a to z nasledovných dôvodov: V zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. zdravotnícke zariadenie možno prevádzkovať len na základe povolenia, pričom povolenia sa vydávajú okrem iného na zdravotnícke zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorými sú v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 písm. a) bod 1. aj všeobecné ambulancie. V zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z.: minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení podľa § 7 ods. 3 a ods. 4 písm. a) až d) a g) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva. Výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 09812/2008- OL z 10. septembra o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení publikovaný vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, čiastka 32-51, zo dňa 28.10.2008, ročník 56 vo svojej prílohe č. 1, označenej ako "Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno - technické vybavenie ambulantných zariadení", konkrétne v odseku 1. písm. a) a b) I. časti s názvom "Ambulancie", I. Ambulancie všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti , A. všeobecná ambulancia pre dospelých, ustanovuje, že personálne zabezpečenie všeobecnej ambulancie pre dospelých tvoria: a) lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo (ďalej len "všeobecný lekár"), b) sestra alebo sestra so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrovateľská starostlivosť v odboroch vnútorného lekárstva. Z uvedeného je podľa názoru žalobkyne nad akúkoľvek pochybnosť, že pokiaľ žalovaný, ako prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia v odbore všeobecné lekárstvo poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých, dňa 29.06.2015 prijal rozhodnutie s cieľom údajne zabezpečiť racionalizáciu a zefektívnenie práce, na základe ktorého došlo k zníženiu stavu zamestnancov zamestnávateľa a dňom 30.06.2015 sa zrušila pracovná pozícia zdravotnej sestry, na ktorej žalobkyňa vykonávala prácu pre žalovaného, učinil tak absolútne jednoznačne a nespochybniteľne v príkrom rozpore s vyššie citovaným výnosom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. XXXXX/XXXX-OL z 10. septembra 2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenia a materiálno - technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení, teda protiprávne. Toto svoje vyššie uvedené konštatovanie opiera o jednoznačný logický záver, že pokiaľ v zmysle platných právnych predpisov minimálne personálne zabezpečenie všeobecnej ambulancie pre dospelých tvoria jeden všeobecný lekár a jedna zdravotná sestra a žalovaný vo svojej ambulancii na ulici Lucenkova 1233, 026 01 Dolný Kubín ku dňu 29.06.2015 preukázateľne zamestnával jedinú zdravotnú sestru, a to žalobkyňu, žalovaný za žiadnych okolností nemohol v súlade s platným právnym poriadkom dňa 29.06.2015 prijať rozhodnutie, dôsledkom ktorého bolo zrušenie pracovnej pozície tejto jedinej zdravotnej sestry a vonkoncom tak nemohol učiniť " s cieľom zabezpečiť racionalizáciu a zefektívnenie práce", keďže práve žalobkyni bol de facto z rovnakého dôvodu, teda z dôvodu zabezpečenia efektívnosti práce, Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve, zo dňa 13.04.2012 znížený pracovný úväzok sestry z 1,0 na 0,75 "čo zodpovedá ordinačným hodinám zamestnávateľa, kedy je vykonávaná práca sestry /6 hodín/". Žalobkyňa je presvedčená, že pravým dôvodom prečo bol s ňou zo strany žalovaného ukončený pracovný pomer celkom určite nebola jej nadbytočnosť v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko žalobkyňa naopak pre žalovaného predstavovala vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, personálny substrát nevyhnutný pre riadny výkon činnosti žalovaného v zmysle platných právnych predpisov, ale to, že žalovaný plánoval ukončiť svoju činnosť, dodržiavajúc terminológiu Zákonníka práce, skutočnosť, že žalovaný sa zrušoval, respektíve sa plánoval zrušiť, teda výpovedný dôvod v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákonníka práce. Toto svoje konštatovanie rovnako opiera o absolútne nespochybniteľný fakt, že žalovaný už dňa 11.09.2015, teda ešte takmer tri týždne pred uplynutím výpovednej doby žalobcu, ktorá uplynula dňa 30.09.2015, požiadal o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore všeobecné lekárstvo, čomu bolo zo strany príslušného orgánu, teda Žilinského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctvo rozhodnutím zverejneným v Obchodnom vestníku č. 193/2015 zo dňa 08.10.2015 s účinnosťou práve k 30.09.2015 vyhovené, pričom žalovaný následne v ten istý deň, teda 30.09.2015 vstúpil do likvidácie. V tejto súvislosti je snáď nadbytočné osobitne zdôrazňovať, že v zmysle ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce platí, že " Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť". Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu už dňa 03.09.2015 adresoval žalovanému list, ktorý mu bol

doručený dňa 04.09.2015, označený ako: " Oznámenie zamestnanca v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce" , ktorým žalovanému jasne a nespochybniteľne oznámil nielen dôvody, pre ktoré skončenie jeho pracovného pomeru považuje za neplatné, no predovšetkým to, že ako zamestnanec trvá na tom, aby ho žalovaný, ako zamestnávateľ aj naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2008 v znení jej dodatkov aj po uplynutí výpovednej doby v zmysle úkonu zamestnávateľa smerujúcemu k skončeniu jeho pracovného pomeru - listu zo dňa 30.06.2015, teda po dní 30.09.2015.

3. Písomné vyjadrenie k žalobe súdu dňa 18.02.2016 doručila M.. M. Č., ktorá bola v čase existencie spoločnosti VERMED, s. r. o., IČO: 36860808 jej konateľkou a od 30.09.2015 jej likvidátorkou. Vo vyjadrení oznámila súdu, že na základe rozhodnutia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti VERMED, s. r. o., konaného dňa 22.12.2015, na ktorom bolo schválené zrušenie spoločnosti bez likvidácie jej zlúčením so spoločnosťou YEDI, s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská 13027/17D, 831 04, Bratislava, IČO: 48079421, ktorá sa stáva jej právnym nástupcom a na základe predloženej Zmluvy o zlúčení, sa obchodná spoločnosť VERMED, s. r. o. so sídlom Lucenkova 1233, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36860808 dňom 10.02.2016 z obchodného registra Okresného súdu Žilina vymazala. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že subjekt označený žalobcom ako účastník konania vedený na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6Cpr/6/2015 na strane žalovaného neexistuje, t.j. nie je v tomto spore pasívne legitimovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti VERMED, s. r. o. konajúceho dňa 22.12.2015, na ktorom bolo schválené zrušenie spoločnosti bez lividácie jej zlúčením so spoločnosťou YEDI, s. r. o., so sídlom Stará Vajnorská 13027/17D, Bratislava, IČO: 48079421 nadobudlo účinnosť skôr, ako bol žalobný návrh doručovaný na adresu spoločnosti VERMED, s. r. o., má za to, že žalobný návrh bol zo strany súdu doručovaný na nesprávnu adresu a nedošlo k účinnému doručeniu žalobného návrhu tak, ako to vyžaduje a predpokladá ust. § 79 ods. 6 O.s.p. v spojení s ust. § 47 ods. 1 O.s.p.. Namieta preto vadu doručenia žalobného návrhu, nakoľko tento bol doručený neoprávnenej osobe. Ďalej namieta nedostatok splnenia procesných podmienok pre konanie a rozhodnutie súdu v tomto konaní, nakoľko medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu, po celý čas konania je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity účastníka, t.j. spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva, respektíve ukladá ( §19 O.s.p.). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením (prípade počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásenia za mŕtvu (§ 7 Občianskeho zákonníka). U spoločnosti s ručením obmedzeným hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká dňom zápisu do obchodného registra a zaniká jej výmazom z obchodného registra(m.m. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21.decembra 2011, sp. zn. 2Cdo/118/2011). Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že spoločnosť VERMED, s. r. o. nie je v spore pasívne a vecne legitimovaná. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). (m.m. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. III. ÚS 517/2011-9). Ku skutočnostiam uvádzaným v žalobe MUDr. Mária Čajková uviedla, že spoločnosť VERMED, s. r. o. ukončila so žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z nadbytočnosti žalobkyne, a to na základe rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 29.06.2015. Na základe tohto rozhodnutia došlo k zníženiu stavu pracovníkov spoločnosti VERMED, s.r.o. s cieľom zabezpečiť racionalizáciu a zefektívnenie práce a dňom 30.06.2015 sa zrušila pracovná pozícia, na ktorej žalobkyňa vykonávala prácu, v dôsledku čoho sa stala pre zamestnávateľa nadbytočnou. Spoločnosť VERMED, s. r. o. pri výpovedi z pracovného pomeru dodržala všetky ustanovenia Zákonníka práce z hmotnoprávneho ako aj vecného hľadiska, výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni listom zo dňa 30.06.2015 je platná, pretože bola daná na základe: 1. písomného rozhodnutia o organizačnej zmene, 2. je daná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca a nemožnosť ho ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve aj vzhľadom ku skutočnosti, že spoločnosť VERMED, s. r. o. odchodom M.. Č. do dôchodku stratila spôsobilosť na výkon podnikateľskej činnosti, ktorá skutočnosť je preukázaná aj rozhodnutím Žilinského samosprávneho kraja o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktorého obsah pripojila žalobkyňa ako prílohu svojho návrhu, 3. bola doručená do vlastných rúk žalobkyni. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že výber pracovníka, o ktorom rozhodne zamestnávateľ, ktorý sa stáva nadbytočným je výlučne v právomoci

zamestnávateľa a nemá právo preskúmať túto skutočnosť ani súd. Organizačná zmena bola vynútená okolnosťami už dlhodobejšie pretrvávajúcimi u zamestnávateľa, a to rozhodnutím M.. Č. ukončiť aktívnu lekársku prax v ordinácii a jej potrebe odísť do dôchodku. Zákon neukladá zamestnávateľovi povinnosť vytvoriť iné pracovné miesto na plný alebo skrátený pracovný čas. Tvrdenia a skutočnosti uvádzané zo strany žalobkyne sú účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Dôvody výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce boli dané a spoločnosť VERMED, s. r. o. splnila všetky hmotnoprávne i formálne podmienky platnej výpovede, preto považuje žalobu žalobkyne za neopodstatnenú a navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Po začatí konania došlo na strane žalovaného subjektu k právnemu nástupníctvu, keď dňom 22.12.2015 sa pôvodne žalovaná spoločnosť VERMED, s.r.o. v likvidácii zlúčila so spoločnosťou YEDI spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Stará Vajnorská 13027/17D, IČO: 48 079 421 (výpis z obchodného registra na č.l. 25 a 26 spisu). Súd preto vychádzajúc z ust. § 69 ods. 3 prvá veta Obchodného zákonníka podľa ust. § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval na mieste pôvodného žalovaného (VERMED s.r.o.v likvidácii) so spoločnosťou YEDI spol. s r.o., ktorej doručoval žalobu s prílohami a uznesenie z č.l. 29 spisu, ktorá sa súdu vrátila z adresy jej sídla zapísanej v obchodnom registri dňa 14.03.2016 a súd ju podľa § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku považoval za doručenú dňom 17.03.2016. Dňa 23.03.2016 bola spoločnosť YEDI, spol. s.r.o. z obchodného registra vymazaná v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou REDbird, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatské námestie 10A, IČO: 35 835 389 (výpisy z obchodného registra na č.l. 35 a 36 spisu). Súd teda na mieste žalovanej spoločnosti YEDI spol. s r.o. pokračoval so spoločnosťou REDbird, s.r.o. s poukazom na ust. § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ust. § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd po 22.03.2016 teda na mieste žalovaného konal so spoločnosťou REDbird, s.r.o., ktorá je doposiaľ v obchodnom registri zapísaná, má tak právnu subjektivitu a keďže je preukázateľne právnym nástupcom spoločnosti, ktorá ako zamestnávateľ so žalobkyňou ukončila pracovný pomer výpoveďou, je daná jej pasívna legitimácia v spore o neplatnosť tejto výpovede.

5. Po začatí konania došlo nielen k zmene na strane žalovaného subjektu, ale aj k zmene žaloby, keď uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 08.09.2016 súd pripustil zmenu žaloby v jej druhom petite v nasledovnom znení: "Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady mzdy za mesiac október 2015 úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.12.2015 do zaplatenia, za mesiac november 2015 sumu 560,17 EUR s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2016 do zaplatenia, za mesiac december 2015 sumu 560,17 EUR s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.2016 do zaplatenia, za mesiac január 2016 sumu 560,17 EUR s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2016 do zaplatenia, za mesiac február 2016 sumu 560,17 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.04.2016 do zaplatenia, za mesiac marec 2016 sumu 560,17 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.05.2016 do zaplatenia, za mesiac apríl 2016 sumu 560,17 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.06.2016 do zaplatenia, za mesiac máj 2016 sumu 560,17 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.07.2016 do zaplatenia, za mesiac jún 2016 sumu 560,17 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.08.2016 do zaplatenia, za mesiac júl 2016 sumu 560,17 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.09.2016 do zaplatenia, za mesiac august 2016 sumu 560,17 EUR a za mesiac september 2016 sumu 128,84 EUR."

6. Súd vo veci vykonal všetky žalobkyňou navrhnuté dôkazy, keď žalovaný žiadne návrhy na dokazovanie nemal, nakoľko sa fakticky konania nezúčastňoval. Súd tak vykonal dokazovanie listinami pripojenými k žalobe a dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedkyne M.. Č., ktorá vo výpovedi uviedla, že zamestnávala žalobkyňu ako zdravotnú sestru. Keď išlo do dôchodku, tak pol roka pred tým, začiatkom júna 2015 jej oznámila, že koncom roku 2015 odchádza do dôchodku, nevedela či to bude september, október, november alebo december, záležalo to aj od kolegyne, ktorá ju mala akože vystriedať. Hovorila jej, že bude musieť ukončiť pracovný pomer, nakoľko pôjde do dôchodku. Chcela sa s ňou dohodnúť na dohode o ukončení pracovného pomeru, o dohodu nemala záujem, na túto tému sa s ňou nechcela baviť, tak jej povedala, že bude nasledovať výpoveď, ktorú jej dala koncom júna. V prítomnosti dvoch svedkov osobne, nie poštou. Odstupné dostala, hmotnoprávne bola vyrovnaná podľa platných terajších zákonov. Na otázky zástupcu žalobkyne uviedla, že jednala s doktorkou C., ktorá mala záujem o jej obvod, jednali o tom a pýtala sa jej, či zoberie jej sestru a jej odpoveď bola, že ju nechce, lebo všeličo o nej počula. M.. C. prevzala všetkých pacientov spoločnosti VERMED. Na otázku ako malo zníženie počtu zamestnancov zefektívniť činnosti spoločnosti VERMED svedkyňa uviedla, že v júni 2015 valné zhromaždenie rozhodlo, že pre jej plánovaný odchod do dôchodku sa bude musieť zrušiť prevádzkovanie činnosti zo strany VÚC, ktoré tak aj rozhodlo k 01.10.2015. Ona však musela

dodržať výpovednú lehotu 3 mesiace pred tým. Žalobkyňa od 30.06.2015 do 30.09.2015 vykonávala pre spoločnosť VERMED prácu zdravotnej sestry. Pokiaľ ide o žiadosť o vydanie rozhodnutia VÚC, žiadosť podala ona (svedkyňa) a odôvodnila ju tým, že mieni ísť do dôchodku. K rozhodnutiu zo dňa 29.06.2015 uvedenému vo výpovedi uviedla, že toto bolo prijaté v písomnej forme a má ho k dispozícii.

7. Ako už súd uviedol v rámci predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 08.09.2016, podstatou sporu v danej veci bolo to, či bol vo výpovedi, ktorú dala spoločnosť VERMED s.r.o. žalobkyni správne uvedený výpovedný dôvod podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, keď žalobkyňa rozporovala tento dôvod výpovede s ohľadom na skutočnosť, že sa nemohla stať za žiadnych okolností nadbytočnou, pretože: a) predstavovala personálny substrát nevyhnutný na pre riadny výkon činnosti v zmysle platných predpisov (žalobkyňa poukazovala na Výnos Ministerstva zdravotníctva SR č. 09812/2008-OL z 10.09.2008, v zmysle ktorého (zjednodušene povedané) minimálne personálne zabezpečenie všeobecnej ambulancie pre dospelých tvorí 1 lekár a 1 sestra), pričom bola jedinou zdravotnou sestrou, ktorá pre spoločnosť VERMED, s.r.o. pracovala. Ak potom žalobca jej pracovné miesto zrušil, postupoval v rozpore s uvedeným výnosom, a teda protiprávne, b) žalobkyňa prácu na zrušenej pracovnej pozicíi vykonávala až do 30.09.2016, pričom rozhodnutie o zrušení jej pracovného miesta bolo prijaté dňa 29.06.2016. Žalobkyňa poukazovala na to, že počas plynutia výpovednej lehoty spoločnosť VERMED, s.r.o. požiadala o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore všeobecné lekárstvo, čomu bolo vyhovené s účinnosťou k 30.09.2015. K tomu istému dňu uvedená spoločnosť vstúpila do likvidácie a následne sa zlúčila s inou spoločnosťou, a to potom čo voči nej žalobkyňa začala podnikať kroky v súvislosti s výpoveďou z pracovného pomeru.

8. Predmetom konania tak bolo na prvom mieste určiť, či výpoveď, ktorú dala spoločnosť VERMED, s.r.o. žalobkyni listom zo dňa 30.06.2016 je neplatná alebo nie. Spoločnosť VERMED, s.r.o. konajúca prostredníctvom jej konateľky M.. M. Č. vo výpovedi uviedla, dňom 30.06.2015 ruší pracovnú pozíciu žalobkyne, na ktorej v súčasnosti vykonáva prácu, v rozsahu plného pracovného úväzku, v dôsledku čoho sa stáva pre zamestnávateľa nadbytočnou. Ďalej sa vo výpovedi uvádza, že k zrušeniu pracovnej pozície došlo na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu zamestnávateľa zo dňa 29.06.2015 o znížení stavu zamestnancov zamestnávateľa s cieľom zabezpečiť racionalizáciu a zefektívnenie práce.

9. Zamestnanec nemusí byť vždy pre zamestnávateľa nadbytočným už v čase podania výpovede, rozhodnutie o organizačnej zmene však musí byť prijaté pred podaním výpovede (Zo súdnej praxe č. 28/2009). V danom prípade bolo rozhodnutie o organizačnej zmene prijaté dňa 29.06.2015, teda deň pred spísaním výpovede, pričom nadbytočnou sa žalobkyňa stala ku dňu 30.09.2015, kedy bolo spoločnosti VERMED, s.r.o. zrušené povolenie na prevádzkovanie ambulancie, v ktorej žalobkyňa pracovala. Po 30.09.2015 už spoločnosť VERMED, s.r.o. nemohla žalobkyňu naďalej zamestnávať, lebo prestala vyvíjať takú činnosť, ktorú doposiaľ vykonávala. Zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotnej starostlivosti žalobkyni úplne odpadla pracovná náplň, čím sa stala nadbytočnou. To, že počas plynutia výpovednej doby vykonávala pre tohto zamestnávateľa aj naďalej svoju pracovnú činnosť podľa pracovnej zmluvy nevylučuje záver o jej nadbytočnosti, a to s poukazom na už zmieňované rozhodnutie, podľa ktorého "ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca, je zamestnávateľ povinný aj v priebehu výpovednej doby prideľovať zamestnancovi práce podľa pracovnej zmluvy, prideľovanie práce zamestnancovi podľa pracovnej zmluvy nevylučuje nadbytočnosť zamestnanca". Ak potom zamestnávateľ (v tom čase VERMED, s.r.o.) právne kvalifikoval výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, súd (ktorému táto právna kvalifikácia náleží - k tomu viď napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1524/98, na ktoré odkazuje rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 124/2010) sa s ňou zhoduje a nezhoduje sa s názorom žalobkyne, že zamestnávateľ mal uplatniť výpovedný dôvod v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka, odôvodňujúc to tým, že pravým dôvodom ukončenia pracovného pomeru bolo to, že zamestnávateľ plánoval ukončiť svoju činnosť, resp. že sa zrušoval alebo plánoval zrušiť. Je pravdou, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že prijatie rozhodnutia o zrušení pracovného miesta vychádzalo z potreby M.. Č. odísť do dôchodku (a nie teda z potreby zefektívniť prácu), avšak nič to nemení na tom, že skutkový stav, ktorý nastal u pôvodného zamestnávateľa žalobkyne a ktorý ho viedol k podaniu výpovede spadá pod výpovedný dôvod uvedený v ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pretože pod výpovedný dôvod uvedený v § 63 ods. 1 písm.a/ Zákonníka práce ho podradiť nemožno. Použitie výpovedného dôvodu uvedeného v ust. § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka

práce by bolo totiž namieste, ak by sa zamestnávateľ:1) zrušoval - v tomto prípade sa ale zamestnávateľ nerušil, lebo spoločnosť VERMED, s.r.o. nezanikla, ale má v dôsledku zlúčenia právneho nástupcu, ktorým je žalovaný, 2) zamestnávateľ, ani jeho časť sa nepremiestňovala, 3) nešlo ani o zrušenie časti zamestnávateľa - zamestnávateľ vykonával len jeden typ činnosti, ako vyplýva z predmetu jeho podnikania zapísaného v obchodnom registri, a tým bolo poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v jedinej ambulancii a aby teda mohlo ísť o zrušenie časti zamestnávateľa, bolo by potrebné, aby došlo napríklad k zrušeniu jednej z niekoľkých ambulancií.

10. Na okraj súd uvádza, že v danej veci ide o špecifickú situáciu, kedy zamestnávateľ (spoločnosť s ručením obmedzeným) právne nezanikol, keďže má právneho nástupcu, avšak na druhej strane tento právny nástupca už nemá povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ani odborného zástupcu a ani pacientov tohto zamestnávateľa (podľa výpovede svedkyne týchto prevzala M.. C.). Zlúčením s inou obchodnou spoločnosťou tak z pôvodného zamestnávateľa (VERMED, s.r.o.) neprešli všetky práva (povolenie) tejto spoločnosti, ako aj jej majetkový kmeň (pacienti). Podľa názoru súdu takáto situácia, kedy je umožnené zlúčiť spoločnosť s inou spoločnosťou a zložky na výkon pracovnej činnosti (v tomto prípade na poskytovanie zdravotnej starostlivosti) na novú spoločnosť neprejdú, resp. de facto prejdú na iný subjekt by nemala nastávať. Nápravu tohto stavu však nemožno dosiahnuť podanou žalobou. Z vyjadrenia žalujúcej strany na pojednávaní dňa 08.09.2016 vyplýva, že v prípade kladného rozhodnutia by chcela dosiahnuť, aby ju zamestnávala M.. C., ktorá prevzala pacientov a ktorá vykonáva činnosť v ambulancii, kde pracovala. Podaná žaloba však toto nerieši. V prípade kladného rozhodnutia o žalobe by povinnosť zamestnávať žalobkyňu zaväzovala žalovaného ako právneho nástupcu pôvodného zamestnávateľa, nie však lekárku, ktorá prevzala pacientov. Právny nástupca pôvodného zamestnávateľa pritom nemá povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (tento druh činnosti nemá ani zapísaný v obchodnom registri). Potom je na mieste zaoberať sa existenciou právneho záujmu žalobkyne na žiadnom určení neplatnosti výpovede (nie naliehavého právneho záujmu ako v prípade § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len ako "CSP"), ale akéhokoľvek právneho záujmu žalobkyne na žiadanom určení v tom zmysle, aké dôsledky by malo rozhodnutie na právne postavenie žalobkyne. Žalobkyňa by evidentne rozhodnutím nedosiahla to, čo by chcela, pričom jej nároky (či ide o dlžku výpovednej lehoty ako aj výšku odstupného) kvalifikácia výpovedného dôvodu nijako neovplyvnila.

11. Odhliadnuc od uvedeného súd zastáva názor, že pôvodný zamestnávateľ mal právo rozhodnúť o zrušení pracovného miesta žalobkyne bez ohľadu na podmienky personálneho obsadenia ambulancie, pričom nedodržanie predpisov stanovujúcich tieto podmienky automaticky nespôsobuje neplatnosť výpovede, ale môže vyvolať len následky v podobe postupu samosprávneho kraja voči takémuto zamestnávateľovi, keďže samosprávny kraj udelil povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Rozhodnutie o zrušení pracovného miesta pritom spadá pod výpovedný dôvod uvedený v ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že výpoveď napadnutá žalobou nie je neplatná a preto žalobu v celom rozsahu (t.j. aj v rámci závislého výroku o náhrade mzdy) zamietol.

12. Vzhľadom na uvedený záver bol v konaní plne úspešný žalovaný, ktorému podľa § 255 ods. 1 vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže sa konania fakticky nezúčastňoval, žiadne trovy mu vzniknúť nemohli a preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Okresný súd Dolný Kubín dňa 4. októbra 2016

JUDr. Jana Veselá

samosudkyňa