Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-216-2014.pdf
PDF · 208.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/216/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: S. X., nar. X.XX.XXXX, bytom F. W. XXX/XXX, Ľ., občan SR, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: EOS KSI SLOVENSKO s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:36 613 843 o určenie neexistencie práva na výkon zrážok zo mzdy takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130, ktorá je inkorporovaná do znenia zmluvy o úvere č. 1151013 zo dňa 15.12.2006 j e n e p l a t n á .
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na 100%-tnú náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že žalovaný na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi ňou a žalovaným dňa 15.12.2006 nemá právo na zrážky z jej mzdy a aby súd zaviazal žalovaného uhradiť jej trovy konania. Podaním doručeným súdu 25.11.2015 žiadala o pripustenie zmeny petitu žaloby tak, že, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130, ktorá je inkorporovaná do znenia zmluvy o úvere č. 1151013 zo dňa 15.12.2006 je neplatná. Súd uznesením zo dňa 25.4.2016 pripustil zmenu návrhu v navrhovanom znení.
2. V žalobe uviedla, že so spoločnosťou Consumer Finance Holding uzavrela dňa 15.12.2006 zmluvu o pôžičke č. 11151013. Na základe sa zaviazala zaplatiť akontáciu 250,- Sk, t. j. 8,30 € a 41 mesačných splátkach po 250,- Sk, t. j. 8,30 eur. Zmluva je zmätočná a nie je zrejmé, aká suma žalobkyni na základe nej bola poskytnutá.
3. Na návrh žalobkyne bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 4C 86/2014 nariadené uznesením zo dňa 13.6.2014 predbežné opatrenie, ktorým súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť nevykonávať zrážky z jej mzdy.
4.Žalobkyňa zastúpená právnym zástupcom v žalobe uviedla, že predmetná zmluva neobsahuje úroky ani poplatky spojené s úverom, preto veriteľ nemá právo ich požadovať od dlžníka. Jednou z podmienok pre uzavretie zmluvy o úvere bolo pristúpenie k „Dohode o zrážkach zo mzdy“, ktorá bola žalobkyni predložená spolu s predmetnou zmluvou a jej nepodpísanie by znamenalo neuzavretie predmetnej úverovej zmluvy. Táto dohoda bola vopred predformulovaná, žalovaným vzorovo vypracovaná a
predložená žalobkyni na jej podpísanie, na čo bolo viazané aj poskytnutie finančných prostriedkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Veľkosť použitého písma v celej predmetnej zmluve je nepomerne väčšia, ako v prípade časti zmluvy hovoriacej o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je účelovo zakomponovaná do neprehľadného textu. Popri úverovej zmluve teda žalovaný zabezpečil svoj záväzok krajne nevýhodným spôsobom, a to Dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá umožňuje žalovanému postihnúť majetok žalobkyne bez akejkoľvek kontroly platnosti, či neplatnosti úverovej zmluvy. V zmysle Dohody predložil žalovaný platiteľovi mzdy žalobkyne, Obecnému úradu Rakúsy, za účelom vykonávania zrážok žiadosť o výkon zrážok zo dňa 8.4.2014. Samotné zabezpečenie záväzku Dohodou o zrážkach zo mzdy je neprimeranou a neprijateľnou požiadavkou poskytovateľa úveru.. Týmto na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalovanej aj dlh, ktorý neexistuje a bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia žalobcu do pozície, kedy tento stráca právo disponovať so svojím príjmom, ako s vlastným majetkom, a to všetko bez právneho základu a garancie jeho základných práv. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka aj Komisiou Ministerstva spravodlivosti SR na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich. Dôvod podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia je aj skutočnosť, že zamestnávateľ nie je povinný a neskúma platnosť resp. neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a už vôbec nie zmluvu, na základe ktorej k zabezpečeniu predmetného záväzku došlo, a preto bez písomného súdneho príkazu pravidelné mesačné zrážky zo mzdy nezastaví.. Žalobkyňa nevyjadrila súhlas vyslovene k takejto dohode o zrážkach zo mzdy svojím podpisom, teda dohoda nespĺňa zákonom požadovanú písomnú formu, ako o tom hovorí Občiansky zákonník. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy je aj v rozpore s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto v predmetnej veci neaplikovateľný (§39 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa poukázala na mnohé rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, tieto v žalobe aj citovala, poukázala aj na rozhodnutia slovenských súdov, ktoré obdobné dohody o zrážkach zo mzdy vyhodnotili ako neprijateľné, a preto neplatné, citovala aj príslušné ustanovenia Smernice rady 93/13/EHS v súvislosti s ochranou spotrebiteľa, nekalými obchodnými podmienkami, úlohou členských štátov zabezpečovať ochranu spotrebiteľa.
5.Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne v plnom rozsahu zotrvával na písomných vyjadreniach, medzi účastníkmi jednoznačne ide o spotrebiteľský vzťah, úroky a poplatky v uzavretej zmluve nie sú riadne uvedené, vzhľadom na platnú právnu úpravu má byť táto pôžička bez úrokov a poplatkov. Pokiaľ ide o samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy, táto dohoda je obsahom zmluvy o pôžičke, nie je individuálne dojednaná, je tam oveľa menšie písmo ako ostatný text zmluvy, považoval túto dohodu, vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré podrobne rozpísali v písomnom vyjadrení aj s poukazom na judikatúru v obdobných veciach, za neprijateľnú zmluvnú podmienku a poukázal tiež na rozhodnutie KS Nitra 25COpr 5/2014, na prechodné a záverečné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa.
6.Právny zástupca žalovaného s predmetným návrhom nesúhlasil, má zato, že nie sú splnené dôvody na určenie neexistencie práva na výkon zrážok zo mzdy a žiadal žalobu zamietnuť najmä z dôvodov, že v 1. rade v zmysle § 551 ods. 1 OZ predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť, táto bola dojednaná v písomnej forme, pričom bola určitá. V dobe uzavretia predmetnej zmluvy zákonodarca v žiadnom právnom predpise neuvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ako forma zabezpečenia záväzkov, je zakázaná alebo neplatná pri spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuhradil v stanovených termínoch splátky, čím porušil povinnosti zmluvy, si žalovaný uplatnil svoj nárok, ktorý mu vznikol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009. Predmetnú žalobu je potrebné zamietnuť aj z dôvodu, že jej chýba podstatný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby a to existencia naliehavého právneho záujmu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalobca písomným oznámením zamestnávateľovi žalobkyne žiadal zastavenie zrážok zo mzdy. Ďalej je nepochybné, že žalobca bol povinný plniť svoj splatný dlh, ak by aj súd v súdnom konaní určil, že neexistuje právo na výkon zrážok zo mzdy, mal by následne žalovaný možnosť uplatňovať svoj nárok v žalobe, a to plnenie z titulu zmluvy o úvere. Čo sa týka zákona o ochrane spotrebiteľa podľa 5a ods. 1 písm. b) tento neustanovuje vyslovený zákaz zabezpečovania prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, toto ustanovenie zákona ustanovuje tzv. neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy, avšak v konkrétnych prípadoch ktoré sú v § 5a ods. 1 písm. b) taxatívne vymedzené. Tieto prípady však neboli preukázané a teda nemožno pokladať zabezpečenie záväzku v spotrebiteľskej zmluve prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy za zakázané. Čo sa týka prechodných ustanovení, k tomuto ustanoveniu zákona je zo zákona zrejmé, že takéto nie sú. Prechodné ustanovenia sú len v § 5a písm. a) nie v písm. b), teda nevedel, čo konkrétne je teda v rozhodnutí KS Nitra, nakoľko ho nemal k dispozícii,
každopádne tento zákon nadobudol účinnosť v polovici roka 2014, teda vzhľadom na uzavretie zmluvy v roku 2006 v rozhodnom období nebol žalovaný zákonom limitovaný.
7.Právny zástupca žalobkyne reagoval, že pokiaľ ide o ustanovenie § 5a Zákona o ochrane spotrebiteľa, ten uvádza že, dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť dojednaná individuálne, t.j. na osobitnom liste papiera. Mal zato, že z predmetného dokazovania samotnej zmluvy o úvere vyplýva, že nedošlo k takémuto individuálnemu dojednaniu. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem poukázal nato, že je súdmi prejudikované, že spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určenie toho či tu právo je alebo nie. K argumentu protistrany, že aj v prípade ak by nedochádzalo k vymáhaniu plnenia formou dohody o zrážkach zo mzdy môže prísť k tomu v konaní pred súdom, uviedol, že s týmto názorom súhlasí, a práve v tom vidíme podstatu tohto sporu, keďže protistrana si svoj prípadný nárok voči žalobkyni môže a má uplatniť cestou podanej žaloby na súde, ktorý následne posúdi, či vzhľadom na obsahové náležitosti zmluvy o úvere má protistrana nárok na plnenie od žalobkyne alebo nie. Samotná zmluva o pôžičke neobsahovala náležitosti, ktoré by mala mať, nie sú tam obsiahnuté úroky a poplatky, keby došlo k ich zaplateniu načo nemajú nárok, došlo by na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.
8.Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že vychádzajúc z rozhodnutia NS SR 1Cdo 91/2006 je zrejmé, že na určenie naliehavého právnemu záujmu je nevyhnutný aktuálny objektívny stav právnej neistoty žalobcu, ktorý spočíva v situácii, kedy jediná možná alternatíva ako vyriešiť predmetnú vec je súdne rozhodnutie. V súčasnosti však nedochádza k zrážkach zo mzdy, to znamená že objektívny stav právnej neistoty tu nie. Z toho titulu naliehavý právny záujem v tomto konaní splnený nebol.
9.Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu navrhovateľa, z vyjadrení právnych zástupcov, účastníkov, zo zmluvy o pôžičke č. 11151013 z 15.2.2006, z písomných a ústnych vyjadrení právnych zástupcov účastníkov, citovaných rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, rozsudkov Súdneho dvora, pripojeného spisu tunajšieho súdu 4C 86/2014, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného, ktorý postúpil svoju pohľadávku na súčasného žalovaného, dňa 15.12.2006 uzavreli zmluvu o pôžičke č. 11151013, predmetom ktorej bola pôžička, ktorej výška sa zo zmluvy nedá zistiť. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 250 Sk vo vtedajšej mene, ročná úroková sadzba v zmluve, rovnako ako aj RPMN v zmluve uvedené nie sú. Obsahom Zmluvy je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa dá skôr vytušiť , ako prečítať. Miniatúrne písmo tejto „Dohody“ je prakticky nečitateľné aj za použitia technických pomôcok.
10.Podľa § 551 ods.1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
11.Podľa § 551 ods.2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
12.Podľa § 551 ods.3 Občianskeho zákonníka ustanovenia odsekov 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523551'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523551'&ucin-k-dni='30.12.9999'> platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
12. Súd v prvom rade zistil, že ide o spor vo veci spotrebiteľských zmlúv. Hoci napadnutá zmluva je označená ako zmluva o pôžičke, jednoznačne ale ide o zmluvu podľa špeciálnej normy o spotrebiteľských úveroch / zák. č. 258/2001 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov / s tým, že problematika spotrebiteľských zmlúv bola / a je / upravená kombinovane ešte aj v zákone o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a tiež aj v Občianskom zákonníku, či aj ďalších zákonoch, pričom pri ich aplikácii je v centre záujmu najmä materiálnoprávna ochrana práv spotrebiteľa, a to v súlade s cieľmi, resp. zámermi EÚ , ktoré boli deklarované v smernici Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o spotrebiteľských úveroch a smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
13. To, že túto úverovú zmluvu je nutné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, možno usúdiť aj zo samotného obsahu smernice Rady, ktorá klienta úverového vzťahu, ktorému je úver poskytovaný, sama definuje ako "spotrebiteľa", a tiež o prepojení smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra
1986 o spotrebiteľských úveroch a smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách . Možno to usúdiť napr. aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, napr. C-76/2010 zo 16. novembra Pohotovosť / S., Mohamed Aziz vs Caixa d'Estalvis de Catalunya, Tarragona i Manresa Catalunyacaixa , a iné, kde sa deklarovala jednoznačne platnosť smernice 93/13/EHS.
14. Predmetná vec sa tak jednoznačne týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica"). Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba povedať, že ak sa neberie do úvahy výber sumy úveru( ani ten nie je jasný v predmetnej zmluve) a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v zákonoch, najmä v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25,26,27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 , C - 240/98 Oceáno GrupoEeditotiale, C 76/10 Pohotovosť - S.).
15. Niet pochybnosti ani o súlade ustanovenia § 54 Obč. zák. s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13 /EHS ( čl.8 smernice Rady 93/123 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa, ( napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci Monte de Piedad ca Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios C-484/08).
16. Uvedené právne názory sú roky aplikované stabilne v rozhodovacej činnosti súdov SR či ČR . (napr. Krajský súd Banská Bystrica, sp. zn. 17CoE/2/2010 a mnoho iných).
17. Súdy dbajú na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý ma právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo porušené. Okrem vyššie uvedeného verejného záujmu na ochrane spotrebiteľa je aj cieľom uplatniť relutárnu satisfakciu podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z. z. a taktiež sleduje , aby spotrebiteľa súd zbavil účinkov neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
18. Pritom základné právo občana - spotrebiteľa aj na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplýva najmä z Charty základných práv Európskej únie ( čl. 98. ). V záujme naplnenia tohto jedného zo základných práv v Európskej únii : "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa , pričom je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala prepotrebná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali .Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali" (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica 93/13"). Pričom Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM ,čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Nemožno teda nechať bez povšimnutia tento článok v rozsudku, v ktorom súdny dvor mu priznal silu kogentnej normy : " Ako bolo pritom pripomenuté v bode 30 tohto rozsudku v prejednávanej veci, je potrebné spresniť, že čl. 6 ods. 1 smernice 93/13 predstavuje kogentné ustanovenie." Okrem toho je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora táto smernica predstavuje, ako celok, v súlade s čl. 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné k splneniu poslaní zverených Európskemu spoločenstvu, a zvlášť k zvyšovaniu životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (rozsudok Mostaza Claro, bod 37).
19. Podľa čl. 6 smernice ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok".
20. Príčiny eminentného záujmu EÚ pri ochrane spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je možné vyvodiť aj zo snahy garantovať spotrebiteľom vyššiu kvalitu života bežných ľudí (por. čl. 51 ASTURCOM Telecomunicaciones ). Spotreba participuje na HDP viac ako 50% a je preto dôležitá. Spotrebiteľ však nedokáže poukázať na nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách a ktoré by ho mohli odradiť od kúpy tovaru alebo prijímania služieb. Súdny dvor k ex offo ochrane spotrebiteľa judikoval už aj v spomínanom rozsudku MOSTAZA CLARO:, čl.25 . Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).
21. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27).
22. Súd poukazuje aj na judikatúru súdneho dvora napr. aj v rozhodnutí C-76/10 POHOTOVOSŤ/ S.. Tam súdny dvor zdôrazňuje, že ,,vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenia, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52 ). Ako je zrejmé, súdny dvor kladie čl. 6 smernice a ochranu spotrebiteľa pred nečestnými zmluvnými podmienkami na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.
23. Problémové zmluvné podmienky nielenže spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Oprávnený ako osoba podnikajúca na trhu má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorý im svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu ( Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 342/09, tiež II.ÚS 3/06 ).
24. Poskytovanie finančných služieb pre spotrebiteľov musí byť vykonávané s náležitou odbornou starostlivosťou zahŕňajúcou predovšetkým ponuku vhodných zmluvných podmienok pre spotrebiteľa, komunikáciu s dlžníkom, rešpektovanie jeho základných ľudských práv a to tak pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ako aj počas výkonu zabezpečovacích prostriedkov. Odborná starostlivosť v sebe zahŕňa dobrú vieru, morálku a bezvýhradné rešpektovanie zákona (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. 9. 2009, sp. zn. 16CoE/107/2009 ).
25. Súd pristúpil k samotnému posudzovaniu napadnutej zmluvy, jej obsahu, ako i jej príloh aj z hľadiska toho, či tento úkon je platným alebo je neplatným, čo riešil ako prejudiciálnu otázku.
26. Zmluva je dvojstranný (prípadne viacstranný) právny úkon, ktorý vzniká konsenzom, t.j. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy. Návrh zmluvy (oferta) i jeho prijatie (akceptácia) sú jednostranné adresované právne úkony. Obvykle bývajú na jednej listine. I pre tieto jednotlivé jednostranné právne úkony platí, že musia spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom všeobecne, a to náležitosti osoby, náležitosť vôle, prejavu, pomeru vôle a prejavu a náležitosť predmetu právneho úkonu. Týmito posledne uvedenými náležitosťami sú možnosť predmetu právneho úkonu (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a jeho dovolenosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nedovolenosť právneho úkonu je daná vtedy, ak je úkon v rozpore so zákonom alebo zákon obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V rozpore so zákonom sú tie právne úkony, ktorých vznik, alebo ich plnenie, je výslovne zakázané, resp. ktoré sa svojím obsahom alebo účelom priečia zákonnému zákazu. Právnymi úkonmi, ktoré zákon obchádzajú, sú také právne úkony, ktoré síce neodporujú výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smerujú k výsledku, ktorý zákonu odporuje.
27. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho vykonania. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu "uzná alebo neuzná" (resp. či ju
zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio). (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010).
28. Právna teória, ale aj Občiansky zákonník, rozlišuje medzi zmluvami, ktoré sú absolútne alebo relatívne neplatné. Rozdiel medzi nimi je ten, že na absolútne neplatný právny úkon musí súd prihliadať ex offo aj bez námietky účastníkov konania. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona ( ex lege) , a pôsobí od začiatku ( ex tunc) voči každému. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú.
29. Súd má povinnosť ex offo prihliadať na práva spotrebiteľov v sporovom či aj v exekučnom konaní, pričom bola táto povinnosť súdov špeciálne zakotvená do právneho poriadku SR a to už okrem ustanovení §52 ods.2 Obč. zák. aj v zákone o ochrane spotrebiteľa, kde v §5b sa uvádza: orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.
30. Súd teda skúmal, pretože ustálil, že ide o nároky a práva zo spotrebiteľských zmlúv, či žalovaný dodržal pri zmluvnom vzťahu ustanovenia zákonov týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.
31. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách , § 52 ods.1.,spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
32. Ako už bolo spomínané, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj v čase uzatvorenia zmluvy stanovil, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší , výhodnejší...( Obdobne napr. rozhodnutia OS Banská Bystrica sp. zn. 6C/253/08, KS Prešov sp. zn.6 Co 2/13, KS Prešov sp. zn. 6Co/218/2012, KS Prešov sp. zn. 6 Co 224//2012, uznesenie ÚS sp. zn. I. ÚS 4702/2013).
33. Súd mal po vykonanom dokazovaní za to , že celá zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatná a to z viacerých dôvodov.
34. V prvom rade úverová zmluva nespĺňa ani formálne predpoklady vyžadované zákonom pre tento druh zmluvy.
35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
36. V zmluve sú ustanovenia v rozpore s obmedzeniami vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka, ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa č.250/2007 Z .z., ale najmä s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 264/2006 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z. a zákona č. 492/2009 Z. z. č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov., resp. ich obchádzajú. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nemôžu absentovať ustanovenia týchto zákonov a nemôžu sa účelovo obchádzať, resp. byť s nimi v rozpore.
37. Okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných Občianskym zákonníkom musí teda zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj náležitosti uvedené v ustanoveniach § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa neho :
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
38. Zo zmluvy vyplýva, že takéto náležitosti posudzovaná zmluva nemá..., čím síce samo osebe to neznamená jej neplatnosť, ale v spojení s ostatnými dôvodmi, okolnosťami a inými porušeniami zákona to vyvoláva, že zmluvu nemožno posúdiť ako platnú. Každopádne, zmluva v zmysle týchto ustanovení jednoznačne bezúročná, lebo nie sú v nej uvádzané náležitosti, a bez poplatkov, aj keby ju súd posúdil ako platnú...Inak, je možné, že tieto náležitosti majú zmluvné podmienky, avšak žalovaný nepreukázal,
že bol s nimi žalobca oboznámený vopred, že boli spojené so zmluvou , boli jej neoddeliteľnou súčasťou a hlavne a zo skúsenosti súd vie, ako to je v obdobných veciach toho istého žalovaného (aj keď vystupuje ako žalobca), že sa ani za použitia okuliarov či iných technických pomôcok nepodarilo prečítať a zistiť obsah týchto podmienok, pre miniatúrne, ani lupou takmer nečitateľné písmo, čo už súd považuje priamo za aroganciu veriteľa voči spotrebiteľovi. V danom prípade súd obchodné podmienky nemal k dispozícii, a teda, ako je uvedené, toto tvrdenie zakladá len na skúsenostiach z obdobných súdnych sporov. V zmysle tohto , aj ďalej uvádzaných skutočností ani na existenciu ZP súd právne relevantne neprihliadal, síce eviduje ich existenciu a predpokladaný obsah, no treba mať zato, ako keby vôbec neboli.
39. Týmto zároveň zmluvu, po formálnej stránke možno považovať aj za neurčitú, keďže podstatné jej časti majú ukrývať ZP a tie sa, ako je vyššie uvedené, nedarí dešifrovať. Dokonca aj samotná zmluva, ktorá bola súdu predložená, je takmer nečitateľná, pre jej miniatúrne písmo. Súd si síce mohol od žalovaného zadovážiť čitateľnú verziu týchto dokumentov, ale to podľa súdu nemalo zmysel, pretože musí platnosť tejto konkrétnej zmluvy posudzovať z pohľadu konkrétneho spotrebiteľa ,no a tomu bola predložená práve taká verzia zmluvy, ako sa nachádza v súdnom spise, a niet pochýb, že s obchodnými podmienkami by to bolo obdobne. Podľa § 37 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Je nemysliteľné, aby bolo v možnostiach a schopnostiach ktoréhokoľvek spotrebiteľa oboznámiť sa s textom predmetnej zmluvy v celom rozsahu hlavne pre jeho nečitateľnosť. Pritom sú tam tak závažné ustanovenia pre spotrebiteľa, ako vyhlásenie klienta, zmluvné podmienky..., ktorých obsah však ostáva ukrytý v miniatúrnom písme. To, čo súd uvádza, sú len názvy jednotlivých článkov zmluvy, ktoré sú písané trochu väčším písmom. A tzv. „Dohoda o zrážkach zo mzdy“, ktorá je súčasťou zmluvy, je nečitateľná absolútne. Už len to je ďalší dôvod jej neplatnosti, je tiež formulárová, vopred žalovaným pripravená, bez možnosti žalobkyne ovplyvniť jej obsah.
40. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. I.ÚS 243/07 z 19.6.2008 , v ktorom Ústavný súd vyslovil pravidlo, podľa ktorého sa má nejasný pojem vykladať v neprospech tej strany, ktorá ho použila (nejasná formulácia v zmluve sa má vykladať v neprospech strany, ktorá zmluvu formulovala) a má sa toto pravidlo, hoci je uvedené iba v § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka a § 54 Občianskeho zákonníka aplikovať aj ako všeobecná metóda výkladu právnych úkonov.
41. Tiež vyhlásenie žalobcu v zmluve, že svojím podpisom úverovej zmluvy potvrdzuje , že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami (ZP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu zmluvy, je priamo zistiteľnou neprijateľnou podmienkou podľa generálnej klauzuly (§53 ods.1 Obč. zák.), keďže jej účinkom je, ako už je uvedené, že sa na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa skutočne s predloženými zmluvnými podmienkami oboznámil. Z rozhodovacej činnosti súdov SR i ČR, ako i z činnosti Komisie MS SR na ochranu spotrebiteľa sú známe prípady, keď spotrebitelia podpísali spotrebiteľské zmluvy obsahujúce zmluvné podmienky, avšak ako sa ďalej ukázalo, neboli im tiež vôbec poskytnuté a v mnohých prípadoch nemali ani priestor na oboznámenie sa s nimi (§53 ods.4 písm. a) Obč. zák. ). Takéto ustanovenia v zmluve či ZP s poukazom iba na podpis úverovej zmluvy vyvoláva hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom súčasne nie je vylúčené ani to, že s ohľadom na okolnosti prípadu môže byť naplnený aj dôvod neprijateľnosti podľa §53 ods.4 písm.a) Občianskeho zákonníka.
42. Súčasná judikatúra vo viacerých rozhodnutiach súdov konštatovala, že ak všeobecné zmluvné podmienky k zmluve o úvere neboli zmluvnými stranami osobitne podpísané, nemôžu sa stať súčasťou zmluvy. Aj toto je ďalší dôvod , prečo súd posudzoval ZP tak, ako uvádza.
43. Vzhľadom aj na vyššie uvedené skutočnosti, preto súd vôbec neakceptoval ZP, ktoré mali údajne tvoriť prílohu úverovej zmluvy a vychádzať čisto z ustanovení úverovej zmluvy Nič pritom nebránilo žalovanému tieto podmienky technicky neoddeliteľne spojiť s úverovou zmluvou alebo aspoň podpísať ich prevzatie dlžníkmi na písomnom potvrdení a samozrejme, vyhotoviť ich v čitateľnom znení. V predmetnom konaní sa žalovaný ale ani na zmluvné podmienky neodvolával, súd to len uvádza pri komplexnom hodnotení celého zmluvného vzťahu.
44. Pritom, podľa súdu ZP je potrebné považovať aj za inú obchodnú podmienku podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo vyplýva aj z § 11 ods. 1 zákona o bankách, ktorá mala byť klientovi "v čase uzatvorenia zmluvy známa, lebo s ňou musí vyjadriť svoj výslovný súhlas a musí byť k návrhu zmluvy priložená a tak tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy....
45. Aj podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa úverový vzťah posudzuje ako absolútny, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvou známe alebo k návrhu pripojené.
46. V pochybnostiach musí ten, kto sa ich / ZP / dovoláva, poukazuje na ich ustanovenia preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe. (rozsudok Vrchního soudu v Praze zo dňa 24. 2. 1998, sp. zn. 5 Cmo 318/97, publikovaný v Soudních rozhledech 10/1998, str. 259). Ak tento výklad platí pre obchodnoprávne vzťahy, ktoré vo všeobecnosti vykazujú vyššiu mieru dispozitívnosti, tým skôr musia platiť aj pre spotrebiteľské vzťahy. A to žalovaný nepreukázal.
47. Obchodné podmienky pritom v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute, úrokoch a pod). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka a pod.) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález Ústavného súdu ČR z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/11).
48. Samotné ustanovenie zmluvy / vyhlásenia klienta / v kontexte s ostatnými, nejasnými podmienkami a formuláciami zmluvy je ďalšou neprijateľnou podmienkou podľa generálnej klauzuly (§53 ods.1 Obč. zák.), keďže jej účinkom teda je, že sa na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa skutočne dostatočne s predloženými zmluvnými podmienkami úverovej zmluvy oboznámil, rovnako, vzhľadom na nečitateľné písmo zakomponované ako niečo malé, nepodstatné do zmluvy, je neprijateľnou podmienkou aj tzv. „Dohoda o zrážkach zo mzdy“, súd opakuje, predformulovaná a vopred pripravená žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom.
49.Podľa čl. 4 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú v rámci súdnej kontroly zmluvných podmienok zohľadniť inter alia aj ostatné zmluvné podmienky. Súd prioritne dospel k záveru, že je neplatná celá zmluva, tieto neprijateľné podmienky , resp. len niekoľko z nich, aj tie, na ktoré správne poukázal žalobca a ktoré je možné prečítať po technickom zväčšení, vymenúva príkladmo v dôvodoch rozsudku.
50.Zmluva je tak aj z týchto dôvodov aj ,s viacerými neprijateľnými podmienkami , ktoré vyplývajú zo samotnej zmluvy neplatnou. V tejto súvislosti poukazuje súd napr. aj na rozhodnutie KS v Prešove z 21.11.2012, sp. zn. 18 Co 109/2011 ,v ktorom odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu I. stupňa, ktorý určil neplatnosť zmluvy o úvere aj pre početné neprijateľné podmienky. Uviedol, že táto posudzovaná zmluva nie je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná, keďže vadami trpia v podstate všetky jej články. Tu nie je uvedená ani výška pôžičky, ani RPMN, ani úroková sadzba.
51. Súd pre tak zásadné vady nedokázal oddeliť časti zmluvy, ktoré by bolo možné oddeliť bez ostatného obsahu tak, aby mohli reálne platiť samé. Aj preto musel pri riešení predbežnej otázky, či je alebo nie je zmluva platná, za neplatnú určiť celú zmluvu. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
- § 41 Občianskeho zákonníka.
52.Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
53.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
54.Podľa § 39a Občianskeho zákonníka /Úžera / neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
55.Ďalej, časť ustanovení v samotnej posudzovanej úverovej zmluve je v rozpore s pravidlami dobrých mravov / contra bonos mores /, v dôsledku aj čoho je aj podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka predmetná úverová zmluva neplatná. V zmluve o úvere sú ustanovenia v rozpore s obmedzeniami , resp. ich obchádzajú, vyplývajúcimi v tom čase z ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. , ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa č.250/2007 Z .z. , právom EÚ, ktorej členmi v tom čase SR už bola. V zmluve o úvere preto nemôžu absentovať ustanovenia týchto zákonov a noriem , smerníc a nemôžu sa účelovo obchádzať, resp. byť s nimi v rozpore.
56.Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.
57.Ide o absolútnu neplatnosť, ktorej sa môže dovolať ktokoľvek a kedykoľvek. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy konkrétne, s výnimkou §4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa , kde sa uvádza, že predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, ktorými sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Termín "dobré mravy" nachádzame napríklad aj v ustanoveniach § 3, § 39, § 148, § 424, § 469a, § 482 Obč. zák. a iných.
58.Teória a aj súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
59.Občiansky zákonník teda sám nedefinuje pojem dobré mravy, no teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto aj akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008).
60.Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011).
61.Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy. (nález Ústavného súdu ČR zo 7. mája 2009, sp. zn. I. ÚS 523/07).
62.Všetky podstatné stránky úverovej zmluvy sú zamerané a formulované jednostranne a tak, aby sa ich prostredníctvom dosiahol na jednej strane sociálne nepriaznivý a spoločensky nežiadúci účel tým, aby občan bol vystavený na milosť či nemilosť banky, bez žiadnych práv /v zmluve niet pre
spotrebiteľa žiadne právo/ a mohol byť drastickým spôsobom a mnohorakým spôsobom šikanizovaný, čo zákon zakazuje a na druhej strane, aby sa dosiahol rýchly a neprimeraný majetkový prospech bez vedomia dlžníka či možnosti jeho kontroly postupu veriteľa. Je to príklad amorálneho, antisociálneho a antihumánneho správania sa podnikateľského subjektu v súkromnoprávnych vzťahoch, a teda na tej najelementárnejšej úrovni je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. To, že zmluva a určite aj zmluvné podmienky sú nečitateľné a sú v takom malom písme, pričom práve tam veriteľ ako žalovaný schoval všetky svoje práva, je naozaj nutné kvalifikovať ako postup v rozpore s dobrými mravmi, okrem toho, že je to neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
63.Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy.
64.Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
65.Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. (už spomínané uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011 ).
66.Poskytovanie finančných služieb oprávnenými subjektmi pre spotrebiteľov ale musí byť vykonávané s náležitou odbornou starostlivosťou zahŕňajúcou predovšetkým ponuku vhodných zmluvných podmienok pre spotrebiteľa, komunikáciu s dlžníkom, rešpektovanie jeho základných ľudských práv a to tak pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ako aj počas výkonu zabezpečovacích prostriedkov. Odborná starostlivosť v sebe zahŕňa dobrú vieru, morálku a bezvýhradné rešpektovanie zákona.(uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. 9. 2009, sp. zn. 16CoE/107/2009 ).
67.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
68.Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá akoby zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 6. 1997, sp. zn. 3 Cdon 69/96).
69.V rozpore s dobrými mravmi sú tak v podstate všetky zásadné povinné časti zmluvy, keďže obchádza sa aj zákon / a tak zrejme i zmluvné podmienky/.
70.Nemorálnym je už len to, že veriteľ vedome odignoroval všetky práva spotrebiteľa stanovené právnym predpisom či medzinárodnými aktami a tieto vedome obišiel, aby bol vo výhodnejšej a šikanizujúcej pozícii. A ak niekto koná vedome rozpore so zákonom či obchádza zákon, a s uvádzaným zámerom, je tento úkon sám osebe nielen nemorálnym, odporujúcim dobrým mravom, ale na viac preto ešte neplatným pre rozpor a obchádzanie zákona /§ 39 Obč. zák./.
71.Ako sa už vyššie uvádza, časť ustanovení v posudzovanej úverovej zmluve je v rozpore so zákonom / a obchádza tieto ustanovenia, čím spôsobuje jednako neplatnosť nielen týchto častí zmluvy, ale pre
ich počet a ich charakter robia ju neschopnou platnosti ako celok, v dôsledku čoho je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka predmetná úverová zmluva neplatná. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. V zmluve o úvere sú ustanovenia v rozpore s obmedzeniami , resp. ich obchádzajú, vyplývajúcimi v tom čase z ustanovení Obč. zákonníka, zákona o bankách č. 483/2001 Z. z., ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., právom EÚ, ktorej členmi v tom čase SR už bola. V zmluve o úvere preto nemôžu absentovať ustanovenia týchto zákonov a noriem, smerníc a nemôžu sa účelovo obchádzať, resp. byť s nimi v rozpore.
72.V predmetnej veci, pokiaľ má súd rozhodnúť o predmete sporu, má z úradnej moci skúmať, či zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi žalovaným a žalobcom zo dňa 24.6.2013, a jej prílohy a ktorá obsahovala , je platnou zmluvou, z ktorej nastali právne účinky. Avšak v predmetnej zmluve boli dohodnuté neprijateľné podmienky a podporne pre tento prípad je nutné aplikovať aj Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS z 05.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktoré robia tieto spotrebiteľské zmluvy neplatnými. Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi obsahuje takéto "neprijateľné" "podmienky", a pre ich počet a charakter je preto podľa súdu absolútne neplatná. Predmetnú úverovú zmluvu, resp. jej platnosť či neplatnosť treba posudzovať totiž zo širšieho hľadiska. Zmluva je tak aj z týchto dôvodov - množstvom neprijateľných podmienok neplatnou.
73.Pre zhrnutie súd uvádza príkladmo nasledovné:
- v zmluve nie je vymedzená sadzba úroku, v súlade so zákonnou normou, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Pritom napr. Krajský súd v Ostrave v rozhodnutí 16 ICm 944/2010 skonštatoval, že úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. -v zmluve nie je uvedená ani RPMN Údaj o priemernej RPMN je jedným zo základných ukazovateľov výhodnosti spotrebiteľského úveru, a preto je nevyhnutné, aby bol v zmluve uvedený presne, ak má byť spotrebiteľ takouto zmluvou viazaný. Uvedené vyplýva aj z judikatúry slovenských súdov, napríklad rozhodnutie Okresného súdu Svidník zo dňa 23.06.2015 sp. zn. 8C/100/2014. Je tak potrebné vnímať nesprávne uvedenie výšky priemernej RPMN ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. -zmluva malým, nečitateľným písmom, na vopred, právnym predchodcom žalovaného pripravenom tlačive ,v rozpore so zákonom obsahuje žalobou napadnutú „Dohodu o zrážkach zo mzdy“
74.Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
75.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
76.Tento zákon o. i. tiež stanovuje nasledovné :
- § 3 ods.1) - Každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
- §4 ods.1) - Predávajúci je povinný a) predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo v správnom množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov, b) predávať výrobky a poskytovať služby v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely, c) predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny, d) správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb,
- §4 ods.6) -Ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V
pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
- § 10a, ods.1) - Predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť a) hlavné vlastnosti výrobku alebo charakter služby v rozsahu primeranom výrobku alebo službe, b) obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania predávajúceho, c) telefónne číslo predávajúceho a ďalšie údaje, ktoré sú dôležité pre kontakt spotrebiteľa s predávajúcim, najmä adresu jeho elektronickej pošty a číslo faxu, ak ich má, d) predajnú cenu výrobku alebo služby alebo, ak vzhľadom na povahu výrobku alebo služby nemožno cenu primerane určiť vopred, spôsob, akým sa vypočíta, ako aj náklady na dopravu, dodanie, poštovné a iné náklady a poplatky, alebo ak tieto náklady a poplatky nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do celkovej ceny môžu byť zarátané takéto náklady a poplatky,
- § 11 ods. 1 Predávajúci je povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod.
- § 14 - Predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť. Ak je podmienkou na kúpu výrobku alebo poskytnutie služby kúpa iného výrobku alebo poskytnutie inej služby, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene tohto iného výrobku alebo o cene tejto inej služby spolu s cenou za predávaný výrobok alebo poskytovanú službu.
77.V tejto súvislosti poukazuje súd opätovne napr. na spomínané rozhodnutie KS v Prešove z 21.11.2012, sp. zn. 18 Co 109/2011 ,v ktorom odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý určil neplatnosť zmluvy o úvere pre početné neprijateľné zmluvné podmienky. Odvolací súd, napriek snahe udržať zmluvu v platnosti, ustálil, že táto nie je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná, keďže vadami netrpia iba jej podstatné náležitosti, ale v podstate všetky časti (články). Neprihliadal pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité tiež považoval hľadisko, či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. Za neprijateľnú určil odvolací súd s poukazom na judikatúru nemeckého Najvyššieho spolkového súdneho dvora aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Odvolací súd si v tomto smere osvojuje nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej či už administratívna agenda alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. V tomto zmysle za neprijateľné súdy posúdili napríklad paušálne náklady s uplatnením pohľadávky, zmluvné sankcie, úroky z omeškania a cenu odplaty za poskytnutie úveru. Odvolací súd za neprijateľnú podmienku určil aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňovalo inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. Odvolací súd vyjadril tiež názor, že slovenská právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly je v kolízii s princípom efektivity únijného práva a umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok.
78.Tu treba tiež poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 14. júna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.
79.Podľa čl. 4 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú v rámci súdnej kontroly zmluvných podmienok zohľadniť inter alia aj ostatné zmluvné podmienky.
80.Občiansky zákonník pritom len indikatívne vypočítava neprijateľné zmluvné podmienky (arg. slovom ,,najmä", § 53 ods. 4 Obč. zák.) To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky z akéhokoľvek zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula). O tom, že neprijateľné podmienky sú zároveň aj v rozpore s dobrými mravmi, by nemali byť žiadne pochybnosti (arg. slovo ,,hrubá nerovnováha"). Treba uviesť, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu nemal pritom nijakú možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (čl. 25 MOSTAZA CLARO).
81.Niet prekážky, aby súd nepodrobil súdnej kontrole z hľadiska cieľov smernice zmluvné podmienky, ktoré oprávnený povinnému navrhol v rámci štandardnej formulárovej zmluvy. Povinný ako spotrebiteľ finančnej služby teda prijal v rámci zmluvných podmienok mnoho nevýhodných položiek a určite nejde ani o ignoráciu zásady ,,vigilantibus iura", pretože práve štandardné formulárové zmluvy sú typické tým, že buď spotrebiteľ prijme službu alebo neprijme, pričom pri finančných službách je v takej naliehavej situácii, že zásadne musí službu prijať. Prijatím sa pri štandardných formulárových zmluvách rozumie stav, že sa služba prijíma aj so všeobecnými obchodnými podmienkami a spravidla niet priestoru na úpravu všeobecných obchodných podmienok, alebo predstava o možnosti zmeny týchto podmienok je len iluzórna.
82.Súd ďalej uvádza, že podľa § 53 Občianskeho zákonníka:
ods.1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. ods.2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. ods.4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny služieb bez toho, aby mal právo odstúpiť od zmluvy k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, ods.5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. ods.9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. ods.10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
83.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
84.Podľa § 53 d) Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.
85.Podľa § 7 Zák. č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ods.1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. ods.2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. ods.3) Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. ods.4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. ods.5) Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.
86.Podľa § 8 ods.1) Zák. č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k a) existencii produktu alebo k povahe produktu, b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte, c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu, d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený. Ods. 2- Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže, b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal. Ods. 3- Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Ods. 4- Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Ods. 5- ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky vytvára priestorové alebo časové obmedzenia pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, berú sa do úvahy tieto obmedzenia, ako aj opatrenia prijaté predávajúcim na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými prostriedkami. Ods. 6- pri výzve na kúpu sa za podstatné informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu, považujú informácie o a) hlavných vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu, b) údajoch o predávajúcom, obchodné meno a adresa, alebo údajoch o jeho splnomocnencovi, c) cene, alebo ak vzhľadom na povahu produktu nemožno cenu rozumne určiť vopred, o spôsobe, ktorým sa vypočíta, ako aj o ďalších nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto náklady nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady, d) dohode o spôsobe platby, podmienkach dodania, vyhotovenia a vybavovania reklamácie, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti, e) existencii práva, pre produkty alebo transakcie, na odstúpenie od zmluvy alebo vypovedanie zmluvy. Ods. 7- Podstatné požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii vrátane reklamy alebo marketingu ustanovujú osobitné predpisy.
87.Podľa § 9 Zák. č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa Pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy a) jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania, b) použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania, c) zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so zreteľom na produkt, d) sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ želá vykonať práva podľa zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo predávajúceho, e) hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne. Súd vzhľadom na tieto ustanovenia zákona vyhodnotil celkový postup žalovaného pri uzatváraní zmluvy ako nekalú obchodnú praktiku, aj vzhľadom na to, že už vyššie podrobné uvedené neprijateľné podmienky zmluvy, ktoré príkladmo uviedol a vedel zistiť, boli dosiahnuté zmluvou za použitia nekalej obchodnej praktiky , preto by zmluva bola jednoznačne neplatnou aj pre tento dôvod. Súd však zvolil iný postup, neuviedol do výroku tieto podmienky , lebo zmluvu považuje neplatnú z viacero dôvodov.
88.Žalovaný v tomto posudzovanom prípade pri spracovaní zmluvy a jej podmienok a pri realizácii práv vyplývajúcich zo zmluvy postupoval právne a morálne nekonformne, postupoval v rozpore s najmä samotným právom, teda zákonom a aj dobrými mravmi a aj zásadami poctivého obchodného styku. Zmluva žalovaného uzavretá so žalobcom vzhľadom na uvedené ,ako aj vzhľadom na ich koncepciu ,sledovala zrejme iba zámer pri nastavení nerovných a znevýhodňujúcich podmienok dlžníka neúmerne posilniť jeho postavenie ako veriteľa na úkor spotrebiteľa a prípadne neskôr ľahko sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. Žalovaný pri koncipovaní takéhoto typu zmluvy a pri jej uzatváraní ,ako aj s ňou súvisiacich ostatných zmlúv, postupoval premyslene, do zmluvy a jej príloh zrejme zakomponoval neprimeraných zmluvných podmienok, sankcií, ktoré ale preto, že boli nečitateľné, budili dojem bezvýznamnosti,...každopádne postupoval aj v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 Obč. zák., podľa ktorého právnické osoby dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov. Zmluvu preto súd z uvedených dôvodov pri riešení predbežnej otázky posúdil ako neplatnú.
89.Podľa §52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
90.Podľa §52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
91.Podľa §52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
92.Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
93.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
94.Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
95.Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, (v znení účinnom v čase uzavretie zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
96.Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
97.Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
98.Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
99.Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
100. Podľa ust § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
101.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť dojednaná individuálne, čo v danom prípade nebolo, je súčasťou predformulovanej zmluvy o pôžičke, nehovoriac o jej miniatúrnom písme. Žalobkyňa ako spotrebiteľ je v nevýhodnom postavení, veriteľ má priamo priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa bez toho, aby zmluva ako taká prešla kontrolou
súdu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd má za to, že naliehavý právny záujem na takejto žalobe je daný. Je síce pravdou, že veriteľ oznámil zamestnávateľovi žalobkyne, aby zrážky nevykonával, ale len na základe predbežného opatrenia, ktoré má dočasný charakter a v samotnom uznesení, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené, v 3. výroku súd uložil žalobkyni povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej. V súvislosti s tým, že takáto dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda že je neplatná, sú príkladmo poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov z 19.2.2013 sp.zn. 12C68/2012, alebo rozsudok toho istého súdu z 13.3.2013 sp.zn 17C 91/2012, tiež rozsudok Okresného súdu Svidník zo 17.7.2013 sp. zn.6C 144/2012...
102.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 262 ods.1, ods.2 C.s.p.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).