Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/296/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO 35 838 825, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO 47 255 706, proti žalovanej: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, A. 4, D., o zaplatenie 3448,38 eur, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 2612,38 Eur spolu s úrokom 11% ročne zo sumy 3017,59 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 3017,59 Eur od 22.12.2010 do 10.06.2011, spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 2181,59 Eur od 11.06.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e

II. Súd v zastavenej časti žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 209,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 209,- Eur od 11.06.2011 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

V. Súd žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.03.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia 3448,38 eur spolu s úrokom 11 % ročne zo sumy 3017,59 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3017,59 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradenia zostatku poskytnutého úveru, ktorý poskytol žalovanej právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“). Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 21.06.2006 so žalovanou Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 2323,57 Eur (70.000,- Sk), s úrokovou sadzbou 11 % ročne, ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach vo výške 52,25 eur (1574,- Sk) Eur vždy k 10 dňu v mesiaci. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. zo dňa 21.12.2010 postúpil právny predchodca žalobcu pohľadávku žalobcovi a zároveň oznámením zo dňa 28.12.2010 upovedomil žalovanú o postúpení pohľadávky. Žalovaná svoj záväzok zo zmluvy nesplnila a poskytnutý úver nesplatila ani do dňa dohodnutej končenej splatnosti, t.j. do 10.06.2011.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

3. Na výzvu súdu žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.09.2016 uviedol, že žalovaná čerpala úver vo výške 2323,57 eur, pričom na úhradu splátok uhradila sumu 731,- eur, ktoré úhrady zodpovedajú 14 splátkam, a teda nepostačujú ani na úhradu splátok splatných v období od 10.07.2006 do 10.02.2010, nakoľko výška splátok za toto obdobie predstavuje sumu vo výške 2299,- eur. 4 ročná premlčacia doba začala plynúť tak, že splátky splatné v období od 10.03.2010 do 10.06.2011 (celkom 16 splátok po 52,25) nemôžu byť premlčané. V časti o zaplatenie istiny 2612,38 eur, v časti úroku vo výške 11 % ročne zo sumy 3017,59 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 3017,59 eur od 22.12.2010 do 10.06.2011, zo sumy 2181,59 eur od 11.06.2011 do zaplatenia vzal žalovaný žalobu späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 836,- eur (16 splátok po 52,25 eur splatných v období od 10.03.2010 do 10.06.2011), úrokov z omeškania 9 % ročne zo sumy 836,- eur od 11.06.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 03.10.2016, na ktorom sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Nedostavila sa ani žalovaná, súd jej predvolanie na pojednávanie doručoval postupom podľa § 106 ods. 3 CSP, keď lustráciou v registri obyvateľov SR pred nariadeným pojednávaním zistil, že žalovaná nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov; žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, a preto súd vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej v súlade s § 180 CSP.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a to najmä: Oznámenie o postúpení pohľadávky z 28.12.2010 s doručenkou, Zmluva o splátkovom úvere z 21.06.2006, Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.12.2010 spolu s prílohou č. 1, Všeobecné obchodné podmienky a výpisy z úveru č.XXXXXXXXXX za obdobie od 01.01.1990 do 07.09.2011.

6. Žalobca je právnickou osobou, ktorý odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu v konaní zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2006 uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa. a. s. ako postupcom a žalobcom a postupníkom. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok mal súd za preukázané, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka postupcu voči žalovanej, z ktorej skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobcovi svedčí aktívna legitimávcia v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 28.12.2010.

7. Právny predchodca žalobca a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 21.06.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0630290583, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 70.000,- Sk t. j. 2323,57 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala platiť v mesačných splátkach vo výške 1574,- Sk t. j. 52,25 eur vždy k 10. dňu v mesiaci, s uvedením úrokovej sadzby vo výške 11 % ročne. Žalovaná svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o splátkovom úvere neplnila a poskytnutý úver nesplatila ani do dňa dohodnutej končenej splatnosti úveru dňa 10.06.2011. Žalobca si v konaní uplatňuje splátky úveru splatné za obdobie od 10.03.2010 do 10.06.2011 v počte 16, v celkovej výške 836,- eur.

8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ďalej v texte rozsudku len („OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 2 účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 250/2007 Z. z.“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

9. Vzhľadom k tomu, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 30.09.2016 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 2612,38 eur, v časti úroku vo výške 11 % ročne zo sumy 3017,59 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 3017,59 eur od 22.12.2010 do 10.06.2011, zo sumy 2181,59 eur od 11.06.2011 do zaplatenia, súd v tejto časti konanie zastavil. O náhrade trov konania v jeho zastavenej časti súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C. s. p., nakoľko pri posudzovaní zavinenia na zastavení konania súd dospel k záveru, že toto je potrebné pričítať žalobcovi, ktorí vzal žalobu v časti späť bez uvedenia dôvodu, a teda nárok na náhradu trov konania by mala žalovaná, avšak súdu nebolo preukázané, že nejaké trovy v konkrétnej výške žalovanej v konaní vznikli. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania strane, ktorá nezavinila zastavenie konania, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila vynaloženie pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 151 C. s. p., kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

10. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to uzavretím Zmluvy, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver vo výške 70.000,- sk, ktoré sa žalovaná zaviazala platiť v mesačných splátkach vo výške 1574,- Sk k 10. dňu v mesiaci, s uvedením úrokovej sadzby vo výške 11 % ročne, ktorú povinnosť žalovaná nesplnila riadne a včas. Súd posudzoval uvedenú zmluvu o poskytnutí úveru ako spotrebiteľskú, nakoľko pri uzatváraní zmluvy právny predchodca žalobu konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti a nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalovaná konala v rámci predmetu svojej obchodnej prípadne podnikateľskej činnosti. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, popri ustanoveniach Obchodného zákonníka upravujúcich daný zmluvný typ, sa na ňu v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odchýliť sa od ustanovení Občianskeho zákonníka je možné len v prípade, ak by to bolo v prospech spotrebiteľa.

11. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je nevyhnutné tiež posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3, písm. d/ Obch. zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust. § 52 a nasl. OZ, má prednosť pred všeobecnou úpravu, ktorou je Obch. zákonník, je nevyhnuté predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Z povahy zmluvy o úvere ako obsolútneho obchodu nemožno vyvodiť, že tento záväzkový vzťah, pokiaľ je jeho účastníkom spotrebiteľ, neregulujú ustanovenia OZ. V § 52 a nasl. zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, rovnako ani žiadnym spôsobom výkladu nemožno dospieť k záveru, že by z pôsobnosti ust. § podliehajú aj absolútne obchody.

12. Z § 52 ods. 2 (účinného od 01.04.2015) je zrejmé, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2015 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. V danom prípade je potrebné aplikovať rovnako ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného od 01.05.2014. Citované ustanovenie zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Niet pochýb, že citované ustanovenie má procesnoprávny charakter. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. a keďže neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v čase rozhodovania. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 26.11.2015, sp. zn. 4MCdo 17/2014.

13. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva, a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V prejednávanej veci ide o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom, a teda ide teda o typický občianskoprávny vzťah. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Niet však rozumného dôvodu na konštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca v zásade vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.

14. Súd nepopiera povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, avšak na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

15. Pokiaľ žalobca predložil resp. poukazoval v konaní na rozhodnutia iných súdov, v ktorých bola, podľa vyjadrenia žalobcu, na premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch aplikovaná právna úprava Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie prvotne uvádza, že v zmysle § 193 je viazaný len rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutiami iných, či už okresných alebo krajských súdov, konajúci súd nie je viazaný. Naviac je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že len odkaz na označené rozhodnutia nepreukazuje totožnosť resp. obdobnosť skutkového a právneho stavu s vecou prejednávanou, a preto nemožno prijať záver, že žalobcom označené rozhodnutia predstavujú ustálenú rozhodovaciu činnosť vzťahujúcu sa na konkrétnu vec. Pre podmienky viazanosti judikatúrou v zmysle čl. 2 je potrebné, aby konkrétna ustálená judikatúra (teda nemôže sa jednať o jediné rozhodnutie, ktoré predstavuje len odklon od ustálenej rozhodovacej praxe) bola predovšetkým aplikovateľná (t. j. musí jestvovať zhoda ohľadne skutkových a právnych okolností prejednávaných vecí) a rovnako táto rozhodovacia činnosť musí pochádzať od súdnych orgánov požívajúcich v daných podmienkach určitú vážnosť (najvyššie súdne autority), čím súd prvej inštancie rozumie predovšetkým súdy najvyššie, súdy ústavné ako aj medzinárodné súdne orgány. Vo vzťahu k odkazu žalobcu na rozhodnutie NSSR sp. zn. 6MCdo/4/2012 konajúci súd uvádza, že toto bolo prijaté za odlišného právneho stavu, pred novelizáciou § 54 ods. 1 OZ, a preto rovnako nie je ani v zmysle kvázi precedensu použiteľné.

16. Na základe vyššie uvedeného konajúci súd dospel k záveru, že § 54 ods. 1 OZ, zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak dispozitívnych noriem uvedených v OZ, pokiaľ by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich odklon v neprospech spotrebiteľa. Pre danú vec podstatné ustanovenia o premlčaní nie sú ustanoveniami dispozitívnymi, ale kogentnými a súčasne, dĺžka premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch, nemôže byť predmetom zmluvnej podmienky, (ktorá by bola bez ďalšieho, teda aj bez potreby skúmania prijateľnosti neplatná), nakoľko je obsahom kogentnej právnej normy. Hoc aj zmluva o úvere je absolútnym obchodom, treba tak ohľadne premlčania prípadných nárokov postupovať v zmysle ust. zákonníka.

17. Žaloba bola doručená súsu dňa 10.03.2014. S ohľadom na uvedené súd preto žalobu v časti uplatnených splátok od 10.03.2010 do 10.02.2011 považoval za premlčaný, v ktorej časti bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca má nárok len na zaplatenie splátok v lehote tri roky spätne od podania žaloby. V časti splátok uplatnených od 10.03.2011 do 10.06.2011 (v rámci trojročnej premlčacej lehoty) - teda 4 splátok po 52,25 eur, spolu vo výške 209,- Eur považoval súd žalobu za dôvodnú, nakoľko vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jej právny predchodca žalobcu poskytol peňažné prostriedky a žalovaná sa zaviazala uvedené prostriedky splatiť, čo však neurobila. Súd ju preto zaviazal na zaplatenie sumy 209,- eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania v súlade s § 3 v spojení s § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania (deň nasledujúci po splatnosti poslednej splátky) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,25 % + 8 percentuálnych bodov, a teda pokiaľ si žalobca uplatnil úrok z omeškania 9 % tento mu súd, rešpektujúc zásadu zákazu rozhodovania ultra petitum, priznal.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko čistý úspech vo veci svedčí žalovanej, ktorá mala vo veci čistý úspech v pomere 50 %, mala by nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

20. O vrátení kráteného súdneho poplatku v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.