Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/30/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Třeškovej a prísediacich M. C. a Ľ. N. na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 3. októbra 2016 v trestnej veci proti obž. L. Č. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, takto

rozhodol:

Obžalovaný

L. Č., nar. XX.X.XXXX v Skalici, trvale bytom Š.-Z., M.. C. XXXX/XXX,

sa podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku

oslobodzuje

spod obžaloby Okresnej prokurátorky v Senici č. k. A. XXX/XX-XX zo dňa 27.3.2013 podanej na Okresný súd Senica dňa 27.3.2013 pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa mesiaca august 2007 do 11.9.2007 v k. ú. O. Z. v časti zv. C. W. odcudzil z uzamknutého plechového hangára 3000 ks foriem na pečenie croissant, 3 ks špirálových hnetačov zn. Topos, 1 ks univerzálny miešač RE 22, bez dieže, 2 ks miešačov zn. Artofex a súčiastky z automatickej baličky zn. Sasib a to tým spôsobom, že obž. L. Č. násilím odstránil riadne uzamknutý pôvodný visiaci zámok, ktorý nahradil druhým visiacim zámkom a následne v presne nezistený deň v mesiaci august 2007 na C. W. k plechovému hangáru doviezol F. N., ktorému uviedol, že všetky veci, ktoré sa nachádzajú v hangáre, sú jeho vlastníctvom a požiadal ho, aby vyššie uvedené veci a zariadenia postupne rozoberal a odvážal na svojom vozidle do výkupne druhotných surovín v Senici a Šaštíne - Strážach, čím spoločnosti Interspedit - LKW s. r. o., Priemyselná 281/41, Senica, IČO: 31 432 051 spôsobil škodu vo výške 59.689,44 € (1.798,804 Sk),

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená strana Interspedit - LKW s. r. o., Priemyselná 281/41, Senica, IČO: 31 432 051 odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Senici č. A. XXX/XX zo dňa 27.3.2013 súd prejednal trestnú vec proti obžalovanému L. Č. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného L. Č., výsluchom svedkov M. F., L. N., O.. T. Y., S. C., M. Č., L. Č., O. Č., I. S., F. N., S. N., M. N. a S. Ř., výsluchom znalca z odboru strojárstvo, odvetvie odhad hodnoty strojov a strojových zariadení L.. M. G. a výsluchom znalca v odbore strojárstvo, odvetvie odhad hodnoty strojových zariadení L.. V. Y., oboznámením listinných dôkazov a to potvrdeniek na výkup odpadových surovín zo dňa 24.8.2007 a zo dňa 1.9.2007, záznamov Okresného riaditeľstva PZ v Senici, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality zo dňa 22.3.2010 a zo dňa 7.4.2010, faktúry č. 0512001000 zo dňa 2.12.2005, nedatovaného výdavkového pokladničného dokladu, doplnku č. XX/XXXX k znaleckému posudku vypracovaného znalcom L.. M. G., prílohy č. 1 k inventúre zo dňa 11.4.2006, oboznámením vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Senici, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície ČVS: P.-XXX/OEK-Z.-XXXX, a oboznámením aj ostatného obsahu trestného spisu, a z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, teda že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Následne obžalovaný vypovedal, že pred začatím policajného vyšetrovania nevedel, kde sa C. dvor nachádza a ani to, čo sa v ňom nachádza. Kľúč od hangáru nikdy nemal, hangár neotváral a nikomu neukazoval, čo sa v hangári nachádza. F. a S. N. spoznal ako murárov, keď mu na stavbu u rodičov prišli ponúknuť cement, ktorý im zostal po nejakej akcii. Pýtali sa na výkupňu jeho rodičov a vraveli, že im občas zostáva zo stavieb železo, na čo im povedal, že tiež má v Senici výkupňu. Asi v auguste 2007 mu volala priateľka, že do výkupne prišli dve osoby, ktoré mu ponúkali cement, a tieto doniesli na výkup kovový odpad - tácky. Tácky boli plechové, ale oni tvrdili, že ide o nerez a chceli za ne cenu ako za nerez. S ponúknutou cenou nesúhlasili, tak tam jednu tácku nechali s tým, že keď sa k obedu vráti, pozrie sa na to. O desať minút mu priateľka volala opäť, že sa na to pozrel jej otec a že tácka je plechová, len okraj má z nerezu. Tácku nechali tam, vážila zhruba 3,5 kg, nebola nová, ale čierna, zapečená. Nikdy by mu nenapadlo, že by mohla pochádzať z trestnej činnosti, lebo mu bolo povedané, že rozoberajú pekáreň. Po týždni mu priateľka znova volala, že prišli tí chalani, majú táckami naloženú plnú Feliciu a chcú sa dohodnúť na lepšej cene. Dohodli sa, vydali výkupné lístky a tieto aj riadne zaregistrovali v účtovníctve. Chalani povedali, že ešte prídu a niečo navozia, a tak sa aj stalo, lebo keď poobede prišli, boli tam aj s vozíkom a na ňom mali naložené dva stroje. Bol pri nich pán N., automechanik z dvora, kde bol výkup, ktorý od nich jeden stroj kúpil za cenu okolo 1.000,- až 1.500,- Sk, a s druhým strojom prišli do výkupne. Odovzdali ho a dohodli sa, že v ten deň privezú ešte jednu várku tácok. Prišli už však až na fajront, a preto tácky len nastavali ku kontajneru na kopu po 50 - 60 kusov a počet tácok vynásobili kilami jednej tácky. Dohodli sa, že môžu voziť aj cez víkend, ale do Šaštína k rodičom, kde je veľká váha na auto - odvážilo sa plné auto, potom prázdne, a nebolo treba zvlášť tácky vážiť a počítať. Zapísali si kilá, aby im to sedelo a v pondelok ráno si prišli po peniaze. Vraveli, že už finišujú a cez víkend to musia odviezť celé naraz, požičajú si viac vozíkov a zoberú nejakých ľudí, bol vtedy s nimi aj nejaký róm z Čáčova. Ponúkol sa im, že im požičia auto s rukou, ale povedali, že by tam to auto nevošlo. V posledný víkend to preberal on, k večeru priviezli poslednú várku a F. N. prišiel k nemu, podpísal lístok a vyplatil mu peniaze. Tým pádom bola vec ukončená a lístky boli dané do účtovníctva. Prvýkrát teda doviezli v piatok a koľkokrát ešte potom nevie, lebo nebol pri tom prítomný, preberal to jeho otec a iba mu nadiktoval váhu. Jeden týždeň sa vyplácalo cez 8.000,- Sk a potom nejakých 12.000,- Sk, dokopy to bolo nejakých šesť ton podľa papierov. Vystavené boli celkom dva doklady, lebo ten piatkový bol vystavovaný naraz s ďalším, keďže to už v piatok nestíhali, a druhý lístok bol podpísaný doma v nedeľu. Materiál bol v Šaštíne vo výkupni položený dva či tri týždne, keď mu otec volal, že tam prišiel nejaký pán - najskôr si mysleli, že ide o pána S., na druhý deň však zistili, že to bol pán F. - a tvrdí, že je to ich materiál, ktorý im bol odcudzený zo skladu. Na druhý deň prišiel pán F. do výkupu opäť, nechali to zadržať políciou, všetko si nafotili a zakázali s tým hýbať. Pán F. mu dal pokyn, aby všetok materiál odviezol do Malaciek do firmy Fast Trade, preto sa s majiteľom firmy dohadoval na tom, aby železo, ktoré príde, nebolo vyplatené pánovi F.. S pánom F. sa totiž dohodol, že mu vyplatí tie kilá, čo tam boli, a to 40.000,- Sk - normálnu výkupnú cenu, o čom mu podpísal príjmový lístok. Tým to považoval za uzavreté, lenže následne boli predvolaní na políciu. Okrem pána F. ho z firmy S. nikto nekontaktoval, len raz sa mali stretnúť, pán F. ho na stretnutie odviezol, S. však neprišiel. Tvrdí jedno, a to že vykúpil, ale nekradol. Myslel si, že je to uzavreté, pretože peniaze vrátil, ale potom za ním prišiel pán F. asi trikrát s nejakými dvoma chlapcami na Mercedese s bratislavskými značkami a hučali do neho, kde je ostatný materiál, lebo sa našli len tácky a nič viac. Povedal im, že iné nemá a čo vlastne chcú, keď im peniaze za staré tácky vrátil. Z

toho boli prekvapení, vraj peniaze s k S. nedostali, toto mu povedali pri treťom stretnutí, kde F. prítomný nebol. Okrem tých tácok však bol u nich vo výkupni len jeden stroj a druhý stroj si kúpil pán N..

Obžalovaný ďalej vypovedal, že pre pána N. sumu 80.000,- Sk po šoférovi nikdy neposielal, jednalo sa o peniaze určené pre pána Ř. na akciu v Sládkovičove, kde mali spolupracovať. Pán Ř. ho ešte pred táckami kontaktoval, že by potreboval sprostredkovať predaj železa a zabezpečiť auto s rukou. V Sládkovičove v mraziarňach mal mať veľkú akciu, ale sám by to finančne nezvládol, preto chcel ísť do toho spoločne. Navštívili mraziarne, kde mu ukázal veľkú halu, kde sa mali rozpaľovať stroje. Ak chceli nejaké železo, museli ho kvôli záruke vyplatiť vopred, jednalo sa o sumu 160.000,- Sk, z ktorej polovicu mal platiť on a polovicu Ř.Í.. Pán Ř. si po peniaze prišiel do Šaštína a povedal, že len čo dokončí akciu na Brezovej, hneď za týždeň pôjdu na akciu do Sládkovičova. Potom sa Brezová ukončila, náhodou tam vtedy bol a našiel tam F. N., o ktorom mu Ř. povedal, že už dlho spolupracujú a sú kamaráti. Od pondelka mali ísť do Sládkovičova, ešte predtým mu však Ř. volal, že mu nevychádzajú peniaze a či môže zaplatiť celú čiastku. Peniaze nemal, ale povedal, že si skúsi požičať od sestry, čo aj urobil. Akcia na Brezovej sa skončila až v pondelok a dohodli sa, že sa má ísť po železo na Brezovú, požiadal preto šoféra, ktorý s nimi išiel a ktorý prišiel do Šaštína, keďže mali v Kútoch pobočku, či mu môže dať pre Ř. 80.000,- Sk na akciu v Sládkovičove. Šofér peniaze zobral a na Brezovej ich odovzdal Ř., s ktorým si telefonovali. Neskôr volal Ř. opäť a chcel vedieť, čo je s akciou, na čo mu Ř. povedal, že leží na infekčnom v Skalici a v pondelok začať nemôžu, že začnú v stredu alebo vo štvrtok. V stredu ale zistil, že Ř. na infekčnom, kam ho išiel pozrieť, neleží, a keď mu zavolal a konfrontoval ho, zložil mu telefón. Potom sa zistilo, že si Ř. nejaké to železo v mraziarňach kúpil a to asi v tej cene, čo mu dal, teda zhruba 160.000,- Sk. Stále Ř. volal, ale ten nezdvíhal, až mu napokon zdvihol a sľúbil, že peniaze vráti, čo sa ale nestalo. Podal preto naňho trestné oznámenie, na čo Ř. reagoval žiadosťou o stretnutie. Myslel si, že mu vráti peniaze, namiesto toho mu však povedal, že ak trestné oznámenie nestiahne, tak naňho všetko „našije“, lebo vie, odkiaľ pochádzajú tie plechy. Tak sa aj stalo, F. u nich asi o tri dni nato materiál objavil. Všetko sa otočilo proti nemu, prišiel o peniaze a má na seba navlečenú krádež.

Svedok M. F. k veci uviedol, že pracoval v spoločnosti F. Z. ako riaditeľ pre zahraničný obchod, ktorej dcérskou spoločnosťou bola firma Interspedit - LKW s.r.o. Senica. Po ukončení výroby croissantov bola technológia na ich výrobu v majetku spoločnosti Interspedit, hoci nevie, či na 100 %, lebo je to už 10 rokov, a uskladnená bola v sklade v plechovom hangári na C. poli. Snažili sa vtedy aj s I. S. technológiu predať, a to najmä teflónové plechy, ktoré boli z toho najdrahšie. Všetko už bolo zabalené a pripravené na expedíciu, do skladu prišli ako na hotovú vec a až tam zistili, že zámok nie je pravý. Zisťovali, čo sa stalo, a keď sa násilne dostali do vnútra, uvideli to dielo skazy. Prítomní pri tom boli on, Ing. F. a I. S., a nevie, či ešte niekto ďalší. Najskôr to riešili interne v Resse, následne obišiel šrotoviská v regióne a hľadal odcudzené predmety. Časť z nich našiel práve u obžalovaného v Senici, ktorý mu povedal, kto mu ich predal. Konal potom emocionálne, lebo bol nahnevaný, navštívil nejaké rodiny, nepamätá si, koho presne a nevie už, či bol aj u L. N., a hľadali tých ľudí, čo to spôsobili. Chodil vždy v sprievode ochranky, v tej dobe to bolo normálne, ale jednal vždy sám. Na základe vizitky, ktorú nechal v rodine, ho neskôr kontaktoval niekto z Anglicka, N. alebo Ř., kto mu povedal, že sa zúčastnili na tej krádeži a že sa boja vrátiť, že už vedia, komu to patrilo a sú ochotní vypovedať na polícii. Vinu dávali obžalovanému, ktorý to mal celé zorganizovať, oni boli vraj len súčasťou práce, čo sa mu však nechcelo veriť, lebo s obžalovaným sa v brandži poznajú. Niekoľkokrát sa potom s obžalovaným stretli za účelom doriešenia situácie, keďže plechy boli u neho na dvore, avšak nedohodli sa. Pokiaľ ide o S. Ř., nepamätá si ho, ale najímal v tej dobe živnostníkov do Slovenského hodvábu a je možné, že sa s ním stretol, ale nepamätá si ho. N. i Ř. považuje za nedôveryhodné osoby, ktorým sa nedá veriť. Pri presťahovaní technológie na sklad v C. dvore urobili inventarizáciu, celé sa to pripravovalo na expedíciu, bolo to zabalené a uložené na paletách, čakalo sa na pokyn kupca, kontrolu tovaru určite nerobili aj tri mesiace. Kľúče od skladu mal určite Ing. F. a nevie, či aj I. S. alebo O. G. za Interspedit, členovia rodiny. Keď sklad otvorili, najskôr sa tam hádali, potom sa zhodli, že treba zavolať políciu, ale nevie, koľko času od otvorenia skladu až po privolanie polície prešlo, a taktiež nevie, kedy polícia prišla sklad nafotiť, lebo tam nebol. Pomery v spoločnostiach Ress a Interspedit-LKW s.r.o. pozná, ale nevie uviesť, či časť technológie a to výrobnej linky Briož zmizla alebo chýbala, jeho prioritou bol vtedy predaj plechov. Nemá vedomosť o tom, že v roku 2007 bolo možné na území Slovenskej republiky piecť croissanty už len v antikorových a nie v teflónových formách, oni to chceli predať spoločnosti, ktorá takéto zariadenia recyklovala a následne predávala na východ. Taktiež nemá vedomosť o tom, či časť odcudzených vecí bola spoločnosti Interspedit-LKW s.r.o. vrátená alebo nie, možno áno, ale nevie, kde sa tie veci teraz nachádzajú. Čo sa týka zariadenia na výrobu croissantov,

za toto on peniaze žiadne nebral, čo tam mal časť antikoru zo Slovenského hodvábu, ktorú tam našiel - nejaké veľké filtračné jednotky, za to mu obžalovaný nejaké peniaze vyplatil, ale nevie už, v akej sume.

Svedkyňa L. N. k veci uviedla, že vie len to, čo jej povedali bratia. Povedali jej, že pracujú pre obžalovaného - F. zavolal do práce aj S., a každý deň mali niečo rozoberať s výplatou na ruku denne okolo 1.000,- až 1.500,- Sk, nevie, či mesiac, či ako dlho to presne trvalo. Potom prišiel k nej do bytu nejaký pán, má pocit, že pán F., ale nepredstavil sa, a to spolu s nejakými chlapmi a pýtali sa, kde sa F. zdržiava a aký má telefón. Bola vtedy doma sama a z ich tónu usúdila, že nejde o nič dobré a že mu možno ide aj o život, preto im povedala, že nič nevie a bratovi telefonovala, že ho hľadajú nejakí páni. V tom čase bol F. u S. Ř. v jeho podnájme, Ř. tam býval spolu s W. a jej sestrou V., s ktorou sa F. dal dokopy, ale bol tam len ako návšteva, s V. nebýval. Potom už so svojím bratom nebola, len sa dozvedela, že brat odišiel do Talianska, lebo mal strach. Telefonovala s ním v Taliansku a on jej o práci pre obžalovaného povedal, že to nebolo jeho, ale bolo to vo vlastníctve S., ktorý ho následne hľadal, aby sa s ním porozprával. Brat zostal v Taliansku asi vyše roka, marí sa jej, že peniaze na cestu mal od obžalovaného, avšak keďže do Talianska išiel k jej priateľovi, nevie s istotou, či práve on F. neposlal peniaze na cestu. K nej už potom nikto nechodil a ani ju neobťažoval. V roku 2007 F. už u nej nebýval, mal v tom čase priateľku O. Č., s ktorou spolu bývali a tuší, že spolu aj čakali dieťa. Brat však k nej domov stále chodieval a to minimálne každý druhý deň. Pokiaľ bol však v Taliansku, ich kontakty boli zriedkavé, zväčša telefonické, na Slovensku bol len raz či dvakrát. Čo sa týka S., nepamätá si to už, ale zdá sa jej, že v tom roku 2007 tiež u nej býval. F. sa vtedy živil murárskymi prácami a robil aj tú prácu pre obžalovaného, a S. tiež chodil na fušky na murárske práce a robil prácu, na ktorú ho najal F.. Osobu pod menom S. Ř. pozná, lebo jednak chodieva k rodine, ktorá býva hneď vedľa jej baraku, kde aj oni predtým bývali, a jednak ho lepšie pozná od doby, čo je so svojou družkou W., s ktorou sa spolu bavia. Myslí si tiež, že aj s bratom F. sú kamaráti, ale nespomína si, že by spolu niekedy pracovali. Je možné, že sa spolu stretli aj po F. odchode zo Slovenska, lebo v tej dobe bol už F. s priateľkou, ktorá bola sestrou Ř. ženy, takže mohli mať nejaký bližší kontakt rodinný. Má vedomosť o tom, že Ř. mal ísť do Anglicka a F. chcel ísť za ním, pokiaľ by mu to v Taliansku pracovne nevyšlo, ale nevie, či sa to zrealizovalo. Vie o tom, že jej bratia v minulosti užívali drogy a F. bol za to aj odsúdený, avšak v tom roku 2007 ešte s drogami určite nič nemali, až v roku 2010 boli tieto problémy. Ako je to v súčasnosti, to už nevie. Pokiaľ ide o to, že v prípravnom konaní vypovedala, že za F. do Talianska prišla jeho priateľka V. S. a neskôr mali v Taliansku aj väčšiu návštevu, keď za F. a V. prišiel S. Ř. s priateľkou, tak toto je pravda, ale presne si to už nepamätá, je to už osem rokov.

Svedok Mgr. T. Y. k veci uviedol, že obžalovaného pozná roky, stretli sa pri výsluchu vyšetrovateľa. Pán vyšetrovateľ mu povedal, že sa obžalovaný mal na neho obrátiť s nejakým podnetom, pokiaľ si dobre pamätá, tak nejaký palič alebo rozpalovač železa mal osloviť obžalovaného, že má možnosť vybaviť väčšie množstvo železa, za čo mu mal obžalovaný dať nejakú väčšiu zálohu a ten chlap ho mal podviesť. Keďže tam bola väčšia škoda, začali to šetriť, vypočúvali ľudí a dal tam návrh na trestné stíhanie, avšak ako to skončilo, to už nevie. Matne si pamätá, že mu obžalovaný vravel, že mu dosť kriminálne závadové osoby zo Senice doviezli nejaké veci, že či to vykúpi, na čo mu povedal, nech si dáva pozor. Pokiaľ ide o osobu podozrivého v tej veci, meno si nepamätá, ale mal bývať niekde v Senici na C. aj s priateľkou. Keď vypočúval ľudí, ktorým rozpaľoval po družstvách na zákazky, každý sa o tom pánovi vyjadroval veľmi zle, že ich okradli, a aj on sám z neho nadobudol pocit, že klame. Vie, že sa s obžalovaným ešte stretli po tom výsluchu u vyšetrovateľa a môže byť, že mu obžalovaný hovoril, že ho ten človek vydieral alebo sa mu vyhrážal, lebo je to taký typ človeka. Pokiaľ ide o N., vôbec ho k výsluchu vtedy nedostali, zrejme vedel, že sa niečo deje a mal odísť do Anglicka alebo do Írska, a podľa N. sestry ho mal ten človek vyrozumievať. V prípravnom konaní k veci ďalej uviedol, že ho pri jednom náhodnom stretnutí v roku 2007 oslovil obžalovaný, s ktorým sa poznal už dlhšiu dobu z motokrosu, s tým, že má problém, lebo osobe menom Ř. odovzdal cca 200.000,- Sk na zabezpečenie jedného obchodu - mala sa rozoberať fabrika dole „na maďaroch“, menovaný to mal rozpaľovať a obžalovaný si mal materiál odvážať rovno do výkupu - avšak žiaden obchod nebol a menovaný mu nechce vrátiť peniaze. Obžalovanému povedal, nech sa zastaví aj so všetkými papiermi, čo sa aj stalo, spísali úradný záznam, celú vec preverili a napokon odstúpili Úradu justičnej a kriminálnej polície na realizáciu. Počas preverovania nadobudol dojem, že osoba Ř. si okolo seba zoskupila samých trestaných - špeciálne na F. N. si spomína, lebo ho mali v monitoringu v spolupráci s Českom - a s nimi vymýšľa rôzne veci.

Svedkyňa S. C. k veci uviedla, že bratov N. spoznala, keď prišli do domu obžalovaného do Šaštína ponúknuť zvyšný cement zo stavby. Druhýkrát ich videla, keď zastupovala obžalovaného v Senici v

zberných surovinách, prišli ponúknuť nejaké plechy. Tvrdili, že to je antikora, ale nebola, dohovárali sa, nechali tam jednu vzorku a išli pozrieť ešte v druhých zberných surovinách, až sa napokon vrátili a dohodli sa, že to tam nechajú za cenu plechu. Potom po určitej dobe prišli s naloženou Felíciou plnou týchto plechov a zložili to v zberných surovinách tu v Senici, pričom povedali, že ak dostanú lepšiu cenu, ešte si požičajú prívesný vozík a otočia sa, lebo niekde rozoberajú pekáreň a potrebujú sa toho všetkého zbaviť. Tak to tam potom na tom vozíku aj priviezli. Chceli následne aj cez víkend voziť, ale keďže mali v sobotu a nedeľu zatvorené, vozilo sa k rodičom obžalovaného do zberných surovín do Šaštína. Okrem plechov priviezli na vozíku aj také veľké antikorové stroje, z ktorých jeden si zobral - odkúpil pán M. N. a ten druhý vykúpili oni, myslí si, že zostal u nich na dvore, nič ďalšie od bratov N. nevykupovali. Váha jedného plechu mohla byť tak 1,5 až 2 kg, možno 3 kg, ich množstvo si už nepamätá, pričom skladovali ich v zberných surovinách v Senici i v Šaštíne na voľnom priestranstve, tak dlhšiu dobu, možno mesiac, dva. Po určitej dobe tam prišiel pán F., ktorý tvrdil, že vie odkiaľ plechy pochádzajú a keď nechcú mať problémy, majú mu ich vyplatiť. Tvrdil, že zastupuje pána S.A., za ktorým potom spoločne aj šli, no S. tam nebol a F. trval na tom, aby mu vyplatili hodnotu tých plechov. Spolu s obžalovaným vyplatili F. 40.000,- Sk, F. papier podpísal a povedal, že peniaze odovzdá pánovi S.. Nevie o tom, že by nejaké plechy zaistila polícia. Myslí si, že F. vyplatili peniaze za to, čo videl u nich v Senici a nevie, či to bolo aj spolu so Šaštínom. Pokiaľ ide o doklady o výkupe železa od bratov N., boli dve potvrdenky, ktoré obe podpísal obžalovaný, ona len vypísala kilá a že sa jedná o plechy.

Svedkyňa M. Č. k veci uviedla, že v jednu sobotu im do výkupne prišlo auto s vozíkom, dvaja chlapci, ktorí tvrdili, že doviezli plechy pre ich syna, nakoľko je víkend a nemali to kam inam odviezť. Zavolala muža, ktorý jej potvrdil, že o tom vie, tak sa im to odvážilo, váha sa poznačila a plechy sa zložili. Boli také obhorené, tmavé, nevie, koľko mohla jedna tácka vážiť. Tí chlapci prišli dva razy a tie váhy mohli mať spolu do tých 1200 kg. Chlapci tvrdili, že robia u jedného pána, čo prerába pekáreň, a že im to dal za robotu. Ďalej nevie, čo sa dialo, bola na trojtýždňovom liečení a keď sa vrátila, dozvedela sa, že hneď v pondelok po tom, ako dovozili, tam boli policajti aj s nejakým pánom F., ktorý sa mal vulgárne správať aj vyjadrovať.

Svedok L. Č. k veci uviedol, že ho jeho syn - obžalovaný požiadal o uskladnenie nejakých plechových formičiek u neho v Šaštíne, ktoré mali doviezť nejaké dve osoby, ktoré on nepoznal. Prišli v sobotu na osobnom aute s nákladným oplachtovaným prívesom niekde z požičovne. Došla za ním žena, či o tom vie, povedal, že áno, tak to odvážila a otočili to ešte jedenkrát v ten deň. Dohodli sa, že prídu aj v nedeľu, a zasa tak dvakrát vtedy doviezli. Na druhý týždeň sa to celé zopakovalo, to však už vážil sám, lebo žena bola v kúpeľoch, pričom vozili vtedy traja, ešte nejaký róm bol s nimi. Všetko sa zapísalo a potom to nahlásil synovi, bola to jeho záležitosť a on to vyplácal. Po tejto akcii v pondelok ráno išiel pokŕmiť holuby, ktoré chová v areáli, a všimol si pred bránou zaparkovaný džíp. Vyšiel z neho nejaký dosť nesympatický pán a pýtal sa, či sa môže ísť pozrieť na plechové formičky, čo sa včera doviezli. Otvoril mu, pán sa ho opýtal, kto to doviezol a začal sa vyhrážať a vyjadrovať sa tak, že mu to nebolo príjemné. Následne pán vytiahol telefón, zavolal kriminálku a odišiel. Keď prišla polícia, všetko nafotili, za chvíľu prišla aj kriminálka a všetko sa spisovalo, pričom povedali, že je to zabavené a nemajú sa toho chytať. Z polície dali pokyn, že to môže odviesť len firma Fast Trade z Malaciek, takže všetok ten plechový materiál sa odviezol tam. Pokiaľ ide o váhu jednej tácky, myslí si, že mohla mať tak do troch kíl.

Svedkyňa O. Č. k veci uviedla, že bola družkou F. N., žili spolu v domácnosti jej rodičov v Senici na adrese A. XXX/X. V akom období to presne bolo si už nepamätá, je to už sedem rokov, čakala v tom čase dieťa. Nechce sa vyjadrovať k tomu, či bol F. stíhaný za nejakú trestnú činnosť a nemá vedomosť o tom, že by F. N. alebo jeho brat užívali drogy. Odmieta sa vyjadriť aj k tomu, prečo s F. ukončila vzťah. Osobu V. S. nepozná, vie o nej len z videnia, pričom nevie, kto bola F. ďalšia družka. L. N. pozná, je to jej bývalá švagriná, boli kamarátky a aj v súčasnosti sú. Nevie o tom, že v čase, keď s ňou F. žil, mal aj inú priateľku, bola vtedy hospitalizovaná v nemocnici na udržiavanie, bolo to v 3-4 mesiaci jej tehotenstva, asi koncom leta 2007. Osobu menom S. Ř. nepozná a nepamätá si na neho, F. ho nikdy nespomínal. V roku 2007 pracoval F. N. na jej živnosť, ale mená jeho zamestnávateľov a kde a v akom čase pracoval si nepamätá. Je to už veľa rokov a nevie, dokedy s ňou F. žil v spoločnej domácnosti. Pokým žili spolu, dával jej F. peniaze na domácnosť, niekedy 800,- a niekedy 1.000,- Sk, podľa potreby a keď mal fušku. Povedal jej, odkiaľ má peniaze a síce, že v čase, keď bola tehotná, mal peniaze od obžalovaného. Priamo jej to nepovedal, že u neho pracuje, ale dozvedela sa to z telefonátov, keď pán Č. volal F., že má nejakú prácu. Konkrétne nepovedal, čo robí, a nepamätá si, koľko mu pán Č. platil. Inak obžalovaného nepozná - nikdy ho nestretla, videla len meno na telefóne. Nikdy nevidela, že by

obžalovaný dával F. peniaze a nebola prítomná pri akomkoľvek stretnutí N. s obžalovaným. Mali vtedy chorého otca, za ktorým museli chodiť na návštevy, kvôli čomu sa s F. hádali, pričom F. hovoril, že má u obžalovaného prácu a musí to dokončiť. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedala, že sa dozvedela, že kým bola v nemocnici na rizikovom, F. si našiel priateľku V. S., s ktorou mali odísť do zahraničia a k čomu sa jej mal F. priznať, tak keď je to tak zapísané, tak to aj vypovedala, možné to je, ale už si to nepamätá.

Znalec z odboru strojárstvo, odvetvie odhad hodnoty strojov a strojových zariadení Ing. M. G. vypovedal, že v tejto veci vypracoval jeden znalecký posudok a jeden dodatok. Znalecký posudok vypracoval na základe uznesenia vyšetrovateľa a s podkladmi od pána Z. dodanými z S. firmy - zoznam vecí uložených v sklade a ďalšie doplňujúce údaje o strojoch (názvy, roky výroby, nadobúdacia hodnota). Taktiež s pánom S. ml. spravil obhliadku toho, čo tam zostalo, a niektoré veci mu S. dovysvetľoval, ale veľa tam toho nebolo. Jednalo sa o stanovenie hodnoty odcudzených vecí: 3000 ks teflónových foriem, 3 ks špirálových hnetačov, miešací robot Varimixer, univerzálny miešač RE 22, 2 ks miešačov zn. Artofex, a časť vecí (asi 40 %) z odcudzenej baliacej linky. Celkovú hodnotu, alebo teda škodu, ktorá vznikla, vypočítal na sumu 1.817.242,- Sk bez DPH. V doplnku znaleckého posudku určoval hmotnosť týchto odcudzených strojov a strojových zariadení a tiež z akých materiálov boli stroje vyrobené, pričom vychádzal zo spolupráce s firmou Pekastroj s.r.o., keďže žiadny stroj ani formu k dispozícii nemal. Napokon celkovú hmotnosť odcudzených vecí stanovil na 23 900 až 25 440 kg. Následne vypracoval ešte jeden doplnok znaleckého posudku, pretože mu bol dodatočne predložený zápis z inventarizácie z firmy Ress, kde boli niektoré vstupné údaje iné, ale k podstatnej zmene neprišlo, keď celková škoda bola stanovená na 1.798.804,- Sk a hmotnosť na 23 670 až 25 210 kg. Či mal pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii aj faktúru č. XXXXXXXXXX a jej prílohu zo dňa 2.12.2005 nevie uviesť, ak bola súčasťou spisového materiálu tak áno, ale už si na to nepamätá. Pri určovaní hodnoty plechových teflonových foriem vychádzal z inventarizačného súpisu firmy Ress, a ich nadobúdacie hodnoty sú uvedené rovnako v znaleckom posudku č. XXX/XXXX ako aj v jeho doplnku č. XX/XXXX, a to 1.950.000,- Sk. O technickom stave foriem mu bolo povedané, že ich možno bezpečne prevádzkovať, teda nemal informácie, že by boli poškodené, prepálené alebo inak znehodnotené, napriek tomu pri výpočte okrem zarátania ich základnej amortizácie urobil ešte zrážku z ceny 10 %, keďže ku dňu odcudzenia už mali 10 rokov a posledné tri roky neboli prevádzkované. Pokiaľ by však boli tieto zariadenia pri ich odcudzení nejakým spôsobom poškodené, určite by sa ich všeobecná hodnota v závislosti od stupňa ich poškodenia znížila. Počas obhliadky miesta činu sa v sklade nachádzali väčšinou len nekompletné zariadenia, konkrétne si spomína na baličku, z ktorej tam bolo asi 40 %, a jeden teflónový plech, inak nič iné nevidel.

Svedok I. S. k veci uviedol, že bol písomne poverený - splnomocnený spoločnosťou Interspedit Senica, aby zabezpečil predaj technológie na výrobu resanky, ktorá bola uskladnená v hangári v C. dvore. Predtým, ako sa tam technológia umiestňovala ju videl, bola v normálnom stave a nepoškodená. Zariadenie bolo vo vlastníctve spoločnosti Interspedit LKW s.r.o. Senica, ktorá ho, myslí si, nadobudla od spoločnosti Ress, s.r.o. Senica, nakoľko sa tieto dve spoločnosti zlúčili. Je však možné, že predmetné technológie mohla nadobudnúť aj od spoločnosti R-PRINT, a. s. Gbely, je to dávno, už si na to nepamätá a nevie, ako došlo k prevodu vlastníckeho práva. Taktiež si nespomína, že by polícii predložil faktúru č. XXXXXXXXXX medzi spoločnosťou R-PRINT, a. s. Gbely ako dodávateľom a spoločnosťou Interspedit LKW s.r.o. Senica ako odberateľom, hoci prílohu tejto faktúry - inventarizačný zoznam zo dňa 2.12.2005, polícii predložil. Prečo je na faktúre uvedené IČO spoločnosti IRB Real, s.r.o. Banská Bystrica nevie, faktúru nevystavoval. Taktiež nevie uviesť, kde mala spoločnosti R-PRINT, a. s. Gbely túto technológiu predtým uskladnenú, spoločnosť Interspedit LKW s.r.o. Senica ju mala v C. dvore, kde ju aj prvýkrát videl možno mesiac predtým, ako zistili, že bola odcudzená. Nerobil vtedy nejakú hlbšiu inventarizáciu tej technológie, či bola kompletná a či sedeli počty foriem, a nespomína si, či sa tam nachádzali aj nejaké päť metrov široké antikorové valce. Keď predložil inventarizáciu zo dňa 11.4.2006 tak vôbec nevedel, že v období od vystavenia faktúry č. XXXXXXXXXX do vypracovania tejto inventarizácie bola veľká časť technológie odcudzená a o akú časť sa jednalo. Oni mali záujemcov o kúpu foriem a hnetačov a nevie, či výrobná linka Briož bola kompletná a použiteľná. Keď vtedy prišli s pánom F. na C. dvor, zistili, že im nepasuje kľúč do zámku, a preto násilím s použitím pákových klieští otvorili hangár. Následne zistili, že sa tam technológia nenachádza, aj keď všetko odcudzené nebolo - to, čo zostalo, sa podľa neho dalo do kovošrotu, doklad o tom však nemá. Odcudzené boli formy a veľké antikorové miešače, na počty si už nespomína. Spočiatku o páchateľovi nemali informácie, až neskôr sa dozvedeli, že formy boli nájdené na zbernom dvore. Čo sa s tými formami ďalej dialo nevie. Nevie sa vyjadriť k tomu, kto všetko mal kľúč od hangáru. Myslí si, že žiadna iná technológia okrem tej na výrobu resaniek sa v hangári nenachádzala.

Ako bolo naložené s hnetačom, ktorý tvoril časť výrobnej linky Briož, sa nevie vyjadriť. Nemá vedomosť o tom, že by materiál zadržaný u obžalovaného v zberných surovinách zobral F. a následne ho predal firme Fast Trade, ani že by za to boli pre jeho otca F. vyplatené peniaze.

Svedok F. N. k veci uviedol, že pracoval v stavebníctve a obžalovaného poznal už dlhšiu dobu, nosil mu materiál zo stavieb. Keď bol raz bez práce, obžalovaný mu ponúkol robotu a to rozoberanie súčiastok, oddelenie nerezu od železa v C. dvore. To miesto mu ukázal obžalovaný, mal kľúče od hangáru a vysvetlil mu, ako oddeliť nerez od železa pomocou magnetu, a čo má voziť cez týždeň do Senice a cez víkend do Šaštína. Keď prišiel do hangáru, boli tam nejaké rozobraté časti, nevie, čo to bolo, nejaké formičky, nerezové misy, pekárenské technológie, žiadne veľké antikorové, päťmetrové valce tam asi neboli. Dohodli sa na cene, že mu dá na deň 1.000,- alebo 1.500,- Sk, a myslí, že mu preplácal aj vozík z požičovne. Do C. dvora chodil pravidelne dva, možno tri mesiace, sám alebo spolu s bratom S. N., nepamätá si, že by tam boli niekedy viacerí. Chodili autom, ktoré mali zväčša zaparkované vonku pred otvoreným hangárom, chodili ráno asi od siedmej - ôsmej hodiny do nejakej štvrtej popoludní, na obed mali obedové prestávky. Od hangáru mali kľúčik, ktorý mu dal obžalovaný, keď mu bol hangár prvýkrát samému ukázať, kľúčik mali po celý čas. Keď tam zostalo už len železo, podľa inštrukcií obžalovaného sa malo odviesť veľkým autom asi do zberných surovín. Následne pracoval brigádnicky u pána Ř., tiež sa to týkalo železa, a tu sa - nevie už presne ako, asi od obžalovaného - dozvedel, že s C. dvorom je nejaký problém. Obžalovaný mu poslal po šoférovi nákladného vozidla 80.000,- Sk s tým, aby na nejakú dobu zmizol zo Slovenska, kým si to on porieši, na čo on odišiel do Rakúska alebo do Talianska. Obžalovaný poslal nejakých ľudí aj za jeho sestrou L. N., vyhrážať sa, aby odišiel zo Slovenska, v zahraničí ho už potom nekontaktoval nikto. Keď bol posledný krát v hangári, zostalo tam ešte veľa železa, ale nerezové časti boli už všetky odvezené. Pri odvážaní vecí do výkupne sa denne otočil asi dva až tri krát, záleží, čo sa odvážalo, pri formičkách to bolo aj 3x denne. Jeden raz si odovzdal železo aj pre seba, chcel si privyrobiť, ale bolo to železo z nejakej inej stavby, maximálne išlo o dva vozíky. Nevie o tom, že by niektoré stroje zaviezol aj niekam inam. Železo vo výkupniach od neho preberal obžalovaný alebo jeho družka. V hangári používali i náradie na rozoberanie zariadenia, rozoberacie kľúče a podobne. Vedel, že mu vodič dovezie tých 80.000,- Sk, lebo vedel, že je zle v súvislosti s C. dvorom. Nepamätá si už presne, či mu peniaze odovzdal šofér alebo Ř., ale vie, že šofér doniesol viac peňazí a tých 80.000,- Sk bolo pre neho. Osobu menom M. F. nepozná a nepamätá si, či ho táto osoba kontaktovala, keď bol v Taliansku. Pokiaľ však v prípravnom konaní dňa 3.1.2010 vypovedal, že ho M. F. v Taliansku kontaktoval a volali spolu aj na ďalší deň spolu s obžalovaným a ešte dvomi ďalšími osobami na hlasitý odposluch, tak keď je to tam tak uvedené, je to pravda, s odstupom času si to už nepamätá. Ľudí ako M. F. alebo pán S. sa určite bál, preto aj odišiel zo Slovenska. Čo sa týka S. Ř., v tom roku 2007 to bol kamarát, poznali sa, oficiálne bol vtedy s pani O. Č., ale mal aj takú priateľku V. S., ktorej sestra bola s pánom Ř.. Spoločné obchody nemali, na Brezovej bol brigádne vypomôcť na pár dní. S Ř. sa poznali aj pred rokom 2007, boli spolu trestne stíhaní v Čechách. Nepamätá si, kto všetko okrem M. F. ho kontaktoval po odchode zo Slovenska, viac-menej telefonicky bol v kontakte s Ř., lebo nejaký čas bol v Taliansku aj s V. S., ktorá si telefonovala so svojou sestrou W., ktorá s ním žila. Myslí si, že osobne sa okrem obžalovaného nestretol s nikým.

Svedok M. N. k veci uviedol, že obžalovaného pozná, pôsobili spolu na jednom dvore, kde obžalovaný mal kovošrot a on opravoval autá. Jedného dňa prišli za ním do dielne dvaja chlapci, ktorí tam boli na aute s vozíkom, či im nepožičia nejaký kľúč, lebo bola obedná prestávka a obžalovaný bol na obede. Požičal im ho a keď ho prišli vrátiť, vraveli, že sa im už nechce na obžalovaného čakať a ponúkli mu na predaj takú antikorovú nádobu. Nádoba - nejednalo sa o žiadny stroj - sa mu zapáčila, tak ju od nich kúpil za 1.000,- Sk. Nevšimol si, že by vo výkupni u obžalovaného v období roku 2007, prípadne neskôr videl nejaké veľké predmety, konkrétne päť metrov dlhé vysokotlakové filtre z nerezu, s hmotnosťou cca 2 tony.

Svedok S. N. k veci uviedol, že v letných mesiacoch roku 2007, zhruba mesiac až dva, nepamätá si presne, pomáhal bratovi F. rozoberať strojové zariadenia v C. dvore. Brat mu nehovoril, komu sklad patrí, ani to, odkiaľ má od skladu kľúče. Stroje a zariadenia rozoberali pomocou kľúčov, hasákov a náradia, ktoré patrilo F., a následne ich F. autom odvážali do Senice do výkupne obžalovaného. Taktiež odvážali aj do Šaštína k obžalovanému domov. Veci si preberal obžalovaný sám, občas jeho manželka, pričom nikdy sa to nevážilo. Odvážali zhruba dva až tri krát za deň, peniaze nedostávali za každý odvoz, ale až za deň, preberal ich od obžalovaného brat F., čo však priamo nevidel, vie to len od brata. Následne mu F. dával zhruba 600,- Sk za deň, niekedy viac, niekedy menej. Nevie, či za odvozy boli vystavované nejaké

doklady, za jeho prítomnosti sa tak nestalo a nikdy žiadny doklad ani nevidel. Do skladu v C. dvore za nimi nechodil nikto. Rozoberali tam nejaké pásy, regály, skrinky, jednalo sa o nerez, ale nepamätá si už, či tam boli uložené aj nejaké päťmetrové filtre, resp. valce z nereze. Nikto sa mu v súvislosti s touto vecou nevyhrážal. S. Ř. osobne nepozná, ale to meno mu niečo hovorí, je mu známe zo Senice. Jeho brat F. sa s Ř. pozná určite, ale v akom sú vzťahu, to nevie. Poznal aj bratovu frajerku O. Č., žiaden iný vzťah k nej nemal. Nepamätá si, z akého dôvodu F. odišiel do Talianska, bolo to už dávno.

Znalec v odbore strojárstvo, odvetvie odhad hodnoty strojových zariadení Ing. V. Y. k veci vypovedal, že znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 13.8.2015 podal na základe objednávky obžalovaného, pričom vzhľadom na to, že zariadenia a stroje boli odcudzené a nebola možná ich obhliadka, vychádzal pri práci zo znaleckého posudku a dodatkov k nemu vypracovaných znalcom Ing. G. a z cenových ponúk firiem, ktoré sa zaoberajú výrobou pekárenských strojov. Identifikoval jednotlivé stroje a zariadenia a vychádzajúc z inventúrnej zostavy, z ktorej vychádzal aj znalec Ing. G., zistil, že vstupné obstarávacie ceny uvedené v zostave nie sú reálne a sú nadhodnotené. Znalci síce nezodpovedajú za podklady, ktoré im poskytne objednávateľ, avšak je povinnosťou znalca posúdiť ceny uvedené v inventúrnej zostave a pokiaľ tieto nie sú reálne, upozorniť na to, že sú nadhodnotené a nedá sa z nich vychádzať. Zároveň chce upozorniť, že jeden stroj a to miešač cesta Artofex vôbec nenašiel, žiadny výrobca o ňom nemal vedomosť a myslí si, že stroj ako taký neexistuje, preto ho ani neoceňoval. Pokiaľ tak znalec Ing. G. vo svojom znaleckom posudku urobil a stroj ocenil, vychádzal len zo spomínanej inventúrnej zostavy a neoveroval si, či stroj existuje alebo nie. Vo svojom posudku dospel k záveru, že všeobecná hodnota odcudzených strojov a zariadení k mesiacu august 2007 bola 15.138,02 € bez DPH a ich hmotnosť bola v rozsahu od 14 065 do 15 865 kg. Rozmedzie hmotnosti vyplýva z rozdielnej veľkosti plechov na croissanty podľa fotiek, keď jedny boli na 18 ks pečiva a druhé na 24 ks pečiva. Podľa neho nie je technicky možné, aby všetky tie stroje a zariadenia rozobrali a následne previezli iba dve fyzické osoby a aj to len s použitím ručného náradia, bez pomoci žeriavu, autogénu, karbobrúsky a podobne. Napríklad len miešač cesta TOPOS vážil 1 800 kg a teda premiestniť sa mohol len za použitia žeriavu a už spomenutého náradia s tým, že by sa rozdelil na niekoľko častí po 30, 50 až 100 kíl a tak by sa odviezol, a to sa týka všetkých zariadení, ktorých hmotnosť bola nad 1 000 kg, ale aj nad 500 kg. Čo sa týka teflónových foriem, ich hmotnosť znalec Ing. G. stanovil na 6,5 alebo 7,5 kg, avšak v pekárňach, kam volal, napríklad PENAM, mu potvrdili, že takáto váha nie je možná, nakoľko taký plech ide za zmenu alebo za 3 zmeny do pece aj 40x, plus treba ešte pripočítať váhu cesta 1 kg. Dospel preto k záveru, že menší plech na 18 croissantov mohol vážiť 2,2 kg a ten väčší na 24 croissantov 2,9 kg, pričom teflón tu váhu neovplyvnil, nakoľko sa nanáša len v tenkej vrstve 0,06 mm alebo 0,08 mm a jeho váha je len 100 g alebo 160 g. Podľa znalca Ing. G. neboli stroje používané asi tri roky a predtým boli používané vo viaczmennej prevádzke, čo mu povedal S., avšak znalec napriek tomu stanovil tzv. koeficient zmennosti iba na 1,00. Pri vypracovávaní svojho posudku postupoval inak, keď predpokladal, že každý stroj bol v prevádzke od svojho obstarania až do mesiaca jún v roku 2004 a následne od júla 2004 do dátumu odcudzenia v auguste 2007 stroje v prevádzke neboli, čo zodpovedá práve tým trom rokom mimo prevádzky. Znamená to, že každý stroj z celej doby svojej prevádzky do júna 2004 pracoval 2,5 roka v jednozmennej prevádzke a ostatnú dobu v trojzmennej prevádzke. Koeficient zmennosti bolo potom potrebné počítať pre každý stroj zvlášť, čo aj urobil, a dospel k hodnote až 2,16. Čo sa plechov týka, znalec Ing. G. ich zaradil do kategórie ako pekárenské stroje, avšak plech pekárenským strojom nie je, a jeho životnosť je len približne jeden a pol až dva roky. Životnosť plechu preto stanovil na 5 rokov s tým, že v čase krádeže mali plechy životnosť už 7 a 6 rokov - plechy boli podľa inventúrnej zostavy obstarané jedny v roku 1997 a jedny v roku 1998 a tri roky sa na nich nerobilo. Pri určení počtu plechov vychádzal z toho, čo bolo uvedené v znaleckom posudku znalca Ing. G., a to 1 500 ks na pečenie 18 ks croissantov a 1 500 ks na pečenie 24 ks croissantov. Ak by plechy vážili 7,5 kg alebo 6,5 kg, čo podľa neho nevážili, vo vozidle zn. Felícia sa ich jednorazovo mohlo odviezť tak 180 plechov, a ak by vážili toľko, ako určil on, vošlo by sa ich do auta tak okolo 500 ks.

Svedok S. Ř. k veci uviedol, že mu je známe iba to, že do časti Senice zvanej C. dvor mal obžalovaný poslať F. N. na nejaké rozoberanie či montáž. Vyrozumel to z telefonického rozhovoru medzi obžalovaným a F. N., pričom N. bol rozčúlený, vraj keby vedel, že ho pošle kradnúť, nešiel by tam, presne si tie slová už nepamätá. Ten telefonát bol pri príležitosti vyplatenia peňazí zo strany obžalovaného F. N., bolo to na družstve v Brezovej a jednalo sa o sumu 80.000,- Sk. Šofér mu po rozpálení železa odovzdal obálku, išlo o peniaze od obžalovaného a bolo ich viac, ako malo byť. Bolo mu povedané, že tých zvyšných 80.000,- Sk má odovzdať F. N.. Na to spolu títo dvaja telefonovali a strhla sa hádka, pričom z reakcií N. vyrozumel, že šlo o nejakú krádež a že sa má schovať. Či aj šofér počul hádku, to

nevie, išlo o šoféra z kovošrotu. Nepamätá si, či bol svedkom aj nejakej inej hádky týchto dvoch osôb. V Senici v zberných surovinách u obžalovaného videl nejaké kotle, kotliny a plechy na koláčiky a bolo mu to divné, že kto dá takú vec do zberu, čo obžalovanému aj povedal. Od obžalovaného mal požičaných 50.000,- Sk, k čomu si obžalovaný pridal úroky 50.000,- Sk a vrátiť žiadal 180.000,- Sk, preto si pamätá tú sumu 80.000,- Sk. Od obžalovaného si už predtým viackrát požičal peniaze, poznali sa a verili si, preto žiadnu zmluvu o pôžičke neuzatvárali. V súvislosti s pôžičkou nebol políciou vyšetrovaný, aspoň si myslí, ale bol k tomu vypočutý, hoci nevie, či predtým alebo potom, ako sa stal skutok v C. dvore. Nespomína si, čo polícii k tým peniazom uviedol. Taktiež nevie, či obžalovaný tvrdil alebo netvrdil, že suma 180.000,- Sk predstavovala peniaze, ktoré mal vyplatiť svedkom za účelom odkúpenia šrotového železa v mraziarňach v Sládkovičove. Čiastku 80.000,- Sk F. N. odovzdal. Z pôžičky od obžalovaného doposiaľ žiadnu časť nevrátil, lebo čakal, kým sa tento spor vyrieši, a potom si môžu dať záležitosti do poriadku. Čo sa týka F. N., pozná ho a poznal ho aj pred akciou v Brezovej pod Bradlom a predtým, ako mu ho dal obžalovaný za pomocníka, pozná ho už pomaly 20 rokov, ale nedá sa špecifikovať, že by boli blízki priatelia. Nepamätá si, či vo výpovedi dňa 31.5.2011 uviedol, že odo dňa, kedy sa pohádali, N. viac nevidel, ale keď to tak povedal, asi to bola pravda. Určite sa však s F. N. od jesene 2007 stretli, Senica nie je veľké mesto, nepamätá si síce konkrétne, ale nevyvracia to. Taktiež nevie, či sa od roku 2007 stretli na území iného štátu. Je však pravdou, že s F. N. boli v období pred rokom 2007 až do súčasnosti stíhaní v ČR za majetkovú trestnú činnosť a boli aj vo väzbe, resp. vo výkone trestu, a už len to je dôvod, aby ho teraz nekryl, lebo bol kvôli nemu odsúdený - N. ukradol snežný skúter a predal mu ho, a potom boli problémy. Najmladšia sestra jeho ženy V. S., ktorú so ženou prakticky vychovali, sa jednu dobu s F. N. priatelila, a keď sa to dozvedel, zakázal jej to, lebo N. nemal dobrú povesť. On sám sa s ním však určite nestretával. Nepamätá si, či niekedy bol v C. dvore, pobehali ako paliči okolité družstvá a nevie presne povedať, kde všade boli. Presne už nevie uviesť ani to, či peniaze F. N. odovzdával on alebo šofér, ale určite šli peniaze N.. Pokiaľ ide o to, či je pravda to, čo hovorí F. N., alebo to, čo hovorí on sám, prešlo odvtedy už päť rokov a na detaily si nespomína.

Z potvrdeniek na výkup odpadových surovín vystavených obžalovaným označeným ako L. Č., M.. C. XXXX, XXX XX Š.-Z., prevádzka H., Z., IČO: XX XXX XXX, mal súd preukázané, že F. N. priviezol dňa 24.8.2007 na výkup k obžalovanému železo o hmotnosti 2380 kg, ktoré železo obžalovaný vykúpil za cenu 3,50 Sk/kg a F. N. vyplatil čiastku celkom 8.330,- Sk, a dňa 1.9.2007 vykúpil obžalovaný od F. N. za rovnakú cenu železo o hmotnosti 3600 kg a F. N. vyplatil čiastku 12.600,- Sk.

Zo záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Senici, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality zo dňa 22.3.2010 súd zistil, že vykonanou fyzickou kontrolou účtovníctva živnosti s označením Č. - L. Č., O.. D. XXXX, prevádzka C. XXXX, XXX XX Š.-Z., IČO: XX XXX XXX sa potvrdilo, že žiadne doklady ani potvrdenky na meno F. N. sa za mesiace júl až september 2007 v účtovníctve nenachádzajú.

Zo záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Senici, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality zo dňa 7.4.2010 súd zistil, že vykonanou fyzickou kontrolou účtovníctva živnosti s označením L. Č., M.. C. XXXX/XXX, XXX XX Š.-Z., prevádzka H., Z., IČO: XX XXX XXX sa potvrdilo, že okrem potvrdeniek na meno F. N. zo dňa 24.8.2007 a 1.9.2007 sa iné takéto doklady za mesiace júl až september 2007 v účtovníctve nenachádzajú.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.12.2005, splatnej do 16.12.2005, a z prílohy tejto faktúry mal súd preukázané, že spoločnosť ER-PRINT, a. s. Gbely, IČO: 36 246 425 ako dodávateľ vyfakturovala spoločnosti Interspedit LKV, s.r.o. Senica, IČO: 31 342 051 ako odberateľovi (podľa výpisu z obchodného registra sa jedná o IČO spoločnosti REAL IRB s.r.o.) kúpnu cenu hnuteľných vecí uvedených v prílohe faktúry vo výške celkom 4.712.000,- Sk s DPH. Podľa prílohy k faktúre sa jednalo o výrobnú linku BRIOŽ v cene 1.702.664,34 Sk, dva špirálové hnetače v cene 61.444,10 Sk každý, chladiaci box v cene 69.027,27 Sk, linka na výrobu lístkového cesta v cene 202.026,66 Sk, baliaci stroj v cene 134.638,12 Sk, plnička v cene 74.478,21 Sk, plynová pec v cene 132.632,94 Sk, miešačka Artofex v cene 75.168,93 Sk, rozval. linka v cene 485.046,53 Sk, hnet. špir. a 3ks diežít. v cene 91.484,61 Sk, etiketovacie zariadenie v cene 37.124,68 Sk, lešenie v cene 19.073,03 Sk, váha vlhkosti v cene 33.537,65 Sk, dopravník v cene 22.369,29 Sk, 9x pekárenský vozík v cene 930,12 Sk každý, 11x pekárenský vozík v cene 894,35 Sk každý, 9x pekárenský vozík v cene 1.077,81 Sk každý, 101x vozík v cene 2.348,70 Sk každý, tvarovacie plechy v cene 62.907,62 Sk a plechy tefl. v cene 429.467,99 Sk, spolu predajná cena 3.959.663,90 Sk.

Z ručne vypísaného, neoznačeného a nedatovaného výdavkového pokladničného dokladu súd zistil, že osobe označenej v doklade ako M. F. mala byť vyplatená suma 40.000,- Sk a to za účelom vyplatenia železného šrotu. Doklad bol nečitateľne podpísaný dvomi osobami - jednou, ktorá doklad vyhotovila a druhou, ktorá bola príjemcom finančnej čiastky.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Senici, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície, ČVS: P.-XXX/OEK-Z.-XXXX súd zistil, že uznesením zo dňa 22.5.2008, právoplatným dňa 30.5.2008, bolo zastavené trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 Tr. zák. preto, že dňa 20.9.2007 v Šaštíne-Strážach páchateľ pod zámienkou zabezpečenia výhodnej zákazky na rozpaľovanie železného šrotu v objekte mraziarní v Sládkovičove vylákal od L. Č. finančnú čiastku 180.000,- Sk, ktorá mala slúžiť ako záruka na realizáciu zákazky, pričom k realizácii dohodnutej zákazky nedošlo a ani k vráteniu záruky na realizáciu prác nedošlo, čím vznikla L. Č. škoda 180.000,- Sk, a to z dôvodu, že skutok nebol trestným činom. Páchateľom predmetného skutku mala byť osoba menom S. Ř..

Z doplnku č. XX/XXXX k znaleckému posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom Ing. M. G. súd zistil, že na základe faktúry č. XXXXXXXXXX a jej prílohy zo dňa 2.12.2005 znalec určil všeobecnú hodnotu strojov a strojových zariadení k obdobiu ich odcudzenia na 73.229,- €.

Z prílohy č. 1 k inventúre zo dňa 11.4.2006 súd zistil, ktoré zariadenia a technológie mali byť súčasťou kompletnej technológie na výrobu croissantov - resaniek, avšak pri inventúre bolo zistené, že buď celé chýbajú alebo chýba určitá ich časť, s tým, že škoda krádežou bola vyčíslená na sumu spolu 1.379.185,35 Sk a škoda spôsobená na nekompletných zariadeniach na sumu spolu 886.174,35 Sk, dokopy škoda 2.265.359,70 Sk.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd obžalovaného L. Č. oslobodil spod obžaloby prokurátorky pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa predmetný skutok stal.

Obžalovaný počas celého konania tvrdil, že je nevinný, a hoci dosvedčil, že časť technológie potrebnej na výrobu croissantov skutočne odkúpil, a to konkrétne plechy na pečenie a jeden stroj, resp. prístroj či nádobu, vôbec netušil, že ide o kradnutý materiál, naopak, tento materiál jeho dovozcovi riadne zaplatil a doklady o tom riadne zaúčtoval do svojho účtovníctva. Súd uvádza, že takúto verziu predmetných udalostí uvádzanú obžalovaným považoval po vykonanom dokazovaní za vysoko pravdepodobnú a reálnu, a to s poukazom na viaceré nejednoznačné a sporné okolnosti prípadu.

V prvom rade je potrebné uviesť, že spôsob, akým sa materiál zo skladu v tzv. C. dvore dostal do výkupní obžalovaného, resp. jeho rodičov, zhodne opísali okrem obžalovaného jeho priateľka S. C., rodičia M. a L. Č. a nepriamo tiež svedok M. N.. Všetci uviedli, že materiál do výkupní navozili dve osoby, stotožnené ako bratia F. a S. N., čo aj sami bratia potvrdili, no s tým rozdielom, že kým podľa bratov sa tak dialo počas viacerých mesiacov leta roku 2007, ostatní svedkovia uviedli, že sa jednalo o približne dvojtýždňovú záležitosť, kedy bratia počas zhruba dvoch víkendov doviezli do spomenutých výkupní materiál na výkup. Tomu, že sa jednalo o tento kratší časový úsek, a teda aj o menší objem materiálu, zodpovedá skutočnosť, že v účtovníctve obžalovaného sa našli iba dva doklady potvrdzujúce výkup materiálu od F. N. z predmetného obdobia, a to zo dňa 24.8.2007 a 1.9.2007. Je pritom nepravdepodobné, že by obžalovaný materiál, ak by bol kradnutý, evidoval formou potvrdení o jeho výkupe, a tieto potvrdenia navyše oficiálne, a teda spätne dohľadateľne, vykázal vo svojom účtovníctve. Rovnako tak je nepravdepodobné, že by obžalovaný prípadný kradnutý materiál skladoval priamo vo dvore zberných surovín, na voľnom priestranstve, bez zreteľného náznaku a snahy materiál ukryť, ako tomu bolo v danom prípade, a už vôbec by tak nerobil počas dlhšieho časového obdobia, t. j. počas niekoľkých mesiacov tak, ako to naznačujú tvrdenia svedkov svedčiacich v jeho neprospech.

Pokiaľ ide o množstvo železného materiálu, dochádza tu k výraznej disproporcii medzi materiálom, ktorý mal byť obžalovaným podľa písomných potvrdení vykúpený, a materiálom, ktorý mal byť podľa vykonanej inventarizácie poškodeného z C. dvora odcudzený. Nie je možné, aby bratia N. len v priebehu dvoch víkendov odviezli z C. dvora materiál o hmotnosti približne 14 065 až 15 865 kg (jedná sa o údaj znalca Ing. V. Y., podľa znalca Ing. M. G. to malo byť dokonca až v rozpätí 23 670 až 25 210 kg) a to len s pomocou jedného osobného automobilu a jedného prívesného vozíka. Aj keby sme pripustili,

že sa odvoz materiálu mohol uskutočňovať počas dlhšieho časového úseku, a teda sa mohlo odviezť podstatne viac materiálu, než koľko je uvedené na písomných potvrdeniach z výkupu, obaja bratia N. zhodne uviedli, že pri rozoberaní materiálu používali iba bežné ručné náradie patriace F. N., napríklad kľúče alebo hasáky, avšak podľa názoru znalca Ing. V. Y. by na rozobratie udávanej technológie bol potrebný minimálne žeriav, autogén, karbobrúsky a tomu podobné náradie. Nie je teda technicky možné, aby boli len s pomocou jednoduchých nástrojov udávaných bratmi N. rozobraté a odvezené väčšie časti uskladnenej technológie ako napríklad miešače, hnetače, či dokonca časť výrobnej linky, a teda je otázne, akým spôsobom vlastne k odstráneniu všetkého uvedeného zariadenia zo skladu došlo. Navyše nebolo bez pochybností preukázané, čo všetko sa v sklade v čase údajnej krádeže reálne nachádzalo a malo byť odcudzené, nakoľko sa výpovede svedkov F., S. a ďalších v tomto bode líšia (najmä pokiaľ ide o udávané veľké antikorové nádoby), a podľa zistení znalca Ing. V. Y. minimálne jeden stroj uvádzaný v písomnej inventúrnej zostave, tzv. miešač cesta Artofex, vôbec neexistoval a ani dnes neexistuje.

Ďalej obžalovaný udával, že v celej veci sa vlastne jedná o akciu vymyslenú svedkom S. Ř., ktorý s pomocou bratov N. danú krádež proti nemu zinscenoval. Podľa obžalovaného mal Ř. vylákať od obžalovaného ako zálohu na istú akciu v Sládkovičove čiastku 180.000,- Sk, avšak keďže sa akcia nikdy neuskutočnila a Ř. obžalovanému peniaze nevrátil, podal obžalovaný na Ř. trestné oznámenie. Súd mal preukázané, že trestné stíhanie v danej veci bolo zastavené z dôvodu, že skutok nebol trestným činom (ČVS: P.-XXX/OEK-Z.-XXXX), avšak podstatnou je skutočnosť, že predmetné konanie potvrdzuje existenciu konfliktu a nevyriešeného majetkového sporu medzi obžalovaným a svedkom Ř., ktorého výpoveď - spolu s tvrdeniami bratov N. - inak predstavovala hlavný dôkazný prostriedok pôsobiaci v neprospech obžalovaného. Vo svetle týchto skutočností a v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi výpoveď svedka S. Ř. nepôsobí hodnoverne, navyše keď sám priznal, že požičané peniaze obžalovanému až doposiaľ nevrátil, pričom aj svedkovia Mgr. T. Y. - policajt prešetrujúci vec ČVS: P.- XXX/OEK-Z.-XXXX, a svedok M. F. - riaditeľ materskej spoločnosti vo vzťahu k poškodenej potvrdili, že všetky tri osoby, t. j. Ř. i oboch bratov N., považujú za nedôveryhodné osoby. Zároveň sa v konaní potvrdilo, že S. Ř. a F. N. sa už dlhšiu dobu poznajú, v Českej republike boli spolu stíhaní i odsúdení, a navyše majú, resp. mali medzi sebou aj takmer rodinné väzby, nakoľko F. N. bol v inkriminovanom období v partnerskom vzťahu s mladšou sestrou Ř. družky. Uvedená prepojenosť medzi svedkom Ř. a svedkom F. N. tak celkom jasne naznačuje, že obsah ich výpovedí nie je možné bez pochybností pokladať za dôveryhodný, a taktiež je potrebné poukázať na to, že konflikt medzi obžalovaným a Ř. ohľadom nevrátenej pôžičky sa odohral v rovnakom období, ako údajná krádež v C. dvore.

Pokiaľ ide o sumu 80.000,- Sk, ktorú mal obžalovaný údajne poslať pre F. N. za účelom, aby tento odišiel zo Slovenska do času, kým sa dá celá vec s krádežou do poriadku, súd poukazuje najmä na to, že nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by obžalovaný peniaze určené pre F. N. posielal cez ruky ďalšej osoby, v danom prípade svedka Ř., a to tým skôr, o aké peniaze išlo, t. j. že ich účelom malo byť v dôsledku odchodu F. N. do zahraničia zmarenie vyšetrenia krádeže. Zároveň súd poukazuje na to, že F. N. vypovedal, že vedel, že mu vodič od obžalovaného peniaze dovezie, a teda F. N. musel mať už vopred vedomosť o tom, čo sa deje, avšak napriek tomu mal pri odovzdávaní peňazí údajne s obžalovaným telefonovať a hádať sa s ním, čoho svedkom mal byť zasa Ř., ktorý sa mal takto dozvedieť, na čo sú peniaze určené a o akú vec sa jedná. Podľa názoru súdu by bolo za danej situácie prirodzené, aby sa obžalovaný s N. snažili vec vyriešiť tak, aby o nej vedelo čo najmenej ľudí - potenciálnych svedkov, a nie tak, ako uvádzajú, teda bez zjavnej obozretnosti v tom, pred kým a čo hovoria. Okrem toho, zaslanie sumy 80.000,- Sk práve pre S. Ř. a nie pre F. N. korešponduje s už spomínanou nevyriešenou pôžičkou medzi obžalovaným a Ř., na ktorú súd poukázal už v predchádzajúcom odôvodnení.

Na základe všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že nie je možné z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodiť jednoznačný a ničím nespochybniteľný záver, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a preto súd obžalovaného v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ spod obžaloby oslobodil.

Čo sa týka náhrady škody, súd poškodenú stranu Interspedit - LKW s. r. o., Priemyselná 281/41, Senica, IČO: 31 432 051 odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces z dôvodu, že obžalovaný bol spod obžaloby prokuratúry oslobodený (§ 288 ods. 3 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.), obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.), príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.), štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.), poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.), zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1 Tr. por.). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.