Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/59/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu C+K Consulting, spol. s r.o., Rybničná 40, Bratislava proti žalovanému Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., X. S. XXXX, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, o zaplatenie 7.122,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 12Cb/177/2009-849 zo dňa 03.02.2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Žalovaný má právo náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa v konaní domáhal (po zmene žaloby pripustenej uznesením zo dňa 8.6.2011) zaplatenia 7.122,33 eur s príslušenstvom ako doposiaľ nevrátenej časti preddavkov na províziu, ktoré mu poskytol v súvislosti s výkonom jeho sprostredkovateľskej činnosti na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 3.7.2007. Poukazoval na to, že zmluvný vzťah účastníkov bol ukončený dňa 23.1.2009, čím žalovanému vznikla povinnosť vrátiť prevzaté preddavky, na splnenie ktorej ho bezúspešne vyzval písomnou výzvou zo dňa 12.5.2009. Ako príslušenstvo pohľadávky žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 18 % zo žalovanej sumy od 14.6.2009 do zaplatenia uplatnený podľa ustanovení všeobecných zmluvných podmienok pre poradcov, ktoré podľa obsahu zmluvy mali tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť. Uvádzal, že na časť jeho pohľadávky vzniknutej titulom poskytnutia zálohy a individuálnych preddavkov započítal províziu žalovaného v sume 2.850,22 eur a 417,02 eur a že časť žalobcovi poskytnutých preddavkov bola s jeho súhlasom preúčtovaná na náklady špeciálneho seminára, ktorý absolvoval.

2.V priebehu konania žalobca vzal návrh v časti o zaplatenie 2.057,96 eur s príslušenstvom späť a súd konanie v tejto časti zastavil uznesením zo dňa 9.5.2012.

3.Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s tým, že neexistuje žiaden právny dôvod, ktorý by zakladal nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Vyplatenie odmeny, ktorú žalobca označil za preddavok na províziu, bolo uskutočnené na základe jednostranného právneho úkonu žalobcu - verejného prísľubu podľa § 850 Obč. zák., ku ktorému došlo v júni 2007 na seminári v Banskej Bystrici, kde žalobca verejne prisľúbil, že zaplatí odmenu vo výške predchádzajúcej priemernej provízie dosahovanej v spoločnosti CAPITOL každému zúčastnenému spolupracovníkovi, za podmienky, že sa zmluvne zaviaže k sprostredkovaniu poistenia pre žalobcu. Nakoľko žalovaný túto podmienku splnil, žalobca mu po uzavretí zmluvy odmenu vo výške 2.057,96 eur vyplatil. Poukazoval na to, že zmluva o sprostredkovaní ani všeobecné zmluvné podmienky pojem preddavok na províziu ani pojem návratný individuálny preddavok nepoznajú, žalobca sám vo vyúčtovaniach za mesiace december 2007 až november 2008

neuvádzal žiaden údaj o záväzku z titulu poskytnutých preddavkov a voči vyúčtovaniu za mesiac december 2008 žalovaný vzniesol námietky. O poskytnutí návratných individuálnych preddavkov zo strany žalobcu ani nemá vedomosť a náklady účasti na seminári na Srílanke všetkým zúčastnený platila spoločnosť AXA.

4.Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 03.02.2015 návrh zamietol a s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5.Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd prvého stupňa vo veci už skôr rozhodol rozsudkom č.k. 12Cb/177/2009-754 zo dňa 17.08.2012, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.064,37 eur s 18 % úrokom z omeškania od 14.06.2009 do zaplatenia.

6.Krajský súd v Trnave na základe odvolania žalovaného proti rozsudku, uznesením č. k. 21Cob/221/2012-807 zo dňa 31.10.2013 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave totiž po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového súdu dospel k záveru, že prvostupňový súd neuviedol, akým spôsobom vyhodnotil množstvo žalovaným predložených písomností, t.j. nevyporiadal sa s celým rozsahom argumentácie tohto účastníka konania, Krajský súd v Trnave ďalej dospel k záveru, že tunajší súd sa riadne nevyporiadal s predmetom konania, najmä, aká výška preddavku na províziu a aká výška individuálneho preddavku je predmetom konania, prípadne či sú predmetom konania oba tieto preddavky, spravujúce sa odlišnými režimami, odvolací súd preto tunajšiemu súdu uložil povinnosť v prvom rade si ujasniť predmet konania a v rámci nového rozhodnutia vo veci sa vyporiadať s celým rozsahom argumentácie oboch účastníkov konania a taktiež náležite právne posúdiť v konaní uplatnený nárok.

7.Súd preto v zmysle pokynov Krajského súdu v Trnave vyzval žalobcu, aby sa písomne vyjadril k predmetu konania s poukazom na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Trnave. Súd taktiež vyzval žalovaného, aby navrhol prípadné doplnenie dokazovania.

8.Žalobca na pokyn súdu doručil dňa 20.6.2014 písomné vyjadrenie k predmetu sporu zo dňa 18.6.2014. V uvedenom podaní žalobca uviedol, že predmetom konania, resp. že tým, čoho sa žalobca v konaní domáha je jednak (návratný) preddavok na províziu a jednak individuálny preddavok. K uplatňovanému preddavku na províziu pritom žalobca uviedol, že tento si uplatňuje, nakoľko dňa 3.7.2007 uzavrel so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní, pričom po uzavretí tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému preddavok na províziu z dôvodu preklenutia istého časového úseku, kedy by žalovaný nemal nárok na províziu. Tento preddavok poskytol žalobca žalovanému v dvoch platbách po 2.057,96 eur (v júli a v auguste 2007), t.j. spolu vo výške 4.115,92 eur. Žalobca ďalej uviedol, že časť tejto provízie, konkrétne vo výške 2.057,96 eur, už žalobca žalovanému započítal a zúčtoval vo vyúčtovaní za obdobie august až november 2007, a to štyrmi čiastkami po 514,51 eur. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalobca započítal žalovanému nesprávne určenú sumu, keďže 514,51 eur x 4 nepredstavuje sumu vo výške 2.057,96 eur, ako to tvrdí žalobca, ale sumu vo výške 2.058,04 eur, takže správne by sa mal žalobca z titulu vrátenia preddavku na províziu domáhať sumy vo výške 2.057,88 eur (t.j. 4.115,92 eur - 2.058,04 eur). Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že dňa 23.1.2009 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, pričom navrhovateľ po ukončení tohto zmluvného vzťahu vykonal vyúčtovanie. V rámci tohto vyúčtovania žalobca zistil, že má voči žalovanému pohľadávky, no zároveň zistil, že aj odporcovi prináležia voči žalobcovi ešte provízie za ten ktorý mesiac, a to spolu vo výške 3.267,24 eur (2.850,22 eur + 417,02 eur). Z tabuľky č. 1, ktorá je súčasťou žalobcovho písomného vyjadrenia k predmetu sporu zo dňa 18.6.2014 (čl. 818), pritom vyplýva, akým spôsobom navrhovateľ započítal provízie, prináležiace žalovanému, oproti preddavku na províziu, ktorého vrátenia sa naopak domáha žalobca v tomto konaní. Provízie, prináležiace žalovanému (proti žalobcovi) majú spolu hodnotu 3.267,24 eur, zatiaľ čo preddavok na províziu, ktorú si v konaní uplatňuje žalobca voči žalovanému predstavuje sumu vo výške 2.057,96 eur, aj keď správne by malo ísť o sumu 2.057,88 eur z dôvodu, ktorý je súdom objasnený vyššie. Z uvedeného je potom zrejmé, že po započítaní vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného, ako výsledná suma vyjde 1.209,28 eur, (resp. 1.209,36 eur, ak vychádzame zo sumy 2.057,88 eur), ktorá však neprináleží žalobcovi, ale žalovanému, ktorého pohľadávka voči žalobcovi bola vyššia. Pokiaľ teda ide o žalobcom uplatnený nárok na vrátenie preddavku na províziu vo výške 2.057,96 eur, tento bol žalovaným plne uspokojený, čo vyplýva z vyššie uvedeného, a nemôže byť preto predmetom sporu.

9.Sporným pritom v konaní zostalo, či tento preddavok na províziu bol žalovanému žalobcom poskytnutý iba ako záloha, ktorú bude nutné neskôr vrátiť, napríklad z neskôr nadobudnutých provízií, alebo či bol tento preddavok poskytnutý ako nenávratný príspevok, ktorý mal žalovaný v prvom rade motivovať k prestupu do spoločnosti žalobcu. Kým žalobca tvrdí, že išlo o návratný príspevok na preklenutie obdobia, kedy žalovanému ešte nevznikol nárok na províziu, žalovaný tvrdí, že išlo o akúsi odmenu za to, že so žalobcom podpísal zmluvu o sprostredkovaní, ktorej vrátenie sa medzi stranami nedohodlo. V zmluve o sprostredkovaní, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom a žalovaným zmluvný vzťah, sa pritom otázka týchto preddavkov na provízie nerieši, súdu nebola predložená ani nijaká iná písomná zmluva, z ktorej by jednoznačne vyplývalo, akú povahu majú poskytnuté finančné prostriedky. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola ohľadom uvedených finančných prostriedkov dojednaná ústna dohoda podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorej typ nie je v Obchodnom zákonníku bližšie upravený. Zo správania žalovaného, ktorý nenamietal, keď mu žalobca v období august až november 2007 zúčtoval 4 x sumu po 514,51 eur, za účelom čiastočnej úhrady poskytnutého preddavku na províziu, však možno vyvodiť záver, že o nenávratnosti uvedenej provízie nebol v čase trvania zmluvného vzťahu celkom presvedčený ani samotný žalovaný. Súd má však zároveň zato, že zaoberať sa ďalej spornou povahou týchto finančných prostriedkov nie je viac nutné, keďže z písomného vyjadrenia žalobcu k predmetu sporu zo dňa 18.6.2014, doručeného súdu dňa 20.6.2014, jednoznačne vyplýva, že po započítaní provízií, prináležiacich žalovanému, táto pohľadávka žalobcu voči žalovanému celkom zanikla, a nemôže byť preto ani predmetom sporu.

10.V konaní sa ďalej žalobca voči žalovanému domáha aj vrátenia tzv. individuálneho preddavku. Žalovaný sa totiž v dňoch 15.4.2008 až 28.4.2008 zúčastnil špeciálneho semináru na Srí Lanke a na Maledivách, čo je nesporné, keďže svoju účasť na uvedenom seminári v konaní nenamietal ani žalovaný, pričom podľa tvrdení žalobcu bolo medzi ním a žalovaným dohodnuté, že v prípade, ak žalovaný nesplní podmienky na to, aby postúpil z pozície 3 do pozície 4, žalovaný si tento seminár uhradí sám, resp. vráti poplatok za uvedený seminár žalobcovi, ktorý ho žalovanému v celom rozsahu uhradil. Žalovaný napokon podmienky na postup z pozície 3 do pozície 4 nesplnil, takže žalobcovi voči nemu vznikol nárok na vrátenie poplatku za uvedený seminár. Tvrdenie žalobcu o tom, že poplatok za uvedený špeciálny seminár hradil žalovanému žalobca, a že tento poplatok, resp. jeho časť, mu má byť žalovaným na základe dohody vrátený, má pritom preukazovať jednak oznámenie žalobcu zo dňa 7.11.2008, ktoré sa v spise nachádza na čl. 103, a jednak výpoveď samotného žalovaného na pojednávaní vo veci dňa 21.10.2010, v rámci ktorej žalovaný potvrdil, že účasť na seminári si mal hradiť sám, nakoľko napokon nesplnil podmienky na postup.

11.Pokiaľ ide o výšku tohto individuálneho preddavku, tú žalobca vyčíslil na sumu 6.273,65 eur. Uvedený seminár síce pôvodne stál 7.442, 97 eur (224.226,91 Sk), avšak žalovaný už medzičasom žalobcovi vrátil čiastku 1.169,32 eur, takže žalovaný má žalobcovi za uvedený seminár uhradiť už len sumu vo výške 6.273,65 eur. Z tejto sumy 6.273,65 eur potom žalobca odrátal ešte sumu 1.209,28 eur, ktorá predstavuje preplatok žalovanému po vzájomnom započítaní preddavku na províziu, prináležiacu žalobcovi, a provízií, patriacich žalovanému (3.267,24 - 2.057,96 eur), v dôsledku čoho žalobca dostal sumu 5.064, 37 eur, ktorej zaplatenia sa v konaní domáha. Z uvedeného je potom zrejmé, že predmetom tohto konania je len individuálny preddavok, resp. jeho časť, vo výške 5.064,37 eur.

12.Ako už bolo vyššie uvedené, v konaní nie je sporná účasť žalovaného na predmetnom špeciálnom seminári, ale otázka, kto žalovanému účasť na uvedenom seminári hradil. Žalobca tvrdí, že tento seminár hradil žalovanému on, o čom svedčí jednak výpoveď žalobcovi na pojednávaní dňa 21.10.2010 a jednak aj oznámenie zo dňa 7.11.2008, ktoré sa v spise nachádza na čl. 103. Žalovaný naproti tomu tvrdí, že uvedený seminár si hradil sám, pričom svoje tvrdenie podopiera kópiou Prihlášky na špeciálny seminár zo dňa 4.3.2008 a kópiou Provízie III. zo dňa 18.2.2008, ktoré sa v spise nachádzajú na čl. 101 a 102. Čo sa týka žalovaného výpovede na pojednávaní dňa 21.10.2010, k tej sa žalovaný vyjadril v tom zmysle, že na uvedenom pojednávaní hovoril o inom seminári, ktorý žalovaný absolvoval ešte v čase, keď nepracoval pre žalobcu, a úhrada ktorého preto nie je a ani nemôže byť predmetom tohto konania.

13.Pokiaľ ide o výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 21.10.2010, táto má podľa žalobcu potvrdiť žalobcovo tvrdenie o tom, že žalovaný si bol od začiatku vedomý svojho záväzku uhradiť si účasť na špeciálnom seminári, teda za predpokladu, že nesplní dohodnuté podmienky. Žalovaný však tvrdí, že na uvedenom pojednávaní omylom vypovedal o inom seminári a táto jeho výpoveď preto nemôže

v konaní slúžiť ako kľúčový dôkaz. Po oboznámení sa s obsahom zápisnice zo dňa 21.10.2010 súd zistil, že žalovaný v rámci výpovede dňa 21.10.2010 najprv uviedol, že uvedený seminár sa konal v marci roku 2006 na Srí Lanke, potom sa opravil, a uviedol, že seminár sa konal v roku 2007, pričom podmienky účasti na seminári bolo nutné splniť do konca roku 2006. Keď následne právny zástupca žalobca poznamenal, že v uvedenom čase ešte žalobca neexistoval, žalovaný uviedol, že je to možné. Z výpovede žalovaného, ktorej sa dovoláva žalobca, podľa názoru súdu jednoznačne nevyplýva, že by v jej rámci žalovaný hovoril o špeciálnom seminári, ktorý sa reálne konal až v roku 2008, a ktorý je predmetom tohto konania, prípadne, na základe tejto výpovede nemožno vylúčiť možnosť, že žalovaný v rámci tejto výpovede skutočne nehovoril o špeciálnom seminári, ktorý je predmetom tohto sporu, ale že si uvedený seminár v priebehu výpovede mýlil s iným absolvovaným seminárom.

14.Súd však poznamenáva, že v konaní nie je ani tak sporná otázka vedomosti, resp. nevedomosti žalovaného o tom, že si má uvedený špeciálny seminár hradiť sám, ale skôr otázka, kto skutočne žalovanému uvedený seminár hradil. Žalovaný totiž tvrdí, že si špeciálny seminár, ktorý sa konal v dňoch 15.4.2008-28.4.2008, hradil sám, a to z provízie, ktorá mu bola žalobcom poskytnutá za najlepšie výsledky v období 7/2007 až 12/2007, z čoho potom logicky vyplýva, že žalovaný si bol svojej povinnosti uhradiť predmetný seminár od začiatku vedomý.

15.Dňa 18.2.2008 žalobca vystavil žalovanému daňový doklad Provízia III. (viď čl. 102), z ktorého vyplýva, že žalobca skutočne poskytol žalovanému províziu vo výške 224.227,- Sk (7.442,97 eur) za najlepšie výsledky v období júl 2007 až december 2007. Výška tejto provízie je pritom takmer rovnaká s cenou špeciálneho semináru, ktorý je predmetom tohto konania. Dňa 4.3.2008 sa odporca prihlásil na špeciálny seminár usporiadaný žalobcom, ktorý sa mal konať v dňoch 15.4.2008-28.4.2008 (viď čl. 101). V rámci prihlášky žalovaný žalobcovi, okrem iného, oznámil, že súhlasí s tým, aby mu bola provízia III., ktorá mu prináleží, preúčtovaná na náklady spojené s uvedeným špeciálnym seminárom. Dňa 7.11.2008, t.j. už po tom, ako sa špeciálny seminár uskutočnil, vystavil žalobca žalovanému nový daňový doklad Provízia III. (viď čl. 104) za nesplnené výsledky v období od januára 2008 do júna 2008, pričom v ňom uvedená provízia mala zápornú hodnotu - 224.227,- Sk. Spolu s uvedeným daňovým dokladom vystavil žalobca žalovanému aj Oznámenie k Provízii III. (viď čl. 103), v ktorej žalobca žalovanému uviedol, že dňa 18.2.2008 mu bola priznaná provízia vo výške 224.227,- Sk za najlepšia výsledky v období od júla 2007 do decembra 2007, a že uvedená provízia bude žalovanému strhnutá z riadnej provízie, vzhľadom na nesplnenie dohodnutých podmienok, t.j. nedosiahnutie postavenia 4. Žalobca teda najprv žalovanému poskytol odmenu vo výške 7.442,97 eur, a to za najlepšie výsledky dosiahnuté v druhom polroku 2007, a následne mu túto odmenu odňal, a to z titulu nesplnených podmienok za prvý polrok 2008, hoci z daňového dokladu Provízia III. zo dňa 18.2.2008 vôbec nevyplýva, že by bolo poskytnutie tejto provízie niečím podmienené, ale iba to, že táto provízia sa žalovanému poskytuje za výsledky už dosiahnuté. Žalobca pritom súdu nepredložil ani nijaký iný dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že poskytnutie Provízie III. dňa 18.2.2008 za výsledky už dosiahnuté, a to v druhom polroku 2007, bolo podmienené splnením ďalších podmienok. Postup žalobcu sa preto súdu javí mimoriadne zvláštnym. Súd je najmä toho názoru, že ak žalobca mienil žalovaného Oznámením k Provízii III. a daňovým dokladom zo dňa 7.11.2008 vyzvať na úhradu špeciálneho semináru, ktorého hodnota mala pôvodne rovnakú hodnotu ako poskytnutá provízia mal tak urobiť spôsobom, ktorý by bol aj pre nezainteresované osoby čitateľným, napríklad mal žalovanému vystaviť faktúru. Z uvedeného postupu žalobcu však súdu nie je zrejmé, na základe čoho žalobca postupoval práve uvedeným spôsobom, na čo ostatne poukazuje i právna zástupkyňa žalovaného v podaní zo dňa 19.9.2014 (čl. 821), ktorá uvádza, že oznámenie, ktorým si žalobca nárokoval na vrátenie provízie považujú za nedôvodné a bez opory v platnom práve, najmä, ak z daňového dokladu Provízia III. zo dňa 18.2.2008 je zrejmé, že išlo o nenávratnú províziu za už vykonanú prácu.

16.Súd teda po tom, čo si ujasnil predmet konania, ktorým je vrátenie časti individuálneho preddavku za účasť na špeciálnom seminári vo výške 5.064,37 eur, opätovne preskúmal dôkazy, ktorých sa dovoláva žalobca i žalovaný, a ktoré sa vzťahujú k uvedenému predmetu konania, pričom ohľadom predmetu konania zistil nasledovný skutkový stav:

17.V dňoch 15.4.2008 až 28.4.2008, kedy medzi žalobcom a žalovaným ešte trval záväzkovoprávny vzťah, sa žalovaný zúčastnil špeciálneho semináru. Účasť odporcu na uvedenom seminári pritom nie je medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky účasti na uvedenom seminári ako ani spôsob jeho úhrady neboli medzi stranami sporu písomne dojednané, aspoň súdu takúto dohodu v písomnej forme

nepredložil ani jeden z účastníkov konania. Žalobca tvrdí, že seminár hradil žalovanému on s tým, že žalovaný mu mal po nesplnení dohodnutých podmienok, pod ktorými sa myslí postup žalovaného z pozície 3 do pozície 4, náklady na uvedený seminár vrátiť. Žalobca sa v konaní na preukázanie ním tvrdených skutočností dovoláva najmä výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 21.10.2010, z ktorej podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalovaný si bol svojej povinnosti uhradiť špeciálny seminár v prípade, ak z jeho strany nedôjde k splneniu dohodnutých podmienok, od začiatku vedomý. Žalovaný naopak tvrdí, že na uvedenom pojednávaní vypovedal o inom seminári. Súd po opätovnom oboznámení sa s predmetnou výpoveďou žalovaného dospel k záveru, že nie je možné vylúčiť, že žalovaný sa na pojednávaní dňa 21.10.2010 vyjadroval k inému semináru, ktorý nie je predmetom tohto sporu. Súd však zároveň konštatuje, že ani otázka vedomosti či nevedomosti žalovaného o jeho povinnosti uhradiť si seminár nie je v konaní sporná, čo dokazuje Prihláška žalovaného na Špeciálny seminár zo dňa 4.3.2008, kde odporca oznamuje žalobcovi, že súhlasí s tým, aby bola provízia III., ktorá mu prináleží, preúčtovaná na náklady spojené so Špeciálnym seminárom, výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 21.10.2010, ktorá má podľa žalobcu dokázať, čo medzi stranami nie je sporné, je preto vlastne irelevantná. Ak žalovaný dňa 4.3.2008 oznámil žalobcovi, že mu dáva súhlas na preúčtovanie provízie, ktorá mu bola priznaná za dosiahnuté výsledky, na náklady spojené so špeciálnym seminárom, znamená to, že žalovaný si bol svojej povinnosti uhradiť špeciálny seminár vedomý, ba dokonca, že bol od začiatku ochotný uhradiť si tento seminár. Žalobca totiž žalovanému dňa 18.2.2008 vystavil daňový doklad Provízia III., ktorým mu za najlepšie výsledky v období od 7/2007 do 12/2007 priznal províziu vo výške 224.227,- Sk. Hodnota uvedenej provízie sa pritom rovnala nákladom na špeciálny seminár, ktorý je predmetom tohto konania. Z daňového dokladu zo dňa 18.2.2008 pritom nevyplýva, že by sa jednalo o províziu poskytnutú žalovanému zatiaľ len predbežne, za splnenia ďalších (následných) podmienok, ale že uvedená provízia bola žalovanému poskytnutá za výsledky už dosiahnuté. Žalovaný sa nazdáva, že žalobca bol oprávnený uvedenú províziu započítať žalovanému na náklady spojené so špeciálnym seminárom, a že žalobca tak na jeho žiadosť aj urobil. Žalovaný preto nevidí dôvod, prečo by finančné prostriedky, ktoré už raz získal, a to za dosiahnuté výsledky za druhý polrok 2007, a ktoré umožnil žalobcovi započítať na náklady spojené so špeciálnym seminárom, mal teraz žalobcovi z titulu úhrady nákladov špeciálneho semináru vrátiť späť. Daňový doklad zo dňa 18.2.2008, na ktorý sa odvoláva žalovaný, bol pritom žalovanému vystavený ešte pred tým, než sa špeciálny seminár uskutočnil. Po uskutočnení semináru žalobca vystavil žalovanému dňa 7.11.2008 nový daňový doklad, so zápornou hodnotou - 224.227,- Sk za nesplnené výsledky v období od 1/2008 do 6/2008, a to spolu s Oznámením k Provízii III. zo dňa 7.11.2008, kde žalobca žalovanému oznamuje, že mu bude provízia poskytnutá dňa 18.2.2008 strhnutá z riadnej provízie, vzhľadom na nesplnenie dohodnutých podmienok. Súd sa pritom už vyššie vyjadril v tom zmysle, že takýto postup žalobcu sa mu javí mimoriadne zvláštnym. Súd pravdaže nebude ďalej skúmať oprávnenosť tohto žalobcovho postupu, pretože toto nie je predmetom konania, avšak k povahe daňového dokladu i k oznámeniu k provízii III., obe zo dňa 7.11.2008, by sa napriek tomu súd vyjadriť mal, nakoľko tieto dva doklady majú byť tiež dôkazom toho, že žalovaný si seminár sám neuhradil. Podľa názoru súdu ale z týchto dvoch dokladov uvedená skutočnosť vôbec jednoznačne nevyplýva. Súdu z nich totiž nie je najmä zrejmé, z akého dôvodu bola žalovanému provízia poskytnutá ešte pred špeciálnym seminárom, a to za výsledky už dosiahnuté, následne po špeciálnom seminári odňatá, t.j. či týmto strhnutím skôr poskytnutej provízie skutočne nedošlo k jej preúčtovaniu na náklady spojené so špeciálnym seminárom. Ak by tomu tak bolo, potom by si totiž žalovaný naozaj hradil seminár sám. Žalobca, ktorý sa v konaní domáha od žalovaného vrátenia tzv. individuálneho preddavku, t.j. nákladov za špeciálny seminár, navyše súdu nepredložil nijaký iný relevantný dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že uvedený špeciálny seminár hradil žalovanému on.

18.Riadiac sa inštrukciami Krajského súdu v Trnave, uvedenými v uznesení č. k. 21Cob/221/2012-807 zo dňa 31.10.2013, tunajší súd si ujasnil predmet konania, pričom zistil, že týmto predmetom je individuálny preddavok, resp. jeho časť, vo výške 5.064,37 eur, ktorého vrátenia sa v konaní domáha žalobca. Ide pritom o preddavok, predstavujúci náklady, prípadne ich časť, na špeciálny seminár, ktorý žalovaný absolvoval v dňoch 15.4.2008 až 28.4.2008, a ktoré, podľa tvrdení žalobcu, žalovanému hradil žalobca s tým, že medzi nimi bolo dohodnuté, že ak žalovaný nesplní dojednanú podmienku, náklady na seminár žalovaný vráti žalobcovi. Žalovaný uvedenú podmienku nesplnil, avšak podľa tvrdení žalobcu mu ani nevrátil náklady za špeciálny seminár, ich vrátenia sa preto domáha v tomto konaní.

19.Súdu v priebehu konania nebola ani jedným z účastníkov konania predložená písomná dohoda ohľadom účasti žalovaného na špeciálnom seminári, podmienok jeho účasti na uvedenom seminári

či ohľadom úhrady špeciálneho semináru. Takáto dohoda bola medzi účastníkmi dojednaná ústne. Účastníci konania sa pritom zhodli na tom, že žalovaný uvedený špeciálny seminár reálne absolvoval a takisto sa zhodli na tom, že uvedený seminár si mal hradiť sám žalovaný, nakoľko nesplnil dohodnutú podmienku, keď nepostúpil z pozície 3 do pozície 4. Skutočnosť, kto reálne hradil žalovanému uvedený špeciálny seminár, t.j. či mu ho hradil žalobca alebo si ho platil sám žalobca, však zostala v konaní sporná.

20.Podľa tvrdenia žalobcu uvedený seminár hradil od začiatku žalovanému on s tým, že bolo dohodnuté, že ak žalovaný nesplní podmienku na postup do pozície 4, žalovaný mu všetky náklady na uvedený seminár vráti. Žalovaný podmienku napokon nesplnil, avšak žalobcovi ani nevrátil všetky náklady spojené s uvedeným seminárom. Ak by bolo toto tvrdenie žalobcu pravdivé, žalovaný by sa na úkor žalobcu vlastne bezdôvodne obohatil. Účastníci sa totiž dohodli, že seminár bude žalovanému hradiť žalobca len v prípade splnenia určitej podmienky, ktorú však žalovaný napokon nesplnil, čím vlastne stratil nárok na to, aby mu seminár hradil žalobca. Nesplnenie dohodnutej podmienky žalovaným pritom možno chápať ako rozväzovaciu podmienku v zmysle citovaného ustanovenia § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorej splnenie spôsobilo, že nárok žalovaného zúčastniť sa semináru na náklady žalobcu zanikol, a to ex nunc, t.j. od okamihu splnenia rozväzovacej podmienky, ktorou bolo nesplnenie dohodnutej podmienky, že žalovaný postúpi z pozície 3 do pozície 4. Z citovaného ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka pritom vyplýva, že bezdôvodným obohatením je, okrem iného, aj majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, napríklad v dôsledku splnenia rozväzovacej podmienky, k čomu by podľa súdu došlo v tomto prípade, ak by sa skutočnosti tvrdené žalobcom ukázali byť pravdivé, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným existovala dohoda o účasti žalovaného na špeciálnom seminári, ako aj dohoda, že účasť bude hradiť žalovanému žalobca, žalovaný teda najprv prijal plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý však následne odpadol, lebo medzi stranami bola zároveň dojednaná rozväzovacia podmienka, ktorou mala byť skutočnosť, že žalovaný nepostúpi z pozície 3 do pozície 4, a ktorej splnením mal pôvodný nárok žalovaného na to, aby mu seminár hradil žalobca, zaniknúť.

21.Z vyššie citovaného ustanovenia § 120 O.s.p. vyplýva zásada, že každý účastník konania musí uniesť dôkazné bremeno, t.j., že musí v priebehu konania hodnoverne preukázať to, čo v konaní tvrdí. Žalobca v konaní tvrdil, že účasť na špeciálnom seminári, ktorý sa konal v dňoch 15.4.2008 až 28.4.2008, hradil žalovanému on, a že po nesplnení dohodnutej podmienky žalovaným, má nárok na vrátenie (časti) nákladov, ktoré mu v súvislosti s účasťou žalovaného na seminári vznikli. Žalobca však súdu v konaní nepredložil nijaký relevantný dôkaz, z ktorého by mal súd za jednoznačne preukázané, že jeho tvrdenie je pravdivé. Výpoveď žalovaného na pojednávaní zo dňa 21.10.2010, ktorej sa žalobca v tejto súvislosti dovolával, je podľa názoru súdu zmätočná, navyše sa nedá vylúčiť ani možnosť, že žalovaný na uvedenom pojednávaní vypovedal o inom ním absolvovanom seminári. A pokiaľ ide o daňový doklad vystavený žalobcom žalovanému dňa 7.11.2008 spolu s Oznámením k Provízii III., z ich obsahu nemožno tiež jednoznačne vyvodiť, čo konkrétne uvedeným postupom žalobca sledoval, t.j. či žalovanému mienil odňať províziu, ktorú mu predtým sám priznal za dosiahnutie najlepších výsledkov, a ktorej preúčtovaním chcel odporca uhradiť svoju účasť na seminári, alebo či uvedeným postupom došlo zo strany samotného žalobcu k preúčtovaniu žalovaného provízie na náklady spojené so špeciálnym seminárom. Ak totiž mal žalobca zato, že žalovaný mu má vrátiť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s účasťou žalovaného na špeciálnom seminári, mal žalovanému vystaviť napríklad faktúru, z ktorej by sa toto dalo jednoznačne určiť.

22.Žalovaný naproti tomu tvrdí, že si predmetný špeciálny seminár hradil sám, a to práve tým, že umožnil žalobcovi, aby mu preúčtoval províziu priznanú dňa 18.2.2008, ktorej hodnota sa rovnala hodnote špeciálneho semináru, na náklady spojené so špeciálnym seminárom. Tento argument odporcu sa pritom súdu vidí logickým. Z daňového dokladu vystaveného žalobcom dňa 18.2.2008 totiž jednoznačne vyplýva, že žalovaný od žalobcu dostal províziu za najlepšie výsledky v období od 7/2007 do 12/2007, t.j. za činnosť už vykonanú, pričom z uvedeného daňového dokladu zároveň nevyplýva, že by bolo poskytnutie tejto provízie podmienené splnením ešte ďalších podmienok, ktoré by žalobcovi umožňovali poskytnutú províziu žalovanému následne odňať. Ak teda žalobca žalovanému priznal províziu za činnosť už vykonanú, čo má súd za preukázané daňovým dokladom zo dňa 18.2.2008 (viď čl. 102) bez toho, že by táto provízia bola preukázateľne dohodnutá ako návratná, avšak žalovanému nebola táto provízia žalobcom reálne vyplatená, čo tvrdí žalovaný vo svojom odvolaní proti pôvodnému rozsudku (čl. 789), a proti čomu žalobca v konaní dosiaľ nenamietal, pričom žalovaný žalobcu požiadal, aby mu túto

províziu preúčtoval na náklady spojené so špeciálnym seminárom (čl. 101), potom sa súdu argument žalovaného, že si špeciálny seminár hradil sám, javí ako hodnoverný a logický.

23.Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bolo žalobe vyhovené. Uvádzal rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa, že žalovanému vyplatil individuálny preddavok vo výške 7.442,97 eur s označením „mimoriadna provízia III.“, a to vo vyúčtovaní za mesiac február 2008, v ktorom z tohto dôvodu uviedol zápornú hodnotu - 7.442,97 eur, pričom tento bol použitý ako preddavok na špeciálny seminár konaný v dňoch 15.04. až 28.04.2008 na Srí Lanke a Maledivách a žalovaný súhlasil, že preddavok vráti, ak do júna 2008 nedosiahne postavenie 4. Nakoľko podmienky na postup do pozície 4 žalovaný nesplnil, žalobca ho vyzval na vrátenie 6.273,65 eur. Tento fakt žalovaný podľa odvolateľa potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.10.2010, keď uviedol, že po dohode s p. Brejchom mal špeciálny seminár hradiť žalobca, ak do konca roku 2005 splní podmienky na postup č. 4, podmienkou ktorého bolo dosiahnuť 9.000 návrhových jednotiek netto, ku koncu roka 2005 však dosiahol 9.000 bodov brutto a preto si mal hradiť účasť na seminári sám. Z uvedeného je podľa odvolateľa zrejmé, že si žalovaný nepamätá, kedy pracoval u žalobcu, ktorý v roku 2005 neexistoval, je však málo pravdepodobné, aby došlo k zámene miesta a času seminára nakoľko žalovaný so žiadnou inou firmou seminár na Srí Lanke a Maledivách neabsolvoval. Žalovaný potvrdil tiež dohodu o vrátení poskytnutej sumy v splátkach a žalobcovi uhradil 1.169,32 eur, nevrátených preto zostalo 6.273,65 eur. Po skončení zmluvného vzťahu účastníkov žalobca za mesiac december 2008 započítal a zúčtoval provízie žalovaného vo výške 2.850,22 eur a za mesiac január 2009 vo výške 417,02 eur oproti poskytnutej zálohe. Predmetom konania po zúčtovaní poskytnutého návratného preddavku na províziu a návratného individuálneho preddavku je zostatok návratného individuálneho preddavku vo výške 5.064,37 eur. Účasť žalovaného na seminári bola podmienená postavením 4 a vyššie, podobne ako v prípade p. Žigraya, ktorý podmienku dosiahnutia postavenia 4 do konca júna 2008 splnil a poplatok za špeciálny seminár nemusel vracať, v konaní však pre pracovnú cestu v zahraniční nemohol byť vypočutý.

24.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne právny potvrdiť, s tým, že žalobca nepreukázal reálne poskytnutie platieb, ktoré definuje ako zálohu, či návratný individuálny preddavok. Špeciálny seminár žalovaný hradil z vlastných zdrojov preúčtovaním provízie za najlepšie výsledky v období od 7/2007 do 12/2007 vo výške 224.227,- SKK. Poskytnutie tejto provízie, jej výšku a účel preukazuje daňový doklad - Provízia III zo dňa 18.02.2008, z ktorého vyplýva, že provízia bola priznaná za už dosiahnutú produkciu žalovaného v roku 2007.

25.Žalobca v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného zotrval na predchádzajúcej argumentácii k veci. Súčasne predložil čestné vyhlásenie F.F. zo dňa 17.08.2016, podľa ktorého sa menovaný zúčastnil špeciálneho seminára na Srí Lanke a Maledivách v apríli 2008 konaného za najlepšie výsledky v roku 2007 pre poradcov v postavení 4, 5 a 6, pričom on ani pán N. v postaveniach 4 neboli. Bola im udelená výnimka, že im provízia za najlepšie výsledky v roku 2007 bude vyplatená a podmienky splnia v prvom polroku 2008, s tým, že v prípade ich nesplnenia vyplatenú províziu za špeciálny seminár vrátia na konto C&K Consulting. Pán Z. N. sa seminára zúčastnil za identických podmienok a podľa jeho vedomosti podmienky na postup do postavenia 4 v prvom polroku 2008 nesplnil.

26.Žalobca poukazoval tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/73/2013 zo dňa 21.05.2015 v skutkovo a právne obdobnej veci vedenej proti žalovanému O. Z..

27.Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.

28.Odvolateľ vo svojom podaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa v dostatočnom rozsahu, v súlade so zásadami logiky a s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce účastníka v procesnom postavení žalobcu nebol vysporiadal už súd prvého stupňa, ktorý svoj myšlienkový postup pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov a prijatí zásadných záverov v odôvodnení rozsudku zrozumiteľne vysvetlil.

29.V rozpore s právnym názorom odvolateľa v prospech jeho tvrdení nie je dôvodné posudzovať výpoveď žalovaného na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 21.10.2010, z ktorej vyplývajúci

skutkový stav je značne odlišným od skutkového stavu podľa opisu žalobcom - žalovaný uvádzal potrebu splnenia podmienok pre postup do pozície 4 do konca roka 2005 a konanie seminára v roku 2006 (po jeho oprave išlo o roky 2006 a 2007), naviac, že pobyt všetkých účastníkov mal byť hradený spoločnosťou AXA. Z obsahu výpovede pritom nemožno vyvodzovať potvrdenie obdržania individuálneho preddavku na províziu za akékoľvek obdobie.

30.Naproti tomu podľa listinných dôkazov predložených samotným žalobcom - „Provízia III.“ zo dňa 18.02.2008 a „Prihláška na Špeciálny seminár“ zo dňa 04.03.2008 vyplýva, že peňažné prostriedky, ktorých vrátenia sa žalobca v konaní domáha, boli žalovanému vyplatené ako provízia za dosiahnutie najlepších výsledkov v období mesiacov 7 až 12/2007 a že tieto boli so súhlasom žalovaného použité na úhradu nákladov spojených s absolvovaním špeciálneho seminára. Doklady neobsahujú žiaden údaj o tom, že by táto provízia mala byť iba preddavkom na províziu, či vopred vyplatenou províziou, na ktorú žalovanému nárok nevznikol a nárok na ňu by mu mohol vzniknúť iba v závislosti od jeho činnosti pre žalobcu v období do konca júna 2008 (umožnenie dosiahnutia najlepších výsledkov za obdobie od 7/2007 do 12/2007 v období do júna 2008 sa javí byť v rozpore s logikou), pričom žalobca v konaní rozumný dôvod prípadného nesúladu obsahu listinných dôkazov so skutočnosťou zrozumiteľne nevysvetlil.

31.Za takejto dôkaznej situácie dôkazom spôsobilým privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci nemôže byť ani čestné vyhlásenie I. L., či obsah uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Obdo/73/2013, ktorým dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdzujúci zamietavý rozsudok súdu prvého stupňa - pre zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, neobsahujúceho žiaden právny názor rozhodujúceho súdu aplikovateľný na právnu problematiku riešenú v tomto súdnom spore.

32.Odvolací súd sa preto s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 (zák. č. 160/2015 Z.z.) ako vecne správny potvrdil.

33.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech žalovaného v tomto konaní.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .