Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-167-2013.pdf
PDF · 163.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7C/167/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v spore žalobcov: 1/ B. P., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, zast.: JUDr. Ivica Firstová, advokátka so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1729, 2/ G.. P. U., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. - F., S. XXXX/XX, 3/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, t.č. F. F., F. XX, W., 4/ T. M., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, žalobcovia v 3/ a 4/ rade zast. splnomocneným zástupcom: žalobkyňou v 2/ rade, proti žalovanému: U. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, zast. U.. Ján Vajda, advokát so sídlom Námestovo, Hviezdoslavovo nám. č. 201 o určenie, že žalobkyňa v 1/ rade je podielovou spoluvlastníčkou a že nehnuteľnosť patrí do dedičstva poručiteľa Q. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.10.2013, žalobcovia žiadali, aby súd vydal rozsudok, v ktorom určí, že C-KN parcela č. XXXX/X, orná pôda o výmere 491 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX - XX/XXXX vyhotovenom dňa 23.09.2013 U. F. patrila ku dňu smrti Q. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XX, XXX XX T. O., do bezpodielového vlastníctva jeho manželky B. P., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX T. O..
2. Svoju žalobu skutkovo odôvodnili tým, že predmetom určenia je novovzniknutá CK-N parcela č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 491 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX
- XX/XXXX vyhotovenom dňa 23.09.2013 U. F., a ktorá bola v minulosti súčasťou parcely č. XXXX/X registra C-KN nachádzajúca sa v k.ú. F., zapísaná vo výpise Správy katastra Dolný Kubín, na LV č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 959 m2, pod B1 na žalovaného v celosti. Parcela č. XXXX/ X zapísaná na žalovaného vznikla na základe geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX z pôvodnej pkn parcely č. XXXX. V tomto období vznikli aj parcely č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Novovzniknutú parcelu č. XXXX/X v minulosti užívala žalobkyňa spolu s jej nebohým manželom a v súčasnosti užíva výlučne žalobkyňa, pričom túto parcelu nikdy neužíval žalovaný. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k parcele XXXX/X na základe osvedčenia o dedičstve č. 5D/181/2012 zo dňa 07.11.2012 - Z 1879/12 - 37/12. Na základe osvedčenia žalovaný nadobudol vlastnícke právo k parcele č. XXXX/X po poručiteľke P. O., rod. D., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Poručiteľka nadobudla výlučné vlastnícke právo k parcele č. XXXX/X na základe notárskej zápisnice NZ 44/71 zo dňa 03.02.1971. Podstatné je to, že žalobkyňa spolu s nebohým manželom Q. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel 04.01.2005 nadobudla vlastnícke právo k časti parcely č. XXXX/X, ktorej zodpovedá v súčasnosti novovzniknutá parcela č. XXXX/X, a to na základe kúpno-predajnej zmluvy, ktorá však nikdy z nezimych dôvodov nebola zapísaná. Avšak od tejto doby vstúpila žalobkyňa spolu s nebohým manželom do dobromyseľnej držby a užívania časti
parcely č. XXXX/X, ktorej zodpovedá novovzniknutá parcela č. XXXX/X. O tom, že žalobkyňa nefiguruje na liste vlastníctva sa dozvedela až na základe výzvy od žalovaného, v ktorej ju vyzval od upustenia užívania nehnuteľnosti. Dovtedy bola v tom domnení, že vlastnícke právo má zapísané na základe kúpno-predajnej zmluvy, ktorá bola v tom čase aj odovzdaná príslušnému katastrálnemu úradu, aby vykonal zápis vlastníckeho práva. To však do súčasnosti nebolo zrealizované, a z toho dôvodu mohol žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo k celej parcele č. XXXX/X dedením po poručiteľke, keďže tá bola naďalej zapísaná ako vlastníčka, napriek tomu, že predmetnú parcelu predala. Skutočnosť, že poručiteľka predala časť parcely č. XXXX/X. V súčasnosti zodpovedajúcej parcely č. XXXX/X žalobkyni spolu s nebohým manželom preukazuje aj čestné prehlásenie dcéry poručiteľky Q. P., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola dokonca očitým svedkom odpredania spornej časti. Kúpna cena za predmetnú parcelu, ktorú žalobkyňa aj s nebohým manželom zaplatila právnemu predchodcovi žalovaného, bola vo výške 18.000,- Sk. Keďže žalovaný vyzval žalobkyňu listom zo dňa 12.08.2012 prostredníctvom svojho zástupcu U.. Q. F., aby po zbere úrody predmetnú parcelu vypratala a prestala užívať a žalovaný nebol ochotný sa dohodnúť bola nútená žalobkyňa sa obrátiť na súd. Na základe vyššie uvedených skutočností mali za to, že žalobkyňa spolu s manželom Q. P. nadobudli parc. č. XXXX/X, ktorá predstavuje časť parc. XXXX/X do ich bezpodielového spoluvlastníctva kúpno-predajnou zmluvou a od tej doby začali parcelu č. XXXX/X nerušene užívať. KeĎže manžel žalobkyne zomrel dňa XX.XX.XXXX a po ňom v rámci dedičského konania nebola zdedená aj novovzniknutá parcela č. XXXX/X je v tomto prípade potrebné určiť, že v čase jeho smrti bol bezpodielovým spoluvlastníkom parcely č. XXXX/X. Následne po takomto určení môže prebehnúť dodatočné dedičské konanie, ktorého predmetom bude práve podiel prislúchajúci jemu ako bezpodielovému vlastníkovi na parc. č. XXXX/X. Zároveň, keďže žalobkyňa bola účastníkom kúpno-predajnej zmluvy, je potrebné, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou o výške spoluvlastníckeho podielu 1 parcely č. XXX/X, čo predstavuje jej reálny podiel po smrti manžela na danej nehnuteľnosti.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 14.11.2013, kde uviedol, aby bol žalobný návrh, ktorý je vedený voči jeho osobe, v plnom rozsahu zamietnutý. Žalobkyňa vo svojom návrhu sa domáha, aby súd určil, že CKN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 491 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotovený dňa 23.09.2013 patria ku dňu smrti Q. P., považuje za neplatný a neobjektívny, nakoľko on ako žalovaný je výlučným vlastníkom spomínanej nehnuteľnosti, ktoré nadobudol právoplatným osvedčením a výpisom z Katastra nehnuteľností v Dolnom Kubíne. Bližšie dôvody uvedie na pojednávaní. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd žalobný návrh voči jeho osobe zamietol. Pokiaľ žalobkyňa udáva spomenutú parcelu, že nepretržite užíva, je len preto, že dobrovoľne sa jej nechcela vzdať i napriek tomu, že na to bola upozorňovaná niekoľkokrát osobne.
4. Dňa 17.02.2014 právna zástupkyňa žalovanej podala na súd návrh na zmenu žaloby na začatie konania a návrh na pripustenie účastníkov.
5. O návrhu na zmenu účastníkov konania súd rozhodol uznesením zo dňa 15.05.2014, a to tak, že pripustil, aby do konania na strane žalobcov ako žalobkyňa v 2/ rade vstúpila P. U., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., S. XX, ako žalobca v 3/ rade vstúpil P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX a ako žalobkyňa v 4/ rade vstúpila T. M., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O., F. XX. 6. O návrhu na zmenu žaloby súd rozhodol uznesením č.k. 7C/167/2013 - 51 zo dňa 10.06.2014, a to tak, že súd určuje, že žalobkyňa v 1/ rade je podielovou spoluvlastníčkou C-KN parcely č. XXXX/X, orná pôda o výmere 491 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX - XX/XXXX vyhotovenom dňa 23.09.2013 U. F. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu a zároveň, že súd určuje, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na C-KN parcele č. XXXX/X, orná pôda o výmere 491 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX XX/XXXX vyhotovenom dňa 23.09.2013 U. F., patrí do dedičstva po neb. Q. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. č. XX, T. O.. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne trovy konania spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinami, výsluchom svedkov, spisom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. N 44/71, spisom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5D/183/2005, spisom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5D/181/2012 a zistil tento stav:
8. Právna zástupkyňa žalobkyne 1/ uviedla, že zotrvávajú na písomne podanej žalobe, ako aj na už skôr prednesených ústnych vyjadreniach. Boli názoru, že výpovede žalobcov, ako aj svedkov jasne preukazujú skutočnosť, že žalobkyňa v 1/ rade so svojím neb. manželom v minulosti približne v období rokov 1981 až 1982 odkúpili od matky žalovaného a jeho sestry parcely, ktoré dodnes riadne užívajú. Predmet sporu parc. reg. C XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 491 m2, ktorá vznikla na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveným dňa 23.09.2013 U. F., bola v minulosti súčasťou parc. XXXX. F.. XXXX/X dlhodobo najneskôr od roku 1981 užívala bez akéhokoľvek rušenia zo strany žalovaného, či ostatných príslušníkov jeho rodiny, žalobkyňa v 1/ rade, a teda toto nerušené užívanie trvalo až do roku 2013, teda minimálne 32 rokov. Nikdy v minulosti si na predmet sporu nerobil žalovaný ani nikto z jeho rodiny právny nárok. Táto parc. je dlhodobo oddelená plotom od pozemkov, ktoré dlhodobo užíva žalovaný. Žalobkyňa 1/ spoločne aj so svojím neb. manželom vstúpila do dobromyseľnej držby približne v období rokov 1981 až 1982, kedy na základe zmluvy, okolnosti uzatvárania tu už boli spomínané, odkúpili predmetné parcely. Za predmet kúpy bola predávajúcej kúpna cena riadne vyplatená, čo vo svojej výpovedi potvrdila nielen žalobkyňa 1/, 2/, ale aj svedkyňa Q. P., rod. O., sestra žalovaného. A to konkrétne na pojednávaní dňa 15.06.2015, kedy táto uviedla: „Je pravdou, že P. vyplatili peniaze za pozemok, tak ako mne, tak aj matke.“ Rovnako táto svedkyňa uviedla, že p. P. užíva pozemok, ktorý odkúpila od jej matky tak, že na ňom pestuje zeleninu a zemiaky asi 30 ž 40 rokov. Ďalej uviedla, že na predmetný pozemok, hornú hriadku, ako to nazýva, si nikto iný právny nárok nerobil. Rovnako poukazujem aj na svedeckú výpoveď svedka U. O., synovca žalovaného, zo dňa 15.06.2015, ktorý o predmete sporu uviedol, teda o hriadke, že od dieťaťa vie, že stará mama túto hriadku predala P. ako stavebný pozemok so záhradou a druhú časť mal mať strýko, teda žalovaný. Svedok sa zároveň vyjadril aj k spôsobu, akým došlo k prepisu predmetu sporu na žalovaného a v rovnakých intenciách sa vyjadrila aj ďalšia svedkyňa, a to S. F., rod. O., neter odporcu na pojednávaní dňa 15.06.2016. Táto vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že P. bol predaný celý pás pozemku. Čo sa týka výpovede svedkyne P. O., manželky žalovaného zo dňa 04.05.2016, túto považujeme za účelovú a vopred naučenú, pretože je do oči bijúce, ako svedkyňa vedela informácie o parcelách svojich susedov aj konkrétnych výmerách, ale o svojich parcelách nevedela uviesť nič, pričom tvrdila, že tieto informácie jej povedal istý sused, tajomník na MNV v roku 2010. Svedkyňa uviedla, že s manželom si v roku 1999 ohradili, to čo užívali, čím zároveň potvrdila inú skutočnosť, že predmet sporu so žalovaným nikdy neužívali. Aj z týchto dôvodov naďalej trváme na našom návrhu a žiadame, aby bolo určené, že nehnuteľnosť parc. reg. C XXXX/X nachádzajúca sa v obci F. patrila do BSM ku dňu smrti poručiteľa.
9. Žalobkyňa v 1/ rade uviedla, že oni niekedy v 1973 kúpili pozemok, a to ako od Q. P., tak aj od jej matky P. O.. Q. P. vyplatili 17.000,- Sk za pozemok aj s môstkom a pani O. 18.000,- Sk za ten pozemok, kde majú hriadu. Oni počuli, že pani P. tam chce stavať, ale nemala dobré vzťahy s bratom. Bola tehotná a ani vody sa jej nedali napiť, tak to kúpili, pretože ich bolo 8 ľudí v jednom dome a chceli stavať. Písomnú zmluvu vtedy s pani O. nerobili, užívať začali aj ten pozemok, ktorý kúpili od pani O.. Oni nie sú nejaký blízky príbuzní, manžel bol nejaká ďalšia rodina s tou pani P.. Pani P. tesť a jej manžela otec sa jej zdalo, že boli bratranci. Oni to nejako nedávali do poriadku preto, že mali dosť iných starostí, manžel ochorel, bol na čiastočnom invalidnom. Sporný pozemok mali prepísať na seba, keď to kúpili, nechali to tak a užívali. Prečo pán O., keď si dával do poriadku to svoje pri tom dedičstve nepovedal pani P., alebo D., že sa jedná aj o to, čo užívajú oni. On im to zatajil. Na tých hriadach oni pestovali nejaké plodiny, bola tam zlá zem a oni to prerobili. Manželka žalovaného jej nadáva do všelijakých. Na otázku, či s Q. P. uzatvárala nejakú písomnú kúpnu zmluvu o pozemkoch uviedla, že to s tým domom majú v poriadku. Uviedla, že „máme sa mi zdá“, na otázku, kedy, resp. v ktorom roku uviedla, hneď keď sa to kúpilo. Uviedla, že ju nemá. Darovaciu zmluvu z č.l. 93 a nasl., uviedla, že túto si pamätá, tam je jej podpis. Na otázku, či okrem tej darovacej zmluvy uzatvárala s pani P. aj inú zmluvu uviedla, že vari nie. Na otázku, či má nejaký doklad o tom, že Q. P., alebo napr. pani O. zaplatila nejaké peniaze uviedla, že to vari bolo v tých papieroch, ale nevie, či to bolo v tej zmluve, alebo nie. Na otázku, či sa zmluvy uzatvárali naraz, alebo či tam bol nejaký časový odstup, uviedla, že to bolo naraz, hneď, keď to kúpili. Na otázku, či s pani P. alebo O. uzatvorili jednu zmluvu alebo dve uviedla, že už nevie. Na otázku, kde podpisovali zmluvy s P. a O. uviedla, že ich podpisovali u pani P. v kuchyni, bol tam aj manžel navrhovateľky. Na otázku, čo bolo v tých zmluvách konkrétne napísané, uviedla, že si nepamätá. Na otázku, kto napísal zmluvy dopredu, resp. kto ich pripravoval, uviedla, že si nepamätá. Na otázku, či niekto overil podpisy na tých zmluvách uviedla, že boli overené, ale kto ich overil si nepamätá. Na otázku, kto si tie zmluvy zobral uviedla, že ich majú. Na výzvu, či ich môže ukázať, uviedla, že nie. Na výzvu, či môže žalobkyňa predložiť stavebné povolenie na dom a z ktorého roku je, uviedla, že ona si to nezobrala. Na otázku, kedy začali stavať dom, uviedla, že keď vybavili stavebné povolenie. Na otázku, koľko mala asi rokov, keď začali stavať uviedla,
že 40 rokov a manžel bol starší. Na otázku, koľko rokov pred tým kupovali pozemky od P. a O. uviedla, že hneď keď dostali stavebné povolenie, začali stavať. Na otázku, koľko rokov čakali keď kúpili od P. pozemok na stavebné povolenie uviedla, že aj viac ako rok. Na otázku, kto bol evidovaný na geodézií, keď to kupovali od P. alebo O. uviedla, že oni to pri tom stavebnom povolení prepísali z P. na svoje mená a ten zvyšok užívali. Na otázku, či videla vtedy keď to kupovali od P. aj nejaký list vlastníctva alebo výpis z pozemkovej knihy uviedla, že ona možno mala list vlastníctva, keď im to predávala, keď to bolo jej, ale im to nedávala. Na otázku, kto užíval pozemky predtým ako kúpili pozemky uviedla, že ich užívala pani P., mali to s bratom rozdelené na polovicu. Pani P. užívala svoju a on svoju. Na otázku, či videla nejaký papier, že P. a O. mali rozdelené pozemky uviedla, že jej to nik neukázal. Na otázku, či bola vybavovať prevod pozemkov na okresnom národnom výbore v Dolnom Kubíne alebo na MNV uviedla, že boli aj na MNV aj na okresnom úrade, aj na stavebnom úrade. Na otázku, čo ste tam boli konkrétne vybavovať uviedla, že keď sa vybavovalo stavebné povolenie. Na otázku, či potom ako kúpili pozemky od P. a O., či boli vybavovať prepis tých pozemkov uviedla, že pod domom prepísali a ostatné zostalo tak, neprepísali to. Na otázku, či ona osobne zmluvy s P. a O. posielala na notárstvo alebo na geodéziu uviedla, že to im vybavoval brat manžela E. P.. Ten ešte žije. Na otázku, čo konkrétne vybavoval E. P. uviedla, že vybavoval im stavebné povolenie. Na otázku, či ona za života jej muža mali nejaké spory s žalovaným a jeho ženou uviedla, že od prvoti, ledva búdu na pozemok doviezli, už im nadával. Na otázku, keď bolo dedičské konanie po mužovi, či dedila nejaké pozemky uviedla, že nejakú zem po mužovi dedila. Na otázku keď bolo dedičské konanie po P. O. kto zdedil pozemok za jej domom uviedla, že to mali rozdelené O. a P.. P. tvrdí, že O. jej ešte dva metre zahradil navyše. Na otázku, či videla niekedy dedičské rozhodnutie po P. O. uviedla, že jej to nikto neukázal. Na otázku, aký má vzťah s Q. P. uviedla, že ako s druhým, kúpili od nej. Na otázku, či si dala vypracovať geometrický plán, keď kupovali tú hriadu, uviedla, že tak vtedy nerobili nič. Na otázku kedy po prvýkrát prišiel geodet zamerať tú hriadu uviedla, že keď boli prvýkrát na súde, tak boli trikrát merať geometri. Na otázku, kto bol pri tom zameriavaní z vašej rodiny uviedla, že tam bola dcéra P. U.. Uviedla, že O. keď išiel prepisovať svoju hriadu, tak prepísal aj ich hriadu. Na otázku, prečo boli geodeti zameriavať trikrát tú hriadu uviedla, že nevie. Na otázku, koľko geometrických plánov vyhotovili geodeti uviedla, že nevie. Na otázku, či jej povedali geodeti, že sú tam nejaké problémy s hranicami tých pozemkov uviedla, že nik im nič nepovedal. Na otázku, čia hriada je väčšia uviedla, že to boli rovnaké asi. Na otázku, či majú nejaký iný spor na súde s pánom O. uviedla, že jej už ani nezapína rozum, majú O. dosť. Na otázku, či U. O. od nej pýtal nejaké nájomné od vtedy ako užívajú hriadu uviedla, že „Za čo? Za to čo kúpili?“. Na otázku, či bola v obci F. komasácia uviedla, že bola, ale ona ešte nebola na svete. Na otázku, či si pamätá, keď boli v obci F. pozemkové úpravy uviedla, že ona o tom nevedela. Na otázku, či sa dnes pred pojednávaním rozprávala so svedkami uviedla, že oni prišli svedčiť, aby súd počul, že to kúpila.
10. Žalobkyňa v 2/ rade uviedla, že mala možno tak 14 rokov, boli v strede dediny práve u pani O., matky žalovaného. Ona tam bývala v takej dreveničke aj so svojím ďalším synom, ktorý je už nebohý. Oni vlastne od nej kupovali placovku, kde ona polku dala jednému synovi a druhú dcére. Oni vlastne kupovali tú časť, ktorú majú vysporiadanú od pani P. a tú časť, ktorá je predmetnom sporu od pani O.. To všetko sa dialo, ale v dome pani Q. P., ktorá bývala hneď vedľa a pani O. tam bola len prítomná. V podstate aj ta prvá časť nebola na jej rodičov. Vlastne im to MNV dalo len do užívania. Oni to od roku 1981 užívali celé ako vlastné, nikdy sa za celé tie desaťročia nestalo, že by ich niekto upozornil, že to nemajú užívať, že to nie je ich. To sa prvýkrát stalo až v roku 2013, keď im poslal výzvu nejaký právny zástupca žalovaného. Oni vtedy hneď išli za pani P. a tá im dala čestné prehlásenie. Je pravdou, že oni si ani pri dedičskom konaní pri otcovi nevšimli, že to nie je celé v poriadku. Tú spornú časť užívali ako hradu, teda tam pestovali zeleninu a zemiaky. Nemali to ohradené. Ona trvale nežije v F. od roku 1988, ale chodí tam veľmi často, niekedy tam je celé leto a chodí prakticky každý druhý víkend. Už v čase kúpy, žalovaný mal svoju časť oplotenú, tú časť, ktorá je teraz sporná však neoplocoval. Q. P. sa platilo za dve parcely, pokiaľ vie tak 17.000,- Kčs + 500,- Kčs ako náhrada za mostík, ktorý je pri parcele. P. O. zaplatili za predmet sporu 18.000,- Kčs. Ona bola osobne prítomná pri výplate peňazí pani O., aj P.. Vyplácali si peniaze a zároveň si podpisovali nejaké papiere. Peniaze pre pani O. a P. sa vyplácali v ten istý deň. Tie doklady, ktoré si podpisovali, ostali na stole u pani Q. P.. Nevie povedať, čo bolo obsahom tých listín, ona ich nečítala. Nevie povedať, kde sa nachádzajú tie listiny, kto ich odovzdával na kataster, či miestny úrad. Nevie povedať, či jej rodičia v roku 1981 podpisovali nejaké zmluvy s MNV Pokryváč, pri tom prítomná nebola. Nemá vedomosť o tom, či jej rodičia platili nejaké peniaze MNV Pokryváči. Podľa nej jej rodičia mali stavebné aj kolaudačné rozhodnutie, nemá dôvod ho predkladať, nakoľko nie je stavebník. Videla na vlastné oči stavebné povolenie aj kolaudačné rozhodnutie na dom svojich rodičov, do dnes ho má. Jej rodičia nemali od roku 1981 žiadne spory s P. O., t.j. matka žalovaného, ani s Q.
P.. Od roku 1981 ani so žalovaným, až keď prišla tá výzva na vrátenie nehnuteľnosti, tak sa vyostrili konflikty. Jediný konflikt pred týmto mala ona práve so žalovaným, keď jej ušiel vlčiak z dvora a išiel žalovaný s guľovnicou a mieril naňho a chcel ho zastreliť, keď na neho skríkla, tak nemieril guľovnicu na ňu a spýtal sa, či má zastreliť aj ju a vtedy dala aj trestné ozimenie. Neboli spory o udiareň, či vodu. Vie len, že jej brat bol za žalovaným, resp. poslal mu niečo aj písomne, ale nevadili sa, spory neboli. Keď im praskla prípojka v ich dvore, tak upozornili pána O., aby to urobil, tvrdil, že to urobí na jar, neurobil to 4, či 5 rokov, ale nikto sa s nimi nevadil. Nevedú s pánom O. iný súdny spor, tú dohodu robil právny zástupca žalovaného s maminým právnym zástupcom, zo štyrikrát sa stretli. Po jednom z tých spoločných stretnutí bola aj ona s maminým právnym zástupcom. Podľa nej pred rokom 1981 spornú parcelu užívala Q. P., kosili tam. Kto bol zapísaný vtedy ako vlastník spornej parcely, to ona nevie, lebo bola maloletá a nemohla nahliadať do údajov katastra, avšak teraz vie, že majiteľkou bola P. O.. Doklad, ktorý by mohla ukázať je tá rozdeľovacia zmluva, ktorá rozdelila tie placovky, prípadne dedičské konanie po nebohej P. O.. V dedičskom konaní po jej otcovi to prebiehalo tak, že notár vytiahol nejaké LV-čka v rýchlosti sa to prejednalo a odišli. Upozornili ich iba na to, že sa jedná o pozemok pod domom a vedľa domu. Na otázku, či žiadali aby bola po nebohom otcovi prejednaná v dedičskom konaní sporná parcela uviedla, že o tom, že ide o spornú parcelu v tom čase nevedeli, o tom sa konkrétne dozvedeli až po obdŕžaní výzvy na vypratanie. Myslím si, že jej sestra nemá občianstvo Írskej republiky, žije 13 rokov v Írsku, má manžela, ktorý je občanom Írskej republiky a dve deti sa jej narodili v Írsku. Bola prítomna v roku 2013 pri tom, keď geodet U. F. zameriaval spornú parcelu. Podľa nej, tak ako je to zamerané, zodpovedá to skutočnému stavu, lebo ešte nejaký čas predtým jej manželka odporcu povedala, že to čo je oplotené je ich, t.j. odporcu a to za plotom je ich, teda navrhovateľov. Nemám vedomosť o tom, že by geometer po vypracovaní geometrického plánu tento menil, odovzdal ho právnemu zástupcovi. Jej matka okrem nás detí, ktoré sme ako navrhovatelia mala ešte za slobodna ďalšiu dcéru, a to U. F., rod. O.. Boli robené v podstate len dva geometrické plány. Jeden na záhradu a druhý na vchod do domu, kde p. O., podľa nich, podvodným spôsobom previedol toto na seba. Pokiaľ na pojednávaní vystupoval p. O. ako ťažko chorý a dezorientovaný a oni poukázali ohľadne týchto skutočností aj na políciu, vzhľadom na to, že p. O. mal vodičský a zbrojný preukaz. Z polície im došla odpoveď, že p. O. je zdravotne v poriadku, a to aj v takej miere, že môže byť držiteľom uvedených preukazov. Je potom zrejmé, že právny zástupca na pojednávaní klamal. Pokiaľ ide o svedectvo P. O., tak to bolo celé zavádzajúce a klamlivé. V 70-tych rokoch im to nemohlo byť darované, pretože to bolo rozdelené darovacou a rozdeľovacou zmluvou, a to tak, že časť pred parcelou, ktorú darovala dcére a za ňou si ponechala matka žalovaného tú polovicu, ktorú darovala sestre žalovaného, tak tam mala táto stavať, ale žalovaný v tom čase si tam už postavil dom a ohradil aj časť toho, čo malo patriť jej a teda aj manžel tejto sestry povedal, že tam stavať nebudú. Matka nemala záujem to nechať žalovanému, napísala aj testament, v ktorom to darovala svojej dcére P.. Avšak práve žalovaný mal vyrobiť nejaký falošný testament, kde kvôli tomu boli nakoniec aj na súde v Bystrici. Určite jej rodičia žalovanému nedávali nejaký nájom, a to s určitosťou nie zemiaky, príp. kapustu. Problémom bolo správanie žalovaného, a to už spomínaná vodovodná prípojka, kde ani o prípojku tak nešlo. V podstate to bola hadica, ktorá ani nešla cez pozemok, ktorý je predmetom sporu, ale išla okolo našej drevárne, v zime praskla, zatápalo nás a ja som bola s otcom niekedy v 2003 alebo 2004 za žalovaným, aby si to opravil, kde tento povedal, že to bude až na jar a preto my sme zavolali vtedy nejakého pána, ktorý to zatiaľ zastavil. Takisto, keď sme robili takú betónovú škarpu, či neskôr zámkovú dlažbu, tak sme mu ponúkli, aby si potiahli tú vodu nejako inak, pretože už potom to nebude možné rozbíjať, tak to odmietli. Tajomník MNV nemohol mať vedomosť o nejakých výmerách, či o skutočnosti, že to patrí im, pretože to považoval za naše. Tento spor sme nevyvolali my, pretože ho začal U. O. tým, že oklamal aj svojich súrodencov, keď im tvrdil, že ide o nejaký m2 pod rodinným domom a musí si to dať do poriadku. Poukazovala, že v roku 2004, keď žalovaný zatepľoval rodinný dom, tak jeho manželka ich popýtala, či si môžu na ich pozemok dať lešenie, keby to bolo ich, tak si nepýtajú povolenie. Svedkyňa sa mala v autobuse, keď išla na pojednávanie, vyjadriť, že ona vie presne, čo má povedať, že bola poučená od manželovho právneho zástupcu. Poukazovala aj na skutočnosť, že právny zástupca žalovaného zbytočne zachádza do osobných vecí aj jej, a to aj jej zdravotného stavu. Sporná parcela bola vždy v užívaní jej rodičov. Nikdy sa nestalo za jej 47 rokov, aby žalovaný U. O. s rodinou nejakým spôsobom vyzvali jej rodičov, aby im bola sporná parcela odovzdaná, že patrí im a že ju majú iba v nájme. 1x sa o tom dozvedeli až keď U. O. podvodným spôsobom previedol spornú parcelu obnovou dedičského konania na seba a vyzval jej matku B. P. listom prostredníctvom právneho zástupcu Dr. F., aby po zbere úrody odovzdala spornú parcelu U. O., že je on jej nový vlastník.
11. Žalobca v 3/ rade uviedol, že bol chlapec, mal tak 8-9 rokov, keď rodičia začali stavať dom. Vie, že povedali, že kúpili časť od Q. P. a časť od pani O.. Na tej spornej časti pomáhal, keď ju užívali od
malého chlapca. On však prítomný pri nejakom odovzdávaní peňazí, alebo kúpe nebol. Je pravdou, že keď žalovaný údil, nebolo to príjemné, nedal sa tam otvoriť oblok, takisto mu zo strechy padal sneh do ich dvora, spadol aj našej mame na chrbát. Čo sa týka sporného pozemku, on sním v živote nič neriešil. On na ňom nezbadal nejakú chorobu, aj nedávno normálne mal na návšteve deti, vnúčatá, hral sa s nimi. Naposledy žalovaného videl asi pred mesiacom, keď vynášal smeti. On vie, čo je predmetom sporu, je to pozemok nad domom. Podľa jeho odhadu môže mať tak 3-4 áre. On nebol pri tom, keď to geodet zameriaval. Nespomína si, či ten geometrický plán videl. Nevidel nejaký iný geometrický plán, alebo doklady, na základe ktorých jeho rodičia kupovali pozemky. On z F. odišiel, mohol mať tak 18-19 rokov, ale trvalý pobyt tam má stále, chodí tam každý mesiac. Nespomína si on, že by jeho rodičia mali so žalovaným nejaké spory. O problémoch s prípojkou, že by sa mala riešiť za života jeho otca, nevie. Udiareň a ten sneh zo strechy určite nie, ten sa za života otca neriešil. O sporoch medzi žalovaným a Q. P. o pozemky nevie, tie veci ho nezaujímali. Text dohody o urovnaní on nikdy nevidel. Jeho sestra T. podľa neho vie o tomto spore, lebo dala plnú moc sestre P., ktorú videl. Je pravdou, že sestra chodieva na Slovensko aj keď sa končí prvý školský polrok, ale chodieva aj inokedy, a hlavne v posledných rokoch, keď jej syn má zdravotné problémy, tak chodievala s ním na operácie na Kramáre. Jemu bolo povedané ešte keď otec žil, že ten spodok kde je dom kúpili od P. a vrch, ktorý je teraz sporný od O.. On nevidel nijaký doklad o tom, kto bol vlastníkom sporných pozemkov v čase predaja. Nevidel ani stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie na ten pozemok. On si ani nespomína, že by vedel niečo o tom, že nejakú zmluvu o kúpe pozemkov uzatvárali jeho rodičia s miestnym národným výborom. O tom, že sú nejaké pozemky nevysporiadané sa on dozvedel z tej výzva na to vypratanie. Pri dedičskom konaní po otcovi on bol odcestovaný, plnú moc dal sestre. Nevie, či jeho rodičia platili obci F. nejaké dane za pozemky, ani nevie, či by to on mal vedieť. Po roku 1990 v rámci pozemkových úprav ja neviem, kto sa zaujímal o pozemky, ktoré užívali moji rodičia.
12. Žalobkyňa v 4/ rade uviedla, že pokiaľ ide o jej pobyt, tak trvalý pobyt má na adrese F. XX a je pravdou, že býva a zdržiava sa v Bratislave. Ona sa zdržiavala dlhší čas v zahraničí a preto poverila svojím zastupovaním P. U.. Ona je dcéra B. P. a zostávajúci žalobcovia sú jej súrodenci. V W. býva na adrese F. XX. Pokiaľ ide o samotný pozemok, tak uviedla, že ona je narodená v 78 a ten pozemok sa riešil niekedy od 81. Ona to nejako nevnímala. Pomáhala samozrejme na stavbe, zároveň, ako bolo vtedy zvykom, pomáhala aj s prácami na tej záhrade s tým, že ten pozemok považovala za ich. Nikdy nepočula o tom, že by mal byť v nejakom nájme. Tie susedské vzťahy nikdy neboli nejaké dobré, nekomunikovalo sa, takže ťažko mohla byť uzavretá nejaká dohoda so žalovaným. Bol tam problém s vodovodnou prípojkou, keď boli vyzývaní, aby ju odstránili, príp. aby ju presunuli na hornú parcelu, čo neurobili a keď sa im zastavila voda, tak vlastne sa začal riešiť ten pozemok, ktorý sa dovtedy neriešil. Na otázku, či si ona pamätá na nejakú výzvu na opustenie, či vypratanie tej parcely, uviedla, že nie. Prvá asi takáto výzva prišla vlastne asi zo súdu. Mama je na tej parcele v podstate od marca do októbra. Je to pre ňu zmysel života, niečo tam pestovať. Na otázku, či má nejaký list, ktorým zaslali návrh dohody žalovanému, uviedla, že ono to bolo tak, že oni nemali dôvod mu navrhovať nejakú dohodu, keďže tá parcela bola mamina od roku 81, ale bolo to tak, že keď sa im zastavila tá voda na hospodárske účely, tak potom asi o rok, o dva prišlo niečo zo súdu. Vie, kto je žalobcom. Je to mama a my súrodenci. O dohodu sa pred podaním žaloby, nepokúšali preto, lebo už vtedy neboli dobré susedské vzťahy, kde prvotný popud vyšiel do suseda. Na otázku, či má nejakú listinu, ktorá potvrdzuje, že jej rodičia získali uvedenú parcelu, uviedla, že nebolo v jej záujme alebo nemala dôvod mať takúto listinu. Ona nemá írske štátne občianstvo. Do revolúcie v roku 1989 mali oni viacero záhumienok, niektoré boli aj polhodinu od domu. Blízko domu mali už vtedy tzv. hradu, na ktorej pestovali zeleninu, a to ešte predtým ako sa nasťahovali do novopostaveného domu. Jej rodičia uvedenú nehnuteľnosť stále obhospodarovali, neriešili ju O.. Ten strih prišiel vtedy, keď im odpojili tú vodovodnú rúrku. Ona pri nadobúdaní tej parcely mala 10 rokov a nevie, ktoré desaťročné dieťa by riešilo listiny okolo parcely. Ona vie, že v tých rokoch sa z nejakého dôvodu kúpne zmluvy nezapisovali na geodézii. Ešte k prípadnej chorobe žalovaného uviedla, že asi skôr nejako chorý nie je, keď má zbrojný preukaz.
13. Právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa nich v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Majú za to, že vzhľadom na smrť manžela žalobkyne 1/ nemôžu žiadať, že polovica predmetnej nehnuteľnosti patrí do BSM. Pokiaľ ide o samotný predmet sporu, tak žalobkyňa 1/ sa nepokúsila o mimosúdne vyriešenie pred podaním žaloby, aj návrh dohody po podaní žaloby riešil skôr iné veci ako držiaky na sneh, navyše je tam konštatovanie o neexistujúcom súdnom spore 8C/148/2013. Žiadali, aby súd zmenu návrhu nepripustil, pretože výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe ohľadom tej časti pozemku, ktorý
predstavuje C-KN parc. č. XXXX/XX, nakoľko o tejto sa doteraz nekonalo. Podľa našich vedomostí zo strany žalobcov ide už o 4. geometrický plán, kde vnášajú do konania zmätok. Poukazovali nato, že pokiaľ ide o žalobkyňu v 1/ rade, táto nemá právny záujem na žiadanom určení. Odkazuje sa na dedičské konanie po jej manželovi, kde k vyporiadaniu BSM nedošlo a preto nie je zrejmé, ako mohla nadobudnúť spoluvlastnícky podiel v 1. Žiadali, aby súd v celom rozsahu žalobu žalobcov v 1/ až 4/ rade zamietol. Poukazoval na skutočnosť, že žalobcovia vôbec nerozumejú predmetu tohto konania, nepochopili, že dôkazné bremeno majú žalobcovia a že žalovaný nie je povinný nič dokazovať. V tomto konaní žalobcovia vôbec neuniesli svoje dôkazné bremeno a ani nenavrhli dôkazy, ktoré by mohli preukázať pravdivosť ich tvrdení. Namietal všetky skutkové tvrdenia žalobcov počas tohto konania. Právne posúdenie veci uvedené v žalobe je úplne zmätočné. Poukazoval na ust. čl. 2 ods. 2 CSP, z ktorého je zrejmé, že súd je viazaný platnou súdnou judikatúrou. Podľa rozsudkov NS SR, ktorá je najvyššou súdnou inštanciou v oblasti všeobecného súdnictva, ide o rozsudky č. 1CdO/137/2011, 4CdO/361/2012, 5CdO/49/2010, je jednoznačne zrejmé, že súd musí žalobu žalobcov zamietnuť. Z platnej súdnej judikatúry je zrejmé, že držba nehnuteľností, ktorá vychádza z ústnej zmluvy, nikdy nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti. Tzv. stredný občiansky zákonník, vydržanie vlastníckeho práva k pozemkom vôbec neopravovalo a túto možnosť zaviedol až zákon č. 131/1982 Zb. účinný odo dňa 01.04.1983, pričom žalobcovia ani ich právni predchodcovia nemohli vydržať vlastníctvo k sporným pozemkom. Je jednoznačne zrejmé, že do nežnej revolúcie z novembra 1989, bolo všeobecne známou skutočnosťou na území bývalého Československa, že vlastnícke právo k pozemkom sa nadobúda zmluvou, ktorá sa musela registrovať na štátnom notárstve. Neznalosť tohto jednoznačného zákona alebo ustanovenia predstavuje neospravedlniteľný právny omyl, čo spochybňuje dobromyseľnosť žalobkyne 1/ a jej manžela. Čo sa týka petitu žaloby žalobcov, poukazoval na to, že tento petit zo dňa 15.10.2013 aj zmenený petit je neurčitý a nevykonateľný, a to z dôvodu, že chýba označenie k.ú., čo je najpodstatnejší údaj, GP na ktorý sa žalobcovia odvolávajú, je neplatný, čiže odo dňa jeho zhotovenia už uplynuli viac ako tri roky a naviac z dedičského rozhodnutia po neb. Q. vyplýva, že v dedičskom konaní nebolo vyporiadané BSM. Napriek tomu žalobcovia podali na súd žalobu, o ktorej bolo dopredu zrejmé, že nemôže mať úspech. Jeho klient si vždy robil vlastnícke nároky na sporné nehnuteľnosti. Žalobcovia 1/ až 4/ a aj neb. Q. P., neboli nikdy dobromyseľní. Na pojednávaní dňa 15.06.2015, žalobkyňa 1/ výslovne uviedla, že nemá žiadnu písomnú zmluvu, ktorou by preukázali nadobudnutiu spornej nehnuteľnosti. V priebehu tohto trojročného súdneho konania žalobcovia v 2/ až 4/ rade taktiež nepredložili súdnu žiadnu písomnú zmluvu a ani ju neoznačili. Tvrdenie žalobcov, že písomná zmluva sa mala údajne stratiť na katastri, je nevieryhodné a nebolo preukázané, že by žalobcovia 1/ až 4/ a neb. Q. P. podali návrh na vklad vlastníckeho práva k nejakej zmluve na spornú nehnuteľnosť. Na dnešnom pojednávaní bolo preukázané výsluchmi žalobkýň v 2/ a 4/ rade, že pred podaním žaloby, sa vôbec nepokúsili o zmier so žalovaným. Bez ďalšieho podali žalobu. Svedecké výpovede U. O. a S. O. sú nepravdivé, je zrejmé, že vôbec nevedia, čo je predmet sporu. Súdu je známe, že medzi účastníkmi konania prebieha na tunajšom súde ďalší spor pod č. 8C/53/2015, kde tiež žalobcovia nebudú mať úspech vo veci. T.z. že vyvolali dva súdne spory voči môjmu klientovi, čím mu spôsobili zbytočné zdravotné a psychické problémy. Svedkyňa P. O. vypočutá dňa 04.05.2016 vypovedala pravdu. Jej svedeckú výpoveď sa žalobcom nepodarilo vyvrátiť, pretože na nich je dôkazné bremeno. V ostanom sa pridržiavame našich doterajších prednesov tomto konaní.
14. Žalovaný uviedol, že skutočne má zbrojný preukaz a psychotesty robil pred 10 rokmi. Na otázku, či pozná človeka, kde sudca ukázal na jeho právneho zástupcu a či vie ako sa volá, uviedol, že je to právnik a nevie ako sa volá. On si nepamätá, čo je predmetom tohto sporu. Na otázku, kto je jeho ošetrujúcim lekárom, uviedol, že je to taká nižšia pani na Bystereci. Na otázku, či vie, čo je predmetom sporu, uviedol, že nie. Uviedol, že nevie nič o spornom pozemku. Uviedol, že nevie, kde býva. Na otázku, ako sa dostane domov uviedol, že odmieta vypovedať.
15. Svedkyňa Q. P., nar. XX.XX.XXXX, uviedla, že rodičia bratovi a jej dali pozemok na polovice. Ona im predala, teda P., celú svoju časť. To bolo niekedy v 1981 alebo 1982. Potom ten kúsok kúpili od jej mamy. Nevie, prečo teraz ich brat vyzýva, aby to opustili. Ona si presne nepamätá, či to od mamy kupovali v ten istý deň, keď im ona predávala, alebo o čosi neskôr, je to už dosť rokov. Pri tom dedičskom po matke, čo prebehlo teraz nedávno, tak brat prišiel s tým, že si prepisuje len to, čo je za jeho domom. Ona myslela, že jej časť nechá tak. Je pravdou, že P. vyplatili peniaze za pozemok tak ako jej, tak aj matke. Nevie presne už koľko, ale myslí, že jej dali tak od 16.000,- do 17.000,- a matke tak do 18.000,- Kčs. Oni si dávali aj nejaké doklady, ale všetko sa kdesi zapotrošilo, keď stavali nový dom. Ona vie, čo je predmetom sporu. Napísali im papier, aby sa odstránili odtiaľ. Ona myslela, že je to celé jej. Na
otázku, či oddeľuje hornú hriadu niečo s pozemkom pána O. uviedla, že hriady žalobcov a žalovaného neoddeľuje nič, je tam plot. Jej brat má zahradené svoje, a to aj užíva, P. užívajú to, čo im ona predala. Na otázku, či vie povedať, akým spôsobom užíva pani P. pozemok, ktorý kúpila od jej matky uviedla, že tam pestuje zeleninu a zemiaky asi 30 alebo 40 rokov, od kedy tam postavili. Na otázku, či má vedomosť, či si robil niekto na tú hornú hriadu niekto iný právny nárok, uviedla, že nikto si na to nárok nerobil, ani súrodenci, to im dali rodičia. Na otázku, či mala niekedy v minulosti spory s pánom O. uviedla, že mali spory, ale nechce to ďalej rozmazávať, bolo to pre dedičstvo, keď si na to pomyslí, je jej zle. Na otázku, kto jej povedal, čoho sa týka tento spor uviedla, že jej nikto to nepovedal. Na otázku, odkiaľ vedela, že pán O. poslal pani P. nejaký list, aby prestali hriadu užívať, uviedla, že to jej povedala asi pani P.. Na otázku, prečo povedala, že je to celé jej, uviedla, že také niečo ona nemohla povedať. Pokiaľ išlo o to dedičstvo, ona chcela mať pokoj a na bratove by nikdy nesiahla. Na otázku, či patrili niekedy hriady im, ktoré užíva pani P., uviedla, že áno, vari jej to mama darovala všetko, tak ako dala aj bratovi, keď išli stavať. Na otázku, či pozemok, na ktorom pestuje pani P. zeleninu, má okolo 5 árov, niekedy patril jej, uviedla, že to všetko jej dala kedysi mama. Na výzvu, aby predložila doklad keď jej to dala jej matka uviedla, že nemá žiadne doklady o tom. Na otázku, koľko m2 jej dala matka na výstavbu domu uviedla, že jej dala toľko metrov, koľko bratovi, všetko im rozdelila napoly, nevie, možno to bolo 800 m. Na otázku, v ktorom roku postavil U. O. plot medzi záhradami uviedla, že nevie v ktorom roku, asi keď postavil. Na otázku, či vie o tom, že tento sporný pozemok boli zameriavať geodeti, uviedla, že o tom nevie, nebola pri tom prítomná. Na otázku, či v čase keď jej matka dávala pozemky, resp. otec, či sa robili vtedy nejaké geometrické pozemky uviedla, že sa robili, lebo geometrický plán zaplatila aj bratovi. Na otázku, kedy to bolo uviedla, že nevie, mohlo to byť asi v roku 1972. Na otázku, kedy uzavrela darovaciu zmluvu s pani P. a prečo, uviedla, že nevie, nepamätá si, možno vtedy, keď to odo mňa kupovali. Na otázku, koľko m2 to mala vlastne pani P. predať a podľa čoho vyrátali cenu uviedla, že nevie, že sa tak zjednali. Na otázku, koľko zmlúv za život uzavrela s pani P. a jej manželom uviedla, že nevie. Na otázku, kto napísal zmluvu, ktorou vaša matka mala predať pozemok P. uviedla, že si nepamätá, je to už moc rokov. Na otázku, či má doma nejaké listiny ohľadne tohto pozemku, ktorý užíva pani P. a robí si naň nároky uviedla, že nič nemá, jedine ten papier, čo mi dovolili postaviť nehnuteľnosť. Svedkyňa uviedla, že podpis na čestnom prehlásení z č.l. 9 spisu je jej. Nevie kto to čestné prehlásenie vyhotovil.
16. Svedok U. O., nar. XX.XX.XXXX, uviedol, že žalovaný je jeho strýko, jheo otec bol jeho brat. O tej hriade, ktorú teraz užívajú P., vie od dieťaťa to, že to stará mama predala P., resp. ako ich oni volali O. ako stavebný pozemok aj so záhradou a druhú časť mal mať strýko. On sa odsťahoval asi keď mal 12 rokov. Teraz už tam chodieva málo, v podstate len na hroby. Asi tak pred dvoma rokmi prišiel za ním strýko, že podľa nejakého zákona ho naháňajú z katastra, aby si dal do poriadku pozemok pod domom, že on si to ešte neprepísal, že ide o pár m2 a že potrebuje plnú moc odo neho a od sestry S., že už mu dala plnú moc aj Q. P., tak potom len podpísal nejaké splnomocnenie u notára a odišiel. On mu veril. Nevedel, že ide aj o tú hriadu, ktorú užívajú P.. Na otázku, či mal vedomosť, či to splnomocnenie, ktoré podpisoval je aj splnomocnenie pre dedičské konanie, uviedol, že jemu strýko povedal, že ide o pár m2 pod domom. On s ním mal už v minulosti problémy a chcel mať s ním pokoj, preto mu podpísal čo chcel. On tvrdil, že si to nedal do poriadku po starej mame. Na otázku, či niečo oddeľuje pozemok žalobkyne 1/ a pozemok žalovaného uviedol, že myslí, že tam bol plot medzi tými pozemkami. Keď bol mladý, tak myslí, že tam plot nebol, teraz to on nebol pozerať. Keď bol aj za strýkom, tak bol len v dvore. Jeho manželka bola taká nepriateľská, mala za to, že oni zdedili niečo čo nemali a tak tam potom ani nechodil. Na otázky či má, alebo videl niekedy nejaké doklady o tom, že P. O. mala predať pozemky P., uviedol, že nevidel, ani sa o to nezaujímal. Oni sa zbavili všetkých pozemkov v F., pretože chceli mať pokoj, lebo im robila problémy rodiny. Keď mali za to, že zdedili niečo, čo chceli mať oni.
17. Svedkyňa S. F., nar. XX.XX.XXXX, uviedla, že žalovaný je jej strýko. Ona sa až teraz vlastne dozvedela, o čo sa jedná. Zrejeme to súvisí s tým, že keď pred dvoma rokmi keď bola na dušičky v F., že sa má zastaviť u strýka a podpísať tam nejakú plnú moc, že on to už podpísal a aj ostatní príbuzní. Bola tam prítomná len strýkova manželka, ktorá povedala, že ich naháňajú z katastra, aby si dali do poriadku nejakých pár m2 po starej mame. Ona to podpísala preto, aby mala pokoj. V minulosti im títo príbuzní práve robili problémy pri dedení po ich otcovi a mali na to zlé spomienky. Ona sa z F. odsťahovala asi v roku 1979, rok po smrti otca. Ona o terajšom užívaní nevie nič, ale z rozprávania matky vie, že stará matka podelila deti tak, že žalovanému a tete Q. dala napoly nejaký pozemok a ich otec mal mať pozemok s rodičovským domom. Teta Q. sa sťažovala na zlé správanie žalovaného, nejako sa jej vyhrážal a musela ten pozemok predať a predal sa P., a to celý pás. Teta Q. potom postavila inde, a aj oni mali problémy so strýkom aj s naším pozemkom, o ktorý ich chcel pripraviť a preto to potom zostalo
všetko tak a oni sa odsťahovali. Uviedla, že nemala vedomosť o tom, že prebieha dodatočné dedičské konanie po jej matke P. O.. Nevedela, čo je predmetom splnomocnenia, ktoré podpísala strýkovi. Myslí si, že to mohlo byť aj splnomocnenie pre dedičské konanie. Pamätá si len, že tam bola uvedená nejaká parcela, ale určite nepočula, že by išlo o plnú moc pre dedičské konanie. Ohľadne tohto pojednávania jej volal syn žalovaného H. O., ktorý jej povedal, že jej príde obsielka zo súdu a aby ju ignorovala. Keď potom sa rozprávali, tak zistila, že ide o ten spor s P. a že vlastne to má súvis s tou plnou mocou, čo v minulosti strýkovi podpísali, a že ich vlastne oklamal. A preto sa rozhodla, že to ignorovať nebude. Na otázku, či niekedy videla nejakú zmluvu medzi jej starou matkou, Q. P., prípade B. P. alebo jej manželom, uviedla, že nevidela nijakú zmluvu, resp. doklad. Na otázku, od koho sa dozvedala, čo je predmetom dnešného pojednávania a kedy, uviedla, že sa to dozvedala z predvolania, kde sú uvedený účastníci. P. U. jej nerozprávala nič. Na otázku, či pred pojednávaním sa rozprávala napr. s Q. P. uviedla, že sa normálne rozprávala s pani Machajovou.
18. Predmetom konania bola parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 491 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX geometrom U. F.. Ako vyplýva z notárskej zápisnice zo dňa 03.02.1971 (č.l. 87 - 88 spisu), tak pôvodným vlastníkom parc. č. XXXX zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XX obce F. bol ešte U. O. a na základe dedičského rozhodnutia ŠN v Dolnom Kubíne č. D X64/68 sa spoluvlastníkmi stali P. O., rod. D. v 1 a U. O. a Q. P., rod. O. po 1. S. spoluvlastníci rozdelili predmetnú parcelu č. XXXX (totožnú v EN tiež ako parc. č. XXXX) na základe geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX zo dňa 06.08.1968 tak, že výlučnou vlastníčkou novovytvorených parciel č. XXXX/X vo výmere 172 m2 a XXXX/X vo výmere 1102 m2 je P. O., rod. D., novovytvorenej parcely XXXX/X vo výmere 800 m2 je Q. P. a novovytvorenej parcely XXXX/X vo výmere 800 m2 je U. O.. Na vyrovnanie rozdielu medzi pôvodnou výmerou ideálnych spoluvlastníckych podielov P. O. darovala ostatným spoluvlastníkom po 81 m2. Na základe osvedčenia o dedičstve 5D/181/2012 zo dňa 07.11.2012 sa stal dedičom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. F. - parc. č. XXXX/X ostatné plochy 175 m 2, XXXX/ X orná pôda o výmere 959 m2 v celosti U. O., nar. XX.XX.XXXX, t.j. žalovaný. Ten si na svojej parcele č. XXXX/X postavil aj rodinný dom. Pokiaľ ide o tú časť pozemku, ktorú rozdelením získala Q. P., tak ohľadne časti tohto pozemku (parc. č. XXXX/X) bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní stavebného pozemku registrovaná pod RII 391/81 zo dňa 06.11.1981, kde B. P. a Q. P. bolo zriadené právo osobného užívania, kde následne po zmene tohto práva na vlastnícke bola uvedená parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 439 m2 prejednaná v dedičstve po neb. Q. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX tak, že uvedenú parcelu nadobudla v celosti B. P., rod. O., nar. XX.XX.XXXX - žalobkyňa v 1/ rade. Zostávajúcu časť pôvodnej parcele, ktorú predstavoval podiel Q. P., a to parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 361 m2 previedla Q. P. na žalobkyňu B. P. na základe darovacej zmluvy zo dňa 30.05.2005, vklad povolený pod V XXX/XX (č.l. 93 - 94 spisu). Z výpovedí všetkých strán a svedkov je nepochybné, že na parcelách predstavujúcich podiel Q. P. mala postavený rodinný dom žalobkyňa s manželom, na parc. č. XXXX/X žalovaný s manželkou. Je nepochybné, že manželia P. užívali okrem parciel, ktoré pôvodne predstavovali podiel spoluvlastníčky Q. P. aj časť parciel vydelených pre P. O., rozhraničie plotom robil samotný žalovaný, kde nie je predpoklad, že by tento neohradil to, čo skutočne užíva, resp. nemalo by to logiku. Za preukázané súd považuje aj to, že medzi P. O. a manželmi P. došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy aj na tie časti parciel, ktoré boli vydelené P. O. a ktoré užívali manželia P., je to preukázané nielen výpoveďou žalobkyne, ale aj Q. P., ktorá je v blízkom príbuzenskom vzťahu so žalovaným. V konaní však žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, že by bola takáto zmluva uzatvorená písomne a už vôbec nie, že bola predložená na registráciu Štátnemu notárstvu, prípadne katastru na povolenie vkladu. V podstate súd považuje za preukázané predovšetkým vyplatenie kúpnej sumy, presný obsah zmluvy, resp. za akú časť parciel mali byť uvedené peniaze vyplatené, preukázané nebolo. Okrem žalobkyne prípadne jej detí totiž o vyplatení peňazí, či predaji pozemku P. O., svedčia aj výpovede, či už Q. P., tak aj napr. U. O., prípadne aj S. F..
19. Podľa § 129 OZ ods.
(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
20. Podľa § 130 OZ ods.
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
21. Podľa § 132 OZ ods.
(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
22. Podľa § 134 OZ ods.
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523125'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).
(3) Do doby podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523134'&ucin-k- dni='30.12.9999'> sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523134'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
23. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
24. Pokiaľ ide o ustálenú judikatúru, súd sa pridŕžal nasledovného:
25. Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2015 sp. zn. 4 Cdo 361/2012).
26. Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 sp. zn. 4 Cdo 283/2009).
27. Súd, hodnotiac vykonané dokazovanie žalobu zamietol z týchto dôvodov:
28. V danom prípade žalujúca strana nepreukázala, že by nadobudla vlastníctvo k žalovaným nehnuteľnostiam, či už žalobkyňa v 1/ rade, alebo jej neb. manžel riadnou kúpnou, či darovacou zmluvou. Pokiaľ by malo prichádzať do úvahy nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ktoré je
osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona, musela by žalobkyňa v 1/ rade s manželom splniť zákonom požadované predpoklady, kde okrem toho, že by muselo ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba by musela byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby (u nehnuteľností 10 ročná), držba by musela byť predovšetkým oprávnená. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené náležitosti, a to ako faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou ako so svojou, ale aj dobrá viera, že držiteľovi vec alebo vykonávanie práva patria. A práve vzhľadom na vyššie citovanú záväznú judikatúru súd musí konštatovať, že ani žalobkyňa v 1/ rade, ani jej manžel sa nemôžu považovať za oprávnených držiteľov, nakoľko za oprávneného držiteľa nemožno považovať toho, kto do držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme, resp. pokiaľ aj bola uzavretá v písomnej forme, nebola registrovaná Štátnym notárstvom. Je zrejmé, že vstúpiť do držby mala žalobkyňa v 1/ rade spolu s manželom po roku 1981, kedy začali stavať rodinný dom, z vykonaného dokazovania aj vyplýva, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom žaloby, užívali, čo nakoniec potvrdzuje celá rodina právnej predchodkyne pôvodnej vlastníčky P. O., vyjmúc žalovaného a jeho manželky a títo boli aj ochotní zosúladiť skutočný stav so stavom právnym, kde ako vyplýva z ich výpovedí, tomu zabránilo len konanie žalovaného, ktorý ich nesprávne informoval pri náhradnom dedičskom konaní. Napriek tomu však s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a záväznú judikatúru, je zrejmé, že žalobkyňu v 1/ rade ani jej manžela nebolo možné považovať za oprávnených držiteľov, preto nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k žalovanej nehnuteľnosti ani žalobkyňa v 1/ rade a ani jej manžel do svojej smrti a teda ani nehnuteľnosť nemohla náležať do dedičstva po nebohom manželovi žalobkyne v 1/ rade.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dolný Kubín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.