Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/502/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcov: 1/ L. M., nar. X.X.XXXX, 2/ R. M., nar. X.X.XXXX, obaja bytom T. XXX, obaja zast. JUDr. Lucia Sukopová, advokátka, Františkánska 5, Trnava a žalovaných: 1/ I. T., nar. XX.X.XXXX, I. P. XXXX/XX, Q., 2/ Q. M., nar. XX.X.XXXX, T. XX, toho času R. J. 5, E. (GO) XXXXX Q., obaja zast. JUDr. Eva Koleničová, advokátka, Nám. SNP 3, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Podielové spoluvlastníctvo strán sporu sa zrušuje.

Nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, katastrálne územie T., obec T., okres Q., a to parcela registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 575 m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, parcela registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, parcela registra „C“ č. XXXX - záhrady o výmere 545 m2, parcela registra „E“ č. XXXX - orná pôda o výmere 1164 m2 a stavba - rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XXXX/ X sa prikazujú do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej 1/ náhradu jej spoluvlastníckeho podielu vo výške 17.609,375 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 2/ náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu vo výške 17.609,375 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnej výške.

Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2013 sa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a predmet podielového spoluvlastníctva by prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov s povinnosťou nahradiť hodnotu spoluvlastníckeho podielu každému zo žalovaných. Domáhali sa tiež priznania náhrady trov konania.

2. Žalobcovia tvrdili, že sú spolu so žalovanými 1/ a 2/ (ďalej aj „žalovaní“) podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat.úz. T., obec T., okres Q., a to parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 575 m2, parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, parcely registra „C“ č. XXXX - záhrady o výmere 545 m2, parcely registra „E“ č. XXXX

- orná pôda o výmere 1164 m2 a stavby - rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XXXX/X. Žalobcovia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov 1/2 týchto nehnuteľností, ktoré nadobudli titulom kúpnej zmluvy a žalobca 2/ vlastní ešte 1/16 nadobudnutú titulom dedenia. Každý zo žalovaných je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 5/32 nadobudnutom darovaním a 1/16 nadobudnutom dedením. Prístavbu postavenú na parc.č. XXXX/X, zapísanú na LV č. XXXX, ktorá je stavebne prepojená so spornou nehnuteľnosťou, vlastnia celú žalobcovia v BSM a nedá sa užívať samostatne. V žalobe ďalej žalobcovia uvádzali, že majú problémy pri užívaní sporných nehnuteľností a aj svojej prístavby, lebo oba domy majú spoločné odberné miesto pre všetky energie a žalovaná 1/ odmietla žalobcom sprístupniť spornú nehnuteľnosť. Žalobcovia sa snažili uzatvoriť so žalovanými mimosúdnu dohodu, avšak bezúspešne, lebo žalovaní sa vyjadrili, že im svoje podiely nepredajú. Žalovaní mali záujem o spornú nehnuteľnosť, avšak bez prístavby, s čím nesúhlasili žalobcovia. Žalobcovia ďalej tvrdili, že hoci má žalovaný 2/ nahlásený trvalý pobyt v spornej nehnuteľnosti, počas celého roka sa zdržiava mimo územia Slovenska a chodieva sem len na pár dní. Žalovaná 1/ má bytovú otázku vyriešenú, lebo vlastní byt v Q. na adrese I. P. XXXX/XX. Žalobcovia bývajú s deťmi v trojizbovom byte v T. XXX a navrhovaným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva by si vyriešili bývanie. Žalobcovia teda žiadali vzhľadom na ich väčšinové spoluvlastníctvo sporných nehnuteľností, výlučné vlastníctvo prístavby a účelnosť prikázať nehnuteľnosti do ich vlastníctva za primeranú náhradu. Na preukázanie tvrdení označili a predložili dôkazy, a to výpis z LV č. XXX kat.úz. T., návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - pokus o mimosúdnu dohodu, vyjadrenie žalovaných k návrhu, e-mailovú komunikáciu medzi stranami, zápisnicu o odovzdaní kľúčov od prístavby rodinného domu, fotografiu nehnuteľnosti, potvrdenie o trhovej cene nehnuteľnosti.

3. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe namietali, že nikdy nebránili ostatným spoluvlastníkom v užívaní predmetných nehnuteľností. Uviedli, že nehnuteľnosť je dispozične riešená tak, aby ju bolo možné nerušene - pri vzájomnom rešpektovaní sa - užívať viacerými osobami. Nesúhlasili s navrhovaným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva a mali vysoký záujem ostať spoluvlastníkmi nehnuteľností, lebo žalovaná 1/ chcela zostať bývať v rodičovskom rodinnom dome a žalovaný 2/ sa síce pracovne zdržuje v Taliansku, ale vždy keď je na pár týždňov v roku na Slovensku, trávi čas v spornej nehnuteľnosti a má tam aj svoje osobné veci. Po skončení práce v Taliansku má žalovaný 2/ vážny záujem o bývanie v dome v T. č. XX. Žalobu obaja žiadali ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd vo veci pojednával, vypočul žalobcov, ich právnu zástupkyňu, žalovanú 1/, právnu zástupkyňu žalovaných, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, a to výpisom z LV č. XXX kat.úz. T., návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - pokusom o mimosúdnu dohodu, vyjadrením žalovaných k návrhu, e-mailovou komunikáciou medzi stranami, zápisnicou o odovzdaní kľúčov od prístavby rodinného domu, fotografiou nehnuteľnosti, potvrdením o trhovej cene nehnuteľnosti, znaleckým posudkom č. 1/2016, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci.

5. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat.úz. T., obec T., okres Q., a to parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 575 m2, parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, parcely registra „C“ č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, parcely registra „C“ č. XXXX - záhrady o výmere 545 m2, parcely registra „E“ č. XXXX - orná pôda o výmere 1164 m2 a stavby - rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XXXX/X. Žalobcovia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov 1/2 (16/32) týchto nehnuteľností a žalobca 2/ vlastní ešte 2/32. Každý zo žalovaných je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 7/32. Prístavbu postavenú na parc.č. XXXX/X, zapísanú na LV č. XXXX, ktorá je stavebne prepojená so spornou nehnuteľnosťou, vlastnia celú žalobcovia v BSM.

6. Žalobcovia výzvami zo dňa 26.6.2013 vyzvali cestou ich právnej zástupkyne každého zo žalovaných na mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam tak, že v celosti pripadnú do vlastníctva žalobcom za náhradu poskytnutú žalovaným vo výške po 13.125 eur každému z nich.

7. Žalovaní sa vyjadrili dňa 1.7.2013 cestou ich právnej zástupkyne tak, že z dôvodu citovej väzby k spornej nehnuteľnosti, ktorá je ich rodičovským domom, majú záujem odkúpiť spoluvlastnícky podiel žalobcov. Žalovaná 1/ uviedla, že sa k rodičom do domu nasťahovala v čase, keď bolo potrebné sa denne starať o matku a neskôr i o otca, ktorého doopatrovala, kedy aj súčasne ukončila zamestnanie z

dôvodu starostlivosti o rodičov. Žalovaný 2/ uviedol, že má trvalé bydlisko v nehnuteľnosti a nemá inú možnosť bývania. Žiadali žalobcov o navrhnutie ceny, za ktorú by predali svoje podiely.

8. Z emailovej komunikácie medzi stranami súd zistil, že žalovaní boli ochotní odkúpiť spoluvlastnícke podiely žalobcov za 40.000 eur s tým, že o prístavbu žalobcov nemali záujem a túto ponúkli žalobcom na užívanie.

9. Zo zápisnice o odovzdaní kľúčov od prístavby rodinného domu a sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 28.8.2013 spísanej starostom obce T. pánom R. A. vyplýva, že starosta ako svedok sa zúčastnil preberania kľúčov od prístavby rodinného domu so súpisným číslom XX v obci T.. Vlastníci prístavby si preberali od nej kľúče, ktoré im bez problémov odovzdala žalovaná 1/. Žalobcovia žiadali aj sprístupnenie spornej nehnuteľnosti, čo žalovaná 1/ odmietla s argumentom, že tam má osobné veci ona aj žalovaný 2/. Žalovaná 1/ tiež uviedla, že chce celý svoj spoluvlastnícky podiel prepísať na žalovaného 2/, lebo ona v nehnuteľnosti bývať nechce, vraj má otázku bývania vyriešenú. Zvažovala aj návrh vlastníkov prístavby, ktorí jej ponúkli striedavé užívanie v dvojtýždňových intervaloch, ale nehnuteľnosť im napokon nesprístupnila.

10. Z fotografie rodinného domu súd zistil, že tento má zadný vchod, ktorý je zároveň i vchodom do prístavby, pričom prístavba má ešte jeden samostatný vchod.

11. Z potvrdenia o trhovej cene nehnuteľnosti vydaného realitnou kanceláriou Public & Business Services, s.r.o. zo dňa 2.1.2014 je zrejmé, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX kat.úz. T. vzhľadom na stav, v akom sa nachádza, trhové podmienky, opotrebenie a lokalitu bola ohodnotená na sumu 45.000 eur.

12. Žalobkyňa 1/ vypočutá na pojednávaní dňa 29.4.2015 uviedla, že polovicu spornej nehnuteľnosti, ktorá patrí do BSM, odkúpili spoločne žalobcovia ako manželia od rodičov žalobcu 2/ a 1/16 ešte zdedil žalobca 2/ po smrti svojej matky. Ďalej tvrdila, že predmetnú nehnuteľnosť užíva žalovaná 1/, v nehnuteľnosti býva sama od smrti otca žalobcu 2/ a žalovaných, t.j. od apríla 2013, dokedy v nehnuteľnosti bývali spolu ich rodičia a po smrti matky žalovaná 1/ s otcom. Žalobcovia pred podaním žaloby mali snahu vec doriešiť mimosúdnou cestou, vyzvali žalovaných na odkúpenie ich podielov, avšak bezvýsledne. Žalobcovia bývajú spolu s dcérou a vnučkou v 3-izbovom byte v obci T., ktorý majú vo vlastníctve. Žalobca 2/ sa pripojil k vyjadreniu svojej manželky - žalobkyne 1/. Vysvetlili, že o nehnuteľnosť majú záujem z dôvodu, že k predmetnej nehnuteľnosti-rodinnému domu patrí ešte prístavba, ktorej sú výlučnými vlastníkmi v BSM a táto stavba je evidovaná aj na LV č. XXXX. Prístavbu žalobcovia postavili v rokoch 1990-1991 za života rodičov žalobcu 2/, lebo tam chceli všetci spolu bývať. Pôvodne bola dohoda, že žalobcovia budú obývať predmetný rodinný dom a rodičia budú bývať v prístavbe. Uviedli, že túto prístavbu nie je možné oddeliť od stavby. Časť prístavby je súčasťou pôvodného rodinného domu a časť prístavby má samostatný chod. Samostatná časť pozostáva z jednoizbového bytu, ktorý tvorí izba, kuchyňa, chodba, kúpeľňa, špajza a táto časť je aj podpivničená. Časť, ktorá je súčasťou rodinného domu, pozostáva z 2 izieb.

13. Žalovaná 1/ vypočutá na pojednávaní dňa 29.4.2015 súhlasila s tým, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, no nie tak, ako navrhovali žalobcovia, ale žiadala, aby nehnuteľnosť bola rozdelená spôsobom pre možné užívanie dvoma rodinami. Uviedla, že ona aj so žalovaným 2/ by chceli na dome bývať a vyplatiť žalobcov. Parcelu, na ktorej postavili žalobcovia svoju prístavbu, a ktorá je v spoluvlastníctve všetkých strán sporu, navrhla prikázať do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/ s tým, aby hodnotu ich podielu vyplatili žalovaným. Objasnila, že za prístavbou sa nachádza ešte dvor, záhrada a ďalšie pozemky, ktorých spoluvlastníkmi sú všetci štyria účastníci a žiadala, aby ich súd rozdelil medzi nich podľa výšky podielov.

14. Žalobcovia prostredníctvom svojej zástupkyne uviedli, že vzťahy medzi stranami sporu sú narušené, lebo majú medzi sebou spory, nezhodnú sa a je podľa jej názoru nutné, aby bolo podielové spoluvlastníctvo zrušené a vyporiadané, nakoľko spoluvlastníci nie sú schopní spoločne nehnuteľnosti užívať. Návrh na vyporiadanie uvedený v petite žaloby považovali za jediné možné riešenie, lebo stavba

- nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vyporiadania, nie je reálne deliteľná.

15. Zo znaleckého posudku č. 1/2016 vypracovaného dipl. O.. D. S. dňa 8.1.2016 súd zistil, že prístavba je fyzicky napojená na kotolňu v spornom rodinnom dome, a tým na rozvody vody, teplej úžitkovej vody, elektroinštalácie a ústredného kúrenia. Prístavba nemá vlastné merania médií. Znalec uviedol, že vytvorenie dvoch samostatných bytových jednotiek v pomere podielov tak, aby novovzniknuté stavby po reálnej deľbe predovšetkým spĺňali všetky základné požiadavky na stavby a bývanie definované v stavebnom zákone nie je možné. Znalec ďalej uviedol, že pokiaľ je deľba rodinného domu nereálna, tak deliť parcely je nelogické a zbytočné, technicky neprechodné. Pokiaľ by sa zriadilo vecné bremeno práv prechodu, resp. prejazdu, tak by prišlo k podstatným zásahom do súkromia obidvoch strán sporu. Znalec označil za nepredstaviteľné ako by sa strany sporu mohli dohodnúť na údržbe vonkajších priestorov, spevnených plôch, investovaní do bežnej údržby, využívaní priestorov vstupu do dvora a podobne. Znalec sa tiež vyjadril, že prístavbu je možné oddeliť od rodinného domu relatívne jednoduchým spôsobom. Pri miestnom šetrení dospel znalec k zisteniu, že nepravidelné bývanie, nevykonávanie pravidelnej údržby v obidvoch nehnuteľnostiach spôsobuje pomerne rýchle poškodzovanie a amortizáciu oboch nehnuteľností. V rodinnom dome č. XX treba vymeniť strešnú krytinu, ktorá je po čase svojej životnosti značne deštruovaná mraziacimi cyklami. Treba vymeniť latovanie a zosilniť krov, uvažovať o zateplení fasády. V rohoch miestností sa začínajú objavovať tepelné mosty s možnosťou prechodu do plesní. Prístavba si tiež vyžaduje pomerne širokú opravu strechy, fasády, jej zateplenia, odstránenie tepelných mostov v oblasti vencov a prekladov. Prístavbu treba pravidelne vykurovať. Cena predmetných nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve strán sporu je tvorená sumami 42.509,81 eur ako všeobecná hodnota stavieb, 36.581,76 eur ako všeobecná hodnota pozemkov parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX a 1.361,88 eur ako všeobecná hodnota pozemku parc. č. XXXX - orná pôda, ktorá má prístup len cez dvor (parc.č. XXXX/X a XXXX), spolu 80.453,45 eur, zaokrúhlene 80.500 eur.

16. Znalec uviedol vo svojom stanovisku doručenom súdu dňa 14.3.2016, že žalovaní absolútne odignorovali miestne šetrenie bez ospravedlnenia svojej neúčasti.

17. Žalobcovia súhlasili s obsahom znaleckého posudku; uviedli, že nežiadajú zohľadniť pri vyporiadaní ich vložené investície do spoločnej nehnuteľnosti z dôvodu čo najrýchlejšieho ukončenia súdneho sporu. Pokiaľ sa týka možného oddelenia prístavby od rodinného domu č. XX, boli by potrebné ďalšie dodatočné náklady na prerobenie rozvodov vody, teplej úžitkovej vody, elektroinštalácie a ústredného kúrenia, a tiež zriadenie vecného bremena práva prechodu, čo by do budúcna znamenalo potenciálny vznik ďalších sporov medzi stranami.

18. Žalovaní nesúhlasili s nemožnosťou delenia parciel a cenu nehnuteľností ohodnotených znalcom považovali za stanovenú nižšie ako je ich reálna hodnota.

19. Na pojednávaní dňa 3.10.2016 žalovaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedli, že podľa nich je možná reálna deľba záhrady na parcele č. XXXX a orná pôda na parcele registra „E“ č. XXXX, ako aj parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria. Na rozdelení týchto pozemkov naďalej trvali a žiadali, aby bol vyhotovený doplňujúci znalecký posudok, pokiaľ možno iným znalcom ako O.. S., lebo jeho vyjadrenia prelínajúce sa celým znaleckým posudkom považovali za neodborné napriek tomu, že bolo v znaleckom posudku uvedeného veľa zo všeobecnej teórie. Taktiež žalovaní nesúhlasili s určenou výškou sporných nehnuteľností a žiadali, aby bolo zabezpečené odborné vyjadrenie k hodnote týchto nehnuteľností. Predstava žalovanej 1/ ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu je taká, že rodinný dom je reálne deliteľný; avšak ak súd dospeje k odlišnému záveru, žiadala, aby boli žalovaní vyplatení podľa výšky svojich podielov, ktoré majú podľa žalovaných hodnotu 70.000 eur. Žalovaní sú toho názoru, že ak by aj rodinný dom pripadol do vlastníctva žalobcov, majú právo na reálnu deľbu ornej pôdy a záhrady, ku ktorej by mali mať umožnený prístup. Žalovaný 2/ je dlhodobo v zahraničí, kde pracuje, jeho zástupkyňa sa nevedela vyjadriť, kedy bol naposledy na Slovensku. Jeho poslednú návštevu na Slovensku si nepamätala. Žalovaná 1/ má dlhodobo vážne zdravotné problémy; vlastní trojizbový byt v Q., na adrese A. P. XXXX/XX, kde je prihlásená i k trvalému pobytu.

20. Žalobcovia na pojednávaní dňa 3.10.2016 tvrdili, že je potrebné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti ako takej, teda k stavbe aj k pozemkom s tým, že pozemky nepovažujú za reálne deliteľné, lebo je k nim iba jeden možný prístup. Vzhľadom na dlhodobé problematické vzťahy medzi spoluvlastníkmi si nevedeli predstaviť zriadenie vecného bremena práva prechodu. Poukázali na stanovisko realitnej kancelárie k hodnote nehnuteľnosti vo výške 45.000 eur, avšak nenamietali cenu určenú znalcom vo výške 80.500 eur. Uviedli, že žalovaný 2/ bol podľa ich

vedomostí naposledy na Slovensku pred jeden a pol rokom a žalovaná 1/ nehnuteľnosť neobýva. Od februára 2016 neplatí zálohové platby za elektrinu. Reálne sa starajú o pozemky žalobcovia. Rodinný dom je momentálne neobývaný a uzamknutý. Žalobcovia sa do prístavby vedia dostať, ale nemôžu ju reálne užívať, lebo zdroj vody aj kúrenie je v spornej nehnuteľnosti, ku ktorej nemajú prístup. Snahy žalovaných o zadováženie odborného vyjadrenia a doplnenie znaleckého posudku považovali za účelové, mali za to, že súd si zabezpečil všetky potrebné podklady na rozhodnutie vo veci. Podotkli, že pri obhliadke nehnuteľnosti znalcom sa žiadny zo žalovaných nezúčastnil. Vysvetlili, že spornú nehnuteľnosť nemôžu užívať, lebo prechod z rodinného domu do ich prístavby je zablokovaný z vnútornej časti domu skriňou, ktorú tam umiestnila žalovaná 1/ a vchod do pivnice, kde je aj vodáreň a kotol sa nachádza zvonku z dvora a kľúče odtiaľ má iba žalovaná 1/. Záverom sa pridržiavali svojich doterajších vyjadrení a žiadali žalobe v celom rozsahu vyhovieť tak, že sa zruší podielové spoluvlastníctvo strán sporu, sporné nehnuteľnosti sa prikážu do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcom a títo zaplatia každému zo žalovaných náhradu podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov určených z hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom.

21. Žalovaní záverom žiadali súd, aby neprihliadal na spôsob spolunažívania žalobcov a žalovaných tak ako uvádzajú žalobcovia, pretože problém podľa ich názoru nie je na strane žalovaných, ale žalobcov. Zástupkyňa žalovaných nevedela uviesť, kde sa momentálne žalovaná 1/ nachádza, či v spornej nehnuteľnosti alebo u dcéry v byte, avšak viackrát jej prízvukovala, že k sporným nehnuteľnostiam má žalovaná 1/ citovú väzbu aj s poukazom na poslednú vôľu otca. Je presvedčená, že pri zriadení prípadného vecného bremena práva prechodu cez pozemok parc.č. XXXX/X by dokázala so svojim bratom plnohodnotne užívať po reálnej deľbe pozemok č. XXXX, ktorý sa nachádza za rodinným domom.

22. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

23. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

24. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

25. Podľa § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (1). Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (2). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti (3).

26. Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb (čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku).

27. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci.

28. Súd je zo zákona viazaný záväzným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka: 1.rozdelenie veci, 2.prikázanie veci za primeranú náhradu, 3.nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta zakotvuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi.

29. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat.úz. T., obec T., okres Q., a to parcely registra „C“ č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 575 m2, parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, parcely registra „C“ č. XXXX - záhrady o výmere 545 m2, parcely registra „E“ č. XXXX - orná pôda o výmere 1164 m2 a stavby - rodinný dom súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XXXX/X. Žalobcovia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov 16/32 týchto nehnuteľností a žalobca 2/ vlastní ešte 2/32. Každý žalovaný vlastní podiel 7/32, spolu 14/32. Žalobcovia sú teda väčšinoví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti. Prístavbu postavenú na parc.č. XXXX/X, zapísanú na LV č. XXXX kat.úz. T., ktorá je stavebne prepojená s rodinným domom súpisné číslo XX, vlastnia celú žalobcovia v BSM. Prístavba nemá samostatný zdroj vody ani kúrenia, nedá sa teda užívať bez sprístupnenia rodinného domu. Prístup z prístavby je momentálne žalobcom znemožnený. Žalovaná 1/ odovzdala žalobcom za prítomnosti starostu obce T. kľúče od ich prístavby, avšak neumožnila im vstup do rodinného domu. Pri odovzdávaní kľúča od prístavby sa žalovaná 1/ vyjadrila, že nemá záujem o svoj spoluvlastnícky podiel, ktorý chce previesť na žalovaného 2/, lebo bývať v spornej nehnuteľnosti nechce a bytovú otázku má vyriešenú. Žalobcovia mali záujem odkúpiť podiely žalovaných a uzatvoriť mimosúdnu dohodu, žalovaní však odmietli predať svoje podiely žalobcom a trvali na reálnej deľbe spornej nehnuteľnosti, resp. pozemkov.

30. Nakoľko v konaní bolo preukázané znaleckým posudkom ustanoveného znalca, že reálna deľba nehnuteľností pri zachovaní účelného využitia stavby nie je možná, súd použil ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobcovia sú väčšinoví spoluvlastníci sporných nehnuteľností, ďalej na účelné využitie nehnuteľnosti, s ktorou je spojená prístavba vo výlučnom vlastníctve žalobcov. Súd vzal tiež do úvahy skutočnosť, že hoci žalovaný 2/ je prihlásený na trvalý pobyt v spornej nehnuteľnosti, reálne sa zdržiava na území Talianska po celý rok, kde aj pracuje a fakticky nehnuteľnosť neobýva. Súčasný stav rodinného domu a prístavby, ktoré sú momentálne neobývané a chátrajú, si vyžaduje urýchlené stavebné úpravy a zabývanie, o ktoré majú žalobcovia reálny záujem. Záujem žalovanej o vlastníctvo nehnuteľnosti vychádza len z jej citovej väzby k rodinnému domu, v ktorom bývala spolu s rodičmi a doopatrovala ich tam. V súčasnosti sa tu však nezdržiava, lebo opak v konaní nepreukázala, znemožňuje prístup žalobcom k rodinnému domu a bráni tým i v užívaní ich prístavby. Žalovaná 1/ od februára 2016 neplatí zálohové platby za elektrinu, odignorovala miestne šetrenie znalcom za účelom vypracovania znaleckého posudku, čo odzrkadľuje jej postoj k predmetu sporu a reálny nezáujem o spornú nehnuteľnosť.

31. Žalovaní trvali na rozdelení priľahlých pozemkov k rodinnému domu a zriadení vecného bremena práva prechodu, žiadali doplniť znalecké dokazovanie a tiež nesúhlasili s ocenením predmetnej nehnuteľnosti ustanoveným znalcom, lebo mali za to, že má vyššiu hodnotu ako 80.500 eur. Súd považoval tieto návrhy žalovaných na doplnenie dokazovania za nadbytočné a neúčelné, lebo by sa nimi zbytočne predĺžil spor, keď stav nehnuteľnosti vyžaduje urýchlené opravy a mal za to, že cena nehnuteľnosti bola stanovená znalcom objektívne. Žalovaní mali možnosť predložiť súdu dôkaz o vyššej

cene nehnuteľnosti, čo však neurobili. Preto návrhy žalovaných na doplnenie dokazovania súd ako nedôvodné zamietol.

32. Vzhľadom na napäté a vyhrotené vzťahy medzi stranami sporu, keď bolo potrebné odovzdávať kľúče od prístavby vo vlastníctve žalobcov žalovanou 1/ za prítomnosti starostu obce, zablokovaním prístupu k rodinnému domu, a tým aj bránením v užívaniu prístavby žalobcom, by žalovanými navrhované zriadenie vecného bremena práva prechodu spôsobovalo medzi stranami ďalšie spory, čo nie je účelom pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ako takého, teda ku všetkým sporným nehnuteľnostiam, na ktoré je potrebné narezať s pohľadu čo najúčelnejšieho využitia ako na jeden celok. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je totiž nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadnil aj správanie spoluvlastníkov, prihliadol na to, ktorí zo spoluvlastníkov vykonávali investície do spoločnej veci, ktorí spoluvlastníci majú na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší záujem a ktorí spoluvlastníci dokážu najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci.

33. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 3811/2008, podľa ktorého je faktom, že pozemok je v zásade vždy deliteľný. To však neznamená, že musí byť v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelený vo všetkých prípadoch (porovnaj zákonný výraz „dobre možné“ v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Hlavne pozemky priliehajúce k obytným domom vytvárajú spravidla s domom jediný funkčný celok, slúžia k lepšiemu využitiu domu a tiež blízkosť rodinného domu, v ktorom vlastník záhrady býva, zlepšuje využitie záhrady. Preto nie je v rozpore so zákonom postup, pri ktorom súd prikáže pozemok priľahlý k domu tomu, komu prikáže dom, bez toho, aby uskutočnil jeho rozdelenie.

34. Žalobcovia sa domáhali okrem zrušenia podielového spoluvlastníctva strán sporu i prikázania nehnuteľností do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov za primeranú náhradu. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia právnych predpisov ich žalobe v celosti vyhovel, zrušil podielové spoluvlastníctvo a prikázal im sporné nehnuteľnosti. Hodnota nehnuteľností bola znaleckým posudkom znalca O.. S., z ktorého súd vychádzal, lebo nemal pochybnosti o jeho neobjektívnosti, stanovená vo výške 80.500 eur. Podiel každého zo žalovaných v rozsahu 7/32 predstavuje sumu 17.609,375 eur, ktorú sú povinní žalobcovia 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť vzhľadom na výšku sumy a dvojnásobné plnenie do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

35. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 .

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 .

37. Vzhľadom na úplný úspech žalobcov v spore súd rozhodol, že majú nárok na náhradu trov konania voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

38. Štát má voči neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov znalečného, ktoré bolo v konaní priznané aj zo štátnych finančných prostriedkov ustanovenému znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.