Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-351-2015.pdf
PDF · 74.86 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/351/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci starostlivosti súdu o maloletého E., bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: otec - R., matka
- O., o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného pre maloletého E. sa v celom rozsahu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 13Nc 80/2003-11 zo dňa 02.10.2003, právoplatným dňa 27.10.2003 boli upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému tak, že bol zverený matke, otec sa zaviazal platiť výživné X.XXX,-Sk mesačne od 02.10.2003. V tom čase matka nepracovala, pričom jej pracovný pomer skončil k 30.09.2003. Bola slobodná, ďalšie vyživovacie povinnosti nemala. Otec bol v tom čase nezamestnaný, pričom pracovný pomer ukončil dňa 31.12.2001. Odvtedy bol bez evidencie na úrade práce a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k O. v sume X.XXX,-Sk mesačne.
2.Dňa 22.12.2015 podal otec návrh na zníženie výživného, ktorým navrhol výživné znížiť zo sumy XXX,XX eur na sumu XX eur mesačne od 01.01.2016. Uviedol, že aj v čase posledného určenia výživného bol nezamestnaný, ale sám navrhol výšku výživného XXX,XX eur mesačne, ktorú sumu sa zaviazal platiť od 02.10.2003. Zároveň uviedol, že nemá stály príjem, je dlhodobo nezamestnaný, preto aj vyživovaciu povinnosť si plní čiastočne. Synovi je nápomocný inak. Trávia spolu víkendy, prázdniny, tým pomáha aj jeho matke, keď hradí výdavky dieťaťa inak.
3.Matka maloletého súdu oznámila, že s návrhom otca nesúhlasí, ku ktorému názoru sa, po vykonanom dokazovaní pripojil aj kolízny opatrovník maloletého, zástupca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ustanovený uznesením č.k. 13P/351/2015-10 zo dňa 01.02.2016.
4.Súd o návrhu otca vykonal dokazovanie: vypočul rodičov, oboznámil sa s ich situáciou, s obsahom spisu a rozsudku č.k. 13Nc 80/2003-11, so správou o maloletom zo ZUŠ L., športového krúžku Q., s rozpisom mesačných výdavkov maloletého, s potvrdením o príjme matky, s potvrdením o príjme otca a zistil, že:
5.Otec maloletého je rozvedený, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, k dcére O. mu odpadla vyživovacia povinnosť, ukončila štúdium titulom Bc v júni 2016. Otec je zamestnaný vo firme M. ako R., zarobí XXX eur mesačne, pracuje na dohodu. Je zdravý, ukončenú má SEŠ s maturitou - odbor zahraničný obchod.
Býva s priateľkou v jej byte, pričom priateľka má 16 ročnú dcéru, študentku, ku ktorej má ona vyživovaciu povinnosť. Priateľke pomáha s vedením domácnosti. Zároveň uviedol, že nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce v Bratislave a pred podaním návrhu na zníženie výživného bol odsúdený za trestný čin neplatenia výživného, dlh mu narástol na XX.XXX eur.
6.Na pojednávaní dňa 04.10.2016 matka uviedla, že by súhlasila s tým, aby bolo výživné znížené, ale len na sumu XX eur mesačne, s ktorým riešením otec nesúhlasil. Matka maloletého je slobodná, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Pracuje ako administratívna pracovníčka a zarobí XXX eur netto mesačne. S maloletým býva v podnájme v 1-izbovom byte. E. je žiakom 2. ročníka Spojenej školy v T. ulici. Má 16 rokov, športuje, hrá na klavír, jeho mesačné výdavky vyčíslila matka sumou XXX,XX eur mesačne. Výživné, ku ktorému sa otec zaviazal (XXX,XX eur mesačne) nikdy riadne neplatil, pričom jej vypláca úrad práce náhradné výživné XXX,XX eur mesačne.
7. Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
8.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13.Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
14.Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
15.Podľa§ 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Nie je v záujme maloletého, ktorý je o 13 rokov starší, aby bola suma XXX,XX eur mesačne znížená ani na sumu XX eur, ani na sumu XXeur. Na strane otca súd nezistil žiadne podstatné zmeny na také rozhodnutie, aké navrhuje. Práve naopak. Výživné v sume X.XXX,.-Sk mesačne na O. už platiť nemusí. Zaevidovaný ako uchádzač o zamestnanie nie je, pritom je dlhodobo nezamestnaný. Má ukončené lukratívne vzdelanie, je zdravý. Má všetky možnosti zvoliť taký spôsob života, aby si mohol vyživovaciu povinnosť v sume, ku ktorej sa zaviazal, plniť. Maloletý je na výživné od rodičov odkázaný dovtedy, kým nie je schopný sám sa živiť a dovtedy, kým sa pripravuje na budúce povolanie. Vyživovacia povinnosť rodičov je prednostná pohľadávka, ktorú si musia rodičia plniť, bez ohľadu na svoje osobné výdavky. Otec má možnosť zarobiť aspoň tak ako matka, ktorá na rozdiel od otca má vo svojej starostlivosti dieťa a pritom riadne pracuje, zabezpečuje výdavky dieťaťu bez riadneho príspevku na výživu od otca, ktorý nemá vo svojej starostlivosti dieťa a nemá ani ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Na strane otca súd nezistil žiadnu prekážku, a teda ani žiadnu podstatnú zmenu pomerov, pre ktorú by nemal možnosť zarobiť cca XXX eur mesačne a z tejto sumy platiť riadne výživné, ku ktorému sa pred 13-timi rokmi zaviazal.
18.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.