Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-80-2016.pdf
PDF · 106.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/80/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: V. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX N. Y., B. XXX/X, právne zastúpeného PhDr. Dušanom Kasenčákom, nar. 15. 06. 1960, bytom Stará Ľubovňa, Mierová 38 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, v konaní, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 29. 09. 2015, č. k. 5C/223/2014-43 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. 06. 2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov. Vyslovil, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
2. Vo svojom rozhodnutí súd uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere dňa 17. 06. 2013, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úverový limit vo výške 1 500 Eur s počtom splátok 48 splatnými 14.dňa v mesiaci s mesačnou splátkou, vrátane úrokov 77,05 Eur, celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3 698,40 Eur, predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 48,52 Eur, poskytnutá čiastka revolvingu 628,73 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1 849,20 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 64,19 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5 %. Ako vyplýva z obsahu zmluvy žalobcovi bol schválený úver vo výške 1 500 Eur, ale skutočne mu bola poskytnutá len čiastka 1 132,51 Eur, keďže žalovaný z poskytnutého úveru stiahol poplatok za služby 367,49 Eur (1 500 Eur - 367,49 Eur), okrem toho so súhlasom žalobcu si žalovaný z poskytnutého úveru započítaval na pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX sumu 259,10 Eur, čím v skutočnosti žalobcovi bola vyplatená len suma 873,41 Eur. Podľa internetových zistení na webovom sídle Národnej banky Slovenska súd zistil, že priemerné úroky zo spotrebiteľských úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v júni 2013 bola úroková miera spotrebiteľských úverov s fixáciou od 1 do 5 rokov 15,77 % a ročná percentuálna miera nákladov bola 16,41 %.
3. Právne vec súd posúdil podľa § § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6 Občianskeho zákonníka, § § 1 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (k 17. 06. 2013), § 80 písm. c), § 156 ods. 3 O. s. p.. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, pričom uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi absolútne obchody. Na druhej strane je nepochybné, že žalobca v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ako spotrebiteľ kým žalovaný vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. V takomto prípade, okrem úpravy zmluvy o úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý je úpravou lex specialis k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluva musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.
4. Jednou z náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy medzi účastníkmi konania boli údaje o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej úrokovej sadzbe, výške a počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN a priemerná hodnota RPMN ku dňu podpísania zmluvy, ako aj adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve o revolvingovom úvere chýba adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, chýba údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený len údaj o výške mesačnej splátky, vrátane úrokov a poplatkov bez špecifikácie, koľko činí mesačná istina, úrok a iné poplatky (§ 9 ods. 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy).
5. Absenciu týchto údajov zákon č. 129/2010 Z. z. sankcionuje v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá. Za takéhoto stavu súd dospel k záveru, že predmetný spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17. 06. 2013 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
6. Ďalej súd uviedol, že pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, má sa za to, že musí ísť o také zmluvné dojednanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov. Zmluvné dojednanie medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy podlieha súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov. V revolvingovej zmluve stanovená ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % a ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 80,98 % je v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na súdom zistené priemerné úrokové miery v čase uzatvorenia zmluvy (15,77 % ročne pri spotrebiteľských úveroch s fixáciou od 1 do 5 rokov). Žalovaným poskytnutá ročná úroková sadzba úveru 70,01 % a revolvingu 80,98 % je jednoznačný úžernícky úmysel veriteľa a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu a je nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú podmienku odporujúcu dobrým mravom. Takéto prevýšenie v danom prípade, až viac ako 4, resp. 5-nássobne je netolerovateľné, zvlášť v spotrebiteľských zmluvách.
7. Podľa právneho názoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/138/2012 zo dňa 07. 05. 2013 cena plnenia (vrátane úrokov) nie je vyňatá zo súdnej kontroly, jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s odkazom na rozsudok Súdneho dvora C-484/08 - Caja de Ahorros & Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios.
8. Účastníkmi konania dojednaná úroková sadzba úveru 70,01 % ročne a revolvingu 80,98 % ročne podľa názoru súdu neobstojí pri posudzovaní súladu jej výšky so zákonným znením ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 06. 2010, ale ani s poukazom na znenie ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z., ktorým sa stanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru a ktoré boli zrušené k 11. 06. 2010.
9. Súd považuje dojednaný poplatok 367,49 Eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmluve o revolvingovom úvere ani v zmluvných dojednaniach nie je špecifikované, z čoho, resp. za čo predmetná
zmluvná odmena má byť veriteľovi zaplatená. Podľa názoru súdu pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.
10. Zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 17. 06. 2013 neobsahuje povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.), ako aj obsahuje vyššie uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, teda neplatné podmienky zmluvy v zmysle ust.§ 53 ods. 5 a § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17. 06. 2013 je bezúročný a bez poplatkov.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca, ktorý mal vo veci plný úspech, žiadne trovy konania si neuplatňoval, zo spisu mu nevyplývajú. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní okrem iného uviedol, že závery súdu sú založené na nesprávnych skutkových zisteniach, nakoľko zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktorých nedostatok je súdom vytknutý. Pre záver súdu, že úver je bezúročný a bez poplatkov nie sú splnené zákonné predpoklady definované v ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
13. Žalobca k podanému odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok potvrdiť.
14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza:
16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 17. 06. 2013 neobsahuje povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.), ako aj obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, teda neplatné podmienky v zmluve v zmysle ust. § 53 ods. 5 a § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka. Na potvrdenie správnosti uvedeného záveru, keďže nevidí dôvod na odklon od právneho záveru vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove v obdobnej právnej veci samotného žalovaného, sp. zn. 20Co/99/2014, poznamenáva:
17. Odvolací súd pripomína body 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).
18. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byt kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).
19. Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mat odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).
20. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).
21. Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, už citovaný, bod 34).“
22. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.
23. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“
24. Účastníkmi konania dojednaná úroková sadzba úveru 70,01 % ročne a revolvingu 80,98 % ročne aj podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí pri posudzovaní súlade jej výšky so zákonným znením ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 06. 2010, ale ani s poukazom na znenie ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovovala výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie úveru a ktoré bolo zrušené k 11. 06. 2010.
25. Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri poskytnutej sume revolvingového úveru 1 500 Eur je celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3 698,40 Eur, čo je cca 247 % a pri poskytnutom revolvingu 759,77 Eur je celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1 847,20 Eur, čo je cca 232 %, pričom takto dojednané odmeny (úroky) sú vyššie ako samotná istina. Takúto zmluvnú odmenu správne súd prvej inštancie považuje za neprimeranú, v rozpore s dobrými mravmi, pretože dojednaná odmena je vyššia ako samotná istina.
26. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 54 ods. 2 O.s.p. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s ktorou sa stotožňuje). Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7 U 17/06 konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach
vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že zmluvná formulácia poplatku za odkladu splátok je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.
27. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na to, že cena plnenia nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Aziz C-415/11: „na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery -neoficiálny preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní.
28. Článok 3 ods. 3 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že príloha, na ktorú odkazuje toto ustanovenie, obsahuje len orientačný a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé.“
29. Rovnako tak rozsudok Súdneho dvora Európskeho súdu vo veci Caja de Ahorros C-484/08 cit: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.
30. Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku 4 ods. 2 a článku 8 smernice 93/13, podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.“ S poukazom na uvedené nie je ani v tomto smere odvolacia námietka dôvodná.
31. K výške úrokov za poskytnutý úver odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje s prvostupňovým súdom, že úroky 70,01 % ročne sú neprimerane vysoké odporujúce dobrým mravom (porov. NS ČR vo veci 21Cdo 1484/2004 alebo NS SR vo veci 5Cdo 26/2011).
32. Odvolací súd prisvedčuje konštatovaniu súdu prvej inštancie, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.
33. Správne súd prvej inštancie poukázal na konštantnú judikatúru a uviedol, že hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
34. V danom prípade sa súd prvej inštancie správne zaoberal výškou úroku z úveru, ktorá činí 70,01 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
35. Podľa internetových zistení na webovom sídle Národnej banky Slovenska priemerné úroky zo spotrebiteľských úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v júni 2013, úroková miera spotrebiteľských úverov s fixáciou od 1 do 5 rokov predstavovala 15,77 % p. a.. Z toho je zrejmé, že žalovaným požadovaný úrok v danom prípade bol 4, 5-násobne vyšší ako úrok, za ktorý za obchodný podmienok banky úver poskytovali. Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver s úrokom 4,5krát prevyšujúcim priemerné úroky porovnateľných úveroch poskytnutých bankami. Žalovaným požadovaný úrok z úveru ročne 70,01 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci skutkového stavu preukázané a zistené, že priemerné v tomto období boli úroky vo výške 15,77 % ročne.
36. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná
sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i súdom prvého stupňa správne aplikovaný inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo 1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/).
37. Zmluvné podmienky v predmetnej veci prvostupňový súd správne, pokiaľ ide o úrok z úveru, vyhodnotil ako odporujúce dobrým mravom, a odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Odvolací súd na margo veci poznamenáva, že súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.
38. S prihliadnutím na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobe vyhovel a určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov.
39. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešný žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).