Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-55-2016.pdf
PDF · 100.09 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/55/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: T. V., bytom Y., B. XXXX/ X, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 9C/307/2012-163 zo dňa 05. 11. 2015 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX zo dňa 17. 01. 2012 je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 975,84 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili dňa 17. 01. 2012 zmluvu o revolvingovom úvere, číslo: XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver v sume 1 200 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v splátkach po 64,29 Eur, a to v 42-mesačných splátkach. Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 70 %. Toho istého dňa, t. j. 17. 01. 2012 žalovaný a žalobkyňa uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX. Z predloženej dohody o zrážkach zo mzdy súd zistil, že táto neobsahuje predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, keď v čl. I je uvedené, že spoločnosť - žalovaný bude mať voči dlžníkovi - žalobkyni pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti / zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1 200 Eur s tým, že v prípade riadneho splácania mohol byť žalobkyni poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu, teda dohoda len opisuje možné spôsoby vzniku pohľadávky. Vymedzenie pohľadávky v zmysle uvedeného článku zmluvy s tým, že touto sú pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované dohodou a sú tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú, vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, je neurčité, a teda v zmysle ust.§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka i neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach
zo mzdy musí byť zabezpečená pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, no predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, bola uzatvorená na predtlače žalovaného, a preto je nepochybné, že žalovaný ju používal pri mnohých právnych vzťahoch, keďže do formulárovej predtlače boli len vpísané údaje týkajúce sa úverového vzťahu, ku ktorému sa malo zabezpečenie vzťahovať a osobné údaje dlžníka, všetky dojednania boli formulárovo predtlačené. Takáto dohoda svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník ako spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu a v akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 1 200 Eur uvedená v čl. I dohody bola uvedená len ako suma v súvislosti s budúcim poskytnutím úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru s uvedením jej čísla. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v dohode týkajúce sa výšky splátok, rozsahu, v akom má byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody, uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Takéto neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Navyše v predmetnej dohode ani nie je uvedený platiteľ mzdy žalobkyne v čase uzavretia dohody. Táto skutočnosť potom navodzuje dojem, že žalovaný predmetnú skutočnosť osobitne od žalobkyne pri uzatváraní dohody ani nezisťoval. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že formulácia klauzuly o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca preto priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej žalobkyni priznal trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia 981,35 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo 7 úkonov poskytnutej právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia 26. 08. 2012, spísanie návrhu na začatie konania, spísanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, zastúpenie na pojednávaní dňa 09. 04. 2013, dňa 13. 06. 2013, dňa 10. 04. 2015, dňa 05. 11. 2015), náhrada za stratu času a náhrada cestovných nákladov za cestu Svidník
- Vranov nad Topľou a späť osobným motorovým vozidlom. Pri určovaní cien pohonných hmôt súd vychádzal z predložených pokladničných dokladov, pričom spotreba vozidiel bola overená predloženými technickými preukazmi a vzdialenosť medzi Svidníkom a Vranovom nad Topľou bola zistená podľa cestovných poriadkov (predstavuje od 64 km do 74 km). Keďže právny zástupca žalobkyne je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd priznal právnemu zástupcovi žalobkyni aj DPH v sume 162,64 Eur (20 % zo sumy 813,20 Eur).
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky a ako taký nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má byť vymedzený predmet zabezpečenia. Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu (v tomto prípade zmluvy o revolvingovom úvere s konkrétnym číslom) je z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávku nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu (právneho dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky. Uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej normy a ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu o jednostrannom navyšovaní, resp. neprimeranom zvýhodnení zmluvnej strany. Súd opomenul, že ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje, že zrážka zo mzdy nesmie byť väčšia ako je zrážka pri výkone rozhodnutia. To znamená, že za každých okolností nebude zrážka vyššia ako stanovuje právny predpis pre výkon rozhodnutia. Ustanovenie čl. II dohody o zrážkach zo mzdy len určuje - pre špecifický prípad tam vymedzený - že zrážka zo mzdy môže byť vyššia ako je v dohodnutej výške (pozn. výška splátky v zmysle označenej zmluvy o revolvingovom úvere; súčasne ale nebude vyššia ako to pripúšťa zákon, lebo stále platí obmedzenie podľa ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Je potom nepreskúmateľné, v čom má ísť o nejaké neprijateľné ustanovenie. Súd ako dôvod neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že v nej nie je označený platiteľ mzdy, pričom zákonná úprava neurčuje požiadavku na uvedenie platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy, ani súd neuvádza zákonné ustanovenie, z čoho a na základe akého výkladu zákona ju vyvodzuje. Nesprávne závery súdu pritom vyplývajú aj z posúdenia reálneho výkonu a uplatnenia práv z takejto dohody. Podľa názoru odvolateľa ani z praktických dôvodov zákon nemôže určovať uvedenie platiteľa mzdy, pretože
napríklad pri zmene platiteľa mzdy by sa dohoda o zrážkach zo mzdy musela stať neplatnou, resp. nevykonateľnou. Uvedené podporne vyplýva aj z ust. § 131 ods. 7, 8 Zákonníka práce. Uvedená úprava tak popiera závery súdu o povinnom uvádzaní platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy. Odvolaním napadá aj priznanú výšku trov právneho zastúpenia, ktorej vyčíslenie vychádza z toho, že vzdialenosť medzi Vranovom nad Topľou a Svidníkom (tam a späť) je 130 km. V skutočnosti je táto vzdialenosť 2 x 60 km, čo znamená, že pri priznanej náhrade trov právneho zastúpenia - cestovného, je rozdiel 10 km v neprospech žalovaného, čiže v uvedenom rozsahu bola nezákonne priznaná náhrada za spotrebu PHN a za použitie motorového vozidla. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP.“), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.
6. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 17. 01. 2012 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
7. Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
8. Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
9. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že vo vzťahu medzi stranami sporu bola dňa 17. 01. 2012 uzatvorená zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky. Ide v tomto prípade o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa a jej súčasťou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný zároveň požiadal zamestnávateľa žalobkyne R. s. r. o. Y. XXX, XXX XX Y., W.: XX XXX XXX o vykonávanie zrážok zo mzdy, aj keď neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni ukladalo povinnosť plniť na základe uzatvorenej zmluvy v prospech žalovaného. Právo žalobkyne je ohrozené, keďže zrážky zo mzdy môže dodávateľ bez preventívnej súdnej kontroly súdom nastaviť aj na úroky z úveru, prípadne iné poplatky.
10. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ak to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (do pozornosti bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 Pohotovosť proti Korčkovskej).
11. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.
12. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva priamo právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania.
13. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37).
14. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39).
15. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).
16. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard C-429/05, bod 61).
17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
18. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:
19. Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
20. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať
aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
21. Uvedenie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy a ktorý dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu.
22. V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.
23. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 OZ), hoci má základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy.
24. Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd s týmto záverom v plnom rozsahu s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka stotožňuje.
25. Odvolací súd tak v zmysle uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok vo veci samej vrátane správneho výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil postupom podľa ust.§ 387 CSP. Odvolacie námietky vo vzťahu k trovám konania predstavujúcich náhradu cestovného sú právne irelevantné. Vzdialenosť medzi Svidníkom a Vranovom nad Topľou bola súdom prvej inštancie zistená podľa cestovných poriadkov (predstavuje od 64 km do 74 km), pričom súd ustáli jednu cestu tam a späť správne 130 km.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a úspešnej žalobkyni v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).