Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/56/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4. októbra 2016 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

W. F. Y. C. K. Y. , N.. XX. X. XXXX v Martine, okres Martin, trvale bytom V., A. XXX/XX, bez prihlásenia bytom V., K. XX, okres Martin, zamestnaný ako robotník vo firme DS Snith Turpak Obaly, a. s., Martin,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 23. septembra 2015 v čase od 02.00 hod. do 06.19 hod. po štátnych cestách z V., z parkoviska na ulici C. od obytného bloku číslo X/X až do okresu R., po predchádzajúcom požití alkoholu, bez vodičského oprávnenia a bez súhlasu a vedomia držiteľa vozidla P. Q., viedol osobné motorové vozidlo značky Jeep Cherokee 2.0 L I4 TD čiernej metalízy, evidenčné číslo V. XXX F., rok výroby 2014, M. XCXPJMDYXEWXXXXXX v hodnote 36.025,- €, s úmyslom pokračovať až do M. N. C. a následne vozidlo vrátiť P. Q., pričom kľúče od vozidla si svojvoľne zobral z bundy P. Q., načo využil jeho spánok, i napriek tomu, že tento mu výslovne predtým odmietol vozidlo požičať, pričom dychovou skúškou elektronickým prístrojom Alcotest 7410, evidenčné číslo ARFM - 0052, mu bola nameraná hodnota 0,75 mg/l alkoholu v dychu,

t e d a

- zmocnil sa cudzieho motorového vozidla v úmysle prechodne ho používať a taký čin spáchal vo vzťahu k motorovému vozidlu značnej hodnoty,

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

- zločin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 3 Tr. zákona,

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a za to

s a o d s u d z u j e

Podľa § 216 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), n) Tr. zákona, § 37 písm. h), m) Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), n) Tr. zákona, § 37 písm. h), m) Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podala na tunajší súd obžalobu na obvineného W. F. pre skutok a trestné činy popísané vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný W. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný a po odpovedaní slovom „áno“ na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku a po vyjadrení prokurátora, súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal jeho vyhlásenie, že je vinný a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiaci s výrokom o treste.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal nasledovné listinné dôkazy vzťahujúce sa k výroku o treste:

- z výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že dňa 27. 5. 2012 sa obžalovaný dopustil priestupku za prechod cez železničnú trať, za čo mu bola uložená pokuta 5,- €,

- podľa charakteristiky Mestského úradu Martin je obžalovaný slobodný, pričom v roku 2013 sa dopustil priestupku proti verejnému poriadku znečistením verejného priestranstva, kde mu bola uložená v blokovom konaní pokuta,

- z pracovného posudku firmy M. B.. T.. Y.. Ž. vyplynulo, že obžalovaný nastúpil do pracovného pomeru dňa 8. 6. 2015 ako robotník v lakovni, kde pracovný pomer ukončil dohodou dňa 14. 10. 2015. Spoločnosť ho neposudzovala vzhľadom na krátku dobu trvania pracovného pomeru,

- z pracovnej zmluvy spoločnosti J. -N. B.. T.. Y.. A. vyplynulo, že v dobe od 1. 6. 2016 do 31. 8. 2016 obžalovaný pracoval na dobu určitú ako predavač v predajni LIDL, pracovná zmluva bola uzavretá dňa 31. 5. 2016,

- z výpisu z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný nie je držiteľom vodičského oprávnenia,

- z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 8. 9. 2016 vyplynulo, že obžalovaný je zamestnaný v spoločnosti F. B. C. Y., P.. B.. V. ako obsluha spracovateľských strojov od 12. 9. 2016,

- zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin vyplynulo, že obžalovaný bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce od 15. 10. 2015 do 23. 11. 2015 a od 20. 6. 2016 do 25. 7. 2016, kedy bol vyradený z dôvodu nedostavenia sa na úrad práce,

- zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Martin vyplynulo, že počas roka 2015 poberal obžalovaný aj dávky v nezamestnanosti v mesiacoch marec až jún 2015,

- z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol v minulosti dvakrát odsúdený pre úmyselný trestný čin, odsúdenie z roku 2009 v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 2T 45/09 nemá právny význam, keďže bolo amnestované dňa 2. 1. 2013,

- zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 23T 14/2012 bolo zistené, že rozsudkom zo dňa 8. 2. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť v ten istý deň, bol obžalovaný odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom výkonu trestu na 3 roky, t. j. do 9. 2. 2016.

Obžalovaný sa ďalej k osobným pomerom vyjadril tak, že dňa 21. 9. 2015 sa mu narodil syn W. F.. V roku 2015 začal bývať v K. W. u rodičov jeho družky J. Q., kde striedavo chodil aj do V.. Z dôvodu zlých vzťahov so svokrovcami, a tiež za účelom hľadania si práce, odišiel bývať do V., avšak s družkou sa do budúcnosti chce zobrať a riadne pracovať.

Družka obžalovaného J. Q., ktorú súd vypočul ako svedkyňu, potvrdila narodenie syna dňa 21. 9. 2015, ktorého otcom je obžalovaný s tým, že s ním do budúcna chce uzavrieť manželstvo a hoci spolu nežijú, spolu sa ďalej stýkajú.

Na podklade prijatého vyhlásenia o vine obžalovaného, súd obžalovaného uznal za vinného zo spáchania skutku popísaného vo výroku tohto rozsudku.

Po subjektívnej i objektívnej stránke obžalovaný naplnil skutkovú podstatu zločinu neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, 3 Tr. zákona, pretože sa zmocnil cudzieho

motorového vozidla v úmysle ho prechodne používať a taký čin spáchal vo vzťahu k motorovému vozidlu značnej hodnoty. Obžalovaný sa uvedeného trestného činu dopustil tým, že bez súhlasu a vedomia držiteľa vozidla svojvoľne zobral z bundy P. Q., využijúc jeho spánok, kľúče od jeho vozidla v úmysle vykonať s autom jazdu do bydliska družky. V zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona osobné motorové vozidlo zn. Jeep Cherokee 2.0 L I4 TD, evidenčné číslo V. XXX F., rok výroby 2014, M. XCXPJMDYXEWXXXXXX malo ku dňu vykonania skutku hodnotu 36.025,- €, a teda hodnotu presahujúcu sumu najmenej stonásobok sumy 266,- €.

V jednočinnom súbehu obžalovaný naplnil i skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, keďže vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Tohto prečinu sa dopustil tým, že po predchádzajúcom vedomom požití alkoholu vykonal jazdu osobným motorovým vozidlom z V. až do okresu R., kde počas policajnej kontroly mu bola nameraná hodnota 0,75 mg/l alkoholu v dychu, čo je stav vylučujúci spôsobilosť na riadenie motorového vozidla. Tento stav pri riadením vozidla predstavuje reálne ohrozenie života alebo zdravia ľudí alebo spôsobenie značnej škody na majetku.

Obžalovaný konal pri páchaní oboch trestných činov v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujmy chránené Trestným zákonom spočívajúce v ochrane vlastníctva veci vo vzťahu k oprávneniu vec užívať, držať a disponovať s ňou a súčasne ochrany ľudského života a zdravia alebo majetku v súvislosti s činnosťou, ktorú vykonávajú osoby v stave po požití návykových látok, ktorý podstatne znižuje ich psychické funkcie na takúto činnosť.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 Tr. zákona a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovaného zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), n) Tr. zákona, že sa priznal a úprimne oľutoval trestný čin a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, priťažujúcimi okolnosťami podľa § 37 písm. h), m) Tr. zákona je, že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je rovnaký v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Súd vychádzal i z ustanovenia § 34 ods. 6 Tr. zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. V danom prípade za zločin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1), 3) Tr. zákona, zákon ustanovil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v trvaní 3 - 8 rokov. Keďže obžalovaný spáchal dva trestné činy, súd mu uložil trest odňatia slobody za najprísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov (ktorým je zločin podľa § 216 ods. 3 Tr. zák.), a to úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona.

Preto súd v súlade s ustanovením § 34 ods. 6 Tr. zákona obžalovanému uložil trest odňatia slobody a nie iný druh trestu, okrem trestu zákazu činnosti. Pri rozhodovaní o výmere uloženého trestu prihliadol aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný je síce slobodný, avšak v krátkej dobe pred spáchaním skutku sa mu narodil syn, čo potvrdila svedkyňa J. Q.. Bolo preukázané, že do budúcnosti s ňou chce uzavrieť manželstvo, aby teda mohli zabezpečovať výchovu dieťaťa. Obžalovaný v minulosti striedal zamestnania, pracoval iba krátku dobu, v dobu súdneho konania sa zamestnal.

Na druhej strane obžalovaný spáchal trestnú činnosť v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia pre úmyselný trestný čin. Pod vplyvom alkoholu vykonal jazdu z V. až do okresu R. za tých okolností na cudzom motorovom vozidle, kde na jazdu nemal súhlas držiteľa vozidla. K tomu pristupuje i fakt, že obžalovaný nie je držiteľom vodičského oprávnenia, ako to vyplynulo z evidenčnej karty vodiča.

Pri hodnotení týchto dôkazov a okolností súd mal za to, že účel trestu u obžalovaného môže byť splnený iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý by bol primeraný, a to aj vzhľadom na osobu obžalovaného, stupeň jeho narušenia a na jeho osobné pomery.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona súd môže páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom, bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Podľa § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov, ak je v osobitnej časti Trestného zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako 5 rokov.

Z okolnosti prípadu vyplynulo, že poškodený P. Q. spoločne požíval alkohol s obžalovaným, s ktorým následne išiel k nemu domov, takže mu prakticky umožnil, aby sa zmocnil kľúčov od jeho vozidla. Pomery obžalovaného nasvedčujú tomu, že vzhľadom na narodenie dieťaťa sa o neho starať chce spolu s družkou do budúcnosti. Súd preto rozhodol o použití ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona a obžalovanému pri zohľadnení týchto skutočností uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri dodržaní § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zákona. Súd mal totiž za to, že uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne je trestom primeraným a postačujúcim na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Súd vychádzal i z toho, že trest odňatia slobody, ktorý by mu mal uložiť na základe zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to i na dolnej hranici, by bol pre obžalovaného neprimerane prísny. Na výkon trestu obžalovaného súd zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol ešte vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin.

Súčasne obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby, keďže obžalovaný spáchal trestnú činnosť v súvislosti s riadením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Aj pri ukladaní tohto trestu zohľadnil všetky okolnosti prípadu ako u trestu odňatia slobody.

Súd mal za to, že uvedené tresty splnia svoj účel, a že obžalovaný v budúcnosti nebude páchať trestnú činnosť, pričom zároveň pôsobí i vo vzťahu ku generálnej prevencii.

O škode súd nerozhodoval, keďže poškodený sa s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu nepripojil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.