Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-103-2012.pdf
PDF · 112.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-7C/103/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou, v právnej veci žalobcu: M.G. O. C., G.. XX.XX.XXXX, K. A. X, XXX XX G., práv. zastúpený Mgr. Martinom Kiricom, advokátom so sídlom Mostná 42, 949 01 Nitra, proti žalovaným 1/rade: T.. M. K., G.. XX.XX.XXXX, v 2/rade: B. M., G.. XX.XX.XXXX, obaja bytom I. U. XXX, obaja práv. zastúpení Mgr. Petrom Neštepným, advokátom so sídlom Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 27.449,11 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie proti žalovanej v 1/rade z a s t a v u j e.
Žalovanej v 1/rade priznáva náhradu trov konania vo výške 100% .
Žalovaný v 2/rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 27.449,11 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 4.8.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva v časti , v ktorej súd vyhovel žalobe proti žalovanému v 2/rade, náhradu trov konania vo výške 100% .
Štátu priznáva náhradu trov konania vo výške 100% .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 5.9.2012 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil žalovaným v 1/, 2/rade povinnosť vydať mu finančné prostriedky z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 27.449,11 eur spolu s úrokmi z omeškania. Zo žaloby vyplýva, že po vzájomnej dohode medzi žalobcom a žalovanou v 1/rade mali byť na účet žalobcu ako pôžička poukázané finančné prostriedky v dvoch splátkach s tým, že tieto finančné prostriedky budú do 1.2.2011 vrátené späť na účet žalobcu, pričom mu bola vrátená iba čiastka vo výške 10.550,89 eur a zvyšná suma 27.449,11 eur mu nebola žalovanými vrátená.
2. Žalobca na pojednávaní uviedol, že mu doposiaľ žalovaná suma nebola vrátená. On predal byt, v tom čase žil so žalovanou v 1/ rade v spoločnej domácnosti, s ktorou sa dohodli, že keďže mal problémy s alkoholom, aby peniaze nejako nepremárnil, tak na tri mesiace sa peniaze z predaja bytu 38.000 eur mali vložiť na účet syna žalovanej v 1/ rade B. M.Š. a to preto, že účty žalovanej v 1/rade boli zablokované exekúciou, bol to jej návrh, aby dali peniaze na účet jej syna, s tým, že potom mu ich vráti. On bol aj so žalovaným v 2/rade dohodnutý, že po troch mesiacoch, ako sa vráti z liečenia, mu tieto peniaze vráti späť. Žalovaný v 2/rade, však bez jeho vedomia peniaze previedol na žalovanú v 1/rade. Bola mu vrátená len suma 10.550,89 eur a to tak, že jednotlivými platbami žalovaná v 1/ rade uhradila jeho rôzne nedoplatky, či už exekúcie, dlh na výživnom, ktoré mal z minulosti, preto túto sumu 10.555,89 eur zo sumy 38.000 eur odpočítal. Má presný zoznam dlhov, ktoré za neho vyplatila žalovaná, sama to aj
podpísala. Číslo účtu žalovaného v 2/rade mu dal sám žalovaný v 2/rade. Čo sa týka splnomocnenia zo dňa 02.11.2010, tak toto splnomocnenie žalovanej podpísal len za tým účelom, že práve od novembra 2010 šiel na liečenie, z ktorého sa vrátil 05.02.2011, a v tom čase si začal vybavovať stavebné povolenie na stavebnom úrade v Nitre. Dohodli sa preto, že kým on bude na liečení,žalovaná za neho vybaví všetky potrebné náležitosti a vyjadrenia, ktoré sú potrebné vybaviť ku stavebnému povoleniu, a preto jej aj toto splnomocnenie podpísal. Keď sa však vrátil, nebolo vybavené nič. Čo sa týka dodatočne predložených dohôd o zapožičaní finančných prostriedkov firme žalovanej, obe tieto dohody boli vyrobené pred dvoma dňami, je to výmysel, nikdy žiadne peniaze nepožičiaval, dokonca jedna dohoda je zo dňa 12.02.2011, kedy už bol v práci, tak nevie prečo by ju mala žalovaná za neho podpisovať. Dozvedel sa až, keď prišiel do práce od iných zamestnancov na čo použili jeho peniaze, jeho to však nezaujíma, nakoľko on mal dohodu iba s B. M., o tom, že mu má do troch mesiacov peniaze vrátiť. Čo sa týka zoznamu platieb, ktorý predložila žalovaná, a ktoré mala za neho uhradiť v období 2/2009-5/2011, tak dovolenka pre jeho syna v sume 600 eur, tuná žalovaná pozvala jeho syna na dovolenku, syn je plnoletý, čo sa týka auta je to asi používanie auta za 24 mesiacov, on však používal firemné auto, pritom ju vozil do práce, nevie sa vyjadriť k tomu, akú sumu to žiada. Oprava domu - k tomu môže povedať, že kúpila WC sedákov v hodnote 50 eur jeho matke a plot jej vrátil do firmy, keď ho odo neho žiadala, išlo vlastne o drôtené pletivo. Čo sa týka zničenia zariadenia, tak je pravda, že pri jednej hádke rozbil televízor. Nájomné za 24 mesiacov po 150 eur- zrejme žiada za bývanie u nej v Horných Obdokovciach, kde sa dohodli, že jej bude dávať z výplaty 150 eur, keďže však máloktorú z výplat dostal, tak jej ich ani nemohol dávať, nakoľko mu na výplatách dlží 14000 eur. Karta Skylink- túto si kúpila sama žalovaná, on keď som sa odsťahoval, tak si kúpil svoju. Čo sa týka elektriny za jeho byt v Nitre, tam bolo všetko vyrovnané.
3. Žalovaná v 1/ rade na pojednávaní uviedla, že medzi nimi nebola dohodnutá žiadna pôžička ani žiaden dátum vrátenia týchto peňazí. Jej tieto peniaze žalobca jednoducho dal, nakoľko dva roky spolu žili a on bol bez príjmu. Ona ho v podstate živila, býval v jej dome, mal k dispozícii auto, všetko, čo potreboval. Okrem toho za neho zaplatila exekúcie, nevie presne aká vysoká suma to bola. Jej syn s tým nemá nič spoločné. Iba sa peniaze previedli na synov účet, nakoľko ona chcela, aby syn videl, že žalobca jej dal nejaké peniaze za to obdobie, pritom syn spočiatku ani nevedel o tom, že boli peniaze prevedené na jeho účet. Následne ich syn previedol na jej účet, už sa nepamätá presne. Jej žalobca dal aj plnú moc, že môže disponovať s jeho majetkom. Platila vlastne za neho nájomné, elektrinu v dome, v ktorom spolu žili, dovolenky. Býval u nej od marca 2009 do augusta 2011. Ďalej uviedla, že podpis na listinách - dohoda o zapožičaní finančných prostriedkov za firmu Polynit SK by mal byť jej syna, teda žalovaného v 2/rade. Peniaze z predaja bytu žalobcu boli na účet jej syna poukázané preto, že v spoločnosti REMAX, ktorá predávala byt žalobcu, do zmluvy uviedla spolu s žalobcom číslo účtu jej syna. Jej syn o tom ani nevedel. O tom, že boli peniaze žalobcu použité vo firme, vedel aj pán Š..
4. Žalovaný v 2/rade, syn žalovanej v 1/rade na pojednávaní uviedol, že mu niekedy v roku 2010 boli od pána C. na jeho účet poslané peniaze, o ktorých mu pán C. povedal, že majú ísť do firmy, vlastne asi do firmy ani nešli, išli priamo p. K. - jeho matke. Žalobca mu povedal, že má tieto peniaze vybrať a odovzdať ich žalovanej v 1/rade, nepamätá sa za akým účelom. To, že sú peniaze na jeho účte sa dozvedel priamo od pána C., ktorý mu ich tam poslal. On potom išiel do banky, hotovosť vybral a odovzdal ich p. K.. Potom už nevie o ničom, on peniaze nevidel ani ich na nič nepoužil. Na aký účel boli použité peniaze žalobcu vie len sprostredkovane od matky, že uhradila nejaké dlhy žalobcu, a že boli použité na nejaké opravy, dovolenku, bližšie o tom nevie. Žalobca v tom čase so žalovanou v 1/rade žil, mali dobrý vzťah. Potom ako sa vrátil z liečenia, tak vzťah ukončili, žalobca sa odsťahoval. Žalobca pracoval vo firme, kde bola konateľkou jeho matka.
5. Svedok V. Š. na pojednávaní uviedol, že bol zamestnancom firmy žalovanej v 1/rade Polynit Sk. V období, keď sa odohrala táto vec, bol konateľom a neskôr, keďže mal firmu odkúpiť na návrh p. M., sa stal riaditeľom firmy a papierovo konateľom bol jej syn B. M.. Keď on nastúpil do firmy, už tam p. C. pôsobil ako zamestnanec firmy. Na jeseň odišiel žalobca na liečenie, a keď sa vrátil, došlo k veľkej afére medzi ním a žalovanou ohľadom vrátenia finančných prostriedkov a jeho osobných vecí. On medzi nimi ako kamarát riešil akéhosi zmiercu. Žalovaná v 1/rade mu nechcela dať osobné veci, vravela, že on jej dlží peniaze, potom už so žalobcom nekomunikovala vôbec. Čo sa týka vloženia nejakých väčších finančných súm do firmy, o tom by musel vedieť, nakoľko firma bola veľmi zadlžená, bolo voči nej vedených viacero exekúcií, účty boli zablokované, preto, ak by na účet firmy boli vložené nejaké peniaze, exekútori by po nich hneď siahli. Pokladňu vo firme v Polynit Sk viedla pani W., ktorá robila personalistku, viedla účtovnú evidenciu, skutočnú pokladničnú knihu a skutočné účtovníctvo. Žalovaný
v 2/rade v období 2011-2012 vo firme robil len to, čo mu matka prikázala, vo firme sa veľmi nenachádzal. Po nahliadnutí na PPD zo dňa 21.12.2010 a 16.02.2011 uviedol, že tieto pokladničné doklady nie sú relevantné, nakoľko firma, ktorá predávala polystyrén, nemohla mať v decembri 2010 číslo dokladu 15. Čo sa týka toho, že by žalobca chcel požičať tieto finančné prostriedky firme uviedol, že rozhodne nie, bol pri tom a tiež aj ostatní zamestnanci to počuli, ako po sebe kričali, keď si žalobca pýtal tieto peniaze späť aj s osobnými vecami. Čo sa týka použitia finančných prostriedkov na nákup surovín v spoločnosti v období december 2010- február 2011, tak určite prebiehali nejaké finančné transakcie aj mimo neho, ale môže uviesť, že takéto sumy jednoznačne na nákup nepostačovali, keď jeden kamión surovín stal 40 000 eur a viac.
6. Súd vo veci rozsudkom č.k. 7C /103/2012-182 zo dňa 27.2.2014 takto rozhodol: Odporkyňa v 1/ rade a odporca v 2/rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 27.449,11 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 4.8.2011 do zaplatenia a trovy konania, ktoré spočívajú v zaplatených súdnych poplatkoch vo výške 1712,50 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 2.350,76 eur, všetko do 15. dní od právoplatnosti rozsudku. V časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne od 2.2.2011 do 3.8.2011 súd návrh zamieta.
7. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1/a 2/rade odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5Co/327/2014-217 zo dňa 22.4.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Súd doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia odvolacieho súdu výsluchom strán sporu, svedka V.Š. Š., oboznámením s uznesením OR PZ v Nitre zo dňa 27.7.2012, uznesením OP Nitra zo dňa 22.8.2012, výpisom z OR, výpisom z účtu Slovenskej sporiteľne navrhovateľa, mzdovými lístkami navrhovateľa, čestným prehlásením, pracovnou zmluvou, splnomocnením zo dňa 02.11.2010 a rozpisom platieb odporkyni v 1/rade, dohodou o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 12.02.2011 a 21.12.2010, podpisovými vzormi, vyšetrovacím spisom ČVS-ORP-1671/OEK-NR-2011, ZP č. 16/2016 ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
9. Žalobca dňa 16.9.2010 uzatvoril Kúpnu zmluvu s kupujúcou L. Š., pričom predmetom prevodu bolo vlastnícke právo k bytu navrhovateľa a kúpna cena za uvedenú nehnuteľnosť bola 40.000 eur. Kúpna cena z tejto nehnuteľnosti vo výške 38.000 eur bola kupujúcou prevedená na účet žalovaného v 2/rade v OTP banke a to dňa 21.9.2010.
10. Zo Splnomocnenia zo dňa 2.11.2010 vyplýva, že žalobca splnomocnil žalovanú v 1/rade na všetky právne úkony týkajúce sa jeho osoby, na zastupovanie pred všetkými orgánmi štátnej správy SR a pred ostatnými organizáciami a spoločnosťami, preberanie pošty a ostatné úkony nespomenuté.
11. Podľa Dohody o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 21.12.2010 a zo dňa 12.2.2011 vyplýva- podľa prvej dohody boli do spoločnosti POLYNIT Sk spol. s.r.o. vložené finančné prostriedky v sume 16.000 eur, - podľa druhej dohody suma 10.950 eur, k čomu bol priložený príjmový pokladničný doklad zo dňa 16.2.2011, obe požičané od pána M. C.. Peniaze vložila Ing. M. M. v mene pána C.E. na základe plnej moci zo dňa 2.11.2010. Pôžička je na dobu neurčitú a bude vrátená na základe výzvy zapožičateľa. Predmetné doklady boli podpísané za M. C. v zastúpení žalovanou v 1/rade a za spoločnosť POLYNIT SK spol. s.r.o. konateľom. 12. Z Listu žalobcu zo dňa 26.2.2011 - priebežný zoznam platieb pani M. pre potreby vyrovnania dlhov žalobcu v rokoch 2009 - 2010 vyplýva, že žalovaná v 1/rade mala uhradiť dlhy žalobcu v Tatra banke v sume 2.436,63 eur, bytové družstvo v sume 2.050,32 eur, výživné na deti v sume 2.013,95 eur, pôžička pre Ivana a Q. C. v sume 2.500 eur a tiež projekt v sume 850 eur, geometrický plán v sume 100 eur, všetko spolu v sume 9.950,89 eur.
13. Žalovaná v 1/rade v konaní tiež predložila svoj zoznam platieb za žalobcu v období od 2/2009 do 5/2011 podľa ktorého, okrem vyššie uvedených platieb, za žalobcu boli uvedené aj ďalšie položky a to karta Skylink 99 eur, pôžičky pre Polynit SK v sume 26.950 eur, nájomné 24 x 150 =3600 eur, zničenie zariadenia 600 eur, dovolenka - syn 600 eur, platby za elektrinu 400 eur, auto 100 x 24 =2400 eur, oprava domu Zobor 600 eur.
14. Z vyšetrovacieho spisu ČVS-ORP-1671/OEK-NR-2012 vyplýva, že žalobca podal dňa 3.10.2011 trestné oznámenie na žalovaných v 1/ a 2/ rade pre podozrenie spáchania prečinu podvodu podľa § 221 TZ. Žalobca v pozícii svedka - poškodeného v trestnom konaní vypovedal v podstate zhodne ako v tomto konaní. Trestné stíhanie bolo dňa 27.7.2012 uznesením zastavané, lebo daný skutok nie je trestným činom.
15. Zo záveru ZP č.16/2016 súdnej znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej vyplýva, že na listinách: a) - Dohoda o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 12.2.2011 na čl. 120 spisu b)- Dohoda o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 21.12.2010 na čl. 121 spisu je s veľkou pravdepodobnosťou vlastnoručný podpis Jakuba Meluša.
16. Na pojednávaní dňa 7.9.2016 žalobca vzal žalobu proti žalovanej v 1/rade späť, žalovaná v 1/rade súhlasila so späťvzatím žaloby voči nej.
17. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Zákon uvádza 4 formy získania bezdôvodného obohatenia, a to : 1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu (napr. ak sa účastníci domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu), 2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy, 3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tú spočiatku síce exitoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napr. splnením rozväzovacej podmienky (§36ods.2), odstúpením od zmluvy (§48) alebo zrušením zmluvy, 4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa §-u 145 ods. 1, 2 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa §-u 146 ods.1 veta prvá CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
18. Na základe doplneného dokazovania v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu proti žalovanému v 2/rade je dôvodná.
19. Keďže žalobca vzal žalobu proti žalovanej v 1/rade späť a žalovaná v 1/rade súhlasila so späťvzatím žaloby, súd konanie voči žalovanej v 1/rade podľa §-u 145 ods. 2 CSP zastavil.
20. V konaní bolo preukázané, že žalobca dal previesť na účet žalovaného v 2/rade sumu 38.000 eur z predaja bytu jeho bytu, a to priamo kupujúcou L. Š., pričom žalobca a žalovaný v 2/rade sa zhodli v tom, že žalobca o prevode tejto sumy upovedomil žalovaného v 2/rade a žalovaný v 2/rade s tým súhlasil. Rozdiel v ich výpovediach bol v tom, že žalobca žiadal žalovaného v 2/rade, aby ponechal tieto peniaze na jeho účte až kým sa žalobca vráti z liečenia vo februári 2011. Žalovaný v 2/ rade zase uvádzal, že žalobca mu mal povedať, že peniaze majú ísť do firmy POLYNIT SK, resp. priamo p. K., jeho matke. On sám potom peniaze vybral z banky a odovzdal ich matke - žalovanej v 1/rade. Z výpovedí ako aj listinných dôkazov vyplynulo, že následne touto sumou už disponovala žalovaná v 1/rade, ktorá uviedla, že peniaze na základe splnomocnenia žalobcu zo dňa 2.11.2010 vložila do firmy POLYNIT SK
spol. s.r.o. ako pôžičku. Žalovaná v 1/rade súdu predložila "Splnomocnenie" zo dňa 2.11.2010, ktorým ju žalobca splnomocnil na všetky právne úkony týkajúce sa jeho osoby, na zastupovanie pred orgánmi i preberanie pošty. Práve na základe tohto "splnomocnenia" žalovaná v 1/ rade uzatvorila dve Dohody o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 21.12.2010 a 12.2.2011, kde v mene žalobcu zapožičala firme POLYNIT SK spol. s.r.o sumy 16.000 eur a 10.950 eur.
21. Súd predložené Dohody o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 21.12.2010 a zo dňa 12.2.2011 považoval za absolútne neplatné a vyhotovené žalovanou v 1/ rade dodatočne. Sama žalovaná v 1/ rade na prvom pojednávaní zo dňa 15.4.2013 uviedla, že " jej tieto peniaze žalobca jednoducho dal, nakoľko dva roky spolu žili a on bol bez príjmu, ona ho v podstate živila, býval v jej dome, mal k dispozícii auto, všetko, čo potreboval. Okrem toho za neho zaplatila exekúcie." Vôbec sa teda nezmienila o nejakom zapožičaní uvedených súm v prospech firmy POLYNIT SK, a to ani pri výsluchu v trestnom konaní na polícii. Ďalej z predložených Dohôd o zapožičaní finančných prostriedkov vyplýva, že tieto mali byť za spoločnosť POLYNIT SK podpísané konateľom spoločnosti, ktorým v tom čase bol žalovaný v 2/rade B. M.. Podpis na dohodách podľa záveru ZP č. 16/2016 je s veľkou pravdepodobnosťou vlastnoručný podpis B. M. .Dohoda zo dňa 12.2.2011 bola žalovanou v 1/rade za žalobcu podpísaná v čase, keď už žalobca bol doma z liečenia, keďže sa vrátil dňa 5.2.2011. Výpoveď žalovanej v 1/rade preto súd považoval za účelovú a ňou predložené Dohody o zapožičaní finančných prostriedkov za absolútne neplatné, nakoľko žalovaná v 1/rade nepreukázala poskytnutie uvedených súm priamo spoločnosti POLYNIT SK. I keď žalovaná v 1/rade predložila príjmové pokladničné doklady o vložení týchto súm do pokladne spoločnosti, svedok V. Š. sa vyjadril jednoznačne, že v danej spoločnosti sa viedli minimálne dve účtovné a pokladničné knihy a preto pochybuje o pravosti týchto dokladov.
22. Zmluvy o pôžičke majú povahu reálneho kontraktu, teda záväzkový právny vzťah k určitým obsahom vzniká na základe návrhu a jeho prijatia, avšak až odovzdaním veci dlžníkovi sa tento právny vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky. Takáto zmluva môže byť uzavretá aj ústne. Z písomnej Dohody zo dňa 21.12.2010 vyplýva, že k plneniu zo strany veriteľa malo dôjsť v novembri 2010, teda už pred uzatvorením samotnej písomnej zmluvy. Vzhľadom na reálnu povahu zmluvy o pôžičke potom tieto peňažné prostriedky mohli byť poskytnuté jedine na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, teda nie na základe predloženej zmluvy podpísanej žalovaným B. M.. V novembri 2010, kedy k poskytnutiu financií malo dôjsť , bol konateľom spoločnosti pán V. Š., ktorý vypovedal ako svedok a vo svojej svedeckej výpovedi vylúčil, žeby v čase, keď bol konateľom, došlo k takejto pôžičke, resp. žeby žalobca mal vôbec záujem požičať svoje finančné prostriedky spoločnosti. Teda predložená dohoda o zapožičaní finančných prostriedkov zo dňa 21.12.2010 nemôže spôsobovať žiadne právne následky. Svedok V. Š. navyše potvrdil, že v spoločnosti sa viedli dve pokladničné knihy, čo takisto spochybňuje predložené doklady. Pokiaľ žalovaní spochybňovali vierohodnosť svedka V. Š., túto pochybnosť ničím konkrétnym nezdôvodnil a nepreukázali.
23. Pokiaľ ide o Dohodu zo dňa 12.02.2011, podľa priloženého pokladničného dokladu, ktorý má súvisieť s touto dohodou, sa vklad do pokladne uskutočnil až dňa 16.02.2011 a vkladateľom mal byť B. M., teda obsah dohody vôbec nekorešponduje s priloženým pokladničným dokladom. To vylučuje pravdivosť a hodnovernosť takýchto dokladov, pretože buď je nepravdivá dohoda o zapožičaní alebo príjmový doklad, ktorý je priložený k dohode, navyše dňa 16.02.2011 už neplatilo ani splnomocnenie, ktoré udelil žalobca žalovanej v 1/rade a žalobca v tom období bol už v práci v POLYNITE SK s.r.o.
24. Pokiaľ ide o Splnomocnenie, podľa ktorého žalobca splnomocnil žalovanú v 1/rade na jeho zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, tak v konaní nebolo preukázané okrem týchto vyššie uvádzaných dohôd, pri akých iných platných právnych úkonoch na základe tohto splnomocnenia zastúpila žalovaná v 1/rade žalobcu. Žalovaný v 2/rade tvrdil, že s finančnými prostriedkami, ktoré prišli na jeho účet, nakladal v súlade s pokynmi svojej matky, ktoré mu ona udeľovala na základe splnomocnenia od žalobcu. Toto jeho tvrdenie nebolo preukázané, nakoľko k výberu finančných prostriedkov došlo v mesiaci október 2010, teda ešte predtým, než bolo toto splnomocnenie udelené. Ďalej z výpovede žalovanej v 1/rade vyplynuli navzájom sa vylučujúce skutočnosti, keď na jednej strane tvrdila, že finančné prostriedky jej žalobca v podstate dal a na druhej strane predložila dohody o zapožičaní týchto prostriedkov, kde zastupovala žalobcu pri akýchsi pôžičkách spoločnosti POLYNIT SK s.r.o., čiže ani z týchto tvrdení nie je možné vyvodiť určitý záver, ako bolo naozaj naložené s finančnými prostriedkami žalobcu.
25. Žalobca sa od začiatku domáhal vrátania predmetných finančných prostriedkov z toho titulu, že tieto prostriedky poskytol ako pôžičku žalovanému v 2/rade - B. M. do 01.02.2011. Po tomto období mu mali finančné prostriedky vrátené. Ak však žalovaný v 2/rade - B. M. spoločne so žalovanou v 1/ rade tvrdia, že k žiadnej takejto dohode, pôžičke nedošlo, tak v tom prípade súd dospel k záveru, že finančné prostriedky, ktoré prišli z predaja bytu žalobcu kupujúcou byt L. Š. na účet B. M., a o ktorých on tvrdí, že ani nevie dôvod, pre aký účel prišli na jeho účet, tieto finančné prostriedky potom predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v 2/rade, keďže neexistoval právny dôvod nato, aby sa previedli na jeho účet.
26. Žalobca od žalovaného v 2/rade požadoval zaplatenie sumy 27.449,11 eur, nakoľko od pôvodnej sumy 38.000 eur odpočítal položky - dlhy, ktoré za neho uhradila žalovaná v 1/rade, pričom zoznam týchto platieb v liste zo dňa 26.2.2011 bol odsúhlasený aj žalovanou v 1/rade.
27. Súd vzhľadom na závery vykonaného dokazovania zaviazal žalovaného v 2/ rade na zaplatenie žalovanej sumy 27.449,11 eur z titulu bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu a keďže žalovaný v 2/rade sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, musí bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi.
28. Keďže žalovaný v 2/rade sa dostal do omeškania s vrátením dlžnej sumy, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy od 4.8.2011 do zaplatenia, keď súd vychádzal z jeho návrhu na mimosúdne vysporiadanie zo dňa 3.8.2011, ktoré adresoval žalovanému v 2/rade, ktoré sa nachádza v pripojenom vyšetrovacom spise ČVS-ORP-1671/OEK-NR-2012. Súd v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne od 2.2.2011 do 3.8.2011 žalobu už právoplatne zamietol rozsudkom č. k. 7C/103/2012-182 zo dňa 27.2.2014, keďže voči tomuto výroku odvolanie nebolo podané.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní voči žalovanému v 2/rade plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnej výške. Taktiež priznal súd náhradu trov konania štátu v plnej výške, ktoré trovy štátu vznikli zaplatením znalečného za ZP č. 16/2016 za podaný znalecký posudok. Žalovanej v 1/rade súd priznal náhradu trov konania v plnej výške podľa §-u 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca späťvzatím žaloby proti žalovanej v 1/rade procesne zavinil, že konanie sa muselo voči žalovanej v 1/rade zastaviť, preto súd priznal náhradu trov konania protistrane - žalovanej v 1/rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).