Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-18-2022.pdf
PDF · 85.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4C/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 972 Bratislava, proti žalovanému F. W., D.. XX.XX.XXXX, H. N. P. G. (hlásený pobyt bezdomovca), okres Revúca, toho času na neznámom mieste v zahraničí, v konaní o zaplatenie 104,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 104,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 104,- eur od 19.09.2020 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 14.04.2022 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 104,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 19.09.2020 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa 19.08.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXX vo výške 104,- eur, splatná do 18.09.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom R. C. L. Ž. za obdobie od 24.04.2020 do 02.05.2020. Žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy výzvami zo dňa 19.10.2020 a 02.02.2022. Poukázal na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), ktoré ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. Pl. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov na stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení, nakoľko žalovaný by si potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebol umiestnený v karanténnom zariadení, preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu a pohľadávku štátu nezaplatil, žalobca okrem náhrady istiny požaduje aj zákonné úroky z omeškania.
3. Okresný súd Revúca dňa 25.04.2022 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk, bol v celom rozsahu zrušený uznesením, sp. zn. 4C/18/2022-46 zo dňa 01.06.2022, keďže náhradné doručovanie platobného rozkazu postupom podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku je zo zákona vylúčené.
4. Uznesením Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4C/18/2022-49 zo dňa 01.06.2022 bolo žalovanému oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, že proti nemu bola žalobcom Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podaná žaloba, ktorá je vedená pod spis. zn. 4C/18/2022. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené dňa 02.06.2022. Ďalšie písomnosti boli žalovanému doručované oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, keďže žalovaný nemá v registri obyvateľov Slovenskej republiky evidovanú adresu. Súčasne bola písomnosť žalovanému bezúspešne doručovaná aj prostredníctvom ohlasovne pobytu Obecného úradu Kameňany.
5. Uznesením Okresného súdu Revúca, spis. zn. 4C/18/2022-55 zo dňa 02.06.2022 bolo žalovanému oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, že sa mu doručujú tieto písomnosti: uznesenie, sp. zn. 4C/18/2022-53 zo dňa 02.06.2022 o výzve na písomné vyjadrenie k žalobe žalobcu spolu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach strany sporu, potvrdenie o pridelení veci sudcovi. Oznámenie o doručovaných písomnostiach bolo zverejnené dňa 02.06.2022. Takto doručované písomnosti sa v zmysle ustanovenia § 106 ods. 3 CSP považujú za doručené po 15 dňoch od zverenia oznámenia, a to aj vtedy, keď sa o tom adresát nedozvedel.
6. Žalovaný sa k takto riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.
7. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
8. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.
9. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá Civilného sporového poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
10. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené uznesením, sp. zn. 4C/18/2022-60 zo dňa 02.06.2022 vyveseným na úradnej tabuli súdu dňa 02.06.2022 a na webovej stránke tunajšieho okresného súdu, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
11. Z listinných dôkazov predložených žalobcom nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to faktúry č. 260038815, výziev na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 19.10.2020 a 02.02.2022, fotokópii nedoručených zásielok a žalovaným nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
12. Z dôvodu nariadenej povinnej karantény súvisiacej s opatreniami štátu v záujme ochrany verejného zdravia (pre ochorenie COVID-19) sa žalovaný v dobe od 24.04.2020 do 02.05.2020 nachádzal v karanténnom zariadení Holiday Inn Žilina.
13. Faktúrou č. XXXXXXXXX, splatnou dňa 18.09.2020, žalobca fakturoval žalovanému sumu 104,- eur titulom náhrady nákladov za stravu poskytnutú žalovanému počas nariadenej karantény v predmetnom zariadení v dobe od 24.04.2020 do 02.05.2020.
14. Žalobca výzvou na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti zo dňa 19.10.2020 a tiež výzvou na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 02.02.2022 vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky z titulu nákladov za stravu, poskytnutú mu počas nariadenej karantény, v sume 104,- eur po lehote splatnosti. Predmetné výzvy si žalovaný v odbernej lehote neprevzal.
15. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 14.10.2020 náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Nebolo sporné, že žalobca zabezpečoval žalovanému počas nariadenej karantény v zariadení Holiday Inn Žilina v období od 24.04.2020 do 02.05.2020 stravu. Žalobca preukázal, že náklady spojené so zabezpečením stravy pre žalovaného mu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou dňa 18.09.2020. Medzi stranami nebolo ďalej sporné ani to, že žalovaný splatnú faktúru za poskytnutú stravu počas povinnej karantény riadne a včas nezaplatil, ani nereagoval na opakované výzvy žalobcu na úhradu pohľadávky štátu po lehote splatnosti a dlžnú sumu žalobcovi ani len sčasti neuhradil. Dlžná suma vyplýva z listinných dôkazov, ktoré boli predložené žalobcom, a jej výška v konaní nebola medzi stranami sporná. Žalovaný nenamietal ani listinné dôkazy predložené žalobcom, a nevzniesol ani žiadne dôkazné návrhy. Vzhľadom na to, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepoprel, v priebehu konania nepreukázal, že by žalobcovi dlžnú sumu čo i len sčasti uhradil, ani nepreukázal, že by pohľadávka žalobcu zanikla iným spôsobom, súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dôvodne uplatnenú sumu 104,- eur titulom neuhradených nákladov spojených s poskytnutím stravy žalovanému po dobu nariadenej povinnej karantény za obdobie od 24.04.2020 do 02.05.2020.
20. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal z priznanej istiny odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti faktúry, t.j. v uplatnenej výške 5 % ročne zo sumy 104,- eur od 19.09.2020 do zaplatenia.
21. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. vo výške 100%, ktoré trovy konania je mu žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.