Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-326-2015.pdf
PDF · 91.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/326/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobkyne: M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O. J. I. XXX, zastúpená X. W., nar. X.X.XXXX, bytom O. J. I. XXX, proti žalovanému: U. P. Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, o neplatnosť zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o najľahšej pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.11.2013 z a m i e t a .
II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
III. Súd žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou voči žalovanému domáhala určenia neplatnosti zmluvy o najľahšej pôžičke č. XXXXXXXXXX, ďalej uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť štátu Slovenská republika istinu 2.000,- eur vyplývajúcu z uvedenej zmluvy a uloženia povinnosti žalovanému, aby zaplatil všetky mesačné splátky, ktoré mu žalobkyňa zaplatila. Žalobu zdôvodnila tým, že dňa 6.11.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, ktorá je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje druh úveru a termíny splátok a úrokov a iných poplatkov. Uviedla, že tieto skutočnosti skonštatovala aj Slovenská obchodná inšpekcia („SOI“) v Prešove dňa 29.4.2015. V žalobe žalobkyňa uviedla, že do času rozhodnutia SOI mali všetky zmluvy o poskytnutí najľahších pôžičiek poskytované žalovaným rovnaký vzor, a teda každá takáto zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Pokiaľ žalovaný ako veriteľ vybral od jednotlivých spotrebiteľov úroky a poplatky, bezdôvodne sa obohatil podľa § 451 Občianskeho zákonníka, a to o niekoľko miliónov eur. Bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka má ten, kto sa takto obohatí, vrátiť tomu, na kom sa obohatil a ak to nie je možné, musí byť plnenie zaplatené štátu. Žalobkyňa tiež uviedla, že v čase uzavretia zmluvy medzi ňou a žalovaným sa už žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor všetkých tých spotrebiteľov, ktorým do tohto času (uzavretia zmluvy o najľahšej pôžičke medzi ňou a žalovaným) poskytol pôžičku, a teda financie, ktoré by mala žalobkyňa žalovanému splácať podľa zmluvy, musia byť zaplatené štátu Slovenská republika. Žalovaný, ktorý sa bezdôvodne obohatil na úkor jednotlivých spotrebiteľov, musí toto obohatenie vrátiť, z tohto nezákonného obohatenia nemôže poskytovať ďalšie spotrebiteľské úvery. Ak z financií z bezdôvodného obohatenia poskytoval spotrebiteľské úvery, namiesto toho, aby toto obohatenie vrátil, konal v rozpore so zákonom a obchádzal zákon. Takáto zmluva potom je neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
2. Pred začatím pojednávania vzala žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu žalobu späť v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť štátu Slovenská republika istinu 2.000,- eur vyplývajúcu zo zmluvy o najľahšej pôžičke č. XXXXXXXXXX a uloženia povinnosti žalovanému, aby zaplatil všetky mesačné splátky, ktoré mu žalobkyňa zaplatila, a na žalobe trvala len v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o najľahšej pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.11.2013. Naliehavý právny záujem na takomto určení odvodzovala z toho, že je spotrebiteľom a vždy má naliehavý právny záujem.
3. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil. So žalobou žalobkyne nesúhlasil a uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy. Uviedol, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky môže mať za následok neplatnosť celej spotrebiteľskej zmluvy len v tom prípade, ak samotná zmluva bez tejto podmienky nemôže obstáť. Žalovaný však trval na tom, že predmetná zmluva žiadne takéto neprijateľné podmienky neobsahuje. Uviedol, že vo všeobecných podmienkach v článku IX. zmluvy v bode 2 sa uvádza, že „pôžička znamená bezúčelový spotrebiteľský úver“ a tiež v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere je uvedený druh spotrebiteľského úveru - „bezúčelový spotrebiteľský úver“. Podľa jeho názoru zmluva obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti tak, ako to ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch, teda aj údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a poukázal na znenie článku IX, bod 2 - Definície, kde sa uvádza výklad pojmu „splátka“, aj „splátkový kalendár“. Ďalej poukázal na znenie čl. IX bod 6 - Podmienky splácania, podľa ktorého je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Údaje, ktoré žalobkyňa namieta, boli teda uvedené v splátkovom kalendári. Žalovaný tiež uviedol, že Podmienky k zmluve sú súčasťou zmluvy o pôžičke, o čom bola žalobkyňa upovedomená a mala možnosť si ich pred podpisom zmluvy preštudovať. V konaní žalovaný uviedol, že v súvislosti s predmetnou zmluvou neboli dohodnuté žiadne zrážky zo mzdy alebo z iného príjmu a voči žalobkyni nie je a ani nebolo vedené žiadne rozhodcovské konanie alebo exekučné konanie v prospech žalovaného. Žalobu žiadal zamietnuť.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, oboznámením obsahu Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 6.11.2013, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, odpovede SOI Prešov zo dňa 29.4.2015 na podnet žalobkyne, vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.2.2016, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Dňa 6.11.2013 došlo medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako klientom veriteľa k uzavretiu zmluvy o najľahšej pôžičke č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu sumy 2.000,- eur žalobkyni. V článku V. sú uvedené základné údaje o úvere, a to typ pôžičky: SLPO QFD-najľahšia, výška pôžičky 2.000,- eur, splátka 62,38 eur, RPMN 32%, celkové náklady spotrebiteľa 1.742,80 eur, fixná ročná úroková sadzba 32%, celková čiastka 3.742,80 eur, počet splátok 60, priemerná hodnota RPMN 20,83%, termín konečnej splatnosti 11/2018. Zo zmluvy vyplýva, že strany si nedohodli poistenie, pôžička mala byť poskytnutá v hotovosti a spôsob uhrádzania splátok je dohodnutý prostredníctvom poštových poukážok. V článku IX. zmluvy sú uvedené zmluvné podmienky, kde v bode 2 sú definované jednotlivé pojmy (napr. pôžička = bezúčelový spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej klientovi spoločnosťou; splátka = peňažná čiastka dohodnutá medzi klientom a spoločnosťou v zmluve za obdobie jedného mesiaca, ktorou klient spláca celkovú čiastku skladajúcu sa z dohodnutého anuitného úroku, príslušnej časti istiny a poistenia v prípade, že klient požiada o poistenie schopnosti splácať splátky pôžičky). V bode 6 zmluvných podmienok sa uvádzajú podmienky splácania, podľa ktorých ak nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve uvedené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V článku X. s názvom vyhlásenie zmluvných strán, zmluvné strany vyhlásili, že zmluvu si prečítali, bola uzatvorená slobodne, vážne a po vzájomnom prerokovaní, je výrazom ich vôle, jej obsahu riadne porozumeli, čo potvrdzujú svojimi podpismi.
6. V konaní žalobkyňa uzavretie zmluvy, ako aj to, že suma 2.000,- eur jej bola zo strany žalovaného poskytnutá, potvrdila.
7. SOI v Prešove listom zo dňa 29.4.2015 žalobkyni na jej podnet oznámila, že vykonanou kontrolou bolo zistené, že zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky neobsahuje druh spotrebiteľského úveru a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto sa v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
8. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky s poukazom na vyjadrenie SOI o bezúročnosti a bezpoplatkovosti tohto úveru s tým, že uvedená zmluva je typovou zmluvou, ktorú žalovaný uzatváral s množstvom iných spotrebiteľov. Pokiaľ na základe takýchto zmlúv od spotrebiteľov požadoval úroky a poplatky, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu na úkor množstva spotrebiteľov. Toto bezdôvodné obohatenia bol povinný vrátiť a pokiaľ tak neurobil, ale tieto prostriedky ďalej poskytoval ako pôžičky, konal v rozpore so zákonom. Z toho dôvodu aj zmluva zo dňa 6.11.2013 je neplatná.
9. Žalovaný s tvrdením žalobkyne nesúhlasil. Podľa jeho názoru predmetná zmluva má všetky zákonom vyžadované náležitosti. Druh spotrebiteľského úveru je uvedený v čl. IX. Základné podmienky v bode 2 - Definície a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú uvedené v splátkovom kalendári, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Poukázal na to, že pokiaľ by zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, táto by mohla mať za následok neplatnosť zmluvy len v prípade, že zmluva bez tejto podmienky by nemohla obstáť. Žiadnu takúto podmienku však zmluva podľa neho neobsahuje. V konaní tiež namietol nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy zo strany žalobkyne. Podľa jeho názoru dôvody neplatnosti zmluvy nie sú dané. V súvislosti s bezdôvodným obohatením, ktoré žalobkyňa uvádzala, poukázal na to, že vydania bezdôvodného obohatenia sa môže domáhať iba ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že v súvislosti s poskytnutým úverom žalobkyni neboli dohodnuté žiadne zrážky zo mzdy ani z iných príjmov, nie je a ani nebolo v tejto súvislosti voči nej vedené rozhodcovské ani exekučné konanie.
10. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku („CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
11. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná .
12. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 6.11.2013. V danej veci teda ide o tzv. určovaciu žalobu, preto sa súd v prvom rade zaoberal tým, či žalobkyňa má v zmysle 137 písm. c) CSP (predtým rovnako § 80 písm. c/ O. s. p.) naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom určovacej žaloby a bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení musí byť v konaní preukázaná.
13. Určovacie žaloby majú tak podľa právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov a judikatúry opodstatnenia tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ CSP má charakter preventívnej ochrany práv (nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať už pomocou žaloby na plnenie podľa § 137 písm. a/ CSP), keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovacia žaloba odstrániť. Teda naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade určení neplatnosti predmetnej zmluvy, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi sporovými stranami a vytvorilo by pevný právny základ pre budúce právne vzťahy.
14. Súd dospel k záveru, že v danej veci žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky, pretože žalobkyni nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonala takým spôsobom, že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčená, že mu je povinná zaplatiť a rovnako žalobkyni nič nebráni ani v tom, aby svoje právo voči žalovanému vykonala tak, že žalovanému nezaplatí to, o čom si je vedomá, že mu nie je povinná zaplatiť (úroky, prípadne poplatky). Pre prípad toho, že by žalovaný nebol rovnakého právneho presvedčenia ako žalobkyňa a uplatnil by si svoje práva na zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti žalobkyni na súde, žalobkyňa sa môže svojho právneho presvedčenia o neplatnosti zmluvy domáhať v takomto súdnom konaní. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo neplatnosti určitého právneho úkonu je len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní, v ktorom si účastníci môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka právneho vzťahu. O takýto prípad vo veci žalobkyne nejde. Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o úvere a otázku platnosti, resp. neplatnosti zmluvy
je možné riešiť v rámci konania na plnenie, t.j. pokiaľ si voči nej žalovaný uplatní svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy. V danej veci by určením, ktoré žalobkyňa požaduje, nedošlo k vyriešeniu všetkých sporných otázok a takéto určenie by žalovanému nemohlo zabrániť, aby sa voči žalobkyni domáhal vrátenia toho, čo jej bolo na základe zmluvy z jeho strany poskytnuté. V konaní súd tiež zistil, že v súvislosti so zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 6.11.2013 neboli medzi žalobkyňou a žalovaným dohodnuté zrážky zo mzdy, resp. iných príjmov, nie je a ani nebolo vedené rozhodcovské konanie, príp. exekučné konanie. Neexistuje teda hrozba, že by žalovaný mohol voči žalobkyni uplatňovať nároky zo zmluvy na základe iného titulu ako súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie o určení práva, ktorého sa žalobkyňa v žalobe domáha, nijakým spôsobom neovplyvní jej právne postavenie voči žalovanému. Neexistuje právo žalobkyne, ktoré by mohlo byť ohrozené v závislosti od rozhodnutia o určení neplatnosti predmetnej zmluvy. Taktiež nemožno v danej veci označiť právne postavenie žalobkyne ako neisté, pre ktoré by mohla byť v závislosti od rozhodnutia vo veci samej vystavená konkrétnej ujme. Na tomto závere nič nemení ani to, že v prípade žalobkyne ide vo vzťahu k žalovanému o spotrebiteľa podľa predpisov hmotného práva, keďže naliehavý právny záujem je inštitút procesného práva, ktorý je celkom indiferentný vo vzťahu k uplatňovanému hmotnému právu. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi žalobcom spotrebiteľom a iným žalobcom vyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako každý iný účastník v tom prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 251/2015 zo 16.3.2016 ale aj Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/339/2015.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu a nie je tak splnená podmienka žalovateľnosti z pohľadu ust. § 137 písm. c) CSP. Súd preto žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.11.2013 zamietol a meritórne sa nezaoberal žalobkyňou uplatnenými dôvodmi neplatnosti predmetnej zmluvy, ani žalovaným uvádzanými dôvodmi platnosti tejto zmluvy. Súd tiež nepovažoval za potrebné ani vykonať dokazovanie, ktoré žalobkyňa vo veci navrhovala, nakoľko vykonanie týchto dôkazov by nemalo pre rozhodnutie vo veci význam.
16. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala aj toho, aby jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 2.000,- eur Slovenskej republike a žalovanému povinnosť zaplatiť všetky mesačné splátky, ktoré mu uhradila. Pred začatím pojednávania v tejto časti vzala žalobu späť, a preto súd v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti zmluvy zo dňa 6.11.2013, ako aj uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť všetky mesačné splátky, ktoré mu uhradila a uloženia povinnosti jej osobe zaplatiť sumu 2.000,- eur Slovenskej republike. Žalobkyňa vzala žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému a jej osobe späť bez uvedenia dôvodu, t.j. procesne zavinila zastavenie konania. Nárok na náhradu trov konania preto v tejto časti vznikol podľa § 256 ods. 1 CSP žalovanému. V časti o určenie neplatnosti zmluvy súd žalobu zamietol a úspech v tejto časti konania mal žalovaný. Aj v tejto časti mu s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovaný teda mal v konaní úspech v celom rozsahu, a preto súd rozhodol tak, že mu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.