Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_10C-150-2014.pdf
PDF · 114.08 KB
No categories available
10C/150/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanej : G. A., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. U. XXX/XX, N. K., K. Y., H. W. XX.X.X. X/X, S., o zaplatenie 3.775,70 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
1/ Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 431,66 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 82,98 Eur od 21.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 82,98 Eur od 21.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 265,70 Eur od 18.5.2013 do zaplatenia, všetko v splátkach po 60,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu v mesiaci. 2/ Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
3/ Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 18.3.2014 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 3.775,70 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.3.2011 do 11.8.2013 vo výške 363,61 Eur, s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,50% zo sumy 3.775,70 Eur od 12.8.2013 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 226,50 Eur a z trov právneho zastúpenia 357,92 Eur. V žalobe uviedol, že túto pohľadávku voči žalovanej nadobudol od postupcu SLSP a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.6.2013. Právny nárok uplatnený v konaní vyplýva zo Zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvoril jeho právny predchodca so žalovanou dňa 24.9.2008, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe tejto zmluvy SLSP a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky ich čerpania a splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len VOP). Zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti Zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 4.098,47 Eur a pozostávala z istiny 2.976,20 Eur, riadneho úroku 799,50 Eur, úroku z omeškania 262,97 Eur a ostatného príslušenstva 59,80 Eur. Sumu 59,80 Eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 262,97 Eur predstavujúcu úrok z omeškania si však v tomto konaní neuplatňuje. Úverovou zmluvou SLSP, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 4.979,09 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 122,95 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto konaní si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.3.2011 do 20.9.2013 v počte 31 a celkovej výške 3.775,70 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.9.2013 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Nakoľko dlžná suma v lehote splatnosti uhradená nebola, uplatňuje si aj úroky z omeškania podľa § 517ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom
splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11.8.2013 si uplatňuje úrok z omeškania od tohto dňa.
2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca a uviedol, že sa pridržiava tomu, čo je uvedené v písomnej žalobe a dodal, že doporučenú listovú zásielku obsahujúcu oznámenie SLSP a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.5.2013 žalovaná neprevzala a preto z opatrnosti ešte raz vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 11.8.2013.
3) Žalovaná ako účastníčka uviedla, že je pravdou, že si brala úver od SLSP a.s. vo výške 150.000,-Sk na kúpu motorového vozidla. Úver mala splácať v mesačnej výške cca. 120,-Eur. Túto svoju povinnosť si plnila kým sa nepresťahovala do S.. Má záujem na tom, aby sa tento spor vyriešil a žiada, aby dlžnú sumu mohla uhradiť v splátkach v maximálnej mesačnej výške 30,-Eur, nakoľko okrem zárobku vo výške 73.000,-HUF mesačne žiadne iné príjmy nemá a zaťažuje ju vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi vo veku 7 rokov.
4/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu právneho zástupcu žalobcu a žalovanej aj Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi SLSP, a.s. a žalovanou dňa 24.9.2008, Všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP a.s. účinnými od 1.1.2008, oznámením veriteľa o postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzatvorenej medzi postupcom SLSP a.s. a žalobcom dňa 27.6.12013, Prílohou č.1 k tejto zmluve, pokusom o zmier z 13.2.2014, výpisom z účtu žalovanej, oznámením postupcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 20.5.2013 s dôkazom o podaní listovej zásielky na poštovú prepravu. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :
5/ Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 24.9.2008 Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanej spotrebný, bezúčelový úver vo výške 150.000,-Sk (4.979,09 Eur) na fixnú úrokovú sadzbu vo výške 15,95% ročne. Úver sa žalovaná zaviazala splácať sumou 3.704,-Sk (122,95 Eur) mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci po dobu 60 mesiacov. Prvá splátka bola splatná 20.10.2008, konečná splatnosť úveru bola 20.9.2013. Ročnú percentuálnu mieru nákladov účastníci zmluvy dohodli vo výške 19,70%, priemernú hodnotu RPMN 22,21%, poplatok za správu úveru v mesačnej výške 60,-Sk (1,99 Eur), spracovateľský poplatok 3.699,- Sk (122,78 Eur uhradený z prostriedkov úveru), celkové náklady spojené s úverom činili 76,376,20 Sk (2.535,23 Eur). Do výpočtu RPMN neboli zahrnuté sankcie za porušenie povinností dlžníka, výška ktorých je uvedená v Sadzobníku alebo vo Zverejnení a poplatky spojené s vedením účtu dlžníka uvedené v Sadzobníka alebo vo Zverejnení. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky banky účinné od 1.1.2008. V záverečných ustanoveniach Zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
6/ Túto pohľadávku žalobca nadobudol od postupcu SLSP a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzatvorenej dňa 27.6.2013. Podľa Prílohy č. 1 k tejto zmluve výška postúpenej pohľadávky predstavovala sumu 4.098,47 Eur, z toho istina činila 2.976,20 Eur, zmluvného úroku 1.062,47 Eur, riadneho úroku 799,50 Eur, z úroku z omeškania 175,09 Eur + 87,88 Eur a z príslušenstva pohľadávky 59,80 Eur. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanej listom postupcu zo dňa 9.7.2013. Z výpisu účtu žalovanej vyplýva, že dňa 24.9.2008 čerpala úver v celkovej výške 150.000,-Sk (4.979,09 Eur) a z úveru uhradila sumu 4.547,43 Eur. Z týchto úhrad bola veriteľom započítaná na istinu 4.398,82 Eur, na poplatky suma 122,78 Eur a na úrok z omeškania suma vo výške 25,83 Eur. Žalovaná tvrdenie žalobcu o výške jej splátok nespochybnila. Predmetom tohto konania je 31 neuhradených splátok v celkovej výške 3.775,70 Eur, pôvodne splatné od 20.3.2011 do 20.9.2013. Z dôvodu riadneho a včasného nesplácania úveru veriteľ listom zo dňa 20.5.2013 pristúpil v zmysle bodu 7.6.1 VOP a v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k 17.5.2013. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaná v odbernej lehote neprevzala, doporučená listová zásielka bola SLSP a.s. vrátená dňa 17.6.2013.
7/ Podľa bodu 7.6.1. písm. a) VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov,
ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo Zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadne splatnosti.
8/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 9/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. 10/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. 11/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 12/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov. 13/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14/ Podľa § 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15/ Podľa § 2 písm. a, b) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov č. 258/2001 Z.z na účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, (b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
16/ Podľa § 3 ods.1,2 citovaného zákona (1)) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
17/ Podľa § 4 ods.1,2 Zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať, (i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, (k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
18/ Podľa § 4 ods.3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe (a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo (b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov
19/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej Úverovej zmluvy účastníkov sú VOP, ktoré však žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.
20/ V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z. a preto sa na túto Úverovú zmluvu vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 4 tohto zákona. Podľa § 4 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok (122,95 Eur), avšak pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou Zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, tieto podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je teda povinná vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere čerpala úver v sume 4.979,09 Eur, na ktorej ku dňu rozhodovania vo veci uhradila 4.547,33 Eur, čo je o 431,66 Eur menej, než dostala.
21/ Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22/ Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
23/ Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
24/ Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď rozsudok NS SR 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015). Súd plniac si svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. §-u 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ďalej skúmal, či právo žalobcu na úhradu predmetnej sumy bolo uplatnené na súde v zákonom stanovenej premlčacej dobe. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou alebo dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke 3 rokov. Vzhľadom na kogentný charakter ustanovení §-ov 101-110 zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne, ale ani dohodou účastníkov občianskoprávneho vzťahu predĺžiť alebo skrátiť. Námietky premlčacia sa nemožno ani vopred vzdať (§ 574 ods.2). Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súd. Nie je rozhodujúce z akého dôvodu (či z objektívneho alebo subjektívneho) tak oprávnený subjekt neurobil. Všeobecná trojročná premlčacia doba platí nie len pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky alebo pre právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok ( súdnu vymáhateľnosť ) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.. V tomto konaní si žalobca uplatňuje dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, čiže v danom prípade premlčacia doba je trojročná. Žaloba bola súdu doručená 18.3.2014, jednotlivé splátky boli splatné k 20-mu dňu v mesiaci, preto splátky splatné do 20.2.2011 sú premlčané. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel iba sčasti. Žalobu považoval za opodstatnenú len v časti nepremlčaných splátok splatných od 20.3.2011 do 20.9.2013 v počte 31. Nakoľko však úver je bezúročný a bez poplatkov a sumu 4.979,09 Eur žalovaná mala splatiť 60-mi splátkami, na jednu bezúročnú splátku pripadá suma 82,985 Eur (4.979,09 Eur : 60 mesiacmi = 82,985 Eur), čomu zodpovedá suma 1.576,71 Eur, na bezúročnom úvere žalovaná zaplatila iba o 431,66 Eur menej než dostala a táto suma zodpovedá 5,2 splátkam (431,66 Eur : 82,985 Eur = 5,202). Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovanú k úhrade sumy 431,66 Eur titulom posledných 5,2 splátok a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
25/ Žalobca v tomto konaní si uplatnil aj úroky z omeškania zo splátok splatných za obdobie od 20.3.2011 do 20.9.2013 s tým, že úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo splátok splatných od 20.3.2011 do 11.8.2013 vyčíslil osobitne sumou 363,61 Eur a zo žalovanej sumy 3.775,70 Eur žiadal priznať ročný úrok z omeškania vo výške 8,50% od 12.8.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.
26/ Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .
27/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s pnením peňažného dlhu.
28/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola 0,75% od 8.5.2013 do 12.11.2013 bola 0,50%).
29/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB. Jednotlivé splátky do zosplatnenia boli splatné do 20-ho dňa v mesiaci, po zosplatnení dňa 17.5.2013,teda žalovaná sa dostala do omeškania s platbou splatnou 20.3.2013 dňa 21.3.2013, s platbou splatnou 20.4.2013 dňa 21.4.2013 a so splátkami splatnými od 20.4.2013 do 20.9.2013 dňom 18.5.2013. Nakoľko výzve veriteľa o zaplatenie dlžnej sumy nevyhovela, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto žalobcovi prináleží úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. Súd je žalobným návrhom viazaný, nemôže priznať strane sporu viac, než je uplatnený žalobou. Nakoľko žalobca si uplatnil úroky z omeškania iba vo výške 8,50% p.a., súd mu priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých dlžných splátok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
30/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia
31/ Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť odporkyne, jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 60,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške dlžnej sumy, aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje žalobcu vzhľadom k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani žalovanú nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac jej narastá príslušenstvo pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jej neprospech.
32/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 11,43%- ný úspech, žalovaná 88,57%-ný. Žalovanej žiadne trovy nevznikli, pomerný úspech žalobcu nedosiahol
ani 10%, preto o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadny zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).