Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoP-15-2022.pdf
PDF · 84.72 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu - sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa: F. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX R., J. N. X, štátny občan SR, zastúpeného M.. O. S., V., V. G. XXX XX R., D. Z. XX/XX, proti dcére: O. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX R., D. Y. XX, t. č. XXX XX R., G. XX, štátna občianka SR, o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10Pc/17/2021-48 zo dňa 16. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému dieťaťu, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 24. 03. 2015 č. k. 5P/270/2014-46. Návrh odôvodnil tým, že dcéra ku dňu 30. 06. 2021 ukončila štúdium na Z. P. vo R., odbor G. a v súčasnosti sa nepripravuje na budúce povolanie, ale je na materskej dovolenke s tým, že v mesiaci september sa stala matkou. Podľa jeho názoru je už toho času schopná sama sa živiť a jeho vyživovacia povinnosť k nej zanikla. Okresný súd návrh zamietol, keď vykonaným dokazovaním zistil, že dcéra navrhovateľa je slobodná, má jedno dieťa Z. G., nar. XX. XX. XXXX a že je žiačkou Z. P. R. (správa zo dňa 19. 01. 2022) od 01. 09. 2021, pričom navštevuje 1. ročník dvojročného nadstavbového štúdia. Z dôvodu materstva a rodičovstva jej riaditeľka školy od 11. 10. 2021 umožnila štúdium podľa individuálneho učebného plánu. Na uvedenej strednej škole dcéra študovala v odbore G., pričom štúdium sa nekončilo maturitou, ale výučným listom, a v súčasnosti pokračuje v nadstavbovom štúdiu taktiež v odbore G.. Dcéra navrhovateľa nie je vydatá, poberá rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami okolo 300,- € mesačne a žije naďalej v spoločnej domácnosti so svojou matkou.
2. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, na základe ktorých ustanovení dospel k záveru, že v súdenej veci nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho dcére. Táto nenadobudla schopnosť sama sa živiť, keďže sa riadne pripravuje na svoje budúce povolanie. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že je v schopnostiach a možnostiach otca - navrhovateľa ďalej si plniť vyživovaciu povinnosť v doteraz súdom určenej výške, t. j. 100,- € mesačne.
3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej odvolacej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v čase podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti sa odporkyňa nepripravovala na budúce povolanie, ale bola na materskej dovolenke, že dňa XX. Z. XXXX sa stala matkou maloletého Z. G.. Vzhľadom na uvedené bol navrhovateľ toho názoru, že odporkyňa je schopná sama sa živiť a jeho vyživovacia povinnosť k nej zanikla. Poukázal na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov, v ktorom je definovaná sústavná príprava dieťaťa na povolanie a na § 72 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené a) záverečnou skúškou, b) maturitnou skúškou, c) absolventskou skúškou. V zmysle § 91 ods. 1 cit. zákona dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy; to neplatí, ak ide o žiaka 6- ročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý vykoná maturitnú skúšku. Odporkyňa ukončila štúdium na Z. vykonaním záverečnej skúšky a už počas štúdia mala pravidelný príjem na základe dohody o brigádnickej práci študenta v sume 267,49 € mesačne (od 21. 04. do 30. 09. 2021) a je poberateľkou materského príspevku, resp. rodičovského príspevku. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa sa sústavne nepripravuje na povolanie, keďže už má výučný list v odbore G. a jej ďalšie nadstavbové štúdium nie je sústavnou prípravou na povolanie z dôvodu, že sa neorganizuje dennou formou a ak 02. 09. 2021 začala navštevovať nadstavbové štúdium, tak len formálne a tak tomu bolo až do 11. 10. 2021, kedy jej bol povolený individuálny učebný plán. Súd si nezisťoval, ako si odporkyňa individuálny študijný plán plní a či toto štúdium nie je iba formálne a účelové. Odporkyňa má minimálne do dovŕšenia tretieho roku veku maloletého dieťaťa príjem presahujúci 300,- € mesačne (rodičovský príspevok v sume 280,- € + príspevok na maloleté dieťa 25,88 € + príspevok na odporkyňu ako dieťa 25,88 €). Súd nezisťoval, komu bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa v sume 829,86 €. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a návrhu vyhovieť.
4. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
5. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP) a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a ani že by na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na navrhovateľom uvádzané tvrdenie, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu podával v čase, keď mala dcéra ukončenú strednú školu vykonaním záverečnej skúšky, nebolo možné prihliadnuť vzhľadom k tomu, že od 02. 09. 2021 začala navštevovať nadstavbové štúdium, v ktorom pokračuje podľa povoleného individuálneho učebného plánu. Vyživovacia povinnosť otca k dcére v súdenej veci trvá do času, kým dcéra nie je schopná sama sa živiť (podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť), pričom ojedinelý príjem dieťaťa (napr. v dobe školských prázdnin), ktoré sa inak pripravuje štúdiom na budúce povolanie, neovplyvňuje spravidla vyživovaciu povinnosť rodičov (R 76/1968). Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že v súdenej veci nie sú splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni a ani na jeho zmenu, pričom za pokračovanie prípravy dieťaťa na budúce povolanie možno, s prihliadnutím na nedostatok vhodných pracovných príležitostí pre absolventov škôl, považovať aj dvojročné pomaturitné štúdium, ktorého ukončenie umožní absolventovi nájsť si zamestnanie v inom odbore, než na ktorý bola príprava dieťaťa doteraz zameraná (R 11/1993), pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že odporkyňa pokračuje v štúdiu v tom odbore, na ktorý bola jej príprava doteraz zameraná (odbor kaderník). Je bezpredmetná taktiež tá skutočnosť, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania v čase školských prázdnin, podstatné je, že odporkyňa začala, resp. pokračuje v štúdiu nadstavbovou formou od septembra 2021. Na trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni nemá vplyv ani tá skutočnosť, že odporkyňa porodila dieťa Z. G. dňa XX. XX. XXXX. Táto skutočnosť by mala vplyv na vyživovaciu povinnosť navrhovateľa len v tom prípade, pokiaľ by odporkyňa bola uzavrela manželstvo. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktoré uzavrelo manželstvo, totiž trvá ako podporná vo vzťahu k vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Rodičia plnia vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu len vtedy, ak ju manžel nie je schopný plniť vôbec, alebo nie v plnej miere (R 4/1972).
7. Štúdium odporkyne nadstavbovou formou odvolací súd nepovažuje za formálne a účelové a nie je úlohou odvolacieho súdu ani okresného súdu iniciatívne skúmať, ako si odporkyňa plní individuálny
študijný plán, podstatné totiž to je, že odporkyňa je študentkou strednej školy formou nadstavbového štúdia. Nie je taktiež relevantné, komu bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa.
8. Okresný súd správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. K zmene pomerov od ostatného rozhodnutia o výživnom v súdenej veci nedošlo, a preto okresný súd správne návrh na začatie konania zamietol. Odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu stotožňuje v celom rozsahu, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a jasné tak odbornej ako aj laickej verejnosti. Rozhodnutie nie je arbitrárne, ale je v súlade s vyššie uvedeným a citovaným ustanovením Zákona o rodine.
9. Súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa rovnakého ustanovenia rozhodol aj odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania.
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).