Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/60/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. októbra 2016 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaný:

C. Y., nar. XX. novembra XXXX v T., trvalé bydlisko T. - T. L. E., prechodné bydlisko T. - J., M. č. XX, nezamestnaného,

j e v i n n ý , ž e

- v Košiciach a inde od júla 2014 doposiaľ neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim dcéram T. H., nar. X.X.XXXX a T. H., nar. XX.X.XXXX, hoci táto mu vyplýva zo Zákona o rodine a výška, ktorej bola určená na základe rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 41P/52/2012 zo dňa 6.8.2013, právoplatný dňa 31.8.2013, prispievať na mal. T. H. sumou vo výške 50,- eur mesačne od 1.8.2012 do budúcna a na mal. T. H. sumou vo výške 50,- eur mesačne od 1.8.2012 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. Y., túto povinnosť si neplní aj napriek tomu, že bol pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 10T/61/2013 zo dňa 19.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.10.2013, odsúdený, čím takto dlhuje na výživnom matke detí C. Y. sumu vo výške 2 700,- eur,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 37 písm. m), § 36 písm. l) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) rok nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Vykonaným dokazovaním súd dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný C. Y. na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie skutku, zároveň uviedol, že je si vedomý všetkého a dĺžne výživné uhradí do mesiaca v hotovosti.

Svedkyňa poškodená C. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že doposiaľ si obžalovaný nesplnil svoju povinnosť a neuhradil nič z dlžného výživného a rovnako ani žiadnym iným spôsobom neplnil vyživovaciu povinnosť.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 41P/52/2012 je zrejmé, že obžalovaný je povinný prispievať na maloleté deti T. a T. mesačne k rukám poškodenej sumou 50 Eur na každé dieťa, vždy do pätnásteho dňa v kalendárnom mesiaci.

Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/61/2013 zo dňa 19.9.2013 pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.

K výroku o vine:

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o vine obžalovaného. Obžalovaný priznal spáchanie skutku a prejavil ochotu vyplatiť dlžné výživné, avšak k samotnej úhrade nedošlo, čo vyplýva z výpovede svedkyne poškodenej. Súd zároveň konštatuje skutočnosť, že suma vyživovacej povinnosti na maloleté deti je vo výške 50 Eur na jedno dieťa, čo je pomerne nízka suma, nakoľko to nie je ani dvojnásobok sumy 30% životného minima (obligatórna povinnosť bez ohľadu na možnosti obžalovaného) a teda nejedná sa o takú mesačnú sumu, ktorá by závažným spôsobom komplikovala plnenie zo strany obžalovaného. Súd skúmal aj schopnosti obžalovaného plniť si vyživovaciu povinnosť, pričom v tomto nezistil žiadne závažné obmedzenia. Obžalovaný je živnostník a počas celej doby trestnej činnosti nebol poberateľom dávok sociálneho zabezpečenia.

Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. po stránke objektívnej v tom, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a takýto čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a po stránke subjektívnej sa konania dopustil v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák., pretože vedel, že svojím konaním môže porušenie zákona spôsobiť a pre takýto prípad bola s tým uzrozumený.

Súd predovšetkým v záujme maloletých detí odročil pojednávania dal možnosť obžalovanému, aby dodatočne zaplatil dlžné výživné, tak ako sa sám vyjadril. Avšak ani po tejto možnosti tak obžalovaný neurobil.

K výroku o treste:

Súd obžalovanému C. Y. uložil podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 37 písm. m), § 36 písm. l) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní jedného roka nepodmienečne, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a následok a najmä na osobu páchateľa, jej pomery a možnosti jej nápravy. Takto uložený trest, pokiaľ ide o druh aj výšku, súd považuje za nevyhnutný na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je v prípade

obžalovaného zamedziť mu v ďalšom páchaní trestnej činnosti a výchovne na neho pôsobiť tak, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Súd v prípade obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., pretože už bol v minulosti za trestný čin odsúdený a zároveň zistil jednu poľahčujúcu okolnosť z zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. nakoľko obžalovaný sa ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval.

Pre výkon trestu odňatia slobody súd rozhodol v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 Tr. zák. a obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní od oznámenia rozsudku.