Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/32/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 3. 10. 2016 v Liptovskom Mikuláši takto

rozhodol:

Obžalovaný

Y. A. Q. X. M. F. Š. , nar. XX. XX. XXXX v P. A., trvale bytom K. P., E. B. XX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že

hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/71/2014 zo dňa 2. 3. 2015 uznaný vinným z pokračovacích prečinov krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, pričom mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výzvu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 10. 2015, ktorá mu bola doručená dňa 22. 10. 2015, na nástup výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina v lehote najneskôr dňa 3. 11. 2015, nerešpektoval a na výkon trestu odňatia slobody bez vážneho dôvodu nenastúpil do dňa 11. 1. 2016, kedy bol dodaný do výkonu trestu príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ v Liptovskom Hrádku,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 2 (§ 36 písm. l/, § 37 písm. m) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Obžalovaný Y. A. na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. c/, ods. 4 Tr. poriadku, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný bol poučený v zmysle § 257 ods. 4 Tr. poriadku, že vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za priznanie spáchania skutku.

Obžalovaný odpovedal áno na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu a podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku. Súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Podľa správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca obžalovaný nastúpil výkon trestu dňa 11. 1. 2016. Proces adaptácie na podmienky výkonu trestu prebehol bez problémov, jeho správanie bolo na požadovanej úrovni, nedovolenej činnosti sa nedopustil, neboli zaznamená interpersonálne konflikty. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný.

V registri priestupkov má obžalovaný jeden záznam o spáchaní priestupku proti majetku dňa 9. 2. 2014, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta v sume 10,- eur.

V registri trestov má obžalovaný dva záznamy. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 21. 5. 2013, sp. zn. 7T/17/2013, právoplatným toho istého dňa bol obžalovaný odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou 1 rok do 21. 5. 2014. Odsúdenie je takej povahy, že sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený. Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 2. 3. 2015, sp. zn. 3T/71/2014, právoplatným dňa 22. 4. 2015 bol obžalovaný odsúdený za spolupáchateľstvo k pokračovaciemu prečinu krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona (v bodoch 1 a 2 v štádiu pokusu), k pokračovaciemu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zákona a k pokračovaciemu prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 20 k § 245 ods. 1 Tr. zákona na nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že bol pred spáchaním prejednávaného skutku právoplatne odsúdený za iný trestný čin, t. j. ide o recidivistu. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba, podľa ktorej sa trest ukladá, nemení.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho sklony k protiprávnemu konaniu a možnosť jeho nápravy práve nepodmienečný trest odňatia slobody naplní účel trestu z pohľadu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie a teda na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. Obžalovaný v období od roku 2013 do roku 2016 bol trikrát súdne trestaný a to vždy za úmyselnú trestnú činnosť. Aj keď v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, fikcia neodsúdenia nelikviduje samotnú skutočnosť, že sa dopustil protiprávneho skutku v podobe trestného činu. Je zrejmé, že obžalovaný nerešpektuje právne normy, pričom ako je vyššie uvedené nejde o ojedinelé vybočenie obžalovaného z vedenia riadneho života. Obžalovaný bol naposledy právoplatne odsúdený za pokračujúcu trestnú činnosť pozostávajúcu zo 6 čiastkových útokov na nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom v súvislosti s jeho nenastúpením sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, preto iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody neprichádza do úvahy. Pri rozhodovaní o treste súd tiež zohľadnil časový odstup od uplynutia súdom určenej lehoty na nástup výkonu trestu (3. 11. 2015) do okamihu dodania obžalovaného do výkonu trestu (11. 1. 2016). Trest vymeraný v prvej polovici trestnej sadzby je úmerný postoju obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti, ktorý je rovnaký od začiatku trestného stíhania.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 3. 10. 2016