Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-176-2016.pdf
PDF · 110.38 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/176/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobcu CD Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, 110 00 Praha, Česká republika, IČO : 264 29 705, zastúp. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanej N. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. L., P. T. XXXX/X v konaní o zaplatenie 766,55 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd návrh o zaplatenie sumy 766,55 Eur s prísl. z a m i e t a .
II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil návrh na uplatnenie pohľadávky a) 766,55 Eur ako zmenkovú sumu b) so 6% úrokom zo zmenkovej sumy zo sumy 991,55 Eur od 18.02.2013 do 11.02.2014 v sume 58,52 Eur, zo sumy 966,55 Eur od 12.02.2014 do 17.03.2014 v sume 5,40 Eur, zo sumy 941,55 Eur od 18.03.2014 do 24.04.2014 v sume 5,88 Eur, zo sumy 916,55 Eur od 25.04.2014 do 22.05.2014 v sume 4,22 Eur, zo sumy 891,55 Eur od 23.05.2014 do 16.06.2014 v sume 3,66 Eur, zo sumy 866,55 Eur od 17.06.2014 do 18.07.2014 v sume 4,56 Eur, zo sumy 841,55 Eur od 19.07.2014 do 18.08.2014 v sume 4,29 Eur, zo sumy 816,55 Eur od 19.08.2014 do 12.09.2014 v sume 3,36 Eur, zo sumy 791,55 Eur od 13.09.2014 do 20.10.2014 v sume 4,94 Eur a zo sumy 766,55 Eur od 21.10.2014 do zaplatenia, c) zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 991,55 Eur za obdobie od 11.02.2013 do 11.02.2014 v sume 217,74 Eur, zo sumy 966,55 Eur od 12.02.2014 do 17.03.2014 v sume 19,72 Eur, zo sumy 941,55 Eur od 18.03.2014 do 24.04.2014 v sume 21,47 Eur, zo sumy 916,55 Eur od 25.04.2014 do 22.05.2014 v sume 15,40 Eur, zo sumy 891,55 Eur od 23.05.2014 do 16.06.2014 v sume 13,37 Eur, zo sumy 866,55 Eur od 17.06.2014 do 18.07.2014 v sume 16,64 Eur, zo sumy 841,55 Eur od 19.07.2014 do 18.08.2014 v sume 15,65 Eur, zo sumy 816,55 Eur od 19.08.2014 do 12.09.2014 v sume 12,25 Eur, zo sumy 791,55 Eur od 13.09.2014 do 20.10.2014 v sume 18,05 Eur a zo sumy 766,55 Eur od 21.10.2014 do zaplatenia, d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,31 Eur, e) náhradu trov konania v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 45,50 Eur a f) trovy právneho zastúpenia vo výške 144,08 Eur s DPH. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 12.09.2011 na zmenkovú sumu 991,55 Eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 11.02.2013. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".
2. Zmenka bola vystavená dňa 12.09.2011 na sumu 991,55 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 27.12.2012 s miestom plnenia určeného sídlom prvotného zmenkového veriteľa Pohotovosť s.r.o. Bratislava, Pribinova 25. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 225,- Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 225,- Eur a na úroky 0,- Eur.
Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 861/2007 vydal rozsudok, v ktorom by žalovanej uložil vykonať požadovanú úhradu.
3. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Českej republike. Žalovaná je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky. Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 Nariadenia rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11. júla 2007, ktorým sa stanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko žalobca má sídlo v Českej republike, teda v členskom štáte inom ako členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky nepresahuje sumu 2 000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 Nariadenia rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11. júla 2007, ktorým sa stanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje Nariadenie rady (ES) č. 861/2007. Žalovaná má sídlo v obvode Okresného súdu Lučenec, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle citovaného nariadenia príslušným súdom na konanie. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
4. Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva. Miesto vystavenia aj platobné miesto sa nachádza na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Použitie právneho poriadku Slovenskej republiky v súlade s § 10 a §11 Zákona č. 96/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v znení neskorších predpisov, zodpovedá rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva v konaní nebola preukázaná.
5. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Poukázal na to, že hodnotí procesný postup súdu za nesprávny a to z týchto dôvodov: Konanie inicioval žalobca postupom podľa čl.4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len "Nariadenie") a preto očakáva, že súd v ňom bude postupovať podľa procesných zásad definovaných v tomto Nariadení. Prioritné sú zásady efektivity a hospodárnosti konania. Podľa deklarácie vyjadrenej v bode 8 Nariadenia Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zároveň znížiť náklady tým, že okrem možností existujúcich na základe práva členských štátov, ktoré zostanú nedotknuté, poskytne alternatívny ďalší nástroj. Podľa čl.5 bodu 1. Nariadenia Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Žalobca tvrdí, že v danom prípade nie sú splnené podmienky Nariadenia na nariadenie ústneho pojednávania a ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Ak by sa aj požiadavka na nariadenie ústneho pojednávania javila ako nevyhnutná a racionálna, čo sa v danom štádiu konania nejaví, mal súd povinnosť podľa Nariadenia rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť tak, aby bolo v zmysle čl. 5 bodu 1. Nariadenia pre strany poznateľné z akých dôvodov súd považuje za potrebné vykonať ústne pojednávanie. Podľa článku 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok "Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb". Na základe vyššie uvedeného právny zástupca žalobcu poukázal na zásadu hospodárnosti súdneho konania vzhľadom k výške uplatňovanej pohľadávky a nákladov, ktoré sú spojené s účasťou na pojednávaní a požiadal o ospravedlnenie neúčasti na tomto pojednávaní.
6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že jej známy predmet konania, ktorý spočíva v tom, že podpísala zmenku pre POHOTOVOSŤ v súvislosti s uzavretím zmluvy a túto neplatí pre nedostatok finančných prostriedkov. Poukazuje však na to, že titulom tejto zmenky prebieha na Okresnom súde Lučenec aj exekučné konanie, ktoré je zatiaľ neúspešné, pretože je dôchodkyňa a má nízky príjem, pričom ju exekuujú aj za inú pôžičku v prospech PROFI CREDIT. V súvislosti s predmetnou zmenkou už pre Pohotovosť, v prospech ktorej bola zmenka vystavená, už zaplatila 774,- Eur, to si presne pamätá, takže v žiadnom prípade by žalovaná suma nemala byť tak vysoká, ako to žiada žalobca. Ústrižky poštových poukážok o platení sumy 774,- Eur má odložené, takže svoje tvrdenie vie preukázať. Poznamenáva, že si ani nepožičala 991,55 Eur, ale len 800,- Eur. Suma prevyšujúca 800,- Eur, t.j. 191,55 Eur bola pre
Pohotovosť, podľa jej vedomostí sa jednalo o nejaké "prémie", resp. odmena pre vystaviteľa zmenky. Má viacero pôžičiek.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania - nárokom na uplatnenie pohľadávky, zmenkou, výpisom z obchodného registra CD Consulting, európskym konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu - tlačivo C a tiež s pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Lučenec XEr/XXX/XXXX sp.zn. N. A. N. B.. P. C., O.., a to najmä žiadosťou o povolenie exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie, zmluvou o úvere a zmenkou a tiež rozhodnutím Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp.zn. A. XXXXX/XX zo dňa 15.04.2014 a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca predložil v konaní zmenku č. XXXXXXXXX vystavenú v Lučenci dňa 12.09.2011 na 991,55 Eur zmenkovej sumy s vyhlásením vystaviteľa "zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, sumu 991,55 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 27.12.2012", splatné "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza rubopis, ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu.
9. Podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov, čl. 1 § 75, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3. údaj zročnosti, 4. údaj miesta, kde sa má platiť, 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, 6. dátum a miesto vystavenia zmenky, 7. podpis vystaviteľa.
10. Podľa čl. 1 § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
11. Podľa čl. 1 § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
12. Podľa čl. 1 § 48 ods. 1 bodu 2 citovaného zákona, majiteľ zmenky môže postihom žiadať 6%-né úroky odo dňa zročnosti.
13. Podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona, zmenka môže byť vystavená na nahliadnutie, na určitý čas po nahliadnutí, na určitý čas po dátume vystavenia, na určitý čas.
14. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené alebo so splatnosťou postupnou, sú neplatné.
15. Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, zmenka na videnie je zročná po predložení. Musí byť predložená na platenie jedného roka od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne, inak je neplatný.
17. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Z podania žalobcu vyplýva, že predložená zmenka je vistazmenkou. Súd preskúmal zmenku z hľadiska jej splatnosti, pričom dospel k záveru, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď do zápisu "zaplatím túto zmenku pri predloží ... " je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol považovať tento údaj za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov, keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj má správne znieť: "na platenie predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia". V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Obdo
59/2010 zo dňa 26.01.2011, v ktorom konštatoval, že ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia) spôsobuje to jej neplatnosť, a to s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov. Z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus.
18. Zo spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. XEr/XXX/XXXX súd ďalej zistil, že dňa 10.12.2014 požiadal súdny exekútor B.. P. C. o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, č. k. A. XXXXX/XX, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. vo veci oprávneného Pohotovosť, s. r. o. Bratislava proti N. Z. pre vymoženie 766,55 istiny s prísl. pod sp. zn. N. XXXXX/XX. Okresný súd Lučenec uznesením zo dňa 16.02.2015 žiadosť súdneho exekútora B.. P. C. O. A.. J.. N. XXXXX/ XX o vydanie poverenia zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania oprávneného uznesením zo dňa 23.07.2015 uznesenie Okresného súdu Lučenec zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na konanie o vydanie poverenia.
19. V uvedenom spore je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, o čom už rozhodol aj exekučný súd. Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie dlhu vzniknutého zo Zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským úverom. Na tento právny vzťah je preto potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve ako aj ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch a iné spotrebiteľské právne normy EÚ a SR.
20. Návrhom sa uplatňuje nárok zo zmenky, t. j. cenného papiera, a to indosovanej zmenky podľa Zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov, čo umožnilo právnemu predchodcovi žalobcu, aby použitím zmenky obišiel ustanovenie o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka plnenia aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmenka je založená na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma kauza pôvodného právneho vzťahu. Výsledkom však môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov a zneužitím tohto inštitútu a to bez možnosti súdnej kontroly. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. 11. 2010 vo veci Pohotovosť, s. r. o. Bratislava C-76/10 bolo uvedené, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania, vrátane výkonu rozhodnutia, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy, sankcie obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. V bode 37 citovaného rozhodnutia je uvedené, že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13, a to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o jeho vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto informácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 je ďalej uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich účelom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu. V rozsudku Európskeho súdneho dvora C-419/2010 zo dňa 14. 3. 2013 (Česká sporiteľňa, a. s. proti Geraldovi Teichterovi) Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa a podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Ďalej súd poukazuje aj na nemecký rozsudok Z 1965, podľa ktorého ak bola zmenka prevedená na iný subjekt (čo je aj prejednávaný prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ Pohotovosť, s. r. o. Bratislava ju previedol na žalobcu) a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t. j. žalobca, si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektu, o ktorom je všeobecne známe, že predmetom jeho činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek (v prejednávanom prípade Pohotovosť, s. r.o.). Súd poukazuje aj na list Európskej komisie zo dňa 25.04.2013, č. 2012/4165 vec: Výzva - porušenie č. 2012/4165, ktorý bol zaslaný Slovenskej republike práve z dôvodu upozornenia zo strany Európskej komisie, že Slovenská republika pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V tomto liste Európska komisia dokonca výslovne uvádza práve obchodnú spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. (str. 2, 3, 14 listu EK) ako aj už vyššie uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť). Okrem iného sa v tejto výzve v bode 4 uvádza, iné praktiky na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontroly (str. 5 EK): "okrem rozhodcovského súdu alebo ako alternatíva k nemu obchodníci používajú iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých podmienkach".
Prvým príkladom uvedeným EK je používanie blankozmeniek. Obchodníci vypĺňajú do blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na nekalých podmienkach, rozhodcovské súdy vynášajú rozsudku aj na základe týchto zmeniek.
21. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol, lebo jednak predmetná zmenka vykazuje vady vyššie uvedené a jednak dohoda o vyplnení zmeniek uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľského úveru v neprospech spotrebiteľa a je z tohto dôvodu neplatnou. Bez takejto platnej dohody je preto absolútne neplatná aj samotná zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje žalovanú pohľadávku. Uvedená dohoda o vypĺňacom práve k zmenke ako aj zmenka sú neplatné podľa ustanovení spotrebiteľského práva a keďže si žalobca uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd jeho návrh zamietol. Na uvedený prípad je potrebné aplikovať čl. 2 písm. a) Smernice 93/13 EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Nedá súdu zároveň nepripomenúť, že nárok vyplývajúci zo zmenky, ktorú uplatňuje žalobca, je zároveň už aj predmetom exekúcie vykonávanej na tunajšom súde na základe rozsudku rozhodcovského súdu.
22. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Smernice 93/13 EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
23. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
25. Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
26. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
27. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
28. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
30. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
32. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Súd má za to, že je potrebné rozlišovať neplatnosť zmenky ako cenného papieru podľa Zákona o zmenkách a šekoch č. 191/1950 Zb., ale tiež je potrebné rozlišovať neplatnosť dojednaní o vystavení, resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto jednaní, ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami, a to či už pre neprijateľnosť zmluvných podmienok alebo pre rozpor s dobrými mravmi.
35. V prejednávanej žalobe súd posúdil ako absolútne neplatné dojednanie o vyplnenie zmenky ako aj následne vystavenú samotnú zmenku za neprijateľné zmluvné podmienky, a to podľa čl. 2 písm. a) v spojení s prílohou ods. 1 písm. s) Smernice 93/13 EHS, pretože sa jedná o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkového úroku 0,25 % denne. Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 52, § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, lebo umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Tento právny úkon, a to dohoda o vyplnenie zmenky a následne vystavená zmenka sú aj absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor s dobrými mravmi, keď účelom tohto právneho úkonu bolo obchádzanie spotrebiteľského práva. Je nesporné, že v konkrétnom prípade si žalobca uplatňoval úrok 0,25 % denne, čo predstavoval ročne 91,25 % a išlo takto o dojednanie v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko súd uviedol vyššie, že dôvodom zamietnutia sú jednak vady zmenky a jednak samotná dohoda o vyplnení zmenka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou je potrebné konštatovať, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom.
36. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. V prejednanej veci mala úspech žalovaná, ktorá si trovy konania neuplatnila. Preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.