Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_7C-63-2014.pdf
PDF · 75.25 KB
No categories available
7C/63/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu : F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XXX/XX-XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, Podbiel č. 177, proti žalovaným : 1/ Okresné stavebné bytové družstvo, Dolný Kubín, Zochova 1117/97, IČO: 00222071 a 2/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XXX/XX-XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Monika Pindiaková, advokátka, Tvrdošín, Trojičné námestie č. 122, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, takto
rozhodol:
I/ Súd žalobu z a m i e t a .
II/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v plnej výške, vyčíslenej v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu 06. 05. 2014 žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluva č. XXXX o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XX na S.. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, orientačné číslo XX v H. na sídlisku O., zapísaného na LV č. XXXX k.ú. G. C. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 7093/212799, s právom vecného bremena k pozemku, zapísanému na LV č. XXXX k.ú. G. C. ako parcela č. XXX/XXX o výmere 349 m2, uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalobcom a žalovanou 2/ ako nadobúdateľmi zo dňa 24. 05. 2002, ku ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod č. XXX/XXXX dňa XX. XX. XXXX, je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 22. 12. 1999 mu bol oznámený prevod členských práv a povinností spojených s členstvom v družstve a odovzdaný do užívania družstevný byt v H. - O. Č.. XXX/XX-XX. Dňa 24. 05. 2002 bola uzatvorená napadnutá zmluva. V čase prevodu vlastníctva ho prevodca presviedčal o tom, že to nejde inak iba previesť byt na oboch manželov. Až v máji 2014 sa dozvedel, že žalovaný 1/ postupoval nesprávne preto, lebo ak je členom bytového družstva iba jeden z manželov, členský podiel pripadá tomuto manželovi. On uzatvoril manželstvo so žalovanou 2/ až po nadobudnutí členských práv k predmetnému bytu. Po uzatvorení manželstva vznikol manželom spoločný nájom bytu, ku vzniku spoločného členstva však nedošlo. Ak za trvania manželstva došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva bytu na oboch manželov, tak zo strany účastníkov zmluvy išlo o nesprávny postup preto, lebo zmluva o prevode vlastníctva bytu mala byť na základe toho, že členské práva k bytu nadobudol len navrhovateľ, uzatvorená len s navrhovateľom, ktorý aj použil výlučne vlastné finančné prostriedky na zakúpenie bytu. Žalobca považuje zmluvu za absolútne neplatnú, pretože je v rozpore s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého prevod vlastníctva je možný iba na toho z manželov, ktorý je členom družstva.
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/. Uviedol, že s ňou nesúhlasí. Ako vyplýva z listín predložených žalobcom, tak ten sa stal ešte pred uzatvorením manželstva nájomcom bytu, ktorý je predmetom napadnutej zmluvy. Uzatvorením manželstva vznikol spoločný nájom družstevného bytu manželmi.
Zákon č. 182/1993 Z.z. definuje len osobu, ktorá má nárok na prevod vlastníctva bytu. Byt získaný prevodom vlastníctva družstevného bytu netvorí výnimku zo zásady nadobúdania spoločného majetku manželov a keďže nedošlo k zúženiu zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bol správny ich postup, keď predmetný byt previedli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej 2/.
3. Žalovaná 2/ uviedla, že postup žalovaného 1/ považuje za správny a zákonný. Uzatvorením manželstva so žalobcom vznikol spoločný nájom bytu manželmi podľa § 704 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Zákon č. 182/1993 Z.z. nevyhradzuje prevod vlastníckeho práva do vlastníctva iba členovi družstva, ale vymedzuje, že vlastník domu môže previesť do vlastníctva byt nájomcovi, pričom je preukázané, že žalobcovi a žalovanej 2/ vznikol spoločný nájom bytu, preto žalovaný 1/ mohol previesť vlastnícke právo k bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej 2/.
4. Rozsudkom č.k. 7C/63/2015-55 zo dňa 20. 4. 2015 súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej 2/ trovy konania 253,61 EUR.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uvedený rozsudok uznesením č.k. 7Co/440/2015-91 zo dňa 21. 10. 2015 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie.
5. Po tom, čo sa vec vrátila na nové konanie, súd uskutočnil pojednávanie dňa 3. 10. 2016, na ktorom doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré predložil žalovaný 1/ a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase uzatvorenia spornej zmluvy ( ďalej len „ zákon „ ) byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.
Podľa § 28 zákona nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa domáha určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXX v H., ktorá bola uzatvorená dňa 24. 05. 2002 medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalobcom a žalovanou 2/ ako nadobúdateľmi na tom skutkovom základe, že zmluva bola uzatvorená so žalovanou 2/ ako nadobúdateľkou, ktorá v tom čase nebola členkou bytového družstva, čo je v rozpore s ustanovením § 16 ods. 1 zákona. Súčasne žalobca tvrdil, že zmluva je neplatná aj z dôvodu, že ju uzatvoril v omyle, do ktorého do uviedol žalovaný 1/ ohľadne otázky, že zmluvu je potrebné uzatvoriť s nájomcom, a nie členom družstva. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaná 2/ uzatvorili dňa 24. 5. 2002 napadnutú zmluvu. Nebolo sporné tiež to, že žalobca sa stal nájomcom bytu pred uzatvorením manželstva so žalovanou 2/ a tiež členom bytového družstva. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že v čase uzatvorenia zmluvy žalovaná 2/ bola manželkou žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy na základe toho, že ju uzatvoril v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, o ktorej ho presvedčil žalovaný
1/ a to, že nadobúdateľmi musia byť spoločne so žalovanou 2/ - v tom čase manželkou žalobcu, a že nadobúdateľom nemôže byť výlučne žalobca, súd na základe tohto dôvodu žalobu zamietol, pretože žalovaný 1/ sa dovolal premlčania. Zmluva o prevode vlastníctva bytu bola uzatvorená dňa 24. 5. 2002, pričom právo dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy z dôvodu, že bola uzatvorená v omyle, sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej lehote. Keďže žalobca žalobu podal dňa 6. 6. 2014, teda po uplynutí premlčacej doby, a žalovaný 1/ namietol premlčanie, súd z tohto dôvodu žalobu zamietol. Čo sa týka druhého dôvodu, pre ktorý žalobca žiadal určiť neplatnosť zmluvy je ten, že podľa žalobcu je zmluva v rozpore so zákonom, pretože nadobúdateľom mal byť iba on ako výlučný člen družstva, pretože uzatvorením manželstva so žalovanou 2/ im síce vznikol spoločný nájom bytu, nie však členstvo v bytovom družstve. Súd konštatuje, že ani tento dôvod neplatnosti zmluvy nebol preukázaný. Ako uviedol odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, družstvo je povinné uzavrieť zmluvu o prevode bytu s fyzickou osobou, členom družstva, ktorá je nájomcom bytu, avšak táto povinnosť sama o sebe nevylučuje možnosť prejavu vôle manželov nadobudnúť spornú bytovú jednotku do svojho bezpodielového spoluvlastníctva. Nie je možné považovať takúto zmluvu za neplatnú pre rozpor s vyššie citovanými ustanoveniami zákona iba preto, že v čase jej uzavretia bol členom bytového družstva iba jeden z manželov. Keďže súd nezistil rozpor napadnutej zmluvy so zákonom tak, ako to tvrdil žalobca, keďže len samotná skutočnosť, že zmluvu uzatvorila aj žalovaná 2/, ktorá v rozhodnom čase nebola členkou bytového družstva, ale bola manželkou žalobcu, nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. Súd potom žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.