Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/137/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia s. r. o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. T. XX/XXX, XXX XX D. o zaplatenie 420,92 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 130,29 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 130,29 Eur od 14.02.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 290,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 290,- Eur od 14.02.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,80 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.07.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 420,92 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 355,92 Eur od 14.02.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 27.01.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v súlade s článkom III. bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalovaný poskytol žalobcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 290,- Eur, o čom žalobca predložil výpis z bankového účtu. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 355,92 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 65,92 Eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 13.02.2014. Nakoľko žalovaný nevrátil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, uplatnil si žalobca aj zákonné úroky z omeškania. Žalobca písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu záväzku, preto si žalobca podľa čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy uplatnil voči žalovanému aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- Eur. Nárok žalobcu tak predstavuje spolu sumu vo výške 420,92 Eur s príslušenstvom.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril napriek tomu, že žaloba spolu s prílohami mu bola doručená na vyjadrenie dňa 25.02.2015.

4. Dňa 23.09.2016 bolo súdu doručené podanie, ktorým žalobca vzal žalobu späť v časti prevyšujúcej istinu a zákonný úrok a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil.

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 130,29 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 130,29 Eur od 14.02.2014 do zaplatenia zastavil podľa vyššie citovaných ustanovení v rozhodnutí vo veci samej, a to aj bez súhlasu žalovaného, ktorý v tomto prípade nebol potrebný.

10. Predmetom konania tak zostala pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 290,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 290,- Eur od 14.02.2014 do zaplatenia.

11. Podľa § 297 veta druhá písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

12. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

13. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú z dôvodu nečinnosti žalovaného sporné a hodnota sporu bez príslušenstva je 290,- Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 23.09.2016.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.10.2016, bez prítomnosti strán sporu, resp. ich zástupcov.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, čiastočným späťvzatím žaloby, Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 27.01.2014, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.01.2014, výpisom z účtu žalobcu, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.

16. Medzi žalobcom a žalovaným bola prostriedkami diaľkovej komunikácie dňa 27.01.2014 uzavretá Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a toho istého dňa aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe týchto zmlúv žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 290,- Eur, s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa (žalobcu) na bankový účet spotrebiteľa (žalovaného) uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy. Celkové náklady žalovaného za poskytnutie úveru boli podľa zmluvy tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou vo výške 65,92 Eur, preto celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, predstavovala sumu 355,92 Eur. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 13.02.2014.

17. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 28.01.2014 žalobca zaslal na účet žalovaného sumu 290,- Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný mu dlžnú sumu nevrátil v lehote splatnosti, pričom toto tvrdenie žalobcu žalovaný v konaní nijako nerozporoval.

18. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

22. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 2 písm. a), c), d), e) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

26. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami vznikol záväzkový právny vzťah na základe uzavretia vyššie uvedenej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.01.2014. Po preskúmaní zmluvy súd túto zmluvu po právnej stránke posúdil ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na obsah skúmanej zmluvy, na uvedený záväzkový právny vzťah nie je možné aplikovať ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, t. j. základné ustanovenie o úverovej zmluve, v zmysle ktorého sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi za poskytnutie

peňažných prostriedkov úroky. Zároveň s poukazom na to, že pôžička sa musela splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace (splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako jeden mesiac), nejde o spotrebiteľský úver, ale o inú pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách uvedené v § 24 tohto zákona. Z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pôžička môže byť buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata pri peňažnej pôžičke je možná len vo forme úrokov. V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Zmluvné strany si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty Občiansky zákonník neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluva medzi stranami sporu ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím finančných prostriedkov bezhotovostným prevodom. Z jej obsahu nepochybne vyplýva, že vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi pri uzavretí zmluvy. Vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky (jeden z pojmových znakov zmluvy o úvere).

28. Po vykonanom dokazovaní súd uzatvára, že žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí (pojmových znakov) predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze. Žalobca v konaní preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke, keď reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 290,- Eur, čo vyplýva aj z výpisu z účtu žalobcu, podľa ktorého žalobca dňa 28.01.2014 poukázal na účet žalovaného sumu 290,- Eur, a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi požičanú sumu do 13.02.2016. Keďže žalovaný podľa tvrdenia žalobcu túto svoju zmluvnú povinnosť ani čiastočne nesplnil, čo žalovaný v konaní nijako nepoprel (nevyjadril sa k žalobe a priloženým dôkazom), teda netvrdil ani nepreukazoval existenciu právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu, bolo právne dôvodné žalobe o zaplatenie istiny, v znení po čiastočnom späťvzatí žaloby, vyhovieť. Súd preto žalovaného zaviazal vrátiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 290,- Eur, ktorá mu bola poskytnutá formou pôžičky.

29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

32. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej sumy, žalobca si podanou žalobou v znení po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 290,- Eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. Tým, že žalovaný nesplnil svoj záväzok zo zmluvy vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote splatnosti, t. j. do 13.02.2014, dostal sa nasledujúcim dňom do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % (5 + 0,25 %) ročne zo sumy istiny 290,- Eur od 14.02.2014 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 14.02.2014 bola 0,25 %. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v správnej výške, súd mu ich v celom rozsahu priznal.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 tak, že prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,80 %. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 420,92 Eur s príslušenstvom, následne vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 130,92 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 130,92 Eur od 14.02.014 do zaplatenia späť. Pretože došlo k čiastočnému zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, t. j. či žalobca alebo žalovaný zavinil zastavenie konania. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť a nejde o prípad, keby by išlo o reakciu na konanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému. V danom prípade z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Žalobca bez udania dôvodu zobral žalobu sčasti späť a tým procesne zavinil, že konanie bolo sčasti zastavené, preto má žalovaný právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Zo spisu vyplýva, že žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli.

37. S poukazom na skutočnosť, že na čiastočnom späťvzatí žaloby bolo dané zavinenie žalobcu, platí, že v tomto rozsahu žalobca nemal vo veci úspech. Kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

38. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 68,90 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 31,10 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 420,92 Eur s príslušenstvom a súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 290,- Eur s príslušenstvom, pričom žalovanému možno priznať úspech v zastavenej časti konania o zaplatenie sumy 130,29 Eur s príslušenstvom. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 37,80 %, súd v končenom dôsledku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.

39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).