Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-72-2016.pdf
PDF · 72.35 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/72/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. októbra 2016 prejednal odvolanie obžalovaného
A. D.,
nar. XX.XX.XXXX v N. D., trvale bytom N. D., J.. R. XXX/XX, na verejnom zasadnutí prítomného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 1T/90/2014 zo dňa 16. marca 2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný A. D. na hlavnom pojednávaní v konaní o prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. uznaný vinným zo skutku, že dňa 12.05.2014 asi o 10.00 hod. v Považskej Bystrici, J.. R., na schodoch rodinného domu č. XXX/XX, bezdôvodne fyzicky napadol svojho brata C. D. D. J.. R. XXX/XX tak, že ho chytil pod krkom za oblečenie, udrel ho dvakrát do zadnej časti hlavy, následne ho pootočil so slovami: „veď som ti sľúbil, že keď prídeš, tak Ťa zhodím zo schodov“, sotil ho dolu schodmi, pričom prepadol dopredu, spadol na rameno, urobil kotrmelec a skotúľal sa asi po 9 schodoch, čím mu takto spôsobil pomliaždenie ramena, totálnu ruptúru šľachy nadhrebeňového svalu vpravo, čiastočnú ruptúru šľachy podlopatkového svalu vpravo a parciálnu ruptúru šľachy dlhej hlavy bicepsu vpravo, lézie šliach v oblasti pravého ramena a pravej lopatky, ktoré zranenia ho obmedzovali v bežnom spôsobe života od 12.05.2014 do 16.06.201 fixáciou v Dessaultovom obväze pravej hornej končatiny úplne vyradenou hybnosťou, pričom prvých 14 dní mal výrazné bolesti pravého ramena a pleca, bol výrazne obmedzený pri hygiene, sprchovaní a umývaní zubov a pri spánku, nakoľko mohol ležať len na ľavej strane a bol odkázaný na pomoc pri obliekaní, obúvaní a hygiene.
Bol za to odsúdený podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 7 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 roka.
Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeného C. D., nar. XX.X.XXXX škodu vo výške 1.812,80 €.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Odvolanie bolo zahlásené proti všetkým výrokom rozsudku, ako aj proti konaniu, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Následne odvolanie písomne podrobne odôvodnil sám obžalovaný, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní bolo poukazované, najmä na nasledovné okolnosti (obhajca v zhode s obžalovaným na ne poukázal ústne aj na verejnom zasadnutí). Podľa názoru obhajcu, skutok uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa, jednak nebol preukázaný a nie je v súlade ani s výpoveďou samotného poškodeného. Vo výpovediach poškodeného C. D. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní sú rozpory, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal. Súd prvého stupňa procesne pochybil, keď odmietol dôkazy navrhované obžalovaným na preukázanie neviny. Naviac súd prvého stupňa pochybil, keď pri výsluchu znalca K.. K. na hlavnom pojednávaní nepripustil otázky prítomných strán. Závery znalca sú pritom nesprávne, keď obsah výpovede poškodeného nezodpovedá mechanizmu zranenia. Naviac schodisko na medziposchodí končí stenou, do ktorej musel vraziť poškodený. Na objasnenie okolností možného pádu poškodeného na schodoch, obžalovaný navrhoval pribrať znalca z kriminalistiky - biomechaniky. Súd prvého stupňa mal tiež vypočuť obžalovaného na jeho návrh, ktorý svojou výpoveďou chcel preukázať svoju nevinu. Obžalovaný namietal, že nebola urobená obhliadka miesta činu, jednak z hľadiska toho, či sa skutok mohol stať tak, ako to uvádzal poškodený, ako aj z hľadiska toho, či svedkyňa X. D. mohla z kuchyne počuť to, čo sa dialo na schodoch k hornému bytu. Napokon obhajca namietal, že súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil zmenu času skutku oproti svojmu predchádzajúcemu rozsudku. Obhajca taktiež namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Na verejnom zasadnutí konanom o odolaní, navrhol obžalovaný spolu s obhajcom rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Alternatívne navrhli obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/, c/ Tr.por. oslobodiť. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Úvodom k samotným dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj z pohľadu vytýkaných skutkových vád v odvolaní obžalovaného, senát odvolacieho súdu poukazuje na svoje závery vyslovené v tejto veci už v rozhodnutí, sp.zn. 23To/74/2015 zo dňa 23. novembra 2015, ktorým bol zrušený pôvodný odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Už tu senát odvolacieho súdu spochybnil len skutkové zistenie ohľadne času (hodiny) skutku. Výslovne tu senát odvolacieho súdu uviedol, že vo výpovediach poškodeného nevidí také rozpory, ktoré by spochybňovali jeho tvrdenia o „sotení“ poškodeného obžalovaným na schodisku.
Senát odvolacieho súdu bez toho, aby to bolo vytýkané v odvolaní, sám ale zistil takú vadu výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorá by sama o sebe bola dôvodom pre podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Výrok o vine v rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedá ustanoveniu § 163 ods. 3 Tr.por. upravujúci obsah tohto výroku. Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, vrátane zákonného pomenovania a právnej kvalifikácie, ako aj tzv. právnej vety. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vine obsahuje len skutkovú vetu.
Ďalej je možné do určitej miery prisvedčiť názoru obhajcu v tom, že rozsudok súdu prvého stupňa je arbitrárny a z pohľadu jeho odôvodnenia nepreskúmateľný. Je síce faktom, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o vine obžalovaného (skutok a právna kvalifikácia) dostatočne podrobne a presvedčivo odôvodnil v predchádzajúcom odsudzujúcom rozsudku zo dňa 4. marca 2015. Tento rozsudok bol však zrušený a bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa v odôvodnení svojho nového rozhodnutia znovu uviesť výsledky vykonaného dokazovania a svoje skutkové a právne úvahy, vrátane vysporiadania sa s obhajobou obžalovaného.
Odvolací súd však opakovane pripomína, že súc oboznámený s doterajšími výsledkami dokazovania, v zásade ku skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa nemá výhrady.
Súd prvého stupňa v novom konaní síce v zhode s právnym názorom odvolacieho súdu vypočul znalca K.. K. po tom, čo sa tento na hlavnom pojednávaní oboznámil s fotografiami schodiska z miesta činu. Prítomným stranám však malo byť umožnené taktiež klásť znalcovi otázky, čo zo zápisnice o hlavnom pojednávaní dostatočne nevyplýva.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol.
V novom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa, jednak odstrániť procesné pochybenia, ako aj nedostatky vo výrokovej časti, tak aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Aj keď obžalovaný prakticky svojím „správaním sa“ na hlavnom pojednáva dňa 2.2.2015 „zmaril“ svoj výsluch, súd prvého stupňa bude musieť vyhovieť jeho návrhu a na hlavnom pojednávaní ho znovu vypočuť. Taktiež bude potrebné znovu vypočuť znalca K.. N. K.. avšak už nie k okolnostiam, o ktorých už vypovedal, ale len v rozsahu otázok prítomných strán, samozrejme ak otázky budú smerovať k veci a odbornosti, ku ktorej znalec podával znalecký posudok. Aj k tomu odvolací súd z pohľadu odvolania obžalovaného pripomína, že úlohou znalca nie je „dokazovať niekomu niečo“, ale napomáhať orgánom činným v trestnom konaní a súdu objasňovať dôležité skutočnosti, na ktoré sú potrebné odborné znalosti.
Až po takto doplnenom dokazovaní, prípadne ďalšom, ak to vyplynie z priebehu hlavného pojednávania, bude možné vo veci znovu rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.