Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a Mgr. Moniky Kadlicovej, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a. s., IČO: 31 383 408, adresa sídla Bratislava, Karadžičova 17 zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., IČO: 36 853 186, adresa sídla Bratislava, Štefánikova 8, proti žalovanému: Mgr. E. O., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu P., R. XXXX/XX, o zaplatenie 158,30 eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 8. septembra 2020 č. k. -216 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 56,75 eur s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 56,75 eur od 27.03.2013 do zaplatenia (výrok I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). V predmetnej veci to bolo už druhé rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom z 13. februára 2018 č.k. - 96, ktorým rozhodnutím žalobu žalobcu zamietol. Toto rozhodnutie bolo následne uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 29. mája 2019 č.k. - 148 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces a to tým, že súd nedoručil žalovanej podanie žalobcu z 12.1.2018 obsahujúce aj žalobcom predkladané dôkazy na preukázanie jeho skutkových tvrdení a toto podanie ani neoboznámil na pojednávaní súdu konanom dňa 13.2.2018. 1.2 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 158,30 eur ako rozdielu medzi sumou 258,30 eur predstavujúcou 75 % z vyplatených nábehových odmien vo výške 344,40 eur a sumou 100 eur, ktorú sumu žalovaný medzičasom žalobcovi vrátil. Žalovaný účinne poprel nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní a žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú dôvodiac, že žalobca mu nábehové odmeny nevyplácal (vyplácal mu len provízie, na vrátenie ktorých však nemá nárok), že žalobcovi na jeho naliehanie dňa 26.9.2013 vrátil sumu 100 eur a dňa 19.6.2014 sumu 114,80 eur, ktorými platbami nárok žalobcu nie len že zanikol, ale predmetnými platbami žalobcovi vrátil viac ako bol jeho nárok zo zaniknutého zmluvného vzťahu. Okrem toho ďalej dôvodil, že medzičasom (v decembri 2012) žalobcovi pomohol k poisteniu jedného poistenca, čím mu vznikol nemalý zisk, čo žalobca pri uplatňovaní svojho nároku pred súdom vôbec nezohľadnil. 1.3 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že dňa 9.5.2012 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o finančnom sprostredkovaní ( ďalej len " Zmluva o finančnom sprostredkovaní " ) , na základe ktorej bol žalovaný povinný za v zmluve dohodnutú províziu vykonávať pre žalobcu činnosť smerujúcu k uzatváraniu poistných zmlúv o životnom poistení a neživotnom poistení medzi poisťovňou a tretími

osobami v rozsahu stanovenom zákonom číslo o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. 1.4 Dňa 18.5.2012 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny ( ďalej len „Zmluva o poskytnutí nábehovej odmeny "), na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému vyplácať mesačne nábehové odmeny vo výške podľa článku III predmetnej zmluvy v prípade, ak k poslednému kalendárnemu dňu nasledujúceho mesiaca splní produkčné podmienky stanovené nábehovým plánom tvoriacim prílohu číslo 1 predmetnej zmluvy aspoň v minimálnom rozsahu určenom týmto plánom pre daný mesiac a mesačný príjem žalovaného neprevyšuje sumu 600 eur . V zmysle zmluvy žalovanému vznikol nárok na vyplatenie nábehovej odmeny vo výške rozdielu medzi sumou 600 eur a sumou jeho mesačného príjmu. Žalovaný sa zároveň v zmluve zaviazal vyplatené nábehové odmeny žalobcovi vrátiť a to v rozsahu 75 % zo všetkých vyplatených nábehových odmien v prípade, že Zmluva o finančnom sprostredkovaní z akéhokoľvek dôvodu zanikne v období od začiatku 7. do skončenia 12. sledovaného mesiaca.

1.5 Dňa 8. 6. 2012 žalobca poukázal žalovanému titulom vyplatenia provízií sumu 765,26 eur, ktorú sumu žalovaný obdržal dňa 11. 6. 2012. V predmetnej platbe bola zahrnutá nábehová odmena vo výške 209 eur.

1.6 Dňa 10.10.2012 žalobca písomne vypovedal žalovanému Zmluvu o finančnom sprostredkovaní v zmysle článku 6 ods. 1 písm. b) zmluvy. Zmluva tak uplynutím jednomesačnej výpovednej doby zanikla dňom 30.11.2012.

1.7 Žalobca vo svojej účtovnej evidencii eviduje vyplatenie nábehových odmien žalovanému v rozsahu 344,40 eur, pričom z tejto evidencie nevyplýva, kedy bola táto suma žalovanému vyplatená. Žalobca vo svojej evidencii eviduje platby pre žalovaného nasledovne: 30.5.2012 základná provízia 279 eur, 7.6.2012 výkonnostná odmena 276 eur a 8.6.2012 nábehová odmena - doplatok 209 eur. Z predmetnej evidencie ďalej vyplýva, že sumu 765,26 eur má zaúčtovanú ako úhradu provízií k 12.2.2012, ďalej má zaúčtovanú korekciu nábehovej odmeny k 22.8.2012 v sume 86,10 eur a storno výkonnostnej - nábehovej odmeny v sume 258,30 eur. V evidencii revízneho konta za rok 2013 žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške 258,30 eur, ako pohľadávku z provízií s tým, že dňa 12. 9. 2016 bola žalovaným na zaplatenie tejto pohľadávky uhradená suma 100 eur a zostatok pohľadávky zostal evidovaný vo výške 158,30 eur.

1.8 Listom z 19. 2. 2013 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie nábehových provízií vo výške 258,30 eur v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaný výzvu na vrátenie provízií prevzal dňa 11. 3. 2013.

1.9 Dňa 12. 9. 2016 žalovaný žalobcovi uhradil sumu 100 eur .

1.10 Vec právne posúdil ako nárok žalobcu na vrátenie nábehových odmien podľa v článku 6 ods. 1 písm. b) a ods. 4 písm. a) Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, článok IV ods. 1 , článok II ods. 2 a ods. 3, článok VII ods. 1 písm. b) a článok II ods. 3 Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny, a , , , , , a ( , ďalej len „OBZ“), podľa o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a , a ( ) a nárok veriteľa voči dlžníkovi na úrok z omeškania s plnením peňažného záväzku podľa , a a nariadenia vlády č. a dospel k záveru, že nárok žalobcu, je dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 56,75 eur spolu s 8,75% -ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 56,75 eur od 27. 3. 2013 do zaplatenia, v ktorej časti žalobe vyhovel, čo však neplatilo pre zostatok uplatneného nároku, v ktorej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 1.11 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo nesporným, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah na základe Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 09.05.2012. Žalovaný v máji 2012 absolvovala povinné školenie v Banskej Bystrici, po ktorom začal pre žalobcu vykonávať činnosť na základe uvedenej zmluvy. V súvislosti s uvedenou zmluvou bola medzi stranami sporu dňa 18.05.2012 uzatvorená Zmluva o poskytnutí nábehovej odmeny, na ktorej základe vyplácal žalobca žalovanému nábehovú odmenu, ktorú žiada v tomto konaní vrátiť v rozsahu 75 % z celkovej vyplatenej nábehovej odmeny. Žalobca vypovedal Zmluvu o finančnom sprostredkovaní výpoveďou zo dňa 10.10.2012, pričom výpovedná lehota v trvaní jedného mesiaca začala plynúť od 01.11.2012 a

skončila 30.11.2012, a teda zmluvný vzťah trval sedem mesiacov. Sporným bolo akú celkovú sumu žalobca vyplatil žalovanému na základe Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny a zároveň, akú sumu je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť. 1.12 Z dokazovania vyplynulo, že žalobca vyplácal žalovanému platby na základe Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 9.5.2012 (vyplácaná bola provízia v zmysle čl. 3 bod 6 zmluvy) a platby na základe Zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny zo dňa 18.5.2012 (vyplácaná bola nábehová odmena v zmysle čl. I. zmluvy). 1.13 Výpisom z bankového účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX a výpisom z bankového účtu žalovaného č. R bolo preukázané, že žalobca uhradil žalovanému sumu 765,26 eur. Účel úhrady bol uvedený ako „úhr. úhrada provízií“. Žalobca v žalobe a ani v priebehu konania neuviedol, kedy a v akej výške žalovanému uhradil platby titulom nábehovej odmeny. 1.14 Žalobca vo svojom systéme má evidované platby pre žalovaného tak, že: K 30.5.2012 základná provízia 279,- eur, 8.6.2012 výkonnostná odmena 276 eur a 8.6.2012 nábehová odmena - doplatok 209,- eur. Z toho dôvodu súd tvrdenie žalobcu o vyplatení nábehovej odmeny žalovanému v rozsahu 209 eur považoval za preukázané, čo však neplatilo o zostatku uplatnenej pohľadávky žalobcu, kde žalobca súdu nepredložil hodnoverné dôkazy o vyplatení nábehových odmien žalovanému nad rozsah sumy 209 eur. Nakoľko žalovaný nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní účinne poprel, súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 56,75 eur titulom vrátenia vyplatených nábehových odmien, pričom predmetná suma predstavuje rozdiel medzi sumou 156,75 eur na vrátenie ktorej žalobcovi vznikol nárok (75% zo sumy 209 eur) a sumou 100 eur , ktorú sumu žalovaný žalobcovi už vrátil. Žalobca v konaní vyplatenie ním tvrdenej sumy 344,40 eur pre žalovaného nepreukázal. Z toho dôvodu potom súd žalobu v rozsahu prevyšujúcom nárok žalobcu na zaplatenie sumy 56,75 eur s príslušenstvom zamietol. 1.15 V súvislosti s námietkou žalovaného na vyplatenie provízie za sprostredkovanie poistenia z decembra 2012 súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu trval od mája 2012 do 30.11.2012. Nakoľko žalovaný pre žalobcu vykonal sprostredkovanie až v decembri 2012, bolo to po zániku zmluvného vzťahu, a preto nemá nárok na sprostredkovateľskú províziu. 1.16 O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a pred súdom druhej inštancie v rozsahu 28 % (výrok III. rozsudku). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa a vecne potrebou priznania žalovanému nároku na náhradu trov konania v pomere jeho úspechu v spore, keď žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 258,30 eur (poznámka odvol. súdu - správne malo byť uvedené, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 158,30 eur) a priznaná mu bola suma 56,75 eur (úspech žalobcu predstavoval 36 % a úspech žalovaného 64 %). Čistý úspech žalovaného v konaní bol 28 % (64 % - 36 % = 28 %).

2. Rozsudok vo výroku II. a III. napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe aj v zamietajúcej časti a priznaním žalobcovi voči žalovanému náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (že žalobca vyplatil žalovanému nábehové odmeny len vo výške 209 eur napriek tomu, že z dokazovania vyplynulo, že žalobca žalovanému vyplatil nábehové odmeny vo výške 344,40 eur), čo malo za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci samej ( ). 2.1 Na odôvodnenie odvolania ďalej uviedol, že výška vyplatených nábehových odmien predstavovala sumu 344,40 eur. Žalobcovi vznikol nárok na vrátenie sumy vo výške 258,30 eur, t. j. 75 % zo sumy vyplatených nábehových odmien. Keďže žalovaný uhradil čiastočne pohľadávku vo výške 100,- eur, žalobca si uplatňuje zvyšnú časť, t. j. 158,30 eur. Platba zo dňa 8.6.2012, ktorou žalobca uhradil žalovanému sumu 765,26 eur pozostávala zo základnej provízie vo výške 279,50 eur; výkonnostnej odmeny a nábehovej odmeny vo výške 276,13 eur (výkonnostná odmena predstavovala 55,25 eur a nábehová odmena 220,88 eur) a doplatku nábehovej odmeny vo výške 209,63 eur. Poukázal aj na k odvolaniu pripojenú e-mailovú komunikáciu z č. l. 232-233 z ktorej vyplýva, že v sume 276,13 eur bola zahrnutá nábehová odmena vo výške 220,88 eur a že dňa 08.06.2012 bola žalovanému vyplatená nábehová odmena vo výške 430,51 eur (poznámka odvol. súdu v konaní išlo už o tretie skutkové tvrdenie žalobcu o výške vyplatených nábehových odmien žalovanému, keď pôvodne v žalobe žalobca tvrdil, že žalovanému dňa 8.6.2012 vyplatil nábehové odmeny vo výške 258, 30 eur, neskôr po prvom rozhodnutí súdu vo veci tvrdil, že žalovanému dňa 8.6.2012 vyplatil nábehové odmeny vo výške 344,40 eur a v tomto odvolaní tvrdí, že dňa 8.6.2012 žalovanému vyplatil nábehové odmeny vo výške 430,51 eur).

3. Žalovaný žiadal odvolanie žalobcu zamietnuť dôvodiac, že dňa 11.6.2012 mu bola na účet pripísaná suma 765,26 eur, ktorú sumu mu poukázal žalobca, ako „úhrada provízii“. Z interného systému žalobcu

nie je absolútne zrejmé, že vo výkonnostnej odmene je zahnutá aj nábehová odmena a v akej výške. Žalobca v odvolaní z roku 2018 (proti skoršiemu rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá avšak ktoré rozhodnutie bolo odvolacím súdom zrušené) neuvádzal, že by nábehová odmena bola súčasťou výkonnostnej odmeny. Tvrdil len to, že prišlo k chybe v písaní v tom, že namiesto nároku na výplatu 75 % z nábehovej odmeny, si uplatnil nárok na vrátenie vo výške 100 % nábehovej odmeny. Žalobca doposiaľ nevysvetlil z akej výšky sa počíta jeho uplatnený nárok v konaní.

4. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a , posudzujúc ho podľa obsahu) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené právnemu zástupcovi žalobcu ako aj na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nemožno považovať za dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 158,30 eur s 8,75 % ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 158,30 eur od 27.3.2013 do zaplatenia titulom nároku žalobcu na vrátenie nábehových odmien vyplatených žalobcom žalovanému. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel. Žalobcovi priznal sumu 56,75 eur ako rozdiel rozdielu medzi sumou 156,75 eur predstavujúcou 75 % z 209 eur (suma vyplatených nábehových odmien žalovanému) a sumou 100 eur , ktorú žalovaný žalobcovi medzičasom vrátil. V ostatnej časti žalobu žalobcu zamietol.

6. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť opodstatnenosť námietok odvolateľa, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (že žalobca vyplatil žalovanému titulom nábehovej odmeny inú sumu ako mu priznal súd prvej inštancie).

7. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, či žalobca vyplatil žalovanému nábehovú odmenu a v akej výške. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní dôkazom preukázal, že žalovanému vyplatil nábehovú odmenu vo výške 209,- eur.

9. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam o výške vyplatených nábehových odmien žalobcom žalovanému, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho správny právny záver vo veci (o potrebe považovať nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní voči žalovanému v rozsahu prevyšujúceho sumu 56,75 eur s 8,75 % ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 56,75 eur od 27. 3. 2013 do zaplatenia eur za nedôvodné, pre nemožnosť ich priznania súdom z dôvodu nepreukázania tvrdení žalobcu o vyplatení nábehovej odmeny žalovanému v rozsahu väčšom ako vo výške 209 eur), s poukazom na , odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Aj odvolací súd dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná len v rozsahu priznaného nároku vo výroku I rozsudku . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad

a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Pokiaľ ide o vec samu odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolacom konaní nepredniesol žiadne nové vecné námietky, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s jednoznačným záverom súdu prvej inštancie , že z výpisu informačného systému žalobcu založeného na č. l. 80 súdneho spisu nesporne vyplýva, že žalobca vo svojom systéme eviduje platby pre žalovaného, a to platbu základnej provízie vo výške 279 eur zo dňa 30. 5.2012, platbu výkonnostnej odmeny - Slo vo výške 276 eur zo dňa 7. 6.2012, platbu nábehovej odmeny - doplatok vo výške 209,- eur zo dňa 8. 6.2012. Zaúčtovanú má úhradu provízii vo výške 765,26 eur ako úhradu provízií k 12.6.2012, korekciu nábehovej odmeny vo výške 86,10 eur ku dňu 22. 8.2012 a storno výkonnostnej - nábehovej odmeny vo výške 258,30 eur ku dňu 6.12.2012. Z uvedeného potom súd prvej inštancie správne uzavrel, že z dôkazov predložených žalobcom možno dospieť k záveru, že žalovanému bola vyplatená nábehová odmena len vo výške 209 eur.

10. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanému vyplatil nábehové odmeny vo výške 344,40 eur, ako to tvrdil v konaní. Žalobcom predložené listinné dôkazy dôsledne posúdené údom prvej inštancie jeho tvrdenie o vyplatení nábehovej odmeny vo výške 344,40 eur nepreukazujú. Žalobca preto v tejto časti v spore neuniesol dôkazné bremeno. Z dokazovania totiž nebolo možné prijať záver, že tvrdenie žalobcu o vyplatení nábehových odmien žalovanému v rozsahu vyššom ako 209 eur je pravdivé, ale ani o tom, že by takéto jeho skutkové tvrdenie bolo nepravdivým.

11. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že suma 765,26 eur uhradená žalobcom žalovanému dňa 8.6.2012 pozostávala zo základnej provízie 279,50 eur, výkonnostnej odmeny a nábehovej odmeny vo výške 276,13 eur s tým, že (výkonnostná odmena predstavovala 55,25 eur a nábehová odmena 220,88 eur) a doplatku nábehovej odmeny vo výške 209,63 eur, ktoré skutočnosti potvrdzuje aj žalobcom v odvolaní predkladaná e-mailová komunikácia odvolací súd uvádza: 11.1 Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11.2 Podľa a , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (1). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (2).

11.3 Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, ako každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11.4 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že práve citované ustanovenie čl.8 zakladá základnú procesnú povinnosť sporových strán substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. Následkom je tak strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu pristihne pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci takzvaného materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporov ( - za stredníkom ). Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t. j. substancovať ich pravdivo a úplne).

11.5 Zo žaloby a vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca v žalobe ani počas konania skutkovo netvrdil, že suma 765,26 eur uhradená žalobcom žalovanému dňa 8.6.2012 pozostávala zo základnej provízie 279,50 eur, výkonnostnej odmeny a nábehovej odmeny vo výške 276,13 eur s tým, že (výkonnostná odmena predstavovala 55,25 eur a nábehová odmena 220,88 eur) a doplatku nábehovej

odmeny vo výške 209,63 eur a že dňa 08.06.2012 bola žalovanému vyplatená nábehová odmena vo výške 430,51 eur, ako ani a nepredkladal e-mailovú komunikáciu z č. l. 232-233 z ktorej by to malo vyplývať. 11.6 Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z takzvaného neúplného apelačného systému čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedok procesného útoku alebo prostriedok procesnej obrany, ktorý strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzený. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je tak prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok a to taxatívnym vymedzením účelu použitia týchto novôt alebo neporušením procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o taxatívne vymedzenie novôt, pripúšťa nové prostriedky procesnej obrany v prípade, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu prípadne, ak nimi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo nebol prípad prejednávanej veci. Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa , až h) , právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany ktoré uvádzajú " až teraz ", nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti. V prejednávanej veci žalobca ani netvrdil ani nepreukázal, že predmetné skutkové tvrdenia nemohol v doterajšom priebehu konania bez svojej viny použiť a tak na ne v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť.

12. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8.11.2011 sp. zn. ).

13. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. a III. podľa a potvrdil, nakoľko tento správne rozhodol aj trovách konania.

14. V závere odvolací súd dodáva, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

15. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný ( ods. ) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

15. 1 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a .

15.2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

16. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.