Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35Cb/75/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 00 603 147 proti žalovanému: Jozef Haraslín - HANEX, Kollárovo nám. 20, Bratislava, IČO: 22 650 881 na zaplatenie 12.331,81 EUR takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 12.316,53 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 3.051,23 EUR od 11.7.2012 do zaplatenia, vo výške 8,50% ročne zo sumy 4.195,23 EUR od 11. 11.2013 do zaplatenia a vo výške 5,50% ročne zo sumy 5.070,07 EUR od 11.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.11.2013 žiadal žalobca, aby súd určil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 12.331,81 EUR titulom dlžného nájmu za prenájom nebytových priestorov a žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Návrhom zo dňa 23.5.2016 zobral žalobca návrh späť v časti istiny vo výške 15,28 EUR a v časti úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 5.070,07 EUR od 11.11.2013 do zaplatenia.

3. Na základe súhlasu žalovaného zo dňa 27.6.2016 súd uznesením zo dňa 30.6.2016 zastavil konanie v časti istiny vo výške 15,28 EUR a v časti úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 5.070,07 EUR od 11.11.2013 do zaplatenia.

4. Vo veci súd vydal dňa 24.2.2014 platobný rozkaz spis. zn. 55Rob/79/2014. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor, na základe čoho súd vo veci nariadil pojednávanie.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, stav účtovného konta nájomcu, zmluva č. 74/2002/322 zo dňa 4.10.2002, výpoveď zmluvy o nájme zo dňa 17.8.2012, vyúčtovanie zálohových úhrad zo dňa 11.5.2012, vyúčtovanie nákladov za služby zo dňa 15.5.2013, upomienka zo dňa 11.6.2013 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

6. Zo zmluvy č. 74/2002/322 zo dňa 4.10.2002 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili zmluvu, na základe ktorej žalobca odplatne prenajal žalovanému nebytový priestor na prízemí a v suteréne domovej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Živnostenskej ulici č. 2,4 a Kollárovom námestí 20 so samostatným vchodom z Kollárovho námestia 20 s príslušenstvom s celkovou plochou 149,19 m2 pozostávajúceho z predajne ( 59,33 m2), dvoch skladov ( 51,40 m2 a 30,39 m2 ), predsiene ( 4,76 m2), umyvárky (2,02 m2) a WC ( 1,29 m2 ). V bode 4 čl. 1 žalovaný ako nájomca prehlásil, že

je s technickým stavom nebytového priestoru oboznámený a že nebytový priestor je užívaniaschopný a môže slúžiť dohodnutému účelu nájmu a to prevádzkovaniu predajne CD nosičov, kníh, rámovaniu obrazov a zhotovovaniu kópií. Cenu nájmu zmluvné strany určili sumou 365.675 S/ročne so štvrťročnou splatnosťou vopred. Súčasne sa žalovaný zaviazal platiť správcovi nehnuteľnosti preddavky na služby poskytovaných v súvislosti s nájmom

7. Zo žalobného návrhu, čiastočného späťvzatia a listinných dôkazov súd zistil, že žalovaný zmluvné nájomné a služby spojené s nájmom uhrádzal viac menej v lehote splatnosti od uzatvorenia zmluvy do 11.3.2011. Dňa 11.3.2011 žalovaný zaplatil poslednú úhradu za 1 Q 2011 a po tomto termíne nájomné ani služby spojené s nájmom už neuhradil. Nezaplatenie nájomného bolo dôvodom vypovedania nájmu k 30.9.2012. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na:

· nájomné a služby od 1.7.2012 do 30.9.2012 - 3.051,23 EUR bezdôvodné obohatenie z neplatného užívania predmetu nájmu · od 1.10.2012 do 31.10.2012 - 1.011,51 EUR · od 1.11.2012 do 30.11.2012 - 1.011,51 EUR · od 1.12.2012 do 31.12.2012 - 1.011,51 EUR · od 1.1.2013 do 31.1.2013 - 1.011,51 EUR · od 1.2.2013 do 28.2.2013 - 1.011,51 EUR · od 1.3.2013 do 31.3.2013 - 1.011,51 EUR · od 1.4.2013 do 30.4.2013 - 1.011,51 EUR · od 1.5.2013 do 31.5.2013 - 1.011,51 EUR · od 1.6.2013 do 30.6.2013 - 1.011,51 EUR služby spojené s nájmom, ktoré žalobca preukázateľne uhradil za žalovaného · za rok 2012 vo výške 18,82 EUR

Suma 1,011,51 EUR mesačne predstavuje obvyklé nájomné.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že užíval len nebytový priestor o rozlohe 90,10 m2 a suterénne priestory vo zvyšnej výške nevyužíval a ani nemal záujem o ich využívanie. Neplatnosť výpovede riadne a včas uplatnil v konaní 14C/24/2013 na tunajšom súde a konanie nie je ku dňu vyhlásenia rozsudku v tomto konaní právoplatne skončené. Ďalej uviedol, že z dôvodu opatrnosti prestal nebytové priestory dňom výpovede užívať. Uviedol tiež, že nakoľko konanie o neplatnosť výpovede nebolo právoplatne skončené a z toho dôvodu nie je možné kvalifikovať platby po 30.9.2012 ako bezdôvodné obohatenie. Súčasne uviedol, že žalobca odmietol jeho nárok na odkúpenie priestoru a nezohľadnil náklady rekonštrukcie vo výške 100.000 EUR. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Podľa ust. § 451, ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí bezdôvodné obohatenie vydať.

10. Podľa ust. § 451,ods.2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podľa ust. § 671 ods. 1 nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

12. Podľa ust. § 191, ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Podľa ust. § 218, ods. 1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

14. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že spornými medzi stranami sporu je skutočnosť, či žalovanému vznikla povinnosť platiť dohodnuté nájomné do dňa výpovede zmluvy a povinnosť vydať

bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájmu za dobu od výpovede do 30.6.2013 ako aj povinnosť uhrádzať služby spojené s nájmom.

15. Žalobca v konaní preukázal dohodu o výške nájmu a tým aj výšku obvyklého nájmu za užívanie nebytového priestoru. Súčasne listinnými dôkazmi preukázal, že za žalovaného uhradil služby spojené s užívaním predmetu nájmu spoločenstvu.

16. Ako nedôvodnú ako účelovú vyhodnotil súd argumentáciu žalovaného, že suterénne priestory nikdy nevyužíval nakoľko konštatoval, že žalovaný výslovne v zmluve uviedol, že si je vedomý stavu priestorov v celom prenajatom rozsahu a prehlasuje, že sú schopné užívania na dohodnutý účel v celom prenajatom rozsahu. Súčasne súd bral do úvahy aj skutočnosť, že žalovaný v zmluve v čl 1, ods. 3 potvrdil, že priestory v celom rozsahu užíval od 2.10.1992 ( 10 rokov pred uzatvorením zmluvy ) a preto súdu jeho tvrdenie o tom, že nevedel o stave suterénnych priestorov ako absurdné.

17. Ako nedôvodnú a účelovú súd tiež obranu žalovaného, že priestory od 30.9.2012 ( termín výpovede ) z opatrnosti nevyužíva. Súd mal za preukázané, že žalovaný priestory žalobcovi nikdy neodovzdal a teda bolo a je len na jeho rozhodnutí, či bude priestory využívať sám alebo tieto poskytne na využívanie tretej osobe. Naviac sám žalovaný v konaní potvrdil, že minimálne na krátke obdobie napriek svojmu tvrdeniu tieto poskytol na užívanie tretej osobe.

18. Ako nedôvodnú tiež súd vyhodnotil obranu žalované spočívajúcu v tvrdení, že mu vznikol nárok na započítanie hodnoty rekonštrukcie voči dlžnému nájomnému, nakoľko sa v konaní preukázalo, že priestory síce rekonštruoval na základe súhlasu žalobcu avšak bez vzniku povinnosti žalobcu nahradiť náklady rekonštrukcie ( žalobca žalovanému výslovne uviedol, že rekonštrukciu povoľuje na náklady žalovaného ). Žalovanému teda mohol vzniknúť len nárok na vydanie zhodnotenia predmetu nájmu po jeho ukončení so zohľadnením ich opotrebenia ku dňu ukončenia nájmu.

19. Súd pri posudzovaní zákonnosti žalovaného nároku ustálil, že nároky žalobcu vznikli na základe platnej zmluvy o nájme, ktorú za obe zmluvné strany podpísali osoby oprávnené konať za sporové strany. Zmluva svojim obsahom neporušuje žiadne zákonné ustanovenie, cena za nájom je obvyklá ( žalovaný nepreukázal opak ).

20. Argumentáciu žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú z dôvodu, že žalovaný sa obmedzil na námietky smerujúce k jeho tvrdenému nároku na započítanie nákladov rekonštrukcie resp. neužívaniu časti alebo celého priestoru. Súd mal teda za to, že žalovaný nedisponuje žiadnym listinným dokumentom preukazujúcim nedôvodnosť ktoréhokoľvek žalovaného nároku.

21. O účelovom konaní žalovaného spočívajúcom v nezákonnej snahe užívať nebytové priestory bez úhrady nájmu a služieb spojených s užívaním nájmu svedčí aj žalovaným predložený návrh dohody o spôsobe užívania nebytových priestorov, kde žiadal súhlas žalobcu s užívaním priestorov na účely rýchleho občerstvenia avšak bez návrhu spôsobu úhrady dlžného nájomného, ktorej si aj v rámci svojich tvrdení musel byť žalovaný vedomý minimálne za obdobie do 30.9.2012 ( výpoveď ). Ako nedôvodné súd súčasne vyhodnotil aj tvrdenie žalovaného, že nájomné neplatil z dôvodu, že v spleti platieb by sa jeho platby mohli z dôvodu neistoty stratiť.

22. Súd konštatuje, že výška mesačných úhrad predstavuje prepočet zmluvne dohodnutého nájmu na mesiac užívania a ani v prípade úspechu žalovaného v spore o neplatnosť výpovede nebude predstavovať bezdôvodné obohatenie žalobcu v žiadnej výške nakoľko v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní bude predstavovať bezdôvodné obohatenie v obvyklej výške a v prípade úspechu žalovaného v konaní o neplatnosť výpovede výšku zmluvne dohodnutého nájmu.

23. Na základe horeuvedeného má súd za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal dôvodnosť celého žalovaného nároku vrátane všetkých jeho súčastí a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

24. Žalobca si ku každej z uplatnených istín uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti nájomného. Aj v tejto časti súd vyhodnotil nárok žalobcu za dôvodný a priznal ho žalobcovi v žalovanom rozsahu.

25. Podľa ust. § 255, ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa ust. § 255, ods.2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa ust. § 262, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Podľa ust. § 263, ods. 1 ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

29. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.

30. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku.

31. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).