Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1C/118/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v právnej veci žalobcu G.. J.. E. L., J.., nar. XX.X.XXXX, bytom J., D.. R. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou v Partizánskom, Hrnčírikova 1/B proti žalovanému L. Michnovi, nar. XX.XX.XXXX, bytom J., B. X. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Ctiborom Stachom, advokátom v Prievidzi, Košovská 1, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému určenia, že žalovaný zverejnením bilbordu s textom: „Partizánske - mesto propagandy a demagógie. Zničiť môjho 10-ročného syna a siahnuť mi na rodinu, by do roku 2010, kedy malo mesto primátora, bolo nemysliteľné. 1. Jeho morálka a politická úroveň by mu to nedovolila 2. Nikdy by sa nedal vtiahnuť do tak podlého a zbabelého činu 3. Pre dôsledné vyšetrenie by si to nikto zo svojvôle nedovolil“ neoprávnene zasiahol do jeho práva na ochranu osobnosti podľa článku 19 Ústavy SR a § 11 a 12 Občianskeho zákonníka, predovšetkým do jeho práva na ochranu občianskej cti, prejavov osobnej povahy ako aj profesionálnej vážnosti, čím bola v značnej miere znížená jeho občianska česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Zároveň sa domáhal uloženia žalovanému povinnosti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zverejniť ospravedlnenie na reklamnej tabuli umiestnenej vedľa supermarketu BILLA v Partizánskom, na Nitrianskej 102, 958 03 Partizánske, adresované žalobcovi v rovnakom type a veľkosti písma čiernej farby ako pôvodný plagát, a to na bielom podklade o rozmeroch predmetného bilbordu na dobu 30 dní s textom: „Ja, L. H., sa týmto ospravedlňujem doc. J.. E. L., J.., primátorovi mesta J., za zverejnenie nepravdivých tvrdení súvisiacich s vylúčením môjho syna z Hokejového klubu Iskra Partizánske, o.z.“ Zároveň sa domáha priznania náhrady nemajetkovej ujmy v sume 3 000,- € a náhrady trov konania. (2) Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 3.10.2015 zverejnil na verejne prístupnom mieste bilbord s textom „Partizánske - mesto propagandy a demagógie. Zničiť môjho 10-ročného syna a siahnuť mi na rodinu, by do roku 2010, kedy malo mesto primátora, bolo nemysliteľné. 1. Jeho morálka a politická úroveň by mu to nedovolila 2. Nikdy by sa nedal vtiahnuť do tak podlého a zbabelého činu 3. Pre dôsledné vyšetrenie by si to nikto zo svojvôle nedovolil.“ Okrem toho je obsahom bilbordu aj vyobrazenie žalovaného ako jeho autora a odkaz na reláciu Reportéri vysielanú na RTVS dňa 1.10.2015. Obsahom relácie Reportéri zo dňa 1.10.2015 je prezentovanie syna žalovaného L., ktorý bol vylúčený z Hokejového klubu Iskra Partizánske, o.z., pričom vychádzajúc z obsahu relácie to bolo z dôvodu nevhodného správania L. a nerešpektovania pokynov trénera. Iskra Partizánske je občianske združenie, samostatný právny subjekt, ktorého interné pomery sa spravujú stanovami občianskeho združenia. Javí sa preto nepochopiteľné, akú súvislosť nachádza žalovaný v otázke vylúčenia svojho syna z

Iskry Partizánske s osobou žalobcu. Žalobca je primátor mesta Partizánske, a je teda verejne činnou osobou. Súdna prax síce v judikatúre v súvislosti s verejne činnými osobami často používa termín „oprávnená kritika“, v danom prípade však tento inštitút neprichádza do úvahy, nakoľko nemožno nájsť žiadnu súvislosť medzi konaním žalobcu a vylúčením syna žalovaného z Iskry Partizánske. Zverejnenie bilbordu, prostredníctvom ktorého sa žalovaný snaží verejnosti vnuknúť myšlienku, že žalobca zapríčinil vylúčenie jeho syna z Iskry Partizánske, resp. že z titulu svojho postavenia akýmkoľvek spôsobom pôsobí na orgány činné v trestnom konaní a marí tak vyšetrovanie, prestavuje závažný zásah do integrity žalobcu, nakoľko takéto tvrdenie sa nezakladá na pravde a je spôsobilé značne znížiť jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, pričom žalobca je osobou verejne činnou, a preto konanie žalovaného môže mať pre neho zvlášť nepriaznivé dôsledky. Podľa ich názoru, zverejnenie takýchto ničím nepodložených informácií žalovaným sleduje jediný cieľ, a to upútanie širokého okruhu verejnosti a zneváženie osoby žalobcu, nakoľko žalovaný sa taktiež pokúša politicky angažovať v komunálnej politike, čoho prejavom je aj jeho neúspešná účasť vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2010 a 2014, v ktorej bol protikandidát žalobcu. Aj zo spôsobu, akým je predmetný bilbord vyhotovený (zobrazenie žalovaného na takmer 1 bilbordu) je zrejmé, že je naďalej politicky aktívny, snaží sa dostať do povedomia obyvateľov mesta Partizánske a rovnako sa snaží robiť si svojím spôsobom „politickú kampaň“. Takéto konanie považujú prinajmenšom za nekalé a nedôstojné. Skutočnosť, že sa naďalej politicky angažuje preukazujú jeho stále aktívnou webovou stránkou. Verejne prezentované závery žalovaného dehonestujú žalobcu ako občana a zároveň ohrozujú jeho kredit, predstavujú zásah do jednotlivých zložiek jeho osobnosti, pričom tento zásah naďalej trvá. Na upustenie od neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti a na odstránenie následkov zásahu vyzval žalobca žalovaného písomnou výzvou zo dňa 8.10.2015, avšak žalovaný na uvedenú výzvu nereagoval. Zásah do osobnostných práv žalobcu sa už v súčasnosti prejavuje tým, že je zo strany obyvateľov mesta Partizánske negatívne dopytovaný na vzniknutú situáciu okolo syna žalovaného, pričom títo si jednoznačne znenie predmetného bilbordu vykladajú tak, akoby žalobca zapríčinil vylúčenie syna žalovaného z Iskry Partizánske. Z konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je bezpochyby aj uverejnenie nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich údajov o fyzickej osobe, ktoré sú spôsobilé znížiť jej česť a dôstojnosť v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý ujmu občana privodiť. Použitie kritiky, ironizovanie, odsudzovanie a zavrhovanie konania fyzickej osoby opierajúce sa o okolnosti, o ktorých je oznamovaný nepravdivý údaj, predstavuje spravidla citeľný neoprávnený zásah do práva fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti, pričom tu ide o značnú intenzitu neoprávneného zásahu, ktorý bude mať obvykle nepriaznivé dôsledky pre takto postihnutú osobu čo do jej postavenia v rodine a v spoločnosti. To, či ide o pravdivý alebo nepravdivý údaj, je kategória objektívna a pôvodca zásahu sa nemôže zbaviť zodpovednosti za protiprávny zásah do práva na ochranu osobnosti tvrdením, že o nepravdivosti nevedel. Informácie uverejnené žalovaným sú nepravdivé. Spôsobilosť vytvoriť o žalobcovi negatívnu predstavu v spoločnosti, resp. spôsobilosť znížiť jeho česť a dôstojnosť v spoločnosti je daná tým, že vo verejnosti sa o ňom vytvorila negatívna predstava a bol objektom kritiky a odsudzovania zo strany žalovaného ako aj širokej verejnosti, pričom táto kritika vychádzala z nepravdivých skutočností. Je zrejmé, že verejnosť negatívne vníma prax korupcie, bossingu a šikany. Nič z toho však nie je prípadom žalobcu. Fyzická osoba má právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do jej práva na ochranu osobnosti a aby sa odstránili následky týchto zásahov a má tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu adresoval žalovanému výzvu na upustenie od protiprávneho konania, avšak žalovaný nijakým spôsobom na túto výzvu nereagoval. Primeranou formou zadosťučinenia sa nepochybne javí byť ospravedlnenie, ktoré žalobca v písomnej výzve od žalovaného žiadal. Predmetný bilbord, ktorý je umiestnený na hlavnej, frekventovanej ceste spájajúcej okresné mestá, nepravdivo obviňuje žalobcu z neetického a zavrhnutiahodného konania, a preto možno mať za to, že mal širokú publicitu. Žalobca vykonáva funkciu primátora mesta Partizánske a v politike a vo verejnom dianí sa mieni angažovať aj naďalej. Pre výkon svojej súčasnej funkcie, ako aj pre ďalšie pôsobenie v politike a verejnom živote považuje za absolútne nevyhnutné zachovanie svojej dôveryhodnosti a kreditu. Preto ničím nepodložené spochybnenie jeho dôveryhodnosti predstavuje vážnu ujmu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti. Je zrejmé, že uvedeným zásahom žalovaného do integrity žalobcu sú splnené všetky predpoklady odôvodňujúce občianskoprávne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby, a to existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej jednote, tento zásah je neoprávnený a existuje príčinná súvislosť medzi týmto neoprávneným zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. Žalobca má za to, že uvedené skutočnosti odôvodňujú poskytnutie tiež primeraného zadosťučinenia v peniazoch. Vzhľadom

na závažnosť vzniknutej ujmy, dosah, spôsob a umiestnenie predmetného bilbordu, rozsah a intenzitu neoprávneného zásahu považuje priznanie peňažnej satisfakcie vo výške 3 000,- € za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy, schopnú plniť adekvátne satisfakčnú funkciu peňažného zadosťučinenia, t.j. zadosťučinenia zmierňujúceho prostredníctvom peňazí vzniknutú nemajetkovú ujmu. (3) Žalovaný k žalobe vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.12.2015, doručenom súdu dňa 17.12.2015 uviedol, že s návrhom nesúhlasí, je nepravdivý a pre neho nepochopiteľný, pretože nevie, prečo sa práve on (žalobca) cíti dotknutý a poškodený z nápisu, ktorý sa objavil na bilborde na jeho pozemku. Takýchto plagátov s oveľa horšími a konkrétnejšími nápismi sú v celej SR stovky až tisíce a nevie o tom, že by boli predmetom nejakých súdnych konaní. Nevie prečo primátor Božik vzťahuje text na seba, ale osobne mu z toho vychádza, že asi len pre nejaké výčitky svedomia. Žalobu považuje za závažnú, pretože mu pripadá ako konanie na zastrašenie a tiež jeho finančnú likvidáciu. Dôvody takého postupu žalobcu mu nie sú vôbec známe. (4) V písomnom vyjadrení zo dňa 25.1.2016, doručenom súdu dňa 2.2.2016, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalobu považuje za reakciu urazeného človeka, ktorý sa sám stotožnil s kritikou pomerov a zodpovednosť za ne v rámci sebareflexie zobral na seba bez toho, že by ho niekto obviňoval. Žalobca je presvedčený, že tam, kde verejne a politicky pôsobí, je všetko v poriadku a nič nie je kritizovateľné a nikto nemá právo na vyjadrenie iného názoru alebo postoja a že všetko funguje tak, ako si to on želá vďaka nemu. Podaná žaloba nie je obranou a ochranou práv, ale zastrašením kohokoľvek, kto bude mať iný pocit a názor na veci, ako si ho v oficiálnej podobe predstavuje žalobca. Skutočnosť, že sa na jeho pozemku nachádza stojan s tabuľou je nesporná. Tento priestor využil na to, aby verejne vyslovil svoj hlas a oznámil, ako on sám cíti pomery a ako negatívne zasahujú do jeho života. Opisuje útrapy, ktoré on a jeho rodina prežíva a ktoré vychádzali z toho, že jeho syn bol vylúčený z hokejového klubu Iskra Partizánske napriek tomu, že ide v hokejovom hnutí na Slovensku o precedentný postup. Tento postup voči svojmu synovi považuje za spiknutie konkrétnych ľudí, ktoré nebolo korigované ani hlavným sponzorom klubu, ktorým je mesto Partizánske. Keďže sa cítil byť poškodeným, vyjadril svoje názory verejne. Nápis na bilborde nikoho neobviňuje, neuráža, neopisuje a neviní zo zodpovednosti. Opísať určité mesto za mesto propagandy a demagógie nie je nezákonné a nikoho nepoškodzuje, ide o slobodné vyjadrenie jeho názoru. Veta, ktorej obsahom je zničenie vývoja jeho syna ako hokejistu a jeho šikanovanie v škole nie je nezákonným osočujúcim textom, ale má byť upozornením, že sa takáto vec udiala. Ďalšie odseky textu nikoho nehania, neobviňujú, neuvádzajú meno žiadneho človeka ani nijako inak nenavodzujú záver, z ktorého by malo byť čitateľom textu jasné, že sa na niekoho mieri s cieľom poškodiť ho. Išlo o jeho spoveď, nie o konkrétny atak. Žalobca sa sám ako keby cítil zodpovedný za nešťastie, ktoré je textom vyjadrené. Žaloba sa odvoláva na obsah relácie Reportéri zo dňa 1.10.2015, pričom z tejto relácie vyvodzuje výklad textu uvedeného na bilborde tak, že objektom „nedovolenej“ kritiky má byť súčasný primátor. Ide o zjavne účelový , nesprávny a chcený výklad, ktorý nemá oporu ani v texte bilbordu, ani v relácii Reportéri. Obsah relácie nikoho neosočil, na nikoho neútočil a nikoho neoznačil za vinníka. Išlo o globálnu kritiku pomerov v hokejovom hnutí. V relácii nikto neobviňoval primátora mesta - žalobcu. Jeho meno nikto nespomenul ani nepadlo v žiadnom hodnotení redaktora. Ak z toho žalobca vyvodzuje útok na svoju osobu, hodnotí to ako paranoju alebo vlastnosť, ktorá sa prejavuje tak, že za všetkým v meste je len on. Uplatnením svojho ústavného práva nikoho neponížil, neurazil, nedehonestoval, ani mu neprekazil dlhoročnú kariéru. Žalobca neposkytol ani nemôže ponúknuť súdu žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť osvedčovali. Argumentácia, že je dopytovaný obyvateľmi mesta nie je žiadnym relevantným dôkazom, ako štatutárny zástupca mesta a verejný činiteľ je vo svojej funkcii aj na to, aby na otázky obyvateľov odpovedal. Skrytý motív podania žaloby je uvedený v odseku, kde sa mu vyčíta, že si dovolil kandidovať na post primátora a angažuje sa v komunálnej politike a že má aktívnu webovú stránku. Podanie žalobcu považuje za prejav neprimeranej urazenosti a prílišného vnímania svojej osobnej veľkosti. Kritika a vyjadrenie nesúhlasu s pomermi je zákonne dovolená, bilbord neznamenal pre verejnosť žiaden cielený ani skrytý atak voči osobe žalobcu. Je to opis pomerov, ktoré spôsobujú jeho rodine ujmu a ktoré tu pred určitým obdobím neexistovali. To je všetko. On považuje žalobu za neprimeraný útok na slobodu prejavu a ústavné práva, pretože verejný proces bude pod dohľadom verejnosti. Žalobca zrejme nie je schopný zniesť kritiku v podstatne väčšom rozsahu, ktorá je voči verejným činiteľom, politicky a spoločensky pracujúcim osobám a osobám verejne známym dovolená nadštandardne oproti bežnej kritike. Vždy je nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti v kontexte so slobodou prejavu a práva na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K tomu dochádza len vtedy, ak v konkrétnom prípade presiahol prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti

nemožno tolerovať. Jeho bilbord len vyjadruje jeho subjektívny názor na pomery jeho syna, ktoré nezapríčinila jedna konkrétna pomenovaná osoba, ale ide o súbor konaní, stanovísk a rozhodnutí. Preto hovorí o pomeroch v meste, ktoré kritizuje. Ak by sa žalobca necítil nepriamo za ne zodpovedný, zrejme by nepodával žalobu, mohol by radšej riešiť problémy občanov a nie obávať sa budúcej kandidatúry žalovaného na post, ktorý zastáva žalobca. On už bilbord dávno obmenil, pretože nebolo jeho cieľom vyvolať situáciu, ktorú by niekto neprimerane hodnotil ako útok na svoju osobu. Verejnosť si text prakticky ani nevšimla, pretože z idúcich automobilov bol ťažko čitateľný. Po obsahovej stránke vyjadroval jeho slobodný a dovolený názor, tak mu nezainteresovaná verejnosť ani rozumieť nemohla. (5) Písomným podaním zo dňa 2.3.2016, doručeným súdu dňa 3.3.2016 žalobca namietal zaujatosť všetkých sudcov občianskoprávneho oddelenia OS v Partizánskom a navrhol vylúčenie sudcov z prejednania veci. Súd na námietku podľa § 15a ods. 2, ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 neprihliadal a nadriadenému súdu ju nepredložil, pretože bola vznesená oneskorene. Žalovaný už v čase doručenia žaloby (2.12.2015) vedel, že vo veci koná a rozhoduje Okresný súd Partizánske a ani vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.12.2015, ani vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.2.2016 (v čase, keď už bol zastúpený advokátom) námietku zaujatosti sudcov OS Partizánske nevzniesol. Námietku zaujatosti mohol žalovaný vzniesť do 15 dní od kedy sa o dôvode vylúčenia sudcov dozvedel (do 17.12.2015). Preto súd na jeho podanie v zmysle § 15a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku neprihliadol. Dôvod na vylúčenie podľa § 15 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zákonný sudca v tejto veci nezistil, sudca nemá žiaden pomer k veci, k účastníkom (stranám) ani k ich zástupcom, pri rozhodovaní je nestranný a nezávislý (nie je ani občanom mesta Partizánske). (6) Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného a ich právnych zástupcov, svedkov G. E., H.. Y. F., H. H., K. Y., oboznámením obsahu spisu, z toho najmä žaloby, plnomocenstva, príloh k žalobe, záznamu o zložení, vyjadrenia žalovaného, plnomocenstva, vyjadrenia žalovaného, námietky zaujatosti, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu a príloh k nemu, ospravedlnenia žalovaného z pojednávania, žiadosti o priznanie trov, uznesenia, odvolania proti uzneseniu, návrhu na výsluch svedkov a prílohy k nemu, návrhu na doplnenie dokazovania, vyjadrení žalovaného na Facebooku, vyjadrenia žalobcu, zápisnice z mimoriadnej triednej schôdzky, stanoviska právneho zástupcu žalobcu a stanoviska právneho zástupcu žalovaného. (7) Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka H. S., pretože jeho účasť na pojednávaní sa nepodarilo zaistiť, zástupcovia strán na jeho výsluchu netrvali a jeho výsluch súd nepovažuje za podstatný pre rozhodnutie vo veci samej, pretože rozhodnúť je možné na podklade ostatných vykonaných dôkazov. Z rovnakého dôvodu (nebolo to potrebné pre rozhodnutie vo veci samej) súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom redaktora z relácie Reportéri. Relácia Reportéri, respektíve jej obsah, nie je predmetom tohto konania a redaktor relácie Reportéri nepochybne nemá vedomosti o obsahu predmetného bilbordu a o dopade tohto obsahu na osobu žalobcu. (8) Z príloh k žalobe vyplýva, že žalovaný zverejnil bilbord, kde sa v pravej časti nachádza jeho meno a priezvisko a fotografia a text „Hovoriť pravdu v čase všeobecného klamania je revolučný čin“ a v ľavej časti text: „Partizánske - mesto propagandy a demagógie? Zničiť môjho 10-ročného syna a siahnuť mi na rodinu by do roku 2010, kedy malo mesto primátora, bolo nemysliteľné. 1. jeho morálka a politická úroveň by mu to nedovolila 2. nikdy by sa nedal vtiahnuť do tak podlého a zbabelého činu 3. pre dôsledné vyšetrenie by si to nikto zo svojvôle nedovolil. Pozrite REPORTÉRI na RTVS.“ Pod textom sa nachádza e-mailová adresa žalovaného a odkaz na jeho profil na sociálnej sieti Facebook. Žalovaný bol kandidátom na primátora mesta Partizánske, prezentuje sa na webovej stránke branomichna.webnode.sk. Žalobca ho vyzval prostredníctvom svojej právnej zástupkyne výzvou zo dňa 8.10.2015 na upustenie od neoprávneného zásahu do práva na ochranu svojej osobnosti a na odstránenie jeho následkov odstránením bilbordu a zverejnením ospravedlnenia. (9) Z vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného vyplýva, že z relácie Reportéri jednoznačne vyplýva, že ide o útok smerovaný voči žalobcovi. To, že ho žalovaný na bilborde neoznačil menom a priezviskom neznamená, že jeho konanie nie je protiprávne. Žalobcu bolo možné individualizovať na základe vyjadrených znakov, pretože útok bol namierený proti osobe primátora od roku 2010, ktorým je žalobca. Poukázal na to, že nemá oprávnenie zvrátiť rozhodnutie občianskeho združenia Iskra Partizánske o vylúčení syna žalovaného. Žalobca je schopný čeliť oprávnenej a vecnej kritike, nemá pocit nedotknuteľnosti a vecnú kritiku prijíma. Zásah žalovaného však podľa žalobcu nie je vecnou kritikou a má ho len znevážiť v očiach verejnosti. Kritika musí byť prijateľná a musí sa týkať vecí verejného záujmu. Jej hranica nie je rovnaká u primátora mesta a u ústavných činiteľov. Hodnotiaci úsudok musí vychádzať z dostatočného faktického základu. Zámerom žalovaného bolo poškodiť a zdiskreditovať žalobcu. Za tým účelom zneužil vylúčenie svojho syna z Iskry Partizánske. Primerané zadosťučinenie

je odôvodnené preventívno-satisfakčnou funkciou a má chrániť spoločnosť pred obdobnými nekalými zásahmi. Z prílohy k vyjadreniu vyplýva, že žalovaný zmenil obsah predmetného bilbordu tak, že text v ľavej časti nahradil textom „Napriek všetkým špinavostiam čo sa tu dejú, vám prajem príjemné prežitie vianočných sviatkov a šťastný Nový rok.“ (10) Z výpovede žalobcu vyplýva, že od občanov sa dozvedel, že na pozemku žalovaného v blízkosti predajne Billa bol inštalovaný bilbord s textom, ktorý ho obviňoval z toho, že sa údajne ako primátor dopustil konania, ktoré malo poškodiť rodinu žalovaného. Tiež tam bolo uvedené, že dopustil to, aby bolo ublížené maloletému synovi žalovaného. Presná dikcia znenia bilbordu navodzujúca skutočnosť, že má byť zodpovedný za poškodenie žalovaného a jeho rodiny, je časovo determinovaná rokom 2010. V texte je uvedené, že dovtedy by nebolo možné, aby sa takéto niečo stalo. Pohybuje sa vo verejnej politike a je si vedomý toho, že kritika je mimoriadne prospešná, najmä keď je konštruktívna a vecná. Patrí k ľuďom, ktorí sa snažia pomáhať a nie ubližovať. Je si vedomý, že svojou prácou nemôže a nedokáže vyhovieť všetkým, ale prišiel čas, kedy sa musí brániť voči ohováraniu a vedomému klamstvu poškodzujúcemu jeho osobu. Dlhodobo sa snaží pomáhať športovým klubom, no nikdy nezasiahol do ich činnosti, nikdy tak nechcel učiniť a nemá na to kompetenciu. Každý športový klub má svoju právnu subjektivitu a pracuje na forme občianskeho združenia tvoreného jednotlivými členmi a vedením, ktoré si zvolia. Bilbord od 3.10.2015 vizuálne upozorňoval a v texte bol obviňovaný z ubližovania iným ľuďom, vec sa rozhodol riešiť právne. Mrzí ho, že text bilbordu vyvolal u občanov mesta i regiónu i jeho rodiny dojem, že niekomu ublížil. Nikdy tak nekonal a ani nechce konať. So žalovaným sa stretol aj v komunálnych voľbách v diskusii v komerčnom rádiu, kde boli obaja účastní a viedli vecnú debatu, pričom z jeho strany zaznela aj kritika, ale mal za to, že sa rozišli v dobrom. Vzťahy so žalovaným hodnotí ako dobré, v danej situácii má však za to, že došlo k prekročeniu hranice a má za to, že sa musí brániť. Kľúčovým je obvinenie, že siahol na maloletého syna žalovaného a do roku 2010, keď mesto malo primátora, by to nebolo možné. Do funkcie primátora po úspechu vo voľbách nastúpil v decembri 2015. Toto časové obdobie poukazuje na výkon jeho funkcie a občania s ktorými sa stretáva, ako aj najbližšia rodina sa ho pýtajú, dokedy mieni akceptovať nepravdivé ataky voči svojej osobe. Nejde o jednotlivcov ale o stovky občanov, táto otázka odznela na pracovnom stretnutí obecného zastupiteľstva naprieč celým politickým spektrom. Kauzalitu vidí v ohováraní, v poškodzovaní dobrého mena a v snahe o zníženie hodnoty v oblasti verejnej politiky, v ktorej sa opiera o transparentnosť, participatívnosť, komunikatívnosť a hodnotové ukotvenie v prostredí demokratickej spoločnosti. Vyznieva z toho negatívny dojem, lebo aj jeho manželka pracuje v organizácii

- krízovom stredisku na pomoc týraným matkám a osamelým matkám s deťmi, kde to vyznieva tak, že na jednej strane sa snažia pomáhať spoluobčanom a na druhej strane by bol schopný ublížiť tak, ako to podpísal žalovaný. Vyšli štyri rôzne tlačené materiály, ktoré sa venovali hodnoteniu jeho osoby a angažovania sa v politike a verejnom živote, i bilbord je súčasťou aktivít smerujúcich k prezentácii vlastnej osoby a obviňovaniu jeho ako človeka, ktorý sa dopustil ujmy na rodine žalovaného. Tieto 4 tlačené materiály boli vydané žalovaným. V texte bilbordu ani v relácii Reportéri neodznelo jeho meno, ale určujúcim je údaj, že do roku 2010, kedy malo mesto primátora, by sa toto nemohlo stať. Z dedukcie vyplýva, že v súčasnosti mesto buď primátora nemá, pričom je známe, že ho má, tým pádom je obvinenie adresované jeho osobe. Mesto prispieva na chod klubu čiastkou nie viac ako 30 000 € ročne, hokejový klub má aj iných sponzorov a poplatky platia aj rodičia. Hokejový štadión a jeho vybavenie je majetkom mesta, ak by bol poškodzovaný, má mesto právo zasiahnuť. Žalobu nepovažuje za prejav ješitnosti a urazenosti, je si vedomý, že musí niečo zniesť, ale od októbra resp. novembra 2015 si povedal, že nepravdy bude riešiť súdnou cestou. Členom politickej strany bol do konca augusta 2012. Bilbord je na rovnakom mieste, ale značne poškodený, text bol pred vianočnými sviatkami 2015 upravený. (11) Z výpovede žalovaného vyplýva, že nie je pravda, že by v texte bilbordu boli nepravdy. On sa jednoznačne vyjadruje iba k obdobiu do roku 2010, ostatné si žalobca sám vzťahuje na seba. Nesúhlasí s jeho tvrdením, že ho priamo poškodzuje alebo obviňuje. Nevyjadruje sa k atmosfére mesta ani k samotnému žalobcovi. Obsahom relácie Reportéri z 1.10.2015 bola výhradne zachytená situácia v HK Iskra a v prostredí slovenského hokeja bez mienky o žalobcovi alebo meste Partizánske. Žalobcu akoby obsah bilbordu ani nezaujímal a chce si ho vyložiť po svojom. Je pre neho zarážajúce, že žalobca vidí v bilborde seba a svoje poškodenie a nezaujíma sa, čo sa stalo 10 ročnému dieťaťu pod jeho vedením v meste. Žaloba v ňom zanecháva dojem, ako by bola podaná len zo strachu o politickú kariéru žalobcu. Žalobu podáva ako fyzická osoba ale 50% obsahu je prepletené s verejnou funkciou. Nechápe, ako si vysvetľuje mieru prípustnej kritiky žalobca, keď sa jeho meno nespomína a ani podprahovo sa nesnaží do viet zakomponovať jeho poškodenie. Prejavil dobrú vôľu a novú plochu bilbordu neobnovil. Na predžalobnú výzvu neodpovedal, považoval ju za zlý vtip alebo za pokus o zastrašenie. V texte sa vyjadruje k obdobiu do roku 2010 a k bývalému primátorovi, ktorý by ho nehnal pred súd, ale by sa zaujímal o to, čo sa stalo. K zničeniu jeho syna a siahnutiu na rodinu došlo od 1.9.2014, kedy syn

vstúpil do 5. ročníka športovej hokejovej triedy a na rodinu mu bolo siahnuté ohováraním a krokmi polície, krivým obvinením po zaregistrovaní ako kandidáta na primátora. Od 1.9.2014 bol primátorom žalobca. Morálku primátora nepozná, jeho morálka a politická úroveň ženie radového rodiča - občana za to, že si chráni svoju česť a dobré meno a svojho syna pred súd. Novozvolený riaditeľ HK Iskra ho prišiel osočovať pred dom a vykrikovať na jeho syna. Na verejnosti ani na sociálnych sieťach sa nevyjadroval k okolnostiam o maloletom synovi a o tomto konaní. Riaditeľom HK Iskra nie je žalobca. Viaceré okolnosti a osoby sú za tým, ako dopadol jeho syn, pričom nie je možné vyvodiť zodpovednosť konkrétnej osoby. Preto aj zverejnil bilbord. On sa len domnieva, čo je dôvodom zničenia jeho dieťaťa, či je to HK Iskra, ZŠ R. Kaufmana, mestský úrad, či niekto iný. Bývalého primátora nijako nespája s touto situáciou, obdobie do roku 2010 uvádza preto, lebo sa tak slobodne rozhodol a mu garantuje slobodu prejavu. Ak mal niekto zasiahnuť, tak to je mesto, on len konštatuje daný stav. Osoby z jeho kruhov v podstate ani nepochopili, ani sa nezaoberali tým, čo bolo obsahom bilbordu. On sa obrátil na osoby, ktorých sa vec týkala, a to triedny učiteľ a tréner, výchovný poradca, riaditeľka školy a finančný riaditeľ HK Iskra, až potom sa pokúsil dosiahnuť spravodlivosť vo veci. Nie je jeho povinnosť pátrať, kto by bol ochotný poctivo a spravodlivo vyšetriť danú situáciu, zo svojho pohľadu spravil všetko. V októbri 2015 mal za to, že za bývalého primátora do roku 2010 by došlo k dôslednému vyšetreniu. Je presvedčený, že bývalý primátor by kontaktoval jeho ako aj každého iného občana, sú pravidelné stretnutia na pôde školy, mestského úradu, existuje štruktúra, ktorá by mala sama konať. On sa nijakého stretnutia nezúčastnil. On inicioval všetky stretnutia, ale nie na pôde mesta. V škole sú mechanizmy, ktoré by mali byť nápomocné predovšetkým deťom, vie, kto je zriaďovateľom škôl. Jeho syn má zadržanú registračku, nemôže hrávať, ale zúčastňuje sa tréningov v Piešťanoch. (12) Z tlačenej politickej prezentácie žalovaného vyplýva, že kandidoval ako nezávislý kandidát na primátora. Počas kampane kritizoval protikandidátov, medzi nimi aj žalobcu. Kritike žalobcu sa venuje aj v ostatných tlačených materiáloch, v ktorých prezentuje svoju osobu a svoje názory. (13) Z príspevkov žalovaného na sociálnej sieti Facebook vyplýva, že verejne kritizuje žalobcu a osoby, ktoré žalobcu podporujú. (14) Z výpovede svedkyne G. vyplýva, že o existencii bilbordu sa dozvedela na akcií majstrovstvá vo varení gulášu, žalobca mal telefón, v ktorom mu niekto oznamoval, že bilbord sa nachádza pri Bille. Podľa telefonátu išlo o súvislosť s reportážou odvysielanej v Slovenskej televízii. Prvou reakciou bolo, že išlo o nedorozumenie. Ona žalobcovi oznámila, že sa na bilbord pôjde pozrieť. Po jeho zhliadnutí a prečítaní jeho obsahu bola znepokojená. Je zamestnancom mesta, preto sa jej veta o demagógii a propagande dotkla. Ona propagandu a demagógiu spája s fašizmom, prekrúcaním faktov, šírením strachu a nenávisťou, čo nie je to, o čo sa snažia vo vedení mesta. Ďalšie vety považuje za osobný útok na žalobcu, lebo sa hovorilo o zničení 10-ročného dieťaťa a o zásahu do rodiny. Žalovaný to urobil sofistikovane, lebo meno žalobcu sa tam vôbec nespomína, ale je vymedzené negatívne, keďže sa tam hovorí, že by sa to nestalo do roku 2010, kedy malo mesto primátora, z čoho jej vyplýva, že buď mesto v súčasnosti nemá primátora, alebo tento nemá uvedené morálne kvality. Je málo pravdepodobné, že by niekomu napadla prvá alternatíva. Neskoršie jej telefonoval kolega, ktorý bilbord videl a pozrel si reláciu, na ktorú bilbord odkazoval a nechápal, aký súvis má relácia a bilbord s žalobcom. Dňa 5.10. ráno keď prišli do práce sa kolegovia o tejto záležitosti rozprávali a boli rozhorčení nad obsahom bilbordu. Žalobca bol na porade vedúcich oddelení a riaditeľov mestských organizácií dopytovaný k vzniknutej situácií a musel ju vysvetľovať, v priebehu nasledujúcich dní sa viackrát stretla s tým, že návštevy na sekretariáte o tom diskutovali alebo sa dotazovali, čo je vo veci. Žalobca informoval kolegov, že sa rozhodol podniknúť právne kroky. Myslí si, že spájanie žalobcu s vylúčením syna žalovaného z HK môže mať vplyv na verejnú mienku a že žalovanému nešlo o vykreslenie kontextu problému, ale o vykreslenie žalobcu ako osoby, ktorá ubližuje deťom. Podľa jej informácií sa žalovaný nepokúšal riešiť situáciu ohľadom syna s mestom. Je priamou kolegyňou žalobcu, viackrát sa s ním o tejto situácii rozprávala, situáciou bol zaskočený a veľmi ho to trápilo, takisto jeho manželka. Žalovaný je dvojnásobný kandidát na primátora, vo volebnom období distribuoval do schránok občanov pamflet kde sa vyjadroval k pôsobeniu žalobcu. Žalobca na pamflety nereagoval. V poslednej dobe zaznamenali vyjadrenia žalovaného na sociálnej sieti, kde v súvislosti s kauzou vodiča, ktorý razil cestu sanitke napadol žalobcu. Ona je prednostkou mestského úradu a menuje ju primátor (žalobca). Reláciu Reportéri nevidela. Peniaze do HK sú predmetom dotácií, výšku navrhuje komisia pre šport a schvaľuje ich mestská rada a mestské zastupiteľstvo, mestský úrad v zmysle uznesenia pripraví zmluvu. Nemá vedomosť o tom, že predmet sporu je na sociálnej sieti. Nie je si vedomá toho, že by sa starala o imidž žalobcu, nemá vedomosť o záujme 10 poslancov NR SR. HK je občianske združenie a mesto nie je jeho členom, nemôžu zasahovať do jeho hospodárenia, dotácia poskytnutá mestom musí byť zúčtovaná.

(15) Z výpovede svedka Mgr. Y. F. vyplýva, že na bilborde nebolo žiadne konkrétne meno, ale z textu bolo jasné, že ide o žalobcu. Stretol sa s reakciami svojej rodiny na bilbord, na uvedenú skutočnosť sa ho pýtali. Bolo mu nepríjemné, že takéto slová boli uvedené na adresu žalobcu a cítil sa nepríjemne, pretože to nepovažoval za pravdu. Spolu so synom išiel okolo Billy, syn mu povedal, že na bilborde sa nachádzajú zlé veci o žalobcovi. Spýtal sa ho, či je to pravda, že on pozná žalobcu ako dobrého človeka. Žalobca nikdy nezasahoval do činnosti žiadnych športových klubov. On (svedok) je predseda komisie pre podporu športu v meste a žalobca ho nikdy nežiadal o žiadne výhody pre hráčov alebo športové kluby v meste. Skutočnosti zverejnené žalovaným negatívne ovplyvnili verejnú mienku v neprospech žalobcu. Určite mu to bolo veľmi nepríjemné vyvrátiť tieto lživé obvinenia, pretože ho všetci poznajú ako čestného a spravodlivého človeka. On (svedok) je pracovne zaradený na mestskom úrade ako zástupca primátora mesta. Funkciu vykonáva na polovičný úväzok, jeho hlavná pracovná náplň je riaditeľ gymnázia v Partizánskom, jeho zriaďovateľom je samosprávny kraj, ktorého bol v minulosti žalobca predsedom. Reláciu Reportéri videl, nespomína si, či tam bolo spomenuté meno žalobcu. Obvinenia vidí v tom, že vraj žalobca ublížil rodine žalovaného a jeho 10-ročnému synovi. Žalobca bol ústne atakovaný a pýtali sa ho na obsah bilbordu. Nepovažuje to za triviálne pri demokracii, pretože ak by sa to zakladalo na pravde a ľudia by s tým súhlasili, avšak verejne krivo niekoho obviniť je z jeho pohľadu amorálne a človek by sa mal za to verejne ospravedlniť. Žalobca si spája svoju osobu s bilbordom tak, že každý, kto si v meste bilbord prečítal, hneď vedel, o koho ide. Aj jeho malý syn hneď na prvýkrát vedel, že je to mienené na žalobcu. Ak to pochopilo dieťa, pochopil to aj dospelý. Chápanie predmetného bilbordu vnímajú tak, že do roku 2010 malo mesto primátora, akoby po r. 2010 malo iného primátora s inými morálnymi vlastnosťami, čo má priamy súvis so súčasným primátorom. Jemu aj osobám z jeho okolia bolo hneď od začiatku jasné, na koho žalovaný útočil. (16) Z výpovede svedkyne H. H. vyplýva, že obsahu nerozumie ani mu nerozumela, ona ani so svojimi kolegyňami a kamarátkami nedošli k záveru o tom, o čom by mal bilbord vypovedať. Je matkou žalovaného a o bilborde sa s ním rozprávala, pričom tomu rozumela tak, že ide o jej vnuka a bolo mu ublížené a tým chcel žalovaný naznačiť, že bolo ublížené jemu aj jeho rodine. Vie, že tam bolo aj vianočné želanie a nejaký citát. Medzi jej kolegyňami a známymi nebola reč o tom, že by bilbord súvisel s primátorom, nebavili sa o tom, lebo na to nebol dôvod. Pohybuje sa v okruhu dôchodcov, kde nezaznamenala, že by bol žalobca negatívne vnímaný, naopak, požíva všeobecnú vážnosť a je obľúbený. Zaujímalo ju, akým spôsobom bol zničený jej vnuk, vie že to súviselo s hokejom, ale do jeho výchovy alebo súkromia žalovaného sa nemiešala. Jej kolegyne a kamarátky sa nepýtali, ako bol zničený jej vnuk, povedala im len, že sa to týka hokeja a podrobnosti nevie. Nevedela, že jej rodina bude v relácii RTVS, reláciu videla náhodou. Niektorým kamarátkam a kolegyniam po relácii telefonovala, lebo na druhý deň bola repríza, nemyslí si, že by niektoré z nich reláciu vyhľadali v archíve. Mesto Partizánske má v súčasnosti primátora, je ním žalobca. Do roku 2010 to bol pán Podmanický. O morálke pána J. sa s kamarátkami a kolegyňami nebavila, ani v súvislosti s obsahom bilbordu. Vie že v čase, keď mal dôjsť k zničeniu jej 10-ročného vnuka, bol a stále je primátorom žalobca. Pohľad žalovaného na žalobcu nevie definovať, neriešia to spolu, nezasahuje do toho. (17) Z výpovede svedka K. Y. vyplýva, že je hokejový rodič a Dukla Trenčín, kde hrávajú jeho synovia, hráva aj v Partizánskom. Na zápasy chodí často a bilbord si všimol, nepomyslel si, že by mohol niekoho osočovať. O bilborde sa so žalovaným nerozprával, nepovažoval ho za dôležitý. Vedel, že je na ňom fotka žalovaného. Veľa času na prečítanie bilbordu nebolo, na jedenkrát by to nestihol. Žalovaný mu rozprával o problémoch svojho syna v Partizánskom. On robí v neziskovej organizácii Hokejová mládež Slovenska ako manažér, na kempy pozýval aj syna žalovaného. Nikdy sa nebavili o tom, koho žalovaný konkrétne viní, len všeobecne hovoril o tom, že má problémy. O detailoch nemal záujem sa informovať. Vie, že primátorom Partizánskeho je žalobca, osobne ho ale nepozná. O obsahu textu bilbordu sa s nikým iným ako žalovaným nerozprával, nepovažoval to za dôležité. Na bilborde nevidel nič zlé, pri ceste autom to ani nebolo možné prečítať, pešo tadiaľ nešiel. Reláciu Reportéri pozeral, ak niekto nepozeral predmetnú reláciu, nemohol vedieť, že išlo o vylúčenie syna žalovaného z hokejového klubu. On nemá vedomosť o tom, kto bol primátorom do r. 2010. Jemu z textu nijako nevyplýva, že súčasnému primátorovi dovoľuje jeho morálka zničiť syna žalovaného. Nevie, prečo žalovaný zverejnil bilbord, podľa neho je určený celému Slovensku. (18) Z vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 4.8.2016 vyplýva, že žalobcu považujú za jednoznačne identifikovaného v texte bilbordu tým, že od roku 2010 zastáva funkciu primátora mesta Partizánske. V spoločnosti zarezonovali dohady o tom, že za zničením 10-ročného syna žalovaného stojí práve žalobca. Poukazujú na dôvody pozastavenia hokejovej činnosti syna žalovaného. Z prílohy k vyjadreniu vyplýva, že na mimoriadnej triednej schôdzke 5.B triedy sa dňa 16.12.2014 riešilo nevhodné správanie žalovaného a jeho syna.

(19) Zo stanoviska na vyjadrenie žalobcu, ktoré žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu dňa 30.9.2016 vyplýva, že považujú podania žalobcu za neprimeranú reakciu na kritiku. Žalobu považuje za snahu odstraňovať konkurenciu vo voľbách do VÚC. Žalobca prekrúca text bilbordu a vyvoláva dojem, že bol adresovaný priamo jemu. Svedectvo dvoch zamestnancov mestského úradu nepreukazuje, že zásah zazrezonoval v spoločnosti. Bilbord si prakticky nikto nevšimol, žalobca neutrpel žiadnu ujmu týkajúcu sa jeho rodiny či funkcie, nečelí petícii za odvolanie alebo výzvam na odstúpenie a u svojich voličov (dôchodcov) vzbudzuje naďalej dôveru. Poukazuje na prepojenie žalobcu, klubu a ZŠ, spochybňuje obsah zápisnice z triednej schôdzky, ktorú žalobca predložil. Podstata žaloby mala byť iná. Nebol preukázaný jeho úmysel útoku na žalobcu, on sa k žiadnej osobe nevyjadruje. Nedopustil sa zásahu do jeho osobnosti a povesti. Hoci ho žalobca charakterizoval ako radového občana, má právo vyjadriť sa k akémukoľvek obdobiu, aj k obdobiu do roku 2010. Požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy považuje za svoje zastrašovanie pred komunálnymi voľbami a má pôsobiť aj na iných potenciálnych kandidátov, aby nekritizovali žalobcu. (20) Z vyjarenia žalobcu k stanovisku žalovaného, ktoré bolo súdu doručené dňa 3.10.2016 vyplýva, že žalobca nezačal konaním svoju predvolebnú kampaň a hlasy získava inými spôsobmi. Dôkaz preukazujúci problémové správanie jeho syna nebol vytvorený prvok, jeho pravdivosť môže byť preukázaná výpoveďami svedkov. Žalovaný paranoidne tvrdí, že osoba žalobcu je negatívne spojená s udalosťami okolo jeho syna. (21) Z obsahu CD nosiča so záznamom relácie Reportéri vyplýva, že relácia sa venuje problému výchovy hokejovej mládeže poukázaním na problém syna žalovaného, ktorý bol vylúčený z hokejového klubu. Relácia sa zaoberá prácou trénerov syna žalovaného a zisťovaním príčin, prečo bol z hokejového klubu vylúčený, šikanovaním syna žalovaného v škole. V relácii sa v súvislosti s jeho vylúčením nespomína ani žalobca, ani mesto Partizánske, žalovaný v relácii kritizuje hokejový klub a základnú školu, ktorú syn žalovaného navštevoval. (22) Podľa čl. 12 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ÚSR“) základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. (23) Podľa čl. 19 ods. 1 ÚSR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. (24) Podľa čl. 26 ods.1, ods. 2 veta prvá ÚSR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. (25) Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. (26) Podľa § 13 ods. 1 až ods. 3 Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. (27) Každý má právo žiadať súd o ochranu pred neoprávneným a neproporcionálnym zásahom do svojej osobnosti. Toto právo je realizáciou ústavného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu dobrého mena v zmysle čl. 19 Ústavy SR. Pri posudzovaní zásahu do osobnostných práv človeka výrokmi (písomným prejavom) iného človeka súd musí zásah podrobiť testu proporcionality. Súd pri tomto teste musí posúdiť, kto zásah vykonal, voči komu, čo bolo predmetom zásahu, akým spôsobom ho vykonal, kedy ho vykonal a kde ho vykonal. Musí porovnať dve navzájom kolidujúce práva - právo na ochranu osobnosti a právo na slobodu prejavu. (28) Sloboda prejavu je v demokratickej spoločnosti nevyhnutná. Je jedným z atribútov, ktorým sa demokratická spoločnosť líši od spoločnosti totalitnej. Prostredníctvom nej je možné prezentovať pluralitu názorov a myšlienok, prostredníctvom nej sa môže každý jednotlivec realizovať v spoločnosti. Sloboda prejavu sa týka nielen pozitívnych alebo neutrálnych prejavov, ale aj prejavov negatívnych, ktoré môžu iného jednotlivca, časť obyvateľov alebo spoločnosť znepokojiť, šokovať alebo nahnevať. V demokratickej spoločnosti je nevyhnutné, aby sa každý mal možnosť slobodne vyjadriť k akýmkoľvek verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy. K veciam verejným pritom nepochybne patrí činnosť

orgánov verejnej moci... a tiež činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Tieto činnosti môžu byť verejne posudzované, pričom pri ich kritike platí z princípu demokracie vyplývajúca ústavná prezumpcia, že ide o kritiku dovolenú (nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.12.2009 č.k. II. ÚS 152/08-52, bod 24.). (29) Ochrana slobody prejavu musí ustúpiť ochrane iných práv, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. Takým právom môže byť aj právo na ochranu osobnosti (života, zdravia, cti, dôstojnosti, súkromia, mena, prejavov osobnej povahy). Neoprávneným zásahom môže byť aj zverejnenie nepravdivých a poškodzujúcich údajov o určitej osobe. (30) Výroky žalovaného boli publikované na bilborde, ktorý bol dostupný všetkým osobám prechádzajúcim po hlavnom ťahu v meste Partizánske. Obsahoval v širšom zmysle kritiku pomerov v meste Partizánske, ktoré žalovaný porovnáva s pomermi do roku 2010, kedy malo mesto iného primátora. Od roku 2010 má mesto primátora, ktorým je žalobca, teda kritika smeruje voči žalobcovi. Primárnym spúšťačom verejne prezentovanej kritiky bol prípad syna žalovaného, ktorý bol (podľa žalovaného) neoprávnene vylúčený z hokejového klubu, ktorý je sponzorovaný mestom Partizánske a ktorý vykonáva činnosť v priestoroch mesta Partizánske (na zimnom štadióne). Účelom bilbordu bolo upozorniť verejnosť na obsah relácie RTVS Reportéri, v ktorej bol prezentovaný prípad syna žalovaného. Sekundárnym spúšťačom kritiky boli podľa názoru súdu politické názory žalovaného, ktorý bol protikandidátom žalobcu v komunálnych voľbách na funkciu primátora a ktorý podľa pripojených listinných dôkazov vníma vykonávanie verejnej funkcie žalobcom negatívne a jeho činnosť kritizuje. Žalovaný odôvodnil svoju kritiku smerujúcu voči pomerom v meste tým, že mesto alebo priamo žalobca ako jeho primátor neurobili podľa neho dostatočné opatrenia v prípade vylúčenia jeho syna z hokejového klubu. (31) Podstatou sporu žalobcu a žalovaného je stret práva žalobcu, ktorý je primátorom mesta Partizánske od roku 2010, na ochranu cti a práva žalovaného, ktorý je občanom mesta a bývalým protikandidátom žalobcu v komunálnych voľbách, na ochranu slobody prejavu. (32) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný kritizuje pomery v meste Partizánske, konkrétne svoju kritiku smeruje na morálku, politickú úroveň a odvahu žalobcu ako primátora mesta Partizánske. Primátor mesta je komunálny politik. Z titulu jeho postavenia je povinný akceptovať kritiku v širšom rozsahu ako iný občan. Žalobca nevystupuje v konaní ako bežný občan, pretože v spore so žalovaným hrá určujúcu úlohu práve jeho funkcia primátora. Žalovaný žalobcu kritizoval preto, lebo sa domnieval, že z titulu svojej funkcie primátora sa mal správať iným spôsobom (čestnejšie, odvážnejšie). Na bilborde porovnáva výkon funkcie primátora do roku 2010 (kedy bola primátorom iná osoba) a od roku 2010 (kedy je primátorom žalobca). Pri posudzovaní osoby žalobcu je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že žalobca je v meste Partizánske všeobecne známou osobou (podľa jeho vyjadrenia sa pravidelne stretáva s občanmi) a známou osobou je aj mediálne (podľa jeho vyjadrenia verejne vystupuje na sociálnych sieťach). Preto je nutné klasifikovať ho ako osobu, ktorá je nutná zniesť vyšší stupeň zásahu do svojich osobnostných práv ako iný človek. (33) Žalovaný je občan mesta Partizánske, bývalý protikandidát žalobcu v komunálnych voľbách. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sa verejne prezentuje ako kritik žalobcu, pred voľbami distribuoval materiály kritizujúce prácu žalobcu v komunálnej politike, žalobcu kritizuje aj v súčasnosti, a to prezentáciou na vlastnej webovej stránke alebo komentármi na sociálnej sieti. Verejnosťou teda môže byť oprávnene vnímaný ako politický oponent žalobcu. Jeho výroky týkajúce sa žalobcu je teda potrebné hodnotiť s určitým nadhľadom a je možné očakávať, že budú kritické, nadnesené, ba dokonca aj provokatívne. Žalobca prezentoval na spornom bilborde svoje výroky v spojení so svojím menom a priezviskom a so svojou podobizňou. Preto ich možno vnímať aj ako súčasť jeho politickej prezentácie voči verejnosti. (34) Predmetom kritiky sú pomery v meste Partizánske, ktoré žalovaný označil ako mesto propagandy a demagógie. Propaganda je podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka rozširovanie myšlienok s cieľom <http://slovniky.juls.savba.sk/?w=cie %C4%BEom&c=Yb59&d=psken&d=priezviska&d=ma&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=locutio&d= získať <http://slovniky.juls.savba.sk/?w=z%C3%ADska %C5%A5&c=Yb59&d=psken&d=priezviska&d=ma&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=locutio&d=sss prívržencov. Demagógia je podľa rovnakého slovníka polit. zavádzanie (menej rozhľadených) ľudí prázdnymi heslami, sľubmi, poburovanie, alebo aj falošná, poburujúca argumentácia <http://slovniky.juls.savba.sk/?w=argument %C3%A1cia&c=z62b&d=psken&d=priezviska&d=ma&d=bernolak&d=hssjV&d=noundb&d=sssj&d=obce&d=locutio&d=s (v diskusii). Použitie týchto pojmov v nijakom prípade nie je možné všeobecne vnímať ako spojené s fašizmom, ako to prezentovala svedkyňa E.. Žalovaný nepriamo naznačuje, že v čase, keď bol vo funkcii predchádzajúci primátor by nebolo možné „zničiť“ jeho 10-ročného syna a „siahnuť mu

na rodinu“. Obsah týchto slov je potrebné hodnotiť v kontexte s odkazom na reláciu Reportéri o vylúčení jeho syna z hokejového klubu, ktoré žalovaný hodnotí v uvedenej relácii ako jeho zničenie (v zmysle zničenia jeho potenciálnej kariéry). Žalovaný očakával pomoc žalobcu ako primátora mesta pri riešení problému jeho syna, respektíve zaujatie postoja k jeho problému a kritizoval jeho pasivitu (hoci dôvodnosť takého očakávania je možné vzhľadom na kompetencie primátora mesta, ako aj vzhľadom na pasivitu samotného žalovaného /ktorý žalobcu podľa vlastného vyjadrenia nekontaktoval za účelom riešenia situácie svojho syna/ spochybňovať). Výroky žalovaného sa zjavne týkajú žalobcu (hoci to žalovaný pred súdom poprel), avšak netýkajú sa jeho súkromného života, ale jeho pôsobenia vo funkcii primátora. Objektom kritiky sú postoje žalobcu pri výkone svojej verejnej funkcie. Záujem o výkon funkcií mesta, respektíve primátora mesta ako jeho štatutárneho zástupcu i orgánu verejnej moci je legitímnou súčasťou záujmu verejnosti. Preto si kritika komunálnych pomerov a predstaviteľov obcí a miest zaslúži zvýšenú mieru ochrany. (35) Kritériom pre posúdenie miery zásahu do práv žalobcu je aj miesto uverejnenia sporných výrokov. Čím väčší je počet adresátov výrokov, tým vyššia je miera ochrany práv kritizovanej osoby. V posudzovanom spore zverejnil žalovaný svoje výroky na bilborde umiestnenom na svojom pozemku, na mieste viditeľnom verejnosťou z hlavnej cesty pretínajúcej mesto Partizánske. Neboli zverejnené v tlači, rozhlase, televízii, na internete ani v iných masových médiách a dostupné boli len tej verejnosti, ktorá prechádzala v blízkosti bilbordu. Vzhľadom na rozsah napísaného textu a jeho nejasnosť, ako aj vzhľadom na to, že obsahom odkazoval na reláciu v televíznom archíve, ktorá dotvárala obsah informácie (poskytovala vysvetlenie tvrdenia o zničení syna žalovaného) bol dosah výrokov na verejnosť minimálny. Žalobca tvrdí, že sa ho na obsah výrokov pýtali rôzni občania, ale toto tvrdenie nijako nepreukázal (ako svedkov nenavrhol vypočuť žiadneho „bežného“ občana mesta, ale len zamestnancov mestského úradu, ktorí mohli byť ako predstavitelia kritizovaného mesta výrokmi osobne dotknutí), netvrdí ale, že by bol obsah výrokov žalovaného témou verejnej diskusie v médiách alebo že by osobitne v spoločnosti (v meste) rezonoval. Netvrdí ani, že by občania mesta, ktorí sa ho na výroky žalovaného mali pýtať, neprijali jeho pohľad na obsah výrokov, respektíve že by stratil ich dôveru, alebo že by bol kvôli výrokom žalovaného objektom posmechu. (36) Význam pre posúdenie kritiky má aj jej načasovanie. V posudzovanom spore načasovanie kritiky súviselo s predchádzajúcim odvysielaním relácie Reportéri a žalovaný sa zjavne snažil na obsah relácie touto formou upozorniť. Je zjavné, že forma otázok, ktorú v texte zvolil, má „prinútiť“ adresáta bilbordu hľadať odpovede v obsahu relácie, na ktorú bilbord poukazuje. Načasovanie kritiky teda nemá vo vzťahu k postaveniu žalobcu osobitný význam. Ten by malo typicky v prípade, ak by predchádzalo voľbám alebo inej udalosti osobitne významnej pre život žalobcu a bolo by preto v tejto súvislosti spôsobilé priamo ovplyvniť postavenie (úspech alebo neúspech) žalobcu vo verejnom alebo súkromnom živote. (37) Kritika žalobcu je obsahom bilbordu, ktorý bolo možné chápať ako osobnú (politickú) prezentáciu žalovaného. Meno a priezvisko a vyobrazenie žalovaného tvorí podstatnú časť bilbordu a v predvolebnom čase by jeho bilbord bolo možné bez pochybností chápať ako súčasť politickej kampane. Je celkom bežné, že politici sa pred voľbami prezentujú na bilbordoch, pričom často používajú aj provokatívny, mnohokrát kontroverzný text. Verejnosť vníma takúto prezentáciu často vlažne, bez osobitnej odozvy. Očakáva, že politici na bilbordoch preháňajú, preto k ich obsahu verejnosť pristupuje opatrnejšie. Text na bilborde bol napísaný oveľa menším písmom ako meno a priezvisko žalovaného a nielen jeho pochopenie, ale aj jeho samotné prečítanie si vyžadovalo vyššiu mieru sústredenia, ktorá bola len ťažko možná pri prejazde autom po hlavnej ceste, vedľa ktorej bilbord stál. Preto nebolo zložité jeho obsah prehliadnuť. Je pochopiteľné, že jeho obsah zasiahol zamestnancov mesta Partizánske a mestských organizácií (ako to vyplýva z výpovede svedkyne E. i svedka F.), pretože negatívne spomína práve mesto Partizánske, ale z vykonaného dokazovania nevplýva, že by negatívne zasiahol verejnosť nemajúcu vzťah k predstaviteľom mesta Partizánske, respektíve k mestskému úradu. Svedkovia vypočutí na návrh žalovaného H. H. a K. Y. vypovedali, že bilbordu nevenovali väčšiu pozornosť. (38) Po posúdení uvedených otázok súd dospel k záveru, že hoci sú výroky žalovaného na spornom bilborde nadsadené a žalobcom môžu byť oprávnene vnímané negatívne, nie sú natoľko závažné, že by boli spôsobilé nad mieru, ktorú je možné rozumne očakávať v demokratickej spoločnosti, zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. (39) Žalobca sa legitímne domáha ochrany svojej osobnosti žalobou. Má teda dôležitý cieľ (ochranu osobnosti), použil nevyhnutný zásah (výzva na dobrovoľné odstránenie zásahu a satisfakciu bola neúspešná). Je však potrebné posúdiť, či intenzita zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti a miera uspokojenia jeho práva na ochranu osobnosti je nízka, stredná alebo podstatná. Ide o tzv. vážiacu formulu pri teste proporcionality v prípade kolízie základných práv. S ohľadom na to, že žalobca je osobou verejného záujmu, s ohľadom na to, že bilbord mohol byť ľahko vnímaný len ako súčasť politickej

prezentácie žalovaného, s ohľadom na to, že jeho obsah bol ťažko dešifrovateľný (kritika nesmerovala jasne a prvoplánovo voči osobe žalobcu a jej smerovanie bolo možné odhaliť až po pochopení súvislostí), ako aj s ohľadom na to, že výroky žalovaného neodzneli v masovokomunikačných médiách a v masovokomunikačných médiách neboli ani následne spomenuté (žiadna zo strán to netvrdí), miera uspokojiteľnosti žalobcu môže byť len nízka. (40) Výroky žalovaného majú viac-menej špekulatívny charakter a ich formulácia neumožňuje jednoznačnú okamžitú identifikáciu žalobcu ako objektu výrokov. Kritika vyjadrená vo výrokoch je vyjadrená tak, že pozitívne hodnotí predchádzajúceho primátora, bez vyjadrenia hodnotiacich súdov k súčasnému primátorovi. Bez vzhliadnutia relácie Reportéri, na ktorú odkazuje, nie je dosť dobre možné obsah výrokov pochopiť. Žalovaný nepochybne kritizuje žalobcu, ale robí to len implicitne a natoľko sofistikovane, že na to nie je možné bez hlbšej analýzy zverejneného textu prísť. (41) Žalobca nepreukázal, že by výroky, ktoré žalovaný zverejnil na predmetnom bilborde, negatívne zasiahli do jeho povesti alebo že by vyvolali pochybnosti medzi obyvateľmi mesta Partizánske, že žalobca z titulu svojej funkcie poškodil syna žalovaného. Žalobca sa tieto skutočnosti v konaní snažil preukázať výpoveďami svedkov, z ktorých jednou je prednostka mestského úradu a druhým je jeho zástupca. Ich výpoveď súd hodnotí ako účelovú, v úmysel pomôcť v konaní žalobcovi. Súd pri hodnotení ich výpovedí vychádzal jednak z ich funkčného postavenia (prednostka menovaná priamo žalobcom, zástupca žalobcu), ale aj z toho, že kritika žalovaného sa ich mohla priamo dotknúť a rozhorčiť ich, pretože žalobca na bilborde kritizuje praktiky mesta (demagógia, propaganda), ktorého sú zamestnancami. Žiaden zo svedkov nevypovedal, že by sa v relácii Reportéri, na ktorú bilbord odkazoval, spomínal žalobca, či už ako primátor mesta alebo ako fyzická osoba. Svedkovia, ktorých výsluch navrhol žalobca, neuviedli, že by po oboznámení sa s obsahom bilbordu nadobudli dojem, že žalobca je horšia osoba, obaja ho hodnotia pozitívne a z ich výpovedí nevyplýva, že by v súvislosti s obsahom predmetného bilbordu svoj názor na jeho osobu zmenili. Dokonca ani matka žalovaného, ktorá vypovedala ako svedkyňa, neuviedla, že by vnímala žalobcu ako negatívnu osobu, respektíve že by ho ako negatívnu osobu vnímala verejnosť. Obsah bilbordu si s osobou žalobcu nespojil ani svedok Y.. Ide síce o svedka, ktorého navrhol žalovaný a ktorý sa so žalovaným pozná, na čo súd prihliadol, ale na druhej strane ide o svedka, ktorý nemá žiadne priame väzby na mesto Partizánske (býva v Trenčíne) a ktorý mohol obsah bilbordu vnímať bez postoja k procesným stranám. (42) Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovaný verejne uvádzal, že za zničením jeho 10-ročného syna stojí práve žalobca. Je nepochybné, že text bilbordu je kritikou pomerov v meste Partizánske počas vykonávania funkcie primátora žalobcom. Žalovaný kritizuje morálnu a politickú úroveň žalobcu a aj z jeho vyjadrení na pojednávaní vyplýva, že sa cíti byť poškodený nečinnosťou žalobcu pri riešení problémov jeho maloletého syna. Z textu bilbordu však nijako nevyplýva, že by osobou, ktorá mala „zničiť“ 10-ročného syna žalovaného bol práve žalobca. Bilbord odkazuje na konkrétne vydanie televíznej relácie Reportéri a jeho účelom je podľa názoru súdu verejnosť upozorniť na obsah uvedenej relácie (obsahuje odkaz na archív RTVS s predmetnou reláciou, z ktorej je možné zistiť, že výrazom „zničiť“ mal žalovaný na mysli skomplikovanie hokejovej kariéry svojho syna). Žalobca jeho obsah posudzuje ako úmysel obviniť ho z úmyselného ovplyvňovania pomerov vzniknutých okolo jeho maloletého syna. Z pohľadu súdu ide skôr o úmysel kritizovať žalobcu pre nečinnosť pri riešení situácie okolo syna žalovaného (hoci sa javí, že kritika vzhľadom na právomoci žalobcu ako primátora mesta oprávnená nebola). (43) Dôvod, pre ktorý má syn žalovaného pozastavenú súťažnú činnosť (žalobca naznačuje, že pre správanie žalovaného), nie je právne podstatný. Právne podstatné nie sú ani vyjadrenia žalobcu (v podaní doručenom súdu dňa 4.8.2016), ktorými sa snaží negatívne vykresliť žalovaného poukázaním na mimoriadnu triednu schôdzku v triede jeho syna, kde sa riešilo problematické správanie žalovaného a jeho syna. Predmetom tohto konania nie je posúdenie charakteru žalovaného, ale posúdenie, či žalovaný zverejnením bilbordu zasiahol do práv na ochranu osobnosti žalobcu alebo nie, respektíve či išlo o zásah primeraný všetkým okolnostiam alebo vybočujúci zo zásad ochrany slobody prejavu v demokratickej spoločnosti. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že kritika žalovaného presahuje rámec pôsobnosti žalobcu ako primátora a zasahuje do jeho súkromnej sféry. Z posudzovaného textu bilbordu vyplýva, že žalobca je v ňom nepriamo identifikovaný ako primátor pôsobiaci od roku 2010. Text sa teda týka výlučne jeho pôsobnosti primátora. V texte sa neuvádza, že by sa kritika týkala osoby p. E., jeho súkromnej sféry, respektíve jeho pôsobenia mimo funkcie primátora mesta. (44) Slobodu prejavu nemajú len médiá a novinári, ako sa mylne domnieva žalobca (č.l. 101 spisu). Slobodu prejavu a právo kritizovať verejného činiteľa (vrátane primátora mesta) má každá fyzická osoba, vrátane „radových občanov“ (č.l. 102 spisu). Súd musí dať žalobcovi do pozornosti ustanovenie čl. 12 ods. 2 a čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré zaručujú základné práva všetkým a právo

vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom každému (nielen novinárom a médiám). Kritiku pôsobenia vo funkcii musí verejný činiteľ zniesť, aj ak by pochádzala od jeho politického protivníka, a aj ak by nebola opodstatnená. Zvlášť v takom prípade, ak má prostriedky ako kritike čeliť a ako prezentovať vlastný pohľad na kritizované skutočnosti (žalobca mal možnosť odpovedať na otázky občanov i vedúcich oddelení a riaditeľov mestských organizácií týkajúce sa obsahu bilbordu). (45) Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že je potrebné dať prednosť slobode prejavu žalovaného pred ochranou osobnosti žalobcu a žalobu zamietol. (46) Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal základ žalovaného nároku (natoľko intenzívny neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu osobnosti, ktorý by si vyžadoval zásah do práva žalovaného na slobodu prejavu), súd sa už výškou uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nezaoberal. (47) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (48) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (49) Vzhľadom k tomu, že týmto rozsudkom sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný bol v celom rozsahu predmetu konania úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.