Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/70/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu OSC s.r.o., Líščie nivy 23, Bratislava 821 08, IČO: 46 767 240, práv. zast.: : JUDr. Karol Gordík, advokát, Pivovarská 20, 010 01 Žilina, proti žalovanému: PROBYT Plus s.r.o. Košice, Szakkayho 1, 040 01 Košice, IČO: 36 183 733, zast.: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., Fibichova 11, 040 01 Košice, IČO: 36 861 561, v konaní o zaplatenie 122.999,64,-EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 21.9.2011 právny predchodca žalobcu žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 122999,64,-EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 17.6.2011 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. V žalobe uviedol, že žalobca dňa 1.6.2011 vystavil žalovanému faktúru č.1011010 za stavebné práce s dátumom splatnosti 15.6.2011 na celkovú sumu 122999,64,-EUR. Žalovaný túto sumu dosiaľ neuhradil, preto bol žalobca nútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou.

2. Žalovaný k žalobe uviedol, že ju žiada zamietnuť a to najmä z týchto dôvodov. Dňa 19.3.2009 uzavrel žalobca a žalovaný ako zástupca vlastníkov bytov na ul. Clementisova 10,11,12 v Košiciach Zmluvu o dielo č.11-03/2009 ( ďalej len Zmluva ), predmetom ktorej bolo „Komplexné zateplenie domu na ul. Clementisova 10,11,12 Košice“. Cena za dielo bola dohodnutá ako cena maximálna a konečná vo výške 351069,-EUR. Žalovaný cenu za dielo žalobcovi vyplatil riadne a včas, na základe podmienok dohodnutých v Zmluve a faktúr vystavených žalobcom. Žalobca v žalobe uvádza, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1011010 za stavebné práce na celkovú sumu 122999,64,-EUR. Žalovaný však neuviedol, za aké stavebné práce bola vystavená predmetná faktúra, pretože z faktúr predložených žalovaným a výpisov z účtu vyplýva, že stavebné práce dohodnuté na základe Zmluvy boli vykonané a žalovaným uhradené. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný vykonáva správu bytového domu na ul. Clementisova 10,11,12 v Košiciach a predmetnú Zmluvu uzatváral v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ul. Clementisova 10,11,12 v Košiciach. Z uvedeného dôvodu namietol pasívnu legitimáciu žalovaného, pretože jednak žalovaný so žalobcom neuzavrel žiadny písomný dodatok na práce naviac, ale predovšetkým z dôvodu, že žalovaný vykonáva len správu bytových domov a postupuje podľa pokynov vlastníkov bytov v jednotlivých bytových domoch. Žalobca sám o tejto skutočnosti vie, pretože k žalobe pripojil aj neúplný list zo dňa 13.6.2011, ktorým vyzval vlastníkov bytového domu na úhradu prevedených prác.

3. Rozsudkom zo dňa 22.4.2013, č. k. 31 Cb70/2012-101 tunajší súd žalobu zamietol najmä s poukazom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného , ako aj z dôvodu, že žalobca nepredložením dôkazov neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

4. Uznesením zo dňa 26.2.2014 Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení okrem iného uviedol, že správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov pred súdom. Správu domu zabezpečuje správca v mene vlastníkov, pred súdom je však oprávnený správca konať pri správe domu za vlastníkov, teda vo vlastnom mene a na účet vlastníkov - napr. pri vymáhaní nedoplatkov úhrad plnenia a preddavkov . Z ust. § 8b ods,. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že túto činnosť vykonáva správca v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čoho dôsledkom je, že práva a povinnosti z úkonov správcu vznikajú priamo zastúpenému teda vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Ide teda o priame zastúpenie. Ak má však správca realizovať v mene vlastníkov právne úkony, teda konať v mene vlastníkov s tretími osobami, potrebuje na to plnomocenstvo. Toto plnomocenstvo udeľujú vlastníci správcovi zvyčajne v zmluve o výkone správy. Žalovaný nepredložil Zmluvu o výkone správy, z ktorej bude zrejmé, či má žalovaný priame alebo nepriame zastúpenie vlastníkov bytov pri uzatvorení ZOD. Založenie účinkov priameho zastúpenia predpokladá okrem objektívne daných znakov priameho zastúpenia a plnej moci aj to, by splnomocnenec konal v mene zastúpeného s treťou osobou tak, aby táto vedela, resp. musela vedieť, že s ňou konajúci subjekt ( žalovaný ) koná za iného ( vlastníkov ), že zmluvnou stranou je iná osoba a že jednanie je vedené zástupcom. Ak nie je splnená táto podmienka, môže ísť iba o nepriame zastúpenie, teda že zástupca ( žalovaný ) koná vo vlastnom mene na účet zastúpeného ( vlastníkov). ZOD zo dňa 19.3.2009 obsahuje uvedenie „vlastníci bytov a NP bytového domu v zastúpení p. S. W. - konateľ žalovaného . Zmluvu za objednávateľa podpísal žalovaný. Podstatnou náležitosťou každej zmluvy je presné označenie zmluvných strán, aby bolo zrejmé. Pre koho práva a povinnosti z konkrétnej zmluvy plynú, to znamená, že právnické osoby musia byť označené v súlade s výpisom z obchodného registra, alebo iným registrom a fyzické osoby musia byť označené menom, priezviskom, prípadne ďalším identifikačnými znakmi, aby sa zabránilo ich zámene. ZOD z 19.3.2009 tieto náležitosti nespĺňa, lebo ak mali byť účastníkmi zmluvného vzťahu FO, potom mali byť riadne identifikované. Súd v rozhodnutí neuviedol, prečo považoval túto zmluvu v označení objednávateľa za dostatočne určitú a preto platnú. Je nepochybné, že stavebné práce na zateplení domu a ďalšie stavebné práce zabezpečoval žalovaný ako správca bytového domu. Žalovaný ako správca podľa ust. §8b ods. 4 cit. zák. zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov v dome vzniknuté pri výkone správy, a to do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy nesie podľa tohto ustanovenia vlastník bytu len vtedy, ak nie sú kryté úhradami preddavkov do fondu opráv. Teda aj v prípade, ak by boli účastníkmi ZOD vlastníci bytov, zo zákona je tu zodpovednosť správcu za záväzky vyplývajúce zo ZOD do výšky stanovenej v cit. ust..

5.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.1.2015 okrem iného uviedol, že právnym dôvodom, právnym titulom je v tomto prípade zmluva o dielo a najmä naviac práce, ktoré žalobca vykonal pri začatí a realizácii prác v predmetnom diele, teda žalobca zistil, že určité naviac práce, ktoré bolo potrebné vykonať, aby mohlo byť dielo riadne bez vád realizované a dokončené.

6. Právny zástupca žalobcu vo svojich vyjadreniach okrem iného uviedol, že podľa ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len cit. zák.) je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov pred súdom. S poukazom na ust. § 8b ods. 4 cit. zák. nesie správca primárnu zodpovednosť za záväzky voči dodávateľom služieb. Až pokiaľ by nepostačovali úhrady od vlastníkov, resp. zostatok fondu prevádzky, údržby a opráv na zaplatenie ceny dodaných tovarov a služieb dodávateľovi, zodpovedali by za tieto záväzky priamo vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Žalobca dôvodí pasívnu legitimáciu žalovaného od ust. § 8b ods. 4 cit. zák. a ďalej z tej skutočnosti, že žalovaný podpísal so žalobcom predmetnú ZOD zo dňa 19.3.2009 na strane objednávateľa, kde je síce uvedené , že žalovaný ju uzatvára v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, avšak žalovaný tak konal na základe zákonného splnomocnenia ako správca bytového domu v zmysle príslušných ust. cit. zák. Zároveň všetky faktúry, ktoré žalobca vystavil za práce vykonané v zmysle danej ZOD boli vystavené na žalovaného, ktorý tieto evidoval vo

svojom účtovníctve a platiť žalobcovi priamo zo svojho účtu, kde ako vlastník účtu je uvedený priamo žalovaný. Koncepcia a účel cit. zák. sú postavené na tom, že v určitých zákonom predvídateľných a definovaných situáciách je voči dodávateľovi služieb zodpovedný priamo správca bytového domu a nie jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, najmä pokiaľ ide o záväzok správcu z uzavretej a podpísanej ZOD.

7.Právny zástupca žalovaného v ďalších vyjadreniach okrem iného uviedol, že skutočnosť, že Zmluvu o dielo č. 11-03/2009 podpísal žalovaný ako správca za objednávateľa, ktorým sú vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice /ďalej aj „vlastníci bytov“/, jasne preukazuje, ktoré subjekty predmetnú zmluvu o dielo uzavreli, a teda zmluvnou stranou nemôže byť žalovaný. Z uvedenej skutočnosti žalovaný dôvodí jednoznačný záver o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného. Z ust. § 8b ods. 1 cit. zák., jasne vyplýva, že správca pri výkone správy domu koná v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet, a preto z právnych vzťahov týkajúcich sa správy domu, do ktorých vstupujú vlastníci bytov a nebytových priestorov, sú zaviazaní práve vlastníci bytov a nebytových priestorov, napriek tomu, že za vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná správca / v prejednávanej veci žalovaný/, ktorý tak konal ako zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle ust. § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Žalovaný sa s prihliadnutím na znenie ust. § 8b ods. 1 cit. zák. nemôže stotožniť s názorom odvolacieho súdu, že správca je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov vo vlastnom mene. Nie je možné dať za pravdu odvolaciemu súdu nakoľko z ust. § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov vyplýva zásada zákonného zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome správcom, z ktorej normatívneho vyjadrenia v zákone o vlastníctve bytov vyplýva povinnosť správcu vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom zo samotného textu ustanovenia nepochybne vyplýva, že je oprávnený pri správe domu za vlastníkov konať pred súdom. V zmysle tohto priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca ako ich zástupca vo vzťahu k tretej osobe prejavuje vôľu v mene a na účet zastúpeného, t.j. vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v dôsledku čoho vznikajú pri priamom zastúpení práva a povinnosti priamo zastúpenému, t.j. všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a teda účinky z toho ktorého právneho úkonu vznikajú priamo všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Aj s prihliadnutím na vyššie uvedené žalovaný teda rozporuje s poukazom na gramatický výklad ust. § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov záver, že by správca pred súdom konal vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov. Z predmetného ustanovenia jasne vyplýva, že správca pri výkone správy domu koná za vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t.j. v ich mene a na ich účet. Žiadnym výkladom predmetného ustanovenia nie je možné dospieť k záveru, k akému dospel odvolací súd, že by správca v konaní pred súdom konal vo vlastnom mene, nakoľko správca nevstupuje do právnych vzťahov s tretími osobami pri správe bytového domu vo vlastnom mene, ale do týchto vzťahov vstupujú vlastníci bytov a nebytových priestorov. Vzhľadom na uvedené nemôže byť správca pasívne legitimovaný v konaní, v ktorom sa žalobca domáha nároku z právneho vzťahu, ktorého účastníkom na strane objednávateľa sú vlastníci bytov a nebytových priestorov /a nie je správca/. Aplikujúc logický výklad ust. § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov je potrebné jednoznačne dospieť k záveru, že správca v súdnych konaniach vo veci správy domu zastupuje a koná v mene všetkých vlastníkov bytov. Aj z judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že správcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v konaní pred súdmi /v konaní na vymáhanie pohľadávok vlastníkov vo vlastnom mene/, ale konajú len v mene všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom účastníkmi konania sú všetci vlastníci, za ktorých správca koná ako ich zákonný zástupca podľa ust. § 8a ods. 1 a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov. S prihliadnutím na spomenutú judikatúru je potrebné dospieť k záveru, že správca nielen že nemôže mať aktívnu, ale nemôže mať ani pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko priznaním vecnej legitimácie správcovi by sa znegoval úmysel zákonodarcu zmeniť nepriame zastúpenie správcu na priame zastúpenie, t.j. úmysel zákonodarcu, aby správca konal pri výkone správy v mene a na účet vlastníkov bytov, ktorý stav bol zavedený novelou zákona o vlastníctve bytov účinnou od 01.07.2007, na rozdiel od právneho stavu účinného do 30.06.2007, kedy správca konal pri výkone správy vo vlastnom mene /nepriame zastúpenie/. V súvislosti s uvedeným upriamujeme pozornosť súdu na to, že správcom môže byť v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu, pričom činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa zákona o vlastníctve bytov. Aj s prihliadnutím na ust. § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov je nepochybné, že správca, pri výkone činnosti správcu, koná v mene vlastníkov bytov a na účet vlastníkov bytov. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že z ust. § 8b ods. 1 a z ust. § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov je zrejmé, že správca pri vykonávaní správy bytového domu, ktorého činnosti pri správe sú vymedzené v ust. § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve

bytov, koná v zmysle ust. § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov v mene a na účet vlastníkov bytov, t.j. za vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V zmysle ust. § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov je správca, ktorý uzavrie s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zmluvu o výkone správy, zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rozsahu výkonu správy vymedzenej v ust. § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov. Na základe predmetného ustanovenia je správca oprávnený a povinný pri výkone správy zastupovať vlastníkov bytoch a nebytových priestorov, za ktorých koná v ich mene a na ich účet, avšak bez osobitného plnomocenstva od vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca nepotrebuje na zastupovanie vlastníkov bytov pri výkone správy plnomocenstvo, ak vykonáva pri správe činnosti podľa ust. § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, ktorý jasne vymedzuje rozsah, ktoré činnosti sú správou domu, a teda ktoré činnosti vykonáva správca z titulu výkonu činnosti správcu. Vzhľadom k tomu, že ustanovenia zákona o vlastníctve bytov upravujúce činnosť správcu sú kogentnými ustanoveniami, nie je možné zužovať rozsah činností správcu, ktoré mu priznáva zákon, je možné však dohodou uzavretou medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správcom rozšíriť rozsah činností správcu. S prihliadnutím na uvedené máme za to, že ak zmluva o výkone správy neurčuje žiaden rozsah činností nad rámec zákona, správca nepotrebuje žiadne osobitné plnomocenstvo na výkon správy, resp. činností v rámci ust. § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, nakoľko správca koná v rámci svojho rozsahu činností, ktoré mu pri výkone správy zveruje zákon. V prípade, ak by mal správca vykonávať činnosť, ktorá nie je upravená v zákone o vlastníctve bytov a nespadá ani pod rozsah ustanovenia § 6 ods. 2 písm. e) zákona o vlastníctve bytov v rámci výkonu správy, v tom prípade je možné hovoriť o potrebe plnomocenstva pre správcu. Vzhľadom na uvedené má za to, že požadovanie osobitného plnomocenstva od správcu pri výkone činností spadajúcich pod ust. § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov je v príkrom rozpore s ust. § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, a to aj s prihliadnutím k tomu, že u správcu pri výkone správy domu /nakoľko koná v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov/ ide o priame zákonné zastúpenie vlastníkov bytov nebytových priestorov zo zákona. V súvislosti s uvedeným žalovaný dodal, že v prípade uzavretia zmluvy o dielo za vlastníkov bytov a nebytových priestorov Clementisova 10, 11, 12 Košice správca nepotreboval žiadne osobitné plnomocenstvo k tomu, aby konal za vlastníkov bytov a na ich účet, nakoľko uzavretie tejto zmluvy o dielo bolo vlastníkmi bytov schválené na schôdzi vlastníkov bytov a išlo o činnosť správcu v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov /obstarávanie služieb, ktorou správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu/. Rozsah oprávnení správcu pri výkone správy, v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, nie je možné zúžiť vzhľadom na kogentnú povahu uvedeného ustanovenia. Zároveň dodávame, aj s prihliadnutím na znenie zmluvy o dielo, že medzi účastníkmi zmluvy nebolo sporné, kto koná za ktorý subjekt. Žalovaný ďalej uviedol, že žalovaný je zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Clementisova 10, 11, 12 v Košiciach, ktorého rozsah zastúpenia upravuje priamo zákon, nakoľko žalovaný vykonáva správu v bytovom dome na Clementisovej 10, 11, 12 v Košiciach /ďalej aj „bytový dom“/. Dodal, že skutočnosť, že žalovaný je správcom bytového domu, nebola žalobcom v konaní spochybnená a sám odvolací súd uviedol v odôvodnení uznesenia, že je nepochybné, že žalovaný je správcom bytového domu. Zároveň uvádzame, že správca zastupoval vlastníkov bytov pri uzavretí zmluvy o dielo ako zástupca. S prihliadnutím na tvrdenia odvolacieho súdu uvedené vyššie je potrebné poukázať na to, že z okolností uzatvárania zmluvy o dielo a z jej ustanovení, resp. záhlavia /týkajúceho sa označenia zmluvných strán/ žalobca musel mať a mal vedomosť o tom, že žalovaný konal v mene zastúpeného /vlastníkov bytov/ so žalobcom, a teda že zmluvu o dielo žalobca neuzatváral so žalovaným, ale s vlastníkmi bytov, ktorých zastupuje žalovaný ako správca bytového domu, a teda že zmluvnou stranou zmluvy o dielo sú vlastníci bytov a nie žalobca. Vylučuje skutočnosť, že by mohla existovať pochybnosť, či bola splnená podmienka vedomosti žalobcu o tom, kto je zmluvnou stranou zmluvy o dielo, resp. že žalovaný konal za vlastníkov bytov ako zástupca. Vzhľadom na vyššie uvedené poukázal na ust. § 32 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko z ust. § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkladom „argumentum a contrario“ dospejeme k záveru, že ak z právneho úkonu vyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná za túto inú osobu. Z ustanovení zmluvy o dielo jednoznačne vyplýva, že predmetnú zmluvu o dielo uzavreli ako objednávatelia vlastníci bytov v zastúpení žalovaným ako správcom, a teda muselo byť žalobcovi zrejmé, že žalovaný koná za iného, a to za vlastníkov bytov, nakoľko vlastníci bytov si objednali u žalobcu vykonanie diela a nie žalovaný - správca. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, aj s prihliadnutím na ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že z predmetnej zmluvy o dielo vznikli práva a povinnosti vlastníkom bytov. Žalovaný ďalej poukázal na to, že rozsah, v akom správca koná v mene vlastníkov bytov pri správe nevyplýva zo zmluvy, ale rozsah jeho oprávnení a povinností pri výkone správy je primárne daný zákonom o vlastníctve bytov, a to v ust. § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Zákon o vlastníctve

bytov v žiadnom ustanovení neupravuje možnosť, že by správca konal vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov v rozsahu činností uvedených v ust. § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov. V súvislosti so spomenutým dodal, že v minulosti zákon o vlastníctve bytov upravoval konanie správcu v tom zmysle, že správca konal vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov /nepriame zastúpenie správcom/. Zákonom č. 268/2007 Z.z. účinným od 01.07.2007 sa nepriame zastúpenie správcom zmenilo na priame zastúpenie, nakoľko správca v zmysle ust. § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov už nekoná pri výkone správy vo vlastnom mene, ako konal v čase predchádzajúcej právnej úpravy účinnej od 01.07.2004 do 30.06.2007, ale koná v mene vlastníkov a na ich účet, v dôsledku čoho pri právnych úkonoch správcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpeným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome. Zhrnúc súčasný právny stav v tom zmysle, že s účinnosťou od 01.07.2007 správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet, opätovne poukázal na kogentný charakter ust. § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, a preto neobstojí právny záver, že by rozsah, v akom správca koná v mene vlastníkov bytov, vyplýval prioritne zo zmluvy o výkone správy a taktiež názor, že správca môže prípadne konať aj vo vlastnom mene, pretože zmluvou o výkone správy by bolo možné dojednať, že správca bude vykonávať správu vo vlastnom mene v rozsahu plnenia povinnosti správcu v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov. Má za to, že v žiadnom prípade nie je možné v zmluve dojednať konanie správcu vo vlastnom mene pri výkone správy, a to vzhľadom k tomu, že zmluva o výkone správy nemôže byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov, predovšetkým v rozpore s ust. § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorého správca koná v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet. K otázke platnosti ZOD z dôvodu špecifikácie subjektov ZOD žalovaný okrem iného uviedol, že v prípade neplatnosti zmluvy o dielo z dôvodu neurčiteľnosti subjektu upriamuje pozornosť súdu na to, že žalobca sa domáha svojho nároku v tomto konaní práve z predmetnej zmluvy o dielo. Žalovaný poukazuje aj na to, že ide o právny úkon, ktorý vlastníci bytov urobili, resp. ktorým prejavili vôľu ohľadom diela - zateplenia svojho bytového domu nachádzajúceho sa na Clementisovej 10, 11, 12 v Košiciach, pričom pri uzavretí zmluvy o dielo ich zastupoval žalovaný v zmysle jeho zákonného zastúpenia ako správcu. Je zrejmé, že predmetnú zmluvu o dielo, nakoľko jej predmetom bolo zateplenie bytového domu, mohli uzavrieť iba vlastníci bytov a nebytových priestorov, nakoľko títo vlastníci bytov a nebytových priestorov sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi bytového domu, keďže s vlastníctvom každého bytu v bytovom dome je spojené spoluvlastníctvo k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu. Z uvedeného vyplýva, že len vlastníci bytov sú subjektom oprávneným zo zmluvy o dielo a len voči ním môže existovať nárok na plnenie vyplývajúce zo zmluvy o dielo a zároveň uviedol, že vlastníci bytov boli stavebníkom v zmysle stavebného povolenia, a teda je zrejmé, v koho prospech sa realizovala stavba pričom žalovaný nebol zhotoviteľom, ktorý by si v subdodávke objednal služby od žalobcu. Žalovaný má taktiež za to, že označenie objednávateľa v zmluve o dielo ako: „Vlastníci bytov a NP bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice“ je dostatočne presné a určité označenie zmluvnej strany - objednávateľa a zároveň je nezameniteľným označením zmluvnej strany. Žalovaný uvádza, že predmetnou zmluvou o dielo sa dojednalo zhotovenie diela na bytovom dome nachádzajúcom sa na Clementisovej 10, 11, 12 v Košiciach, ktorého spoluvlastníkmi sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome. V priebehu realizácie diela, resp. po jeho ukončení by mohlo dôjsť k prevodu vlastníctva k bytu /nebytovému priestoru/ v uvedenom bytovom dome, s prevodom ktorého by bol obligatórne spojený aj prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. „Nový vlastník bytu /nebytového priestoru/“ v uvedenom bytovom dome by tak vstúpil do práv a povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o dielo týkajúcej sa bytového domu, nakoľko by sa stal aj podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Z uvedeného dôvodu nie je účelné jednotlivo vymenovať vlastníkov bytov bytového domu, ktorí uzatvárajú zmluvu o dielo, ale súhrne ich označiť nezameniteľným označením: „Vlastníci bytov a NP bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice“, a takto aj objednávateľ /vlastníci bytov/ na predmetnej zmluve o dielo označený bol. V ďalšom dodávame, že list vlastníctva č. 10952, na ktorom sú zapísaní vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Clementisova 10, 11, 12 v Košiciach, dostatočne identifikuje konkrétnych vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t.j. objednávateľa ako zmluvnú stranu zmluvy o dielo. K tvrdeniu, že žalovaný ako správca podľa § 8b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy, a to až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome, zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie podľa toho ustanovenia vlastník bytu a nebytového priestoru v dome len vtedy, ak nie sú kryté úhradami preddavkov do fondu prevádzky, držby a opráv správcovi a že

z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak by boli účastníkmi zmluvy o dielo vlastníci bytov, zo zákona je tu zodpovednosť správcu za záväzky vyplývajúce zo zmluvy o dielo do výšky stanovenej v citovanom ustanovení - žalovaný nesúhlasí. V prvom rade poukázal na to, že fond prevádzky, údržby a opráv, resp. finančné prostriedky predstavujúce fond prevádzky, údržby a opráv nepatria žalovanému ako správcovi, ale sú vo vlastníctve vlastníkov bytov a NP bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice. Uvedené vyplýva aj z ust. § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorého správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a z ust. § 8 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorého prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom, pričom majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke, na ktorom sú vedené prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv, sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. V súvislosti s uvedeným poukázal na to, že ust. § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov bolo v súčasnom znení účinné aj do 30.06.2007, t.j. pred novelizáciou zákona o vlastníctve bytov. Zákonom č. 268/2007 Z. z. bolo novelizované ust. § 8b ods. 1, na základe ktorej novelizácie s účinnosťou od 01.07.2007 správca koná v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet. V súvislosti s uvedeným je ďalej potrebné poukázať na novelu ust. § 8 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov, v zmysle ktorého s účinnosťou od 01.04.2010 sú majiteľom účtu v banke, na ktorom sú vedené prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv, vlastníci bytov a nebytových priestorov. Do účinnosti zákona č. 70/2010 Z.z., t.j. do 31.03.2010, bol majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke správca. Za účinnosti právnej úpravy účinnej do 01.07.2007, kedy správca konal vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov, malo uvedené ustanovenie § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov svoje opodstatnenie, nakoľko správca viedol tieto finančné prostriedky na svojom účte a keďže mal zodpovednosť za úhradu finančných prostriedkov za určité plnenie zo svojho účtu. Po novelizácii predmetného ust. § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a neskôr aj po novelizácii ust. § 8 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov - v zmysle ust. § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov by zodpovednosť správcu prichádzala do úvahy iba v prípade napr. sprenevery finančných prostriedkov, kedy by správca zodpovedal za prípadnú napr. spreneveru vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Nie je možné súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, že žalovaný ako správca podľa § 8b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. zodpovedá za záväzky vlastníkov vzniknuté pri výkone správy. Vzhľadom k tomu, že predmetné ustanovenie spôsobuje v praxi aplikačné problémy /aj z dôvodu vyššie uvedených postupných novelizácií zákona o vlastníctve bytov/, je potrebné ho vykladať extenzívnym a ústavne konformným spôsobom. Odvolací súd neakceptovateľne vykladal predmetné ust. § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov neprimerane zužujúcim spôsobom, a tak dospel k nesprávnemu právnemu záveru o zodpovednosti správcu za záväzok voči žalobcovi. Za účelom správnej aplikácie ust. § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov je potrebné uviesť, že druhá veta ust. § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov neurčuje mieru, v akej sa vlastníci bytov spolu so správcom podieľajú na záväzkoch vyplývajúcich zo správy domu, ale znamená, že v prípade, ak správca neuhradí z prostriedkov vlastníkov vzniknuté záväzky, je možné sa domáhať uspokojenia týchto pohľadávok aj z iného majetku jednotlivých vlastníkov bytov. Formuláciu „iba ak nie sú kryté“ je potrebné interpretovať v zmysle, že ak nie sú zaplatené z úhrad za plnenia alebo prostriedkami vo fonde prevádzky, údržby a opráv. Máme za to, že nie je možné prijať záver o zákonnom ručení, nakoľko takýto inštitút nemá oporu v zákone o vlastníctve bytov, ako je to napr. v ust. § 7b ods. 5, v ktorom je expressis verbis ustanovené, že vlastníci ručia za záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy. V prípade, ak by aj súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalovanú sumu žalobcovi v rozsahu zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv, tak finančné prostriedky tvoriace fond prevádzky, údržby a opráv by žalovaný nemohol použiť na zaplatenie žalovanej sumy, keďže ide o finančné prostriedky patriace vlastníkom bytov a NP bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice a tí by týmto rozhodnutím neboli zaviazaní k úhrade uplatneného nároku žalobcom v tomto konaní, ale k tomuto plneniu by bol zaviazaný žalovaný, majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu, správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech, a teda by v prípade zaviazania žalovaného k úhrade sumy požadovanej žalobou nemohol použiť finančné prostriedky vlastníkov bytov a je nemysliteľné, aby uvedenú sumu mal v prípade takéhoto rozhodnutia uhradiť z vlastných zdrojov. Z ust. § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov vyplýva, že zákonodarca limituje právnu zodpovednosť správcu za záväzky vlastníkov bytov až do výšky splatených úhrad za plnenia, resp. do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv. Je však nepochybné, že ide o záväzok vlastníkov, čo vyplýva z prvej vety ust. § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov. Ďalej je nevyhnutné dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu nemohlo byť, aby správca svojím vlastným majetkom primárne zodpovedal za záväzky vlastníkov vzniknuté pri výkone správy domu, ale aby prostredníctvom jeho dispozície s majetkom vlastníkov bytov v medziach zákona s týmto nakladal a použil ho na úhradu záväzkov týkajúcich sa správy domu voči tretím osobám, a to aj s prihliadnutím

k tomu, že majiteľom účtu v banke, na ktorých na nachádzajú finančné prostriedky, sú vlastníci bytov. V ďalšom je potrebné poukázať na to, že ak by aj súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalovanú sumu žalobcovi v rozsahu zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv /ktorý je vytvorený z finančných prostriedkov patriacich vlastníkom bytov a NP bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice/, tak v prípade exekučného konania vedeného proti žalovanému ako povinnému by tieto finančné prostriedky ani nemohli byť postihnuté exekúciou. Zároveň uviedol, že ak by súd vyhovel žalobe proti žalovanému, mohli by byť exekúciou postihnuté finančné prostriedky, ktoré patria priamo správcovi a nie vlastníkom bytov, a to aj v inom rozsahu ako je výška zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné dospieť k záveru, že správca vykonáva len správu v mene a na účet vlastníkov bytov, prostriedky na účtoch, z ktorých sa uhrádzajú záväzky voči tretím osobám, sú síce vedené správcom, ale sú majetkom všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a sú aj vedené správcom v banke v ich mene a na ich účet. Z gramatického výkladu ust. § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov jednoznačne vyplýva, že správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov vzniknuté pri výkone správy, a teda zodpovednosť za dlh majú vlastníci bytov a nebytových priestorov a správca je v pozícii len určitého vykonávateľa, ktorý znesie prvotný tlak zo strany veriteľov, ale len do určitej výšky, ktorá je priamo úmerná výške finančných prostriedkov na účtoch domu t.j. vlastníkov bytov. Vzhľadom na uvedené by bolo absolútne nelogické, aby vlastníci bytov, ktorí sú nútení uhradiť svoj vlastný dlh, mali z tohto titulu voči správcovi nárok na spätné vrátenie týchto finančných prostriedkov vynaložených na úhradu spoločného záväzku voči tretej osobe. V ďalšom poukázal na to, že ak by súd zaviazal správcu na zaplatenie žalovanej sumy, nie je mu zrejmé, do akej výšky by správcu zaviazal k tejto povinnosti, nakoľko výška splatených úhrad za plnenia a/alebo výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v bytovom dome sú variabilné položky, a teda sa menia každým dňom, nakoľko sa z nich pravidelne čerpá, resp. na účet domu pravidelne pribúdajú platby od jednotlivých vlastníkov. Z uvedeného dôvodu určiť konkrétnu sumu ku dňu vydania rozsudku, vo výške ktorej by bol správca zaviazaný k danej povinnosti, by nebolo možné. Zároveň je potrebné uviesť, že tento zostatok fondu prevádzky, údržby a opráv by sa menil aj po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného, a tak by takéto rozhodnutie ani nebolo riadne vykonateľné, nakoľko výška zostatku fondu by sa menila od vyhlásenia rozsudku, resp. odo dňa jeho právoplatnosti. Aj s prihliadnutím na uvedené bolo ust. § 8 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov s účinnosťou od 01.04.2010 novelizované zákonom č. 70/2010 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na základe ktorého došlo k zmene dovtedajšej právnej úpravy, v zmysle ktorej sa majiteľom účtu v banke stali vlastníci bytov. Práve uvedená novela zákona o vlastníctve bytov mala odstrániť problémy v súvislosti s vlastníctvom účtu v banke. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neobstojí výklad ust. § 8b ods. 4 uskutočnený odvolacím súdom a obsiahnutý v odôvodnení uznesenia. Ďalej v zmysle ust. § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov správca zodpovedá do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy. Ust. § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov ďalej jednoznačne upravuje zodpovednosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy. S prihliadnutím na uvedené je zrejmé, že v zmysle zákona o vlastníctve bytov vlastníci bytov, a nie správca, zodpovedajú dodávateľom služieb a tovaru za úhradu záväzkov. Zákon o vlastníctve bytov teda neupravuje zodpovednosť správcu za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru. Okrem vyššie uvedených skutočností žalovaný považuje za potrebné poukázať aj na to, že ak by súd zavial žalovaného k povinnosti zaplatiť žalovanú sumu žalobcovi, zaviazal by žalovaného k povinnosti zaplatiť sumu za plnenie, ktoré bolo poskytnuté vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice. Nastala by tak rozporná situácia, kedy by vlastníkom bytov a NP bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice bolo poskytnuté zo strany žalobcu plnenie a vlastníci bytov a NP bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice by za neho nemuseli poskytnúť žalobcovi protiplnenie /zaplatiť žalobcovi/, pretože k povinnosti zaplatiť žalovanú sumu žalobcovi by bol zaviazaný žalovaný. V uvedenom prípade by sa vlastníci bytov a NP bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice tak obohatili na úkor žalovaného /správcu/, čo by bolo v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami, najmä v rozpore s právom vlastniť majetok /čl. 20 Ústavy SR/ a právom na spravodlivý súdny proces /čl. 46 Ústavy SR/, ako aj v rozpore s princípom spravodlivého riešenia sporov /ust. § 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého v občianskom súdnom konaní súdy pri prejednávaní a rozhodovaní sporov dbajú na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto

osôb/, keďže žalovaný by bol bezdôvodne a neopodstatnene zaviazaný k povinnosti voči žalobcovi. Prípadné zaviazanie žalovaného k povinnosti zaplatiť žalovanú sumu žalobcovi by bolo taktiež v rozpore s ust. § 488 Občianskeho zákonníka, keďže záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie /pohľadávka/ od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok, pričom predmetná zmluva o dielo - záväzkový vzťah vznikol medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice, čo potvrdil aj prvostupňový súd. Ak by žalovaný bol zodpovedný za prípadný záväzok vlastníkov bytov na úhradu žalobcom požadovanej sumy 122.999,64 EUR /čo však vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti rozporuje/, tak by v zmysle predmetného rozhodnutia bolo možné postihnúť výkonom rozhodnutia akýkoľvek majetok správcu, ale nie finančné prostriedky na účte v banke, ktorého majiteľom sú vlastníci bytov /nakoľko správca nie je vlastníkom finančných prostriedkov na účte v banke získaných z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv/, aj napriek tomu, že by bol vo fonde prevádzky, údržby a opráv v bytovom dome bolo dostatok finančných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný vylučuje existenciu možného zodpovednostného vzťahu žalovaného voči žalobcovi, pričom takýto zodpovednostný vzťah žalovaného voči žalobcovi nevznikol a ani nemohol vzniknúť s prihliadnutím na nami vyššie uvedené skutočnosti a zodpovednostný vzťah podľa ust. § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov zakladá nárok iba vlastníkov bytov voči správcovi s prihliadnutím aj na ust. § 1 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Zodpovednostný vzťah žalovaného voči vlastníkom bytov, ktorý by mohol vzniknúť, by vznikol v prípade ak by správca majetok vlastníkov použil na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu, alebo by správca využil majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb, aj to by tento zodpovednostný vzťah vznikol voči vlastníkom bytov. Z ust. § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov nie je možné dôvodiť, že v prípade ak vlastníci bytov neuhradia svoj záväzok týkajúci sa správy domu, vyplývajúci zo zmluvného vzťahu, ktorého sú zmluvnou stranou, je automaticky zodpovedný za tento záväzok správca, resp. je správca automaticky povinný tento záväzok uhradiť. Žalovaný svoj uvedený názor odôvodňuje tým, že v zmysle ust. § 1 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, týkajúceho sa pôsobnosti tohto zákona, zákon o vlastníctve bytov upravuje okrem iného vzájomné vzťahy medzi vlastníkmi bytov a nie vzťahy medzi správcom a tretími osobami. Žalovaný aj z uvedeného dôvodu namieta svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní, a teda ani ust. § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov sa netýka nárokov zhotoviteľa voči správcovi, ale vlastníkov bytov voči správcovi. Žalovaný teda naďalej trvá na tom, že nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Žalovaný teda poukazuje na to, že nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného vyplýva jednak zo skutočnosti, že žalovaný nie je účastníkom zmluvy o dielo a jednak jej absenciu zdôvodnil žalovaný vyššie. Pokiaľ by súd zaujal opačný názor, a teda by mal za to, že žalovanému svedčí pasívna legitimácia v tomto konaní, musel by dôvodiť, že žalovanému vznikajú práva zo zmluvy o dielo, a teda by žalovaný mohol uplatňovať aj nároky z vád diela vo vlastnom mene, čo však nie je možné. Nedostatok pasívnej legitimácie je zrejmý aj z tej skutočnosti, že žalobca samotnú výzvu zo dňa 13.06.2011, adresoval nie žalovanému, ale vlastníkom bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice. Absenciu pasívnej legitimácie žalovaného je podľa názoru žalovaného potrebné odvodiť aj z tej skutočnosti, že na sprievodných častiach k projektovým dokumentáciám, ktoré žalobca predložil v odvolacom konaní, sú ako „investor“ označení Vlastníci B.D. Clementisova 10, 11 a 12 Košice. Z uvedeného dôvodu máme za to, že neobstojí tvrdenie žalobcu o pasívnej legitimácii žalovaného. V ďalšom je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca si faktúrou č. 1011010 za práce naviac vyfakturoval aj práce, ktoré vykonal na priľahlých pozemkoch pri bytovom dome Clementisova 10, 11, 12 Košice, ktoré ani nie sú vo vlastníctve vlastníkov bytov a NP bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice a ani žalovaného, a teda vykonal práce na priľahlých pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve Mesta Košice. Z uvedeného dôvodu nie je možné vyvodiť ani právny záver o údajnom bezdôvodnom obohatení vlastníkov bytov a NP bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice a už vôbec nie o údajnom bezdôvodnom obohatení žalovaného. Žalovaný vo svojich vyjadreniach ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca svoj nárok uplatnený žalobou v tomto konaní odôvodnil až na výzvu právneho zástupcu žalovaného, a to na pojednávaní konanom dňa 26.01.2015, považuje žalovaný za potrebné sa vyjadriť k žalobcom ozrejmenému dôvodu nároku na zaplatenie sumy 122.999,64 EUR s prísl.. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.01.2015 vyplýva, že žalobca sa svojho nároku na zaplatenie 122.999,64 EUR domáha zo Zmluvy o dielo č. 11-03/2009 zo dňa 19.03.2009, keďže vykonal naviac práce, ktorých potrebu počas realizácie diela žalobca odhalil. S prihliadnutím na žalobcom zdôvodnený nárok uvádzame, že zo Zmluvy o dielo č. 11-03/2009 zo dňa 19.03.2009 /ďalej aj „zmluva o dielo“/, uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice ako objednávateľom jednoznačne vyplýva, vykonanie akého diela bolo zmluvnými stranami dohodnuté ako

predmet zmluvy o dielo /čl. 1 bod 1 zmluvy o dielo, resp. príloha č. 1 zmluvy o dielo/. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ak si žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 122.999,64 EUR s prísl. uplatňuje zo zmluvy o dielo za „naviac práce“, tak takýto nárok žalobcu zo zmluvy o dielo nevyplýva, resp. nie je predmetom zmluvy o dielo. Z uvedeného dôvodu, aj s prihliadnutím na žalobcom špecifikovaný právny titul nároku uplatňovaného v tomto konaní, považujeme žalobcom uplatnený nárok za neopodstatnený v celom rozsahu. Vyššie uvedené tvrdenie odôvodňujeme s prihliadnutím na nasledovné ustanovenia zmluvy o dielo:

- v zmysle predmetného čl. 1 bod 1 zmluvy o dielo, resp. prílohy č. 1 k zmluve o dielo bolo predmetom zmluvy o dielo vykonanie diela v nasledovnom rozsahu: kompletná výmena okien, rekonštrukcia prednej a zadnej brány, rekonštrukcia kanálového zvodu, zateplenie obvodového plášťa 100 mm EPS-F a minerál vata 100 mm zatepľovacím systémom BAUMIT a rekonštrukcia balkónov.

- z čl. 1 bod 2 zmluvy o dielo vyplýva, že zhotoviteľ vyhlásil, že pred uzavretím zmluvy o dielo vykonal obhliadku miesta, v ktorom sa má dielo vykonávať, obhliadku stávajúceho vybavenia stavby a riadne sa oboznámil s miestom realizácie stavby a s rozsahom prác, ktoré sú predmetom diela /s rozsahom zatepľovania, rekonštrukcie balkónov a rekonštrukcie kanálového zvodu/. Zhotoviteľ zároveň v zmysle čl. 1 bod 2 zmluvy o dielo prehlásil, že mu pri uzatváraní zmluvy je presne zrejmý rozsah diela, ktoré má vykonať ako aj spôsob, akým má dielo vykonať.

- z čl. 3 bod 1 zmluvy o dielo vyplýva, že cena za dielo je zmluvnými stranami dohodnutá ako cena maximálna a konečná vo výške 351.069,- EUR. Zmluvné strany sa v zmysle spomenutého ustanovenia zmluvy o dielo dohodli, že dohodnutá výška za vykonané dielo sa môže meniť len po vzájomnej dohode zmluvných strán a to výnimočne len pri naviac prácach, ktoré neboli zahrnuté do projektovej dokumentácie alebo pri väčšom náraste cien za nákup potrebného stavebného materiálu.

- z čl. 13 bod 1 vyplýva, že zmluvu o dielo je možné meniť len písomne po dohode zmluvných strán a to dodatkom k zmluve o dielo podpísaným štatutárnymi zástupcami oboch zmluvných strán. S prihliadnutím na vyššie uvedené ustanovenia zmluvy o dielo považuje žalovaný za potrebné poukázať na skutočnosť ohľadom dohodnutého rozsahu prác /nakoľko sa žalobca domáha zaplatenia stavebných prác naviac zo zmluvy o dielo/, že v zmluve o dielo v čl. 1 bod 2 zhotoviteľ prehlásil, že pred uzavretím tejto zmluvy vykonal obhliadku miesta, v ktorom sa má dielo vykonávať a zároveň prehlásil, že mu je zrejmý presný rozsah diela, ktoré sa má vykonať, ako i spôsob akým má dielo vykonať. Rozsah diela bol zmluvnými stranami zmluvy o dielo jednoznačne dohodnutý, resp. rozsah prevedenia stavebných prác na stavbe: „Komplexné zateplenie domu na ul. Clementisova 10, 11, 12 Košice“ vyplýva z prílohy č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o dielo. Žalobca napriek vyššie uvedeným ustanoveniam zmluvy o dielo však vykonal aj niektoré ďalšie práce, ktoré neboli v zmluve o dielo dohodnuté. Žalovaný poukazuje na to, že žalovaný a ani vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice vykonanie prác naviac nedohodli so žalobcom, pričom sám žalobca v odvolaní proti rozsudku sa vyjadril, že: „Potreba vykonania ďalších naviac prác vyplynula až pri realizácii diela, kedy sa odkryli niektoré zakryté časti bytového domu alebo jeho príslušenstva a ukázalo sa nevyhnutným vykonať aj práce, ktoré neboli v pôvodnom rozsahu diela určené a teda ani nacenené.“ Aj z uvedeného podľa nášho názoru jednoznačne vyplýva neopodstatnenosť žalobcovho nároku uplatneného v tomto konaní. Žalobca po zistení, že na predmetnom diele je potrebné vykonať práce naviac, mal uzavrieť ešte pred ich vykonaním s vlastníkmi bytov a NP bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice, zastúpenými žalovaným ako správcom, dodatok k zmluve o dielo, v ktorom by sa práce naviac po vzájomnej dohode presne špecifikovali aj s určením ceny týchto prác naviac. Uvedené vyplýva z čl. 3 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 zmluvy o dielo. V zmysle čl. 3 ods. 1 zmluvy o dielo sa dohodnutá výška za vykonané dielo môže meniť len po vzájomnej dohode zmluvných strán a to výnimočne len pri naviac prácach, ktoré neboli zahrnuté do PD. V zmysle čl. 13 ods. 1 zmluvy o dielo túto zmluvu možno meniť len písomne po dohode zmluvných strán a to dodatkom k ZoD podpísaným oprávnenými osobami oboch zmluvných strán. Vzhľadom na uvedené opätovne poukazujeme na to, že žiadne práce naviac žalobca s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice písomne vo forme dodatku k zmluve o dielo nedohodol, a teda žalobca nebol ani oprávnený vykonať naviac práce a vystaviť faktúru č. 1011010 na sumu 122.999,64 EUR na základe zmluvy o dielo, v dôsledku čoho považuje žalobcom uplatnený nárok za neopodstatnený a bezdôvodný. Zároveň dodáva, že podľa vyjadrenia žalovaného, žalovaný ako správca nebol oprávnený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice na uzavretie dodatku k zmluve o dielo, o čom žalovaný upovedomil žalobcu listom zo dňa 25.05.2011. Zároveň uvádzame, že podľa vyjadrenia žalovaného na schôdzi vlastníkov bytov a NP bytového domu Clementisova 10, 11, 12 Košice konanej dňa 17.06.2010 vlastníci bytov neschválili práce naviac. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobcov nárok na zaplatenie sumy 122.999,64 EUR s prísl. je bezdôvodný poukazuje aj na to, že žalobca ani

do dnešnej doby nešpecifikoval naviac práce, ktoré mal vykonať, a za vykonanie ktorých sa domáha zaplatenia sumy vo výške 122.999,64 EUR s prísl.. Presná špecifikácia prác naviac, ktoré mali byť žalobcom vykonané, však nie je jednoznačne zrejmá ani zo znaleckého posudku /z ktorého má podľa žalobcu vyplývať, že žalobca vykonal naviac práce v sume 122.999,64 EUR/. Uvedený znalecký posudok predložený žalobcom je bezpredmetným nakoľko ani nevychádzal z dôkazov predložených v konaní a zároveň ani znalec nemohol mať za preukázané dohodu o naviac prácach a ani zo znaleckého posudku nevyplýva záver, že by rozsah vykonaných prác, ktoré aj keď neobjektívne určil znalec, boli vykonané v prospech žalobcu resp. na jeho majetku resp. nehnuteľností. Závery znaleckého posudku sú podľa žalovaného neobjektívne, založené na listinách predložených žalobcom znalcovi, bez reálneho a skutočného ohodnotenia vykonaných prác v teréne a zistenia súvisiacich skutočností. Na pojednávaní konanom dňa 3.10.2016 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že p. Liška v čase, kedy podpisoval Zmluvu o dielo, na to nebol žalobcom riadne splnomocnený, a to s poukazom na to, že odtlačok pečiatok nie je zhodný. Na plnej moci a Zmluve o dielo sú dve rozličné pečiatky, pričom plná moc bola udelená p. Liškovi 18. 3. 2009, a Zmluva o dielo bola podpísaná 19. 3. 2009. Pečiatka spoločnosti Gamed s.r.o. na tejto plnej moci je odlišná od pečiatky na Zmluve o dielo, žalovaný má za to, že aj z dostupných listín, ktoré má žalovaný k dispozícii sa pečiatka na plnej moci začala používať neskôr, a to podľa našich dohadov niekedy až v roku 2010. Zo znaleckého posudku predloženého žalovaným tiež vyplýva, je tam zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 13. 10. 2010, kde má spoločnosť Gamed pečiatku bez rámčeka, pričom v Zmluve o dielo je pečiatka s rámčekom. Žalovaný spochybňuje teda to, že v čase podpisu Zmluvy o dielo p. Liška nebol oprávnený konať za spoločnosť Gamed, s.r.o. Súd vracia uvedenú plnú moc právnej zástupkyni žalovaného. Záverom uviedla, že nárok žalobcu považuje žalovaný za nedôvodný, nepreukázaný, má v prvom rade za to, že žalovanému ani nesvedčí pasívna legitimácia v tomto spore. Ak by súd zaujal právny názor, že žalovaný je pasívne legitimovaný, žalovaný má za to, že žalobcovi nesvedčí nárok na zaplatenie žalovanej sumy, a to z toho dôvodu, že práce naviac si u žalobcu neobjednala oprávnená osoba, podľa názoru žalovaného vlastníci bytov alebo nimi poverená oprávnená osoba, a ani žalovaný, takisto naviac práce, tak ako vypovedali konateľky žalovaného, neboli zo strany vlastníkov bytov odsúhlasené, a ani zo strany žalovaného. P. Liška vo svojom výsluchu na pojednávaní sám uviedol, že sa na prácach naviac s nikým nedohodol, a napriek tomu, že zistil prekážky, ktoré bránili vykonať dielo dohodnutým spôsobom, pokračovala spoločnosť Gamed vo vykonávaní diela. Zároveň má za to, že naviac práce, ktoré si spoločnosť Gamed v tomto konaní uplatnila, resp. ich úhradu, sú to práce, ktoré si už právny nástupca žalobcu uplatnil duplicitne, nakoľko časť týchto prác už bola predmetom Zmluvy o dielo, a to rekonštrukcia kanálu, a kompletná rekonštrukcia balkónov, a čo sa týka naviac prác, ktoré mali byť vykonané na pozemkoch pred a za bytovým domom, ktoré nepatria vlastníkom, má za to, z tohto titulu, že si nemá žalobca, resp. nástupca žalobcu, tieto naviac práce uplatňovať u žalovaného. Zotrváva na všetkých doterajších písomných a ústnych vyjadreniach vo veci, čo sa rozsahu naviac prác týka, rozsah a výšku naviac prác nemá ozrejmenú ani žalobca, a to z toho dôvodu, že ešte v čase pred podaním samotnej žaloby, žalobca vyčísloval žalovanému naviac práce v rozličnej výške, navyše v ten istý deň vystavil aj faktúru, ktorú spolu so žalobou a so zmluvou o dielo, predložil súdu na žalovanú sumu a v ten istý deň vystavil zároveň faktúru jednotlivým vlastníkom bytov, ktorá suma v súčte je odlišná od žalovanej sumy. Teda žalobcovi nie je podľa názoru žalovaného zrejmý ani rozsah vykonaných prác.

8.Súd prvého stupňa viazaný - podľa ust. § 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len - právnym názorom odvolacieho súdu doplnil v smere určenom odvolacím súdom dokazovanie a zistil tento skutkový stav.

9.Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 91595/B vyplýva, že pôvodný žalobca zanikol v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou OSC s.r.o., Bratislava, ktorá sa teda stala právnym nástupcom pôvodného žalobcu.

10. Zo zmluvy o dielo č. 11 - 03/2009 vyplýva, že ako objednávateľ je uvedené: Vlastníci bytov a NP bytového domu Clementisova 10,11,12, Košice v zastúpení žalovaného a ako zhotoviteľ je uvedený žalobca. Zmluva bola podpísaná 19.3.2009 žalobcom a žalovaným, pričom pod podpisom žalobcu je uvedené: Žiadame uzavrieť zmluvu o dielo so žalobcom a podpis zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov -neskorším dokazovaním preukázaný. Plná moc obsahuje pečiatku GAMED s.r.o. v rámčeku. Z čl. 1 bodu 1 ZOD vyplýva, že predmetom ZOD bola „Komplexné zateplenie domu na ul. Clementisova 10,11,12 Košice a to v rozsahu danom v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Predmetom zmluvy o dielo bolo teda vykonanie diela v nasledovnom rozsahu: kompletná výmena okien, rekonštrukcia prednej a zadnej

brány, rekonštrukcia kanálového zvodu, zateplenie obvodového plášťa 100 mm EPS-F a minerál vata 100 mm zatepľovacím systémom BAUMIT a rekonštrukcia balkónov. Z čl. 1 bodu 2 zmluvy o dielo vyplýva, že zhotoviteľ vyhlásil, že pred uzavretím zmluvy o dielo vykonal obhliadku miesta, v ktorom sa má dielo vykonávať, obhliadku stávajúceho vybavenia stavby a riadne sa oboznámil s miestom realizácie stavby a s rozsahom prác, ktoré sú predmetom diela /s rozsahom zatepľovania, rekonštrukcie balkónov a rekonštrukcie kanálového zvodu/. Zhotoviteľ zároveň v zmysle čl. 1 bod 2 zmluvy o dielo prehlásil, že mu pri uzatváraní zmluvy je presne zrejmý rozsah diela, ktoré má vykonať ako aj spôsob, akým má dielo vykonať. Z čl. 3 bodu 1 zmluvy o dielo vyplýva, že cena za dielo je zmluvnými stranami dohodnutá ako cena maximálna a konečná vo výške 351.069,- EUR. Zmluvné strany sa v zmysle spomenutého ustanovenia zmluvy o dielo dohodli, že dohodnutá výška za vykonané dielo sa môže meniť len po vzájomnej dohode zmluvných strán a to výnimočne len pri naviac prácach, ktoré neboli zahrnuté do projektovej dokumentácie alebo pri väčšom náraste cien za nákup potrebného stavebného materiálu. Z čl. 13 bod 1 vyplýva, že zmluvu o dielo je možné meniť len písomne po dohode zmluvných strán a to dodatkom k zmluve o dielo podpísaným štatutárnymi zástupcami oboch zmluvných strán.

11. Z preddavkovej faktúry č. 200921, faktúry č. 1009056, faktúry č. 1009057, faktúry č. 1009058, faktúry č. 1009075, faktúry č. 1009076, faktúry č. 1009098, , faktúry č. 1009123 vyplýva, že ich vystavil žalobca pre žalovaného a predmetom nich bola fakturácia prác vykonaných žalobcom na základe Zmluvy o dielo č. 11-03/2009. Každá z týchto faktúr obsahuje aj súhlas zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Faktúra č. 1009123 obsahuje aj poukaz vlastníkov bytov a nebytových priestorov úhradu v sume 25935 EUR žalobcovi.

12. Z výpisov z účtu žalovaného vyplýva úhrada súm fakturovaných žalobcom na základe vyššie uvedených faktúr.

13. Z faktúry č. 1011010 vystavenej žalobcom žalovanému dňa 1.6.2011 vyplýva, že predmetom tejto faktúry bola fakturácia stavebných prác, ktoré boli uskutočnené vzhľadom na zmenu technologického postupu prác oproti projektu v súvislosti s havarijným stavom objektu, stavebné práce podľa prílohy, vo výške 122999,64,-EUR.

14. Z výzvy žalobcu adresovanej priamo vlastníkom BD, Clementisova 12, Košice zo dňa 13.6.2011 vyplýva vyjadrenie sa žalobcu k zamietavému postoju k uvedeným prácam a k ich úhrade vlastníkov BD.

15. Z Nezáväznej ponuky žalobcu vyplýva, že žalobca sa oboznámil so stavom predmetného bytového domu, bol oboznámený s tým, kto je správcom vchodu, mal k dispozícii nákresy domu. Následne vypracoval predbežný rozpočet a cenovú ponuku.

16. Zo Sprievodných častí cenovej ponuky vypracovaných žalobcom nepochybne vyplýva, že žalobcovi bolo známe, že investorom sú vlastníci bytového domu Clementisova 10,12,12 Košice.

17. Zo Zmluvy o výkone správy č. 3/DR/2008 uzavretej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako objednávateľmi správy a žalovaným ako správcom dňa 28.3.2008 s účinnosťou od 1.7.2008 vyplýva, že žalovaný je správcom daného bytového domu. Z článku IV bodu 4.1. vyplýva, že práva a povinnosti správcu domu sú určené cit. zák. a touto zmluvou. Z článku VI bodov 6.1vyplýva spôsob hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z článku IX bodu 6.2 vyplýva spôsob hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak vlastníci rozhodujú o úvere, stavbe alebo nadstavbe - dvojtretinová väčšina všetkých vlastníkov v bytovom dome. Z článku VIII. Bodu 8.1. vyplýva, že správca zriadi pre vlastníkov bytov účet fondu opráv domu v banke, kde budú presúvané príspevky do fondu údržby a opráv, vždy po účtovnom uzavretí mesiaca. Tvorbu a čerpanie fondu opráv , ako aj úroky a poplatky súvisiace s vedením účtu bude správca viesť podľa vchodov. Z článku VIII. Bodu 8.2. vyplýva, že z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí a zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na opravu , modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z článku VIII. Bodu 8.3 vyplýva, že používanie finančných prostriedkov z fondu opráv a údržby môže správca vykonať len so súhlasom zástupcov vlastníkov bytov poverených nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov.

Z článku IX bodu 9.1 vyplýva, že prevádzku domu, opravy a údržbu spoločných častí domu, spoločných zariadení a pozemku zabezpečí správca dodávateľským spôsobom, 1 x kópiu zmluvy o dielo obdržia aj zástupcovia vlastníkov bytov. Z článku IX bodu 9.3 vyplýva, že bez súhlasu vlastníkov bytov môže správca vykonávať pravidelné revízie výťahov, elektrozariadení, bleskozvodov a plynových zariadení.

18. Zo Znaleckého posudku č. 24/2012 Ing. Jána Hrabinského vyplýva stanovenie „naviac prác“ vo výške 122999,64 EUR, Jednou z príloh tohto znaleckého posudku je i Zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 13.10.2010, kde sú okrem žalobcu a žalovaného podpísaní aj zástupcovia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čo vyplynulo z výpovedí žalovaného a svedkov. Dodatok č. 1 k uvedenej ZOD zo dňa 25.8.2009 je podpísaný iba žalobcom. Z krycích listov rozpočtu vypracovaných žalobcom zo dňa 9.11.2009 a 6.10.2010 vyplýva označenie objednávateľa: Vlastníci BD, Clementisova 10-12, Košice

19. Zo Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 16.10.2008 okrem iného vyplýva súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov - kompletná rekonštrukcia bytového domu žalobcom.

20. Zo Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 17.6.2010 okrem iného vyplýva, že sa jej zúčastnil zástupca žalobcu p. Líška, ktorý okrem iného informoval o tom, že počas priebehu zatepľovania vyvstali naviac práce , celkovo sa stavba navýšila o sumu 2,2 mil. Sk, ktoré žalobca žiada doplatiť. V priebehu troch týždňov od schôdze sa žalobca vyjadrí o možnosti poskytnúť bezúročné splátky celej dlžnej sumy na dobu 15 rokov.

21. Z výzvy žalobcu žalovanému zo dňa 13.4.2011 okrem iného vyplýva výzva žalovanému na úhradu sumy 72510,84 EUR za naviac práce a zároveň požadovanie vysvetlenia, prečo nebol žalovaný vyzvaný na podpis dodatku č. 1 k ZOD, čím by sa zmluvne potvrdili naviac práce, ktorých výška bola odsúhlasená 17.6.2010 na členskej schôdzi.

22. Z výzvy žalobcu adresovanej priamo vlastníkom BD, Clementisova 12, Košice zo dňa 1.6.2011 vyplýva vyčíslenie prác naviac vo výške 108464,66 EUR..

23. Z vyúčtovania vykonaných stavebných prác žalobcu nad rámec ZOD vyplýva špecifikácia týchto prác v celkovej výške 122999,64 EUR.

24. Zo Zmluvy o úvere č. 350849 uzavretej dňa 5.6.2009 medzi poskytovateľom úveru a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v zastúpení žalovaným jednoznačne vyplýva, že vlastníci bytov sú špecifikovaní podľa aktuálneho výpisu z LV k bytovému domu , ktorý je v Prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, v zastúpení žalovaným..

25. Zo Stavebného povolenia č. A/2009/076000-2/III/BI vydaného mesto Košice okrem iného vyplýva, že toto povolenie sa vydáva vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa výpisu z LV, ktorých v konaní zastupuje správca - žalovaný.

26. Z Plnej moci zo dňa 18.3.2009 vyplýva, že spoločnosť GAMED s.r.o., Žilina splnomocnila W. Y. , aby v mene spoločnosti vystupoval a zastupoval ju v jednaniach týkajúcich na návrhu zmluvy na prevedenie stavebných prác na diele: Komplexné zateplenie domu na ulici Clementisova 10,11,12 Košice s objednávateľom, spoločnosťou PROBYT PLUS, s.r.o. Košice a investorom stavebných prác Vlastníkmi bytov a NP bytového domu. Plná moc obsahuje pečiatku GAMED s.r.o. bez rámčeku.

27. Z výsluchu svedka W. Y. okrem iného vyplýva, že v rozhodnom čase bol výrobným riaditeľom spoločnosti GAMED. Počas výsluchu predložil vyššie uvedenú Plnú moc z 18.3.2009. Svedok ďalej uviedol, že sa spoločnosť GAMED zúčastnila súťaže o realizáciu prác na uvedenej stavbe. On bol s projektantom pozrieť stavbu, s domovníkmi sa dohodli na množstve práce, ktorá sa mala realizovať, a na základe toho urobili rozpočet. Rozpočet im poslali. Rozpočet bol zaslaný aj žalovanému, aj domovníkom. Následne išli do Probyt Plus, kde dojednali aj ďalšie veci, a na základe toho si nás následne vybrali. Žalovaný bol zástupcom za daný objekt. Písomný návrh Zmluvy pripravoval žalobca, mailom ho poslal na schválenie žalovanému, žalovaný urobil v Zmluve nejaké zmeny, následne poslal uvedený návrh naspäť. Následne, keď boli tieto zmeny zapracované do Zmluvy, prišiel do Probyt Plus, a Zmluvu za

žalobcu podpísal, ďalej zmluvu podpísala, p. W. za žalovaného a zástupca za vlastníkov jednotlivých bytov. Následne došlo k realizácii samotného diela, dohodli sme cenu, dohodli sme rozsah vykonania prác na uvedenej stavbe, a na základe toho sme dali následne rozpočet a ten rozpočet sa upravoval na tú cenu, ktorá bola uvedená v Zmluve o dielo. Základný rozpočet bol vyšší, avšak cena sa znižovala. Problematickým sa stal kanál, pretože my nevedeli pohľadovo zistiť do zeme, v akom je štádiu, tak z uvedeného dôvodu sa do Zmluvy a do rozpočtu dala iba oprava kanála, jeho vyčistenie, teda sa mala urobiť akási repasácia tohto kanála. Tak sa dohodlo, že sa kanál otvorí, a následne budeme vedieť, ako ďalej pokračovať. Na uvedenom postupe sa dohodli jednak domovníci, jednak p. W., a on osobne. Keď sa vykopala ryha a obnažil sa pohľad na kanál, tak sa zistilo, že kanál je nefunkčný, pričom podľa projektovej dokumentácie, ktorá nám bola poskytnutá žalovaným, mali byť tam tri vetvy kanálu, na odtok, avšak zistili sme, že tam bola len jedna vetva aj tá bola nefunkčná. Následne sa privolala komisia z mesta, pretože združenie vlastníkov, teda vlastníci chceli získať financie od mesta. My sme si z uvedeného robili fotodokumentáciu. Uvedeného stretnutia sa zúčastnili jednak zástupcovia mesta, jednak zástupca žalovaného, zástupcovia vlastníkov bytov, ako aj ja osobne, aj s projektantom. Na uvedenom stretnutí zástupcovia mesta uviedli, že keďže sa jedná o kanál, ktorý sa nachádza blízko daného objektu, je vlastníctvom aj súčasťou objektu, teda, že je to vecou vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nie vecou mesta. Keďže nefunkčnosť kanála mala podstatný vplyv na celú stavbu, pretože bez kanála sa nedalo postupovať v prácach ďalej, tak ja za žalobcu som vykonal všetky potrebné úkony, urobil som projektovú dokumentáciu, vybavil som všetky potrebné formality, aby sa následne mohol kanál opraviť a následne pokračovať, resp. nie kanál opraviť, ale aby sa kanál vymenil, teda dal nový kanál, a aby následne mohol žalobca pokračovať v samotnej rekonštrukcii bytov a nebytových priestorov. Museli sa všetky odtoky zfunkčniť. Ja som mailom poslal rozpočet prác a samotného kanála, čo sa týka prác tohto kanála. Uvedený mail svedok zasielal vlastníkom bytov, ako aj žalovanému. Odozva na daný mail bola taká, že vlastníci potrebovali urobiť schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a na nej sa to muselo schváliť. My sme napriek uvedenému, aby teda stavba pokračovala , a neboli sme v časovom sklze, my sme ešte bez ohľadu na to, či to bolo schválené vlastníkmi alebo nebolo, my sme tie práce na kanáli realizovali, aby teda stavba pokračovala ďalej. Už s tým kanálom, následne sa pristúpili k zatepleniu daného objektu, aj pri zateplení nastali problémy, pretože z dôvodu zvetrania objektu sme museli pristúpiť k daniu väčších hmoždín ako bolo pôvodne plánované, namiesto 14-tiek hmoždín tam išli 26-tky, teda najväčšie hmoždiny na zateplenie, aké sa mohli dať. V zatepľovaní sa pokračovalo, a tieto pre nás malé problémy sme ani nejako neriešili. Všetko sa však zapisovalo do stavebného denníka. Keď sa realizovali práce na tom kanále, zistilo sa, že sa tam vedľa kanála nachádzajú betónové časti, ktoré sa rozpadávali, a keďže pri daždi sa splavovali do kanála, tak samozrejme by to opäť ten kanál znefunkčnilo, tak sme tie betóny na žiadosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozbili, a namiesto nich sme tam dali lámanú žulu, ktorá sa teda nerozpadáva a spĺňa všetky potrebné vlastnosti. Svedok zároveň uviedol, že žalobca všetko, čo vlastníci bytov a nebytových priestorov, aké mali požiadavky, všetko čo chceli, urobil, teda na ich žiadosť žalobca urobil obrubníky, chodníky, priestranstvá, kde si následne mohli vysadiť zeleň a kríky. Všetky požiadavky vlastníkov, ktoré nám tam na stavbe zadávali, žalobca realizoval. Svedok ďalej uviedol, že na každú nami realizovanú prácu bol poslaný rozpočet žalovanému ako aj vlastníkom bytov, nebytových priestorov. Ja som vlastníkov bytov a nebytových priestorov tlačil, aby čo najrýchlejšie urobili schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže uvedené práce sa realizovali v lete, a veľa vlastníkov bytov bolo na dovolenkách, tak vlastníci mi oznámili, že tú schôdzu realizujú po dovolenkách, teda po letných prázdninách sa táto schôdza uskutoční. Následne sme po dokončení týchto prác, sme začali realizovať práce na druhej strane objektu, kde v rozpočte ani v dohode nebolo vôbec plánované zateplenie balkónov, a komplet rekonštrukcia balkónov. Keď už lešenie stálo na tej druhej strane, tak nás vlastníci bytov požiadali, či by sa teda, čo je aj v zápise v stavebnom denníku, či by sme teda nezrealizovali aj opravu a celkovú kompletnú rekonštrukciu tých balkónov, nakoľko pri odkrytí jedného z balkónov sa zistilo, že je podmáčaný, a teda sa zistilo, že všetky balkóny sú v takomto zlom technickom stave. Spôsobuje to následne zatekanie do objektu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov samozrejme s nami dojednávali cenu za opravu, teda realizáciu uvedených prác, samozrejme nakoniec sme dospeli k veľmi nízkej cene za realizované práce, následne na základe dohody sme začali realizovať aj rekonštrukciu týchto balkónov. Forma Dohody bola ústna a následne sme mailom poslali rozpočet. Teda ja som poslal opäť mail, čo sa týka toho rozpočtu, realizácie uvedených prác tak žalovanému ako aj zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a následne to bolo všetko zaznamenávané aj v stavebnom denníku. A následne som pripravil aj dodatok k Zmluve o dielo, aj rozpočty, na realizované práce navyše, a tento dodatok som opäť mailom doručil tak žalovanému ako aj zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vzhľadom na ten veľký rozsah navyše prác a vzhľadom na to, že zima prišla skôr

ako sa predpokladalo, sme nedokázali objem všetkých prác, teda všetky tie balkóny, zrekonštruovať, pričom v rekonštrukcii sa ďalej pokračovalo na jar nasledujúceho roku. Ja som vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako aj žalovaného tlačil, aby sa aj po stránke listín všetko dalo do poriadku, aby bol podpísaný dodatok, aby boli odsúhlasené rozpočty, aby jednoducho všetko bolo písomne zaprotokolované, zrealizované tak ako malo byť. Uvedené som chcel dať aj do poriadku aj z dôvodu, že aj prvý projekt na celú rekonštrukciu aj celý objekt a následne aj projektovú dokumentáciu na ten kanál, ako aj projektovú dokumentáciu na zateplenie a opravu balkónov, všetko som za žalobcu realizoval ja grátis, bez toho, aby sme požadovali na uvedenú realizáciu projektovej dokumentácie akúkoľvek sumu. Nakoľko exitovala dohoda, že keď my budeme realizovať danú rekonštrukciu, tak tieto všetky projekty a projektovú dokumentáciu budeme robiť grátis. Následne svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že sa uskutočnila schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, on sa jej osobne zúčastnil, pričom nálada vlastníkov bola tak za ako aj proti, boli tam rôzne argumenty, rôzne nálady, výsledkom však bolo to, že sa vlastníci bytov uzniesli na tom, že sa spoločnosti Gamed za tie práce naviac zaplatí v určitej sume, na ktorej sme sa dohodli, a že sa odstránia reklamácie, lebo tam boli určité nedorobky. My ako firma sme uvedené nedorobky odstránili, pričom na schôdzi sa ešte dohodlo, že na druhej strane objektu sú schody, ktoré sú pre starších ľudí nebezpečné, a v zime bolo ťažké po nich chodiť. Preto sme my urobili ešte protišmykovú dlažbu a tieto práce sme realizovali zase de facto a ide jure grátis a to z dôvodu, že na tej schôdzi vlastníkov bytov bolo dohodnuté, že všetky tie naviac práce budú zo strany Probyt Plusu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov zaplatené. Preberacieho konania, resp. prebratia stavby, sa zúčastnili zástupcovia vlastníkov, Probyt Plus a predpokladám, že aj on. K realizovaniu chodníkov, obrubníkov došlo tak, že za každý vchod bol jeden zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov, s ním to svedok odsúhlasoval, zástupca vlastníkov dokonca podpisoval aj stavebný denník. Všetci zástupcovia jednotlivých vchodov spolu s nami vždy spoločne. Na doplňujúcu otázku právnej zástupkyne žalovaného, aby svedok uviedol, presne, kto konkrétne zadával uvedené práce, svedok uviedol, že zástupcovia jednotlivých vchodov. Súhlas na vykonanie týchto prác dali vlastníci a Probyt Plus. Pretože Probyt Plus sa taktiež zúčastnil stretnutia s mestom, so zástupcami vlastníkov a s nami ohľadne kanála a ohľadne týchto vecí. Svedok ďalej uviedol, že samozrejme vlastníci bytov si objednávali aj ďalšie práce naviac, keď videli ako je urobený kanál, ako sú urobené ďalšie práce, tak si objednávali u nás ďalšie práce na danom objekte. Boli tam napríklad železné dvere a celé presklené, ktoré na žiadosť vlastníkov , pričom my sme napríklad tie dvere vybrali, zamurovali, dali tam plastové okná. Boli to práce, ktoré by aj tak bolo treba urobiť, lebo by to čas jednoznačne ukázal, že sa to jednoducho musí vymeniť. K rekonštrukcii balkónov žalobcom došlo na základe požiadavky vlastníkov bytov, ktorí mali balkóny na danej strane domu, a to na žiadosť každého vlastníka osobitne. Každý vlastník balkóna zadával tieto práce a každý si dával konkrétne navyše realizovať určité malé práce na danom balkóne. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, aby svedok špecifikoval konkrétne podľa žalobcu, čo malo predstavovať naviac práce, svedok uviedol: Zateplenie výťahových šácht, rekonštrukcia balkónov, zhotovenie nového kanálu, zhotovenie dlažby, chodníkov a rozbitie betónov, zadnú časť objektu zatepliť proti vlhkosti, tam sa robili taktiež malé terénne úpravy, hydroizolácia, aby teda voda nešla do objektu, tam sa dávala fólia, a to by bolo zhruba všetko. Bolo približne 5 rozpočtov navyše. K Dodatok č.1 k Zmluve o dielo, ktorý je podpísaný žalobcom svedok uviedol, že tento dodatok bol zasielaný žalovanému , mailom všetkým zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov , Probyt Plusu, a osobne som všetkých zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správcovi, teda žalovanému, osobne som dal aj jednotlivé rozpočty. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, ako oznámil žalobca potrebu vykonania naviac prác vlastníkom bytov a nebytových priestorov , svedok uviedol, že na nástenky jednotlivých vchodov sa dávali oznámenia, ktoré práce sa budú realizovať, teda aj naviac práce. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, odsúhlasil žalovaný rozsah naviac prác a celkovo naviac práce, svedok uviedol, že P. W. nikdy neodsúhlasila, ona konkrétne uvedené naviac práce, ale vždy mu tvrdila, že si to musia vlastníci schváliť, ona je ich zástupkyňa a ona ich musí rešpektovať. Projektovú dokumentáciu, ktorá bola zároveň prílohou k stavebnému povoleniu vypracovala spoločnosť GAMED a projektantom bol Ing. Y., išlo o projektovú dokumentáciu z roku 2008. Projektová dokumentácia bol vypracovaná na základe požiadavky žalovaného a zástupcov vlastníkov bytov y nebytových priestorov, keďže bola dohoda, že sa tá projektová dokumentácia urobí grátis, písomne objednávku neobdržali. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či má svedok vedomosť, či žalobca vyzýval vlastníkov bytov a nebytových priestorov na úhradu sumy, ktorá je predmetom aj tohto konania, svedok uviedol: Určite. Dôvodom týchto výziev bolo, aby došlo zo strany vlastníkov bytov k úhrade uvedenej sumy.

28. Z výsluchu svedkyne R.. S. W. , v rozhodnom čase aj v súčasnosti vlastníčky bytu v bytovom dome na Clementisovej 10, v čase keď sa začala rekonštrukcia bytového domu domovej dôverníčky, okrem iného vyplývajú tieto skutočnosti. V čase pred začatím rekonštrukcie sa vlastníci dohodli a rozhodli, že pristúpia k rekonštrukcii ich bytového domu. Vie o ponuke na rekonštrukciu, ktorú vlastníci schválili a následne sa pristúpilo k rekonštrukcii bytového domu. Svedkyňa sa zúčastnila aj schôdze vlastníkov bytov, kde bol aj p. Y., aj zástupcovia správcu. K obsahuje schôdze sa však nevedela vyjadriť. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či svedkyňa v pozícii domového dôverníka v rozhodnom čase objednala nejaké iné práce ako tie, ktoré boli predmetom Zmluvy o dielo a rekonštrukcie uviedla, že ona sama nemôže rozhodovať o akomkoľvek zadávaní prác navyše. Vlastníci bytov nemohli zadávať akékoľvek práce nad sumu 5 000,-Sk približne, teda ona osobne nemohla zadávať žiadne navyše práce, ktoré by mal vykonať žalobca v bytovom dome. Ako domová dôverníčka taktiež neodsúhlasila naviac práce, nakoľko tieto musí odsúhlasiť väčšina vlastníkov bytového domu.

29. Z výsluchu svedka B. G. , v rozhodnom čase správcu vchodu na Clementisovej 12, teda domového dôverníka tohto vchodu okrem iného vyplývajú tieto skutočnosti. Boli oslovení so správcom, resp. domovým dôverníkom vchodu na Clementisovej 11 p. N. V. s tým, že by bolo vhodné urobiť rekonštrukciu daného bytového domu. Následne prebehli domové schôdze vlastníkov bytov a po odsúhlasení došlo k zadaniu výberového konania na zhotoviteľa diela. Následne na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov boli jednotlivé cenové ponuky firiem na rekonštrukciu predmetom tejto schôdze, a výsledkom bolo, že vlastníci bytov a nebytových priestorov odsúhlasili žalobcu ako zhotoviteľa, teda realizátora prác týkajúcich sa rekonštrukcie bytového domu. Následne došlo už k samotnej realizácii rekonštrukcie, to znamená zateplenie bytového domu, prebehla oprava kanalizácie s vodou, rekonštrukcia balkónov, výmena okien, a rekonštrukcia samotných vstupných vchodov bytového domu. Pri ukončení týchto prác vznikli nejaké práce naviac, čo boli následne prezentované B.. Y. na ďalšej schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kde sa schvaľovali ešte ďalšie práce naviac, ktoré dovtedy neboli vykonané s tým, že B.. Y. navrhne spôsob financovania naviac prác, ktoré boli urobené, a prác ktoré by mali byť ešte urobené. K nejakému schváleniu týchto naviac prác, resp. financovania, došlo, na schôdzi vlastníkov bytov k schváleniu týchto naviac prác. K financovaniu tejto rekonštrukcie bytového domu došlo prostredníctvom úveru, pričom úver sa spláca cez fond údržby a opráv bytového domu. V čase, keď bol domovým dôverníkom nezadával žiadne naviac práce žalobcovi, nakoľko na to nemal oprávnenie. Pred realizáciou týchto naviac prác, zároveň ani nedával žalobcovi nejaký súhlas na ich realizáciu. Svedok ďalej uviedol, že pán Y. na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov nepredložil znenie dodatku k Zmluve o dielo. Na nej len prezentoval naviac práce, vlastníkom však nepredložil nič v písomnej forme, nevedel uviesť, či to predložil správcovi, ale vlastníkom bytov a nebytových priestorov na tej schôdzi nepredložil písomne nič. Vo vzťahu k odsúhlaseniu tých naviac prác aj k hlasovaniu na uvedenej schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, svedok uviedol, že si to presne nepamätá, ale predpokladá, že k odsúhlaseniu došlo, lebo sa doobjednávali ďalšie naviac práce, ktoré boli odsúhlasené, tak pevne verí, že aj tie práce, ktoré boli už vykonané ako naviac práce, taktiež sa na tejto schôdzi odsúhlasovali, a odsúhlasovala sa aj výška, koľko to bude stáť. Predmetom jednej schôdze bolo jednak prezentácia p. Y. vo vzťahu k odsúhlaseniu financovania prác, ktoré už boli ako naviac práce vykonané, a taktiež odsúhlasenie ďalších naviac prác, ktoré ešte len mali byť vykonané. A tie ďalšie práce, jednalo sa o zadný vchod na Clementisovej 11, tie následne boli vykonané žalobcom. K otázke či a akým spôsobom prebiehali rokovania o prípadnej úhrade naviac prác, svedok uviedol, že p. Y. mal predložiť nejaký návrh ohľadom splátkovania, pokiaľ to nebude vedieť, tak my sme si mali zabezpečiť cez náš úver splátkovanie týchto naviac prác. S tým, že p. Y. nám to sľúbil, že to bude bezúročne. Ale na tej schôdzi, o ktorej som hovoril, povedal, že si to musí prejsť a následne dá nejaký návrh.

30. Z výsluchu svedka B. Q. okrem iného vyplynulo, že p. Y. bol splnomocenený pôvodným žalobcom na všetky právne úkony spojené s danou rekonštrukciou. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, koľkými pečiatkami disponovala spoločnosť Gamed v čase podpisu danej Zmluvy o dielo, svedok nevedel na to odpovedať, ale myslí si, že boli asi tri. Nepamätal si, žeby tieto pečiatky boli rozlíšené, napríklad číslom. Všetky tri pečiatky boli rovnaké.

31. Z výsluchu konateľky žalovaného S. W. okrem iného vyplýva, že v roku 2008 uzatvorili Zmluvu o výkone správy s domom Clementisova 10, 11, 12 a už v tom čase vlastníci bytov uvažovali o zateplení celej budovy a rekonštrukcii celého bytového domu. Na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijali jednohlasné uznesenie, na základe ktorého odsúhlasili rekonštrukciu bytov a nebytových priestorov, pričom predpokladám, že už predtým muselo prebehnúť nejaké výberové

konanie, pretože už bola vybratá aj firma , ktorá bude realizovať rekonštrukciu, a to žalobca, teda podľa uváženia vlastníkov, to bol dodávateľ, ktorý im dal najlepšiu ponuku. Na ďalšej schôdzi vlastníkov bytov , ktorá sa uskutočnila pravdepodobne v druhom mesiaci roku 2009, vlastníci týchto bytov poverili správcu, teda Probyt Plus, s.r.o., aby zobral úver, žalovaný dostal všetky poverenia a splnomocnenia od vlastníkov bytov, pretože bytový dom nemal dostatok finančných prostriedkov na realizáciu uvedenej rekonštrukcie. Žalovanému sa následne podarilo získať potrebný úver, a v marci 2009 po obdržaní toho úveru podpísali zmluvu o dielo so žalobcom. Žalobca žalovanému poslal návrh zmluvy o dielo, žalovaný ho pripomienkoval zástupcami vlastníkov bytov a následne konkrétnu už konečnú verziu Zmluvy o dielo so žalobcom podpísali. Samotnú hlavičku Zmluvy o dielo pripravoval žalobca na základe podkladov žalovaného. Podpisu Zmluvy o dielo sa zúčastnil B.. Y. za žalobcu, p. N. ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov za vchod 11 a ona za správcu. Na základe tejto Zmluvy žalobca pristúpil k rekonštrukcii bytového domu a to v mesiaci jún 2009 a následne, keď po realizovaní určitého objemu prác žalobca žalovanému doručil faktúru, ktorú niesli do banky, a banka uhrádzala faktúry priamo pôvodnému žalobcovi. Finančné prostriedky neboli prevedené na účet bytového domu, ale boli otvorené v príslušnej banke, a tá na základe podpisu zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov a správcu uhrádzala jednotlivé faktúry žalobcovi. Je pravdou výpoveď svedka p. Y., ohľadne kanalizácie, že sa zúčastnili akéhosi stretnutia alebo zhromaždenia, lebo my ako správca sme požiadali mesto, aby si zrekonštruoval kanalizáciu, pretože z toho viaduktu sa do toho kanála zlieva voda, a tým, že tam pri tom viadukte sa nenachádza nejaká zberňa, alebo nejaký stok, odkiaľ by sa to zlievalo z toho viaduktu, tak sa stávalo, že sa voda dostávala priamo k bytovému domu, lebo samotný objekt je vo svahu, a do objektu sa ide chodníkmi smerom dole, teda voda stekala až k bytovému domu. Zástupcovia mesta si priznali, že kanalizácia je mesta, ale nemá mesto dostatok finančných prostriedkov na jej realizáciu, teda na opravu kanalizácie. Ďalej to nerozvádzali, pretože sme mali za to, že len zastavaná plocha pod bytovým domom je vlastníctvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože vlastníci bytov a nebytových priestorov pri odkúpení bytu si odkupovali len byt, podiel nebytových priestorov a podiel na zastavanej ploche. K výsluchu svedka ohľadne toho, že žalovaný mal mať vedomosť o naviac prácach uviedla, že to nie je pravda, pretože správca o naviac prácach nevedel, a ani by sme s tým nebol súhlasil bez toho, žeby to nemal odsúhlasené od vlastníkov bytov, nebytových priestorov. A to z dôvodu, že vlastníci bytov, nebytových priestorov finančné prostriedky na to nemali, a bez ich súhlasu žalovaný nemohol zobrať ďalší úver. Tak predná časť ako aj zadná časť, kde sa robili terénne úpravy, a ďalšie práce, nepatrila vlastníkom bytov bytového domu, ale príslušnej mestskej časti. P. Liška, keď chcel, aby podpísala za správcu dodatok k zmluve o dielo, ktorý jej predložil v roku 2010, bol antidatovaný, pričom tam bol dátum uvedený ako 29. 3. 2009, tento dodatok odmietla podpísať s tým, že p. Y. povedala, že všetky práce, ktoré by sa vykonávali mimo Zmluvy o dielo, mali byť zmluvne podpísané, prv než sa začnú realizovať, a nie až potom, pričom on jej na to odvetil, že zástupcovia vlastníkov bytov a nebytových priestorov mu dali pokyn, aby tieto práce realizoval, s tým, že oni následne na schôdzi vlastníkov uvedené práce odsúhlasia. Preto aj v čase, keď došlo k preberaciemu konaniu, a keď ona teda podpisovala za správcu preberací protokol, preberala bytový dom len v takom stave, a v takej výške, na akú výšku bola uzatvorená Zmluva o dielo. P. Y. nástojil na tom, aby podpísala dodatok k zmluve o dielo, čo neurobila, pretože zakaždým, keď jej oznamoval cenu diela, za práce navyše, najprv bola cena okolo 69.000,-EUR, išlo o nejakú zmluvu o zľave, pretože keďže dielo nebolo riadne ukončené, tak preto tam bola 35% zľava, následne predložil dodatok k Zmluve o dielo na nejakých 124.000,- EUR, potom po poskytnutí nejakej zľavy vyšla cena na 94.000,-EUR, ďalej následne dal ďalší dodatok, kde bola cena zhruba 104.000,-EUR, a v konečnom dôsledku išlo o sumu 122.000,-EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené účastníčka požiadala p. Y., aby teda presne konkrétne vyčíslil cenu za tie práce - naviac práce, s tým, že sa následne zvolá schôdza vlastníkov bytov, na ktorej budú vlastníci bytov oboznámení s jeho požiadavkami. Na základe toho aj schôdzu vlastníkov zvolali, schôdza sa aj uskutočnila, na tej schôdzi síce nie je zapísané, že sa na nej zúčastnila, ale ona sa na nej zúčastnila, tejto schôdze sa zúčastnil aj p. Y., a on tam predniesol, za čo konkrétne chce cenu za tie naviac práce. Presne však cenu neuviedol, preto mu bolo povedané, že nech vyčísli konkrétne cenu za tieto naviac práce. Pričom vlastníci boli ochotní pristúpiť k úhrade ceny naviac prác, avšak iba pod tou podmienkou. že žalobca poskytne možnosť, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov formou splátkového kalendára cenu za tieto naviac prác na dobu 15 rokov budú splácať. Toto mal dodať do 3 týždňov. On, napriek jeho svedeckej výpovedi, vôbec neuviedol, že na túto podmienku nepristúpi, on do tých 3 týždňov nič neposlal. Žalovaný v prípade, ak by niečo poslal, chcel zvolať schôdzu vlastníkov bytov, na ktorej by sa prejednala otázka, akým spôsobom by došlo k úhradám jednotlivých splátok, či už formou navýšenia fondu opráv alebo prípadne zobratia nejakého ďalšieho úveru, aby sa postupne aj tieto naviac práce formou splátok zo strany vlastníkov žalobcovi uhrádzali. Keď sa p. Y. bavil o rekonštrukcii balkónov, teda , že to mali

byť práce naviac, mu svedkyňa citovala Zmluvu o dielo, odsek Zmluvy o dielo, kde bolo uvedené, že sa jedná o komplexnú rekonštrukciu, a teda aj komplexnú rekonštrukciu balkónov, a keď teda ide o komplexnú rekonštrukciu, tak malo dôjsť aj k oprave a rekonštrukcii balkónov. A čo sa týka otázky opravy kanalizácie, tak sme vychádzali z toho, že žalobca mal k dispozícii projektovú dokumentáciu, bol na tvári miesta, a teda mal s odbornou starostlivosťou vedieť, čo konkrétne sa má ohľadne kanalizácie realizovať, aké práce. Pričom aj po realizácii toho kanála došlo niekoľkokrát k zatečeniu obytného domu, teda nemám vedomosť, o akej kvalite to p. Liška hovoril. Vzhľadom na niekoľko návrhov cien za naviac práce, raz taká raz onaká, žalovaný teda nevedel, akú cenu vlastne žalobca ustáli ohľadne ceny naviac prác, dozvedel sa to až pri podaní žaloby. Rovnako uviedla, že nie je pravdou, tá časť výpovede p. Y., že žalovaného ako správcu upovedomoval, mailom alebo akým iným spôsobom, o tom aké práce momentálne práve žalobca realizuje. Zástupcami vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých spomínal p. Y., zástupcom za vchod č.10 bola p. R.. W., za 11 bol p. V. N. F. za 12 Z. B. G.Č.. A keď som sa B.. G. spýtala, kto dal súhlas p. Y. E. realizáciu navyše prác, on mi povedal, že on nedal, pretože nemal mandát od vlastníkov na takéto akcie. Pán Y. jej niekoľkokrát povedal, že práve p. N.a mu dával pokyny na realizáciu navyše prác, p. G.Č. ako zástupca vlastníkov byt jej takisto dal negatívnu odpoveď, pretože nemal mandát od vlastníkov, a p. Ing. W., M. nespýtala, ona sa nachádza mimo Košíc. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, v akom rozsahu, s poukazom na uzavretú Zmluvu o dielo, práce prevzala, účastníčka uviedla, že práce prevzala iba od výšky ceny uvedenej v Zmluve o dielo. Žalobca žalovanému neoznámil potrebu vykonania naviac prác. Účastníčka ďalej uviedla, že pred začatím týchto naviac prác, vlastníci tieto naviac práce neodsúhlasili, avšak po ukončení týchto naviac prác bola zvolaná schôdza vlastníkov bytov, nebytových priestorov, kde niektoré naviac práce vlastníci uznali, ale chceli vedieť presnú špecifikáciu aj sumu za podmienok, že p. Y. do troch týždňov špecifikuje práce, sumu a splátkový kalendár na 15 rokov. Odovzdávací protokol pripravoval pôvodný žalobca. Správca bol oprávnený uzavrieť prípadne dodatok k Zmluve o dielo, len v tom prípade, keby sa zvolala schôdza, keby sa schválila výška a jej financovanie.

32. Z výsluchu konateľky žalovaného R.. K.L. G. okrem iného vyplýva, že už v tom momente prebratia správy mali vlastníci bytov a nebytových priestorov chceli zatepliť bytový dom a zároveň už mali vybratú aj spoločnosť, a to žalobcu, ktorá mala realizovať zateplenie bytového domu. Vzhľadom k tomu, že túto stavbu mala na starosti druhá konateľka, teda p. W., tak všetky zmluvy a náležitosti riešila ona. Z jej informácií viem, že sa k podpisu zmluvy o dielo pristúpilo niekedy v marci roku 2009 a vzhľadom na to, že každá z nás koná za spoločnosť samostatne, tak uvedenú zmluvu podpísala p. W.. K priebehu schôdze vlastníkov bytov, na ktorej vystúpil pán Y. uviedla, že na tej schôdzi, zúčastnila som sa jedinej takejto schôdze, nemá vedomosť o tom, žeby ich bolo viac, kde by sa zúčastnil p. Y.. Bola to schôdza, na ktorej p. Y. predniesol vlastníkom bytov a nebytových priestorov a zúčastneným, že sa uskutočnili nejaké naviac práce zo strany žalobcu, o všetkom p. Y. informoval prítomných iba verbálne, nič nemal pripravené písomne. Spomínal, že žalobca realizoval nejaké práce, tie však neboli realizované na nehnuteľnosti, ktorá by patrila vlastníkom bytov a nebytových priestorov, išlo podľa mňa o úpravu okolia bytového domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov boli po vystúpení p. Y. prekvapení z toho, žeby mali platiť ešte niečo navyše, nakoľko na zateplenie bytového domu si vlastníci bytov a nebytových priestorov brali úver. Na tej schôdzi nebol predložený pánom Y. žiaden dodatok k uvedenej Zmluve o dielo. Čo sa týka Zmluvy o dielo, práce boli niekedy v roku 2010 prevzaté, na preberacom konaní som bola zúčastnená spolu M. B..W., p. Y., p. W. a ja. Zápisnicu o odovzdaní diela pripravoval štandardne, v tomto prípade žalobca. Stavbu sme tak ako bola uvedená v Zmluve o dielo, prevzali a za práce sme zaplatili z prostriedkov získaných prostredníctvom úveru, takže sa tá faktúra niesla do banky, a tam banka uvoľnila finančné prostriedky. K samotnej Úverovej zmluve na zobratie úveru týkajúceho sa rekonštrukcie bytového domu, účastníčka uviedla, že si úver berú vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú zastúpení správcom, teda žalovaným. Predtým než dôjde k získaniu samotného úveru, tak musí daný bytový dom tvoriť určitú výšku tvorby fondu opráv s tým, že tam musí byť ešte rezerva 20 - 30% na bežné opravy. Pred samotným uzavretím Úverovej zmluvy banka skúma určité skutočnosti, napríklad, či sú v tom bytovom dome nejakí neplatiči, aké je hospodárenie domu, aká je tvorba a čerpanie fondu opráv. A na základe toho banka posúdi, či si klient môže zobrať úver, a v akej výške. Klientmi sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v zastúpení správcu, teda žalovaného, a z tohto titulu uvedenú Zmluvu šla na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podpísať. Splnomocnenie na podpis tejto zmluvy o úvere nebolo potrebné, pretože to nebolo podmienkou banky, banka v tomto prípade vyžadovala zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Úver splácajú vlastníci bytov a nebytových priestorov. Ide o prostriedky, z fondu opráv, ktoré vlastníci bytov a nebytových priestorov každomesačne dávajú do fondu opráv. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, v prípade, ak

sa jedná o drobné opravy, drobné úpravy v bytovom dome, kto jedná s prípadným dodávateľom, resp. s prípadným zhotoviteľom, účastníčka uviedla, že zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov nás informuje o tom, že je treba urobiť nejakú drobnú opravu, alebo úpravu a potom to my, ako správca, zabezpečíme. V danom prípade uzatvára Zmluvu o dielo správca v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, či má vedomosť o tom, kto danú Zmluvu o dielo pripravoval, účastníčka uviedla, že ZOD pripravovala spoločnosť Gamed, takto to štandardne chodí, že stále dodávateľ, teda zhotoviteľ pripravuje Zmluvu o dielo.

33.Podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.“

34.Podľa ust. § 8 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného k 31.03.2010: „Správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.“

35.Podľa ust. § 8 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného od 01.04.2010: „Správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov12aaa). Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.“

36.Podľa ust. § 8a ods. 1 ,4 zák. o vlastnícke bytov a nebytových priestorov (1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f) rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.(4) Styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "schôdza vlastníkov"). Zástupca vlastníkov informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu. Zástupca vlastníkov je povinný uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome v súlade so zmluvou o výkone správy. Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14.

37.Podľa ust. § 8b ods. 1,4 zák. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (1) Správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.(4) Správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi.

38.Podľa ust. § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.“

39.Podľa ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.“ 40. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

41. Podľa ust. § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodných zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

42. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

43.Podľa ust. § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

44.Podľa ust § 537 ods. 1,2 Obchodného zákonníka(1) Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. (2) Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

45. Podľa ust. § 546 ods. 1,2 Obchodného zákonníka (1)Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3 <http://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160701>), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. (2) Dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka účinkov podľa § 548 a 549 <http://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160701>.

46. Podľa ust. § 551 ods.1,2,3 Obchodného zákonníka (1) Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela

prerušiť, sa predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť mohla zistiť. (2)Zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval. Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v plnom rozsahu. (3)Zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku 1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo pokynov daných mu objednávateľom.

47.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a zamietol ju s poukazom na nižšie uvedené skutočnosti.

48. Zo zmluvy o výkone správy č. CPH 27-31 má súd nepochybne za preukázané, že žalovaný je správcom bytových domov na ul. Cesta pod Hradovou č. 27, 29 a 30. Vlastníci bytov a nebytových priestorov poverili žalovaného ako správcu zabezpečovaním prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva, ďalej zabezpečením plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov a ďalších služieb v rozsahu dohodnutých touto zmluvou. Z poukazom na ust. § 8b zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zmluvy o výkone správy je teda správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet , v danom prípade sa teda jedná o priame zastúpenie. Súd ďalej skúmal, či pôvodný žalobca vedel, resp. mohol vedieť, že s ňou konajúci subjekt ( žalovaný ) koná za iného ( vlastníkov bytov a nebytových priestorov ). Zo Sprievodných častí cenovej ponuky vypracovaných žalobcom nepochybne vyplýva, že žalobcovi bolo známe, že investorom sú vlastníci bytového domu Clementisova 10,12,12 Košice. Rovnako z výsluchu svedka pána Líšku vyplynulo, že on bol s projektantom pozrieť stavbu, s domovníkmi sa dohodli na množstve práce, ktorá sa mala realizovať, a na základe toho urobili rozpočet. Rozpočet im poslali. Rozpočet bol zaslaný aj žalovanému, aj domovníkom. Následne išli do Probyt Plus, kde dojednali aj ďalšie veci, a na základe toho si nás následne vybrali. Žalovaný bol zástupcom za daný objekt. Písomný návrh Zmluvy pripravoval žalobca, mailom ho poslal na schválenie žalovanému, žalovaný urobil v Zmluve nejaké zmeny, následne poslal uvedený návrh naspäť. Následne, keď boli tieto zmeny zapracované do Zmluvy, prišiel do Probyt Plus, a Zmluvu za žalobcu podpísal, ďalej zmluvu podpísala, B.. W. za žalovaného a zástupca za vlastníkov jednotlivých bytov. Už z uvedeného teda vyplýva , že pôvodný žalobca mal vedomosť o tom, že objednávateľom diela sú vlastníci bytov a nebytových priestorov. Koniec koncov to vyplýva i zo samotnej hlavičky ZOD. Svedok taktiež uviedol, že podklady pôvodnému žalobcovi poslal žalovaný. Uvedená skutočnosť však vôbec neznamená, že pôvodný žalobca pri príprave ZOD konal s odbornou starostlivosťou, keď mu pri označení objednávateľa stačilo iba označenie „vlastníci bytov a nebytových priestorov“. Súd v na tomto mieste poukazuje napr. na označenie subjektov v Zmluve o úvere č. 350849 uzavretej dňa 5.6.2009 medzi poskytovateľom úveru a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v zastúpení žalovaným , kde vlastníci bytov sú špecifikovaní podľa aktuálneho výpisu z LV k bytovému domu , ktorý je v Prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy v zastúpení žalovaným. Vedomosť žalobcu, že zmluvnou stranou sú vlastníci bytov a nebytových priestorov vyplynula aj z výsluchu svedka p. Y. , aj z výsluchu pani W., keď zhodne uviedli, že podpisu Zmluvy o dielo sa zúčastnil p. Y. za žalobcu, B.. N. ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov za vchod 11 a pani W. za správcu. V neposlednom rade vyššie uvedená vedomosť pôvodného žalobcu vyplýva i z krycích listov rozpočtu vypracovaných žalobcom zo dňa 9.11.2009 a 6.10.2010, kde je vyslovene uvedené označenie objednávateľa: Vlastníci BD, Clementisova 10-12, Košice a nakoniec i z výzvy žalobcu adresovanej priamo vlastníkom BD, Clementisova 12, Košice zo dňa 1.6.2011 vyplýva vyčíslenie prác naviac vo výške 108464,66 EUR.

49. S poukazom na odsek 47 a označenie účastníkov zmluvného vzťahu uvedených v predmetnej Zmluve o dielo, má súd nepochybne za preukázané, že Zmluvu o dielo č. 11 - 03/2009 neuzavrel žalovaný vo vlastnom mene , ale ju uzavreli vlastníci bytov a NP bytového domu Clementisova 10,11,12, Košice, v zastúpení žalovaným ako správcom ako objednávatelia so žalobcom ako zhotoviteľom dňa 19.3.2009. Je preto zrejmé, že predmetnú zmluvu o dielo, nakoľko jej predmetom bolo zateplenie bytového domu, mohli uzavrieť iba vlastníci bytov a nebytových priestorov, pretože títo vlastníci bytov a nebytových priestorov sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi bytového domu, keďže s vlastníctvom každého bytu v bytovom dome je spojené spoluvlastníctvo k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu. Z uvedeného vyplýva, že len vlastníci bytov sú subjektom oprávneným zo zmluvy o dielo a len voči ním môže existovať nárok na plnenie vyplývajúce zo zmluvy o

dielo . Zo Stavebného povolenia č. A/2009/076000-2/III/BI vydaného mesto Košice má súd nepochybne za to, že , že toto povolenie bolo vydané práve vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa výpisu z LV, ktorých v konaní zastupuje správca - žalovaný, teda vlastníci bytov a nebytových priestorov boli aj stavebníkom v zmysle stavebného povolenia, a teda je zrejmé, v koho prospech sa realizovala stavba, pričom žalovaný nebol ani zhotoviteľom, ktorý by si v subdodávke objednal služby od žalobcu. Zmluva teda nemohla byť a ani nebola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným. S poukazom na právny názor súdu druhej inštancie, že podstatnou náležitosťou každej zmluvy je presné označenie zmluvných strán, aby bolo zrejmé, pre koho práva a povinnosti z konkrétnej zmluvy plynú, to znamená, že právnické osoby musia byť označené v súlade s výpisom z obchodného registra, alebo iným registrom a fyzické osoby musia byť označené menom, priezviskom, prípadne ďalším identifikačnými znakmi, aby sa zabránilo ich zámene. ZOD z 19.3.2009 tieto náležitosti nespĺňa, lebo ak mali byť účastníkmi zmluvného vzťahu fyzické osoby, potom mali byť riadne identifikované - súd opätovne preskúmal danú ZOD a musí konštatovať, že v nej naozaj absentuje presné označenie fyzických osôb - vlastníkov bytov a nebytových priestorov, preto je táto zmluva z uvedeného dôvodu neplatná.

50. Napriek neplatnosti danej Zmluvy o dielo je nepochybné, že pôvodný žalobca vykonal práce pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, teda ich zmluvný vzťah vznikol titulom ústne uzavretej zmluvy o dielo. I prípadné naviac práce vykonal pôvodný žalobca pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov. To koniec koncov vyplynulo i z výpovede p. Y., keď uviedol, že žalobca všetko, čo vlastníci bytov a nebytových priestorov, aké mali požiadavky, všetko čo chceli, urobil, teda na ich žiadosť žalobca urobil obrubníky, chodníky, priestranstvá, kde si následne mohli vysadiť zeleň a kríky. Tento záver súdu podporuje i Zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 13.10.2010, kde sú okrem žalobcu a žalovaného podpísaní aj zástupcovia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, čo vyplynulo z výpovedí žalovaného a svedkov. Rovnako súd poukazuje i na Zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 16.10.2008, z ktorej vyplýva súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov - kompletná rekonštrukcia bytového domu žalobcom, Zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 17.6.2010, ktorej sa zúčastnil i zástupca žalobcu p. Y., ktorý okrem iného informoval o tom, že počas priebehu zatepľovania vyvstali naviac práce , celkovo sa stavba navýšila o sumu 2,2 mil. Sk, ktoré žalobca žiada doplatiť. V priebehu troch týždňov od schôdze sa žalobca vyjadrí o možnosti poskytnúť bezúročné splátky celej dlžnej sumy na dobu 15 rokov.

51. Z Nezáväznej ponuky žalobcu, ako aj z výsluchu p. Y. nepochybne vyplýva, že žalobca sa oboznámil so stavom predmetného bytového domu. Následne vypracoval predbežný rozpočet a cenovú ponuku. Žalobca ako osoba odborne spôsobilá si teda daný objekt prehliadla a zároveň si mala byť preto vedomá, aké práce je potrebné vykonať a v prípade, ak v priebehu realizácie diela nastali skutočnosti odôvodňujúce vykonanie ďalších prác, ktoré neboli predmetom zmluvy, bol žalobca povinný objednávateľov na to upozorniť. Do času, kedy by sa objednávatelia vyjadrili k potrebe vykonania týchto prác, bol žalobca povinný postupovať v zmysle ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka. V danom prípade však absentuje dôkaz preukazujúci postup žalobcu v zmysle ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tento postup bol namieste aj z dôvodu, že v čase realizácie diela právny predchodca žalobcu nemal pochybnosť o platnosti písomnej ZOD a teda mal vedomosť o tom, že cena za dielo bola dohodnutá ako cena pevná, maximálna a konečná vo výške 351069,-EUR a z dôvodu, že dohodnutá výška za vykonané dielo sa môže meniť len po vzájomnej dohode zmluvných strán a to výnimočne len pri naviac prácach, ktoré neboli zahrnuté do predmetu diela. K otázke výšky ceny naviac prác súd pre úplnosť poznamenáva, že samotný právny predchodca žalobcu nemal ustálenú ani jej výšku, čo nepochybne vyplýva z výzvy žalobcu žalovanému zo dňa 13.4.2011 na úhradu sumy 72510,84 EUR za naviac práce, z výzvy žalobcu adresovanej priamo vlastníkom BD, Clementisova 12, Košice zo dňa 1.6.2011 na vyčíslenie prác naviac vo výške 108464,66 EUR a z vyúčtovania vykonaných stavebných prác žalobcu nad rámec ZOD v celkovej výške 122999,64 EUR. Rovnako aj rozsah týchto naviac prác nebol žalobcom dostatočne preukázaný, nakoľko napr. v prípade rekonštrukcie balkónov nemohlo ísť o naviac práce, keď sa jednalo o kompletnú rekonštrukciu bytového domu.

52. Na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaného dokazovania preto súd námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného posúdil ako dôvodnú a žalobu s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti voči žalovanému zamietol a upustil od hodnotenia ďalších dôkazov týkajúcich zisťovania oprávnenia p. Líšku konať sa pôvodného žalobcu a rovnako upustil od hodnotenia ďalších dôkazov predložených stranami sporu, ako aj od vykonania ďalšieho dokazovania navrhnutého stranami sporu a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

53. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí .(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Keďže bol v konaní úspešný žalovaný a to v celom rozsahu, súd žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1,2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 .

Na základe tohto právoplatného rozsudku bude môcť žalobca ako oprávnený viesť exekúciu na majetok žalovaného ako povinného.