Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/42/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobkyne: F. A., Z. XX. XX. XXXX, K. B. X. Č.. XX, Bratislava, zastúpená právnym zástupcom: Advokátska kancelária Marko & Overton - Fox, s. r. o., Karpatská č. 18, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, o zaplatenie 13 566,67 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 13 566,67 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z tejto sumy, od 1. 2. 2015 až do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05. 02. 2015 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 13 566,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 01. 02. 2015 až do zaplatenia a trovy konania, a to titulom odplatného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou (podiel vo výške 1/6) pozemku parc. č. XXXX o výmere 457 m2, a pozemku parc. č. XXXX o výmere 9 205 m2, nachádzajúcich sa v Bratislave, katastrálnom území Dúbravka. Pozemky sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Dúbravka (ďalej len "pozemky"). Žalovaný je vlastníkom stavby postavenej na týchto pozemkoch - Požiarna zbrojnica a mestská polícia v Dúbravke, vrátane vecí slúžiacich na užívanie spolu s touto stavbou, parkovisko a príjazdová komunikácia. Medzi stranami v spore nedošlo k vyriešeniu vzťahu k týmto pozemkom a tak žalovaný vlastní stavbu, užíva ju, vrátane parkoviska a príjazdovej komunikácie, bez vyriešenia vzťahu k týmto pozemkom. Ide o oplotený areál, do ktorého nemá prístup ani žalobkyňa. Na základe grafickej identifikácie vypracovanej žalovaným je zrejmé, že žalovaný užíva z týchto pozemkov spolu 9 662 m2. Právny vzťah medzi stranami v spore v súčasnej dobe upravuje zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 tohto zákona vznikol žalovanému na užívanie pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne právny titul, vecné bremeno, ktoré žalobkyňa trpí. Toto vecné bremeno však nevzniká bezodplatne. Naopak i v súlade s ustanovením čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva sa musí poskytnúť primeraná náhrada. Tento zákon vytvára priestor na komplexné vyriešenie vzťahov k pozemkom do budúcnosti, a to pridelením náhradných pozemkov alebo pozemkovými úpravami. Zákon predpokladá, že vlastníci pozemkov zastavaných stavbami vo vlastníctve miest a obcí získajú náhradné pozemky. Až po uskutočnení týchto úkonov, teda až po tom, ako prestane žalovaný užívať pozemok žalobkyne, pretože žalobkyňa získa iný nezaťažený pozemok, odpadne potreba vecného

bremena, ako aj odplaty za jeho zriadenie. Do tohto okamžiku je však žalovaný povinný platiť odplatu za existujúce vecné bremeno a neexistuje tu žiadny právny titul na bezodplatné užívanie cudzích pozemkov. Žalobkyňa náhradný pozemok nedostala, žalovaný jej ani žiadne náhradné pozemky doteraz neponúkol. Všeobecná hodnota vecného bremena za užívanie oboch pozemkov v časti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne za obdobie od 26. 12. 2012 do 26. 12. 2014 je určená znaleckým posudkom č. 1/2015 súdnym znalcom AUDING, s. r. o. Ing. Adolf Daubner. Za obdobie od 26. 12. 2012 do 26. 12. 2013 je všeobecná hodnota vecného bremena vo výške 41 300 eur, za obdobie od 27. 12. 2013 do 26. 12. 2014 vo výške 40 100 eur, čo spolu činí 81 400 eur. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka oboch pozemkov v 1/6 má tak nárok na zaplatenie sumy 13 533, 67 eur. Žalobkyňa listom zo dňa 23. 01. 2015 vyzvala žalovaného na zaplatenie tejto sumy do 31. 01. 2015. Žalovaný na túto výzvu nezareagoval, vymáhanú sumu nezaplatil. preto sa domáha žalobkyňa zaplatenia tejto sumy súdnou cestou, vrátane príslušenstva, keďže žalovaný sa od 01. 02. 2015 dostal do omeškania s platením žalovanej sumy.

3. Žalovaný sa k návrhu vyjadril písomne dňa 01. 03. 2015 podaním doručeným súdu dňa 07. 03. 2015. Uviedol, že je vychádzajúc podľa LV č. XXX, k. ú. Dúbravka, vlastníkom stavby Požiarna zbrojnica a Mestská polícia. Ďalej uviedol, že žalovaný sa stal v rámci decentralizácie štátnej správy vlastníkom množstva stavieb, ktoré boli postavené na majetkovoprávne neusporiadaných pozemkoch, avšak bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, ktoré by mu umožnili odškodniť vlastníkov takto zabraných pozemkov. Mestské zastupiteľstvo prijalo v roku 2001 uznesenie č. 628/2001, na základe ktorého bola žiadateľom o majetkovoprávne usporiadanie takýchto pozemkov ponúknutá kúpna cena 35 Sk/m2. S výškou vecného bremena, ktorú žalobkyňa žiada zaplatiť nesúhlasil, nakoľko pozemky žalovaný užíva výlučne vo verejnom záujme.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie: oboznámením sa s prednesmi zástupcov žalobkyne a žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: znalecký posudok č. 1/2015 vypracovaný znalcom AUDING, s. r. o., výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Dúbravka, obec Bratislava-m. č. Dúbravka, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie Dúbravka, obec Bratislava-m. č. Dúbravka, identifikácia parciel, návrh na majetkovoprávne vyporiadanie pozemkov zo dňa 06. 07. 2006, výzva na úhradu odplaty za užívanie pozemkov zo dňa 23. 01. 2015, uznesenie Mestského zastupiteľstva č. 628/2001 ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobkyňa je podľa Výpisu z LV č. XXX7 spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v Bratislave, okres Bratislava IV, obec BA-m.č. Dúbravka, kat. územie Dúbravka, parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu - parcela č. 1062 o výmere 457 m2, parcela č. XXXX o výmere 9205 m2, a to v spoluvlastníckom podiele 1/6.

6. Žalovaný je podľa Výpisu z listu vlastníctva č. XXX vlastníkom nehnuteľnosti - stavby nachádzajúcej sa v Bratislave, obec BA-m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV, kat. územie Dúbravka, parcely registra "C", súp. č. 3084 na parcele č. XXXX/XX, popis stavby - oblastná požiarna zbrojnica.

7. Z materiálu odporcu, ktorý bol vypracovaný na rokovanie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy vyplýva, že bol pripravený návrh uznesenia na schválenie kúpy častí pozemkov v k. ú. Dúbravka, parc. č. XXXX/X, XXXX/XX T. XXXX/XX, na ktorých sa nachádza Požiarna zbrojnica a Mestská polícia v Dúbravke, a ktoré sa v časti cca 10 785 m2 prekrývajú s nehnuteľnosťami parc. č. XXXX, XXXX T. XXXX za cenu cca 22 161 018,- Sk/m2. Uvedený materiál bol prerokovaný v mestskej rade dňa 22. 06. 2006, kde pri hlasovaní nezískal potrebný počet hlasov na prijatie uznesenia.

8. Zo znaleckého posudku č. 1/2015 vypracovaného znaleckou organizáciou AUDING, s. r. o. dňa 23. 01. 2015 vyplýva, že znalec určil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty vecného bremena na pozemkoch parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu č. XXXX, XXXX, k. ú. Dúbravka za obdobie od 26. 12. 2012 do 26. 12. 2013 v sume 41.300,- EUR a za obdobie od 27. 12. 2013 do 26. 12. 2014 v sume 40.100,- EUR.

9. Výzvou zo dňa 23. 01. 2015 vyzvala žalobkyňa na zaplatenie odplaty za užívanie pozemkov v lehote do 31. 01. 2015.

10. Žalobkyňa a žalovaný sa pridržali svojich písomných podaní.

11. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

12. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

13. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

14. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby.

15. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

16. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 citovaného zákona vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, ktorý právne vyhodnotil nasledovne:

18. Žalobkyňa uplatnila v návrhu nárok z titulu odplaty za užívanie pozemkov v sume za obdobie dvoch rokov pred podaním návrhu, t.j. za obdobie 26. 12. 2012 do 26. 12. 2014.

19. Skutočnosť, že v uvedenom období bola žalobkyňa podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/6 a žalovaný bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch, na ktorých je postavená stavba - požiarna zbrojnica a budova mestskej polície a časť pozemkov využíval ako priestor, na ktorom je príjazd a prístup, pričom užíval pozemky v rozsahu 9 662 m2 nebola medzi stranami v spore sporná.

20. V prejednávanej veci išlo o užívanie pozemkov žalovaným, ktorých spoluvlastníkom bola žalobkyňa bez toho, aby žalovaný za užívanie poskytoval žalobkyni plnenie.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Vlastníci

zastavaných pozemkov sa domáhajú proti žalovanému zaplatenia náhrady za zákonné vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 ods. 1 uvedeného zákona. Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje nielen spôsob, ale aj poradie spôsobu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov. Keďže obec alebo vyšší územný celok nie sú pri usporiadaní vlastníckych vzťahov viazaný žiadnou lehotou, nie je možné od vlastníka pozemku spravodlivo žiadať, aby výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa § 4 ods. 2 trpel bez náhrady. I keď zákon č. 66/2009 Z. z. právo na náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno neupravuje, právo na náhradu vzniká vlastníkovi pozemku vyplýva z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Formu náhrady ani lehotu na jej uplatnenie neupravuje.

22. Súd je toho názoru, že náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné priznať aj opakovane za určitý časový úsek až do usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom predpokladaným v § 2 a § 3 zákona č. 66/2009 Z. z. Nárok sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Výška tejto náhrady môže byť určená odborným vyjadrením alebo znaleckým posudkom. Tvrdenie žalovaného, že stavba nachádzajúca sa na sporných pozemkoch slúži verejnému záujmu, a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi uhrádzať žalobkyni cenu vecného bremena vo výške špecifikovanej v návrhu, je podľa názoru súdu irelevantné. Stavba, ktorú užíva Mestská polícia a je v nej umiestnená Požiarna zbrojnica síce slúži verejnému účelu a ako taká plní určenú spoločenskú požiadavku, uvedené sa však nevzťahuje na samotný pozemok, na ktorom sa stavba nachádza. Žalobkyňa do nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. nebola subjektom povinným akýmkoľvek spôsobom znášať bremeno verejného záujmu, po nadobudnutí účinnosti predmetného zákona sa žalobkyňa stala subjektom povinným strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalovaným do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území, čo však neznamená, že nemá nárok na primeranú náhradu bez ohľadu na to, kto a na aký účel užíva tieto pozemky, čiže bez ohľadu na subjekt, ktorý realizuje výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Preto súd prisvedčil tvrdeniu žalobkyne, že je to práve žalovaný ktorý je povinný plniť verejné funkcie a na tento účel zároveň disponuje zverenou právomocou a prostriedkami z verejných zdrojov. Žalovaný mohol sporu predísť tým, že by postupoval urýchlene podľa ustanovenia § 2 zákona č. 66/2009 Z. z.

23. Pri určení výšky odplaty za zriadené vecné bremeno súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty ročnej odplaty vecného bremena na predmetných pozemkoch, výšku ktorej určil znalec v znaleckom posudku vypracovanom na základe požiadavky zadávateľa - právneho zástupcu žalobkyne vo výške 41.300,- EUR za obdobie od 26. 12. 2012 do 26. 12. 2013 a 40.100,- EUR za obdobie od 27. 12. 2013 do 26. 12. 2014, teda spolu 81.400,- EUR. Pomerná časť pripadajúca na spoluvlastnícky podiel žalobkyne (1/6) teda predstavuje sumu 13 566,67 Eur. Uvedený znalecký posudok žalovaný ani nenamietal.

24. Podľa § 517 ods. 1 OZ, veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Žalovaný sa dostal s plnením dlhu do omeškania, preto súd žalobkyni priznal úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu uplynula lehota na plnenie oznámená žalovanému vo výzve zo dňa 23. 01. 2015. Nakoľko v zmysle citovanej výzvy posledný deň lehoty na plnenie bol žalovanému stanovený deň 31. 01. 2015, žalovaný sa do omeškania dostal dňom nasledujúcim po tomto dni, t. j. 01. 02. 2015. Vzhľadom na uvedené súd žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania od 01. 02. 2015 vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy.

27. Podľa § 255 ods. 1C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. keď plne úspešnému žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal v rozsahu 100 %.