Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_48Er-1935-2016.pdf
PDF · 83.02 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-48Er/1935/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: W. zast. JUDr. Juraj Špirko-advokát, Floriánska 19, 040 01 Košice, proti povinnému: 1.) F., 2.) H. 3.) X. zast. JUDr. Jozefom Vaškom Advokátska kancelária, Szakkyho 1, 040 01 Košice, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, Werferova 1, 040 11 Košice, o vymoženie pohľadávky vo výške 365.133,10 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
Návrh povinných na zastavenie exekúcie z a m i e t a. Návrh povinných na odklad exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 20.04.2016 spísal na Exekútorskom úrade vyššie menovaného súdneho exekútora Návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky aj s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica č. N 98/2007, Nz 38726/2007 zo dňa28.09.2007 spísanej na Notárskom úrade JUDr. C. H. v Z., so sídlom C. 2. V. tejto zápisnice je i Zmluva o poskytnutí pôžičky. Dňa 20.04.2016 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe ktorej mu súd dňa 24.05.2016 vydal poverenie č. XXXX XXXXXX. Dňa 01.07.2016 doručil súdny exekútor súdu podanie povinného zo dňa 20.06.2016, ktoré označil ako námietky proti exekúcii. Prílohou tohto podania bol návrh povinného na zastavenie exekúcie a návrh na povolenie odkladu exekúcie.
V rámci návrhu, ktorým sa povinný domáhal zastavenia exekúcie tento uviedol, že predmetná exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, v ktorej sa povinní ako ručitelia zaviazali spoločne a nerozdielne splniť záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky uzavretej medzi oprávneným a spoločnosťou Y., s.r.o., v prípade, že nedôjde k jej splneniu. Povinní však majú za to, že hlavný záväzok, ktorý vznikol zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky voči spoločnosti Y.. ako dlžníkovi zanikol, a teda zanikol aj záväzok ručiteľov. Toto tvrdenie opierajú o skutočnosť že uznesením OS Z. I. č.k. XXR/X/XXXX bola povolená reštrukturalizácia dlžníka, pričom dňa 18.10.2012 došlo i k zverejneniu potvrdenia reštrukturalizačného plánu a oznámeniu o ukončení reštrukturalizácie dlžníka v Obchodnom vestníku. Povinní v tomto smere poukazujú na ustanovenie § 546 Občianskeho zákonníka je ručenie záväzkom akcesorickej povahy, povinnosť ručiteľa vo vzťahu ku povinnosti dlžníka má len subsidiárny charakter, a teda ručiteľský záväzok zaniká spoločne s hlavným záväzkom. Ďalej na podloženie svojich tvrdení uviedli i § 122 ods.1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý ustanovuje, že právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii neuplatnia prihláškou riadne a včas, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Povinní ďalej uvádzajú, že oprávnený síce v reštrukturalizačnom konaní uplatnil svoju pohľadávku voči dlžníkovi Y. prihláškou, no s tým, že nedošlo k jej uplatneniu na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.10.2007, na základe ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany oprávneného pre spoločnosť Y. v celkovej sume 11.000.000 Sk. Táto prihláška tvorí súčasť podania povinných.
Na základe uvedených skutočností povinní požadovali zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. b), teda, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Dňa 17.08.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných, v ktorom uviedol, že s právnymi argumentmi povinných sa nestotožňuje a pokladá ich za účelové. Má za to, že povinní nepreukázali, že exekučný titul bol po začatí exekúcie zrušený, resp. sa stal neúčinným. Oprávnený uznáva, že ručiteľský záväzok zaniká zánikom hlavného záväzku ale povinní nijako relevantne zánik tohto záväzku nepreukázali. Uvádza, že síce Občiansky zákonník nemá osobitnú úpravu týkajúcu sa zániku ručenia, avšak má jednotlivé ustanovenia o zániku ručenia nezávisle od vôle ručiteľa (§§ 559,568,574,579 ods.2, 580 a 583), pričom v danom prípade nejde ani o jeden z nich. Ďalej oprávnený uvádza, že je pravdou, že do reštrukturalizačného konania 32R/3/2011 neuplatnil pohľadávku zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.09.2007. Potvrdením reštrukturalizačného plánu sa však stali nevymáhateľné pohľadávky len voči dlžníkovi Y., a teda neuplatnením pohľadávky podľa §120 ods. 1 Zák. o konkurze a reštrukturalizácii nezanikla pohľadávka, ale len právo vymáhať tieto nároky aj to len voči dlžníkovi. Keďže nedošlo k zániku samotnej pohľadávky, právo vymáhať pohľadávku voči ručiteľom ostalo zachované. Poukazuje i na to, že ani v samotnom potvrdenom reštrukturalizačnom pláne nie je nikde uvedené, že by vymáhanie voči ručiteľom nebolo možné. K návrhu na odklad exekúcie oprávnený uvádza toľko, že nie je predpoklad, že exekúcia bude zastavená a preto ho navrhol zamietnuť. Súd sa po oboznámení s obsahom podnetu povinných, oboznámil s obsahom spisu. Podľa §58 Exekučného poriadku súd rozhodne o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Dôvody na zastavenie exekúcie sa uvádzajú v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a ich znenie je nasledovné: podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným; b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným; c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie; d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona; e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55); f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané; g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať; h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie; j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Návrh na zastavenie exekúcie môže účastník konania podať exekútorovi alebo priamo exekučnému súdu. O každom návrhu treba rozhodnúť, avšak návrh na zastavenie exekúcie zásadne nebráni vo vykonávaní exekúcie. Povinní navrhli zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v §57 ods.1 písm. b), teda, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. V tomto smere súd konštatuje nasledovné: zrušené rozhodnutie prestáva normatívne existovať, hoci nemožno poprieť, že kauzálne jestvuje naďalej. Neúčinné rozhodnutie zas existuje kauzálne aj normatívne, no po svojom vydaní pre danú oblasť práva stratilo účinnosť, a preto ho možno pripodobniť k relatívne neplatnému hmotnoprávnemu úkonu. K zrušeniu exekučného titulu v každom prípade musí dôjsť až po vydaní exekučného príkazu. Neúčinnosť exekučného titulu ale vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je napr. uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty , ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Súd nezistil dôvody, pre ktoré by mal byť exekučný titul neúčinný alebo zrušený. Dôvodom je, že hoci bola povolená reštrukturalizácia dlžníka, schválený reštrukturalizačný plán a následne aj bola reštrukturalizácia ukončená, zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Z. o konkurze a reštrukturalizácii“) vo svojom §155 ods.6 stanovuje, že plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. (Táto právna úprava bola platná i v dobe schválenia reštrukturalizačného plánu a ukončenia reštrukturalizácie dlžníka -18.10.2012- pričom v tej dobe išlo konkrétne o usatnovenie § 155 ods.4 Z.o konkurze a reštrukturalizácii).
Je teda pravdou, že pokiaľ bol súdom potvrdený plán, tak podľa § 155 ods.2 Z. o konkurze a reštrukturalizácii, zverejnením tohto uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; čo platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou, no vzhľadom na to, že sa v tomto ustanovení hovorí o nevymožiteľnosti pohľadávky len voči dlžníkovi a tiež vzhľadom na vyššie uvedené znenie §155 ods. 6, veriteľom nič nebráni domáhať sa uspokojenia svojich práv od ručiteľov, v tomto prípade od povinných v 1., 2., a 3. rade. Vzhľadom na toto ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré výslovne stanovuje možnosť vymáhať pôvodnú pohľadávku voči ručiteľom dlžníka, nemohlo dôjsť k zrušeniu či neúčinnosti exekučného titulu voči povinným- ručiteľom, najmä keď exekučným titulom je v tomto prípade Notárska zápisnica č. N98/07, ktorá bola zabezpečovacím prostriedkom k Zmluve o poskytnutí pôžičky uzavretej so spoločnosťou Y. Samotná zmluva o poskytnutí pôžičky, ktorá v tomto prípade figuruje ako hlavný záväzok, voči záväzku ručiteľskému- vedľajšiemu, nebola zrušená a neúčinnou stala sa z dôvodu potvrdenia reštrukturalizačného plánu a následného skončenia reštrukturalizácie maximálne voči dlžníkovi, ktorým bola spoločnosť Y. Navyše ustanovenie §546 Občianskeho zákonníka a ani nasledujúce ustanovenia v rámci úpravy ručenia v Občianskom zákonníku, na ktoré sa odvolávajú povinní nehovoria nič o akcesorite ručenia v tom zmysle, že ak zanikne hlavný záväzok zanikne i vedľajší záväzok- ručenie. Súd nezistil ani iný dôvod zániku záväzku podľa ustanovení §559 a nasl. Občianskeho zákonníka, ba ani podľa ustanovení Obchodného zákonníka o ručení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že návrh povinných na zastavenie exekúcie je potrebné zamietnuť. Súd sa ďalej zaoberal návrhom povinného na povolenie odkladu exekúcie a dospel k nasledujúcim záverom: Podľa § 56 Exekučného poriadku, sa odklad exekučného konania môže povoliť na návrh povinného, ak sa podľa ods. 1 povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou; podľa ods. 2 súd môže aj bez návrhu môže povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená v zmysle § 57 Exekučného poriadku; podľa ods. 3 súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku; podľa ods. 4 súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov. Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu; podľa ods. 5 do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného; podľa ods. 6 odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane; podľa ods. 7 proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie; podľa ods. 8 rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie; podľa ods. 9 exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje; podľa ods. 10 ak exekúcia postihuje majetok alebo práva štátu alebo majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, exekútor môže s povinným v lehote 60 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uzavrieť písomnú dohodu o majetku podliehajúcom exekúcii podľa § 61c ods. 2. Počas plnenia písomnej dohody o majetku podliehajúcom exekúcii podľa § 61c ods. 2 exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje. Na to, aby súd pristúpil k povoleniu odkladu exekúcie musia byť podmienky umožňujúce odoženie exekúcie kumulatívne naplnené. Súd má však za to, že povinný nepreukázal dôvody podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko z podania povinného nevyplývajú skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že možno očakávať zastavenie exekúcie a nakoľko účelom exekučného konania je vykonať exekúciu, súd nevidí dôvod exekúciu z dôvodov, ktoré boli povinnými uvedené, zastaviť. Podmienky na odklad exekúcie nie sú splnené ani podľa ostatných odsekov v rámci §56 Exekučného poriadku, keďže povinní neuviedli iné relevantné skutočnosti odôvodňujúce pristúpenie k odkladu exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v druhej časti výroku tohto rozhodnutia a odklad exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. (§58 ods.5 EP)
V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.